Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111204696
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2111204696.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr.
Silvia Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: SLOVBAVAR, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 23, Trnava, IČO: 36 242 519, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek,
Exekútorský úrad so sídlom Ružová 5, Skalica, pod sp. zn. EX 556/2011, o vymoženie 109,27 Eur a trov

exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k.
16Er/46/2011-18 zo dňa 14. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie a v časti trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie o

d m i e t a .

III. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil, druhým výrokom uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 80,74 Eur do troch

dní odo dňa doručenia uznesenia a tretím výrokom nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov
exekučného konania. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil po právnej stránke poukazom na § 9a
ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1
Exekučného poriadku (ďalej len EP) a § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2
vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a vecne tým, že nie
je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval

na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný,
ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu
jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je
totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej
súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd

zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.
augusta2012,sp.zn.6MCdo/13/2012).Súdnyexekútorlustrovalpovinnéhonadopravnominšpektoráte,
elektronickou súčinnosťou na dostupné banky, na katastrálnom portáli, v Sociálnej poisťovni, zdravotnej
poisťovni, v registri obyvateľov, Daňovom úrade Trnava, ako aj osobnou návštevou povinného v jeho

sídle. Vyššie uvedenými lustráciami nebol zistený žiadny majetok povinného, žiadny bankový účet
ani žiadna registrácia v Sociálnej poisťovni. Navyše sa nepodarilo povinného v jeho sídle zastihnúťa nepodarilo sa zistiť ani pobyt konateľa povinného. Vzhľadom na to, že súdny exekútor dostatočne
preukázal nemajetnosť povinného, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučnéhoporiadku.Súdprvejinštanciepriznalsúdnemuexekútorovináhradutrovexekúcievcelkovej

výške 80,74 Eur (odmenu vo výške 33,19 Eur + poštovné vo výške 6,65 Eur + náhrada cestovných
výdavkov a stratu času vo výške 26,74 Eur + náhrada za elektronickú súčinnosť vo výške 0,70 Eur
a DPH vo výške 13,46 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých
súd prvej inštancie zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučným poriadkom oprávneného. O trovách
konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p a zásadou úspechu. Súd by tak

úspešnému povinnému mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a po právoplatnosti
tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady trov konania. Nakoľko je zo spisu
zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému žiadne preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu podal oprávnený včas odvolanie. Svoje odvolanie

odôvodnil poukazom na § 365 ods. 1 písm. a) b) a h) CSP. Uviedol, že v danom prípade exekúcie sa
však jedná o staré exekučné konanie, u ktorého podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z.
došlo k zastaveniu exekučného konania ex lege dňa 1.1.2020. V zastavenom exekučnom konaní zo
zákona - už nie je možné opätovne rozhodovať o otázke zastavenia exekučného konania - o ktorej
už bolo rozhodnuté (v zmysle zásady ne bis in idem) keďže ku zastaveniu exekučného konania už

medzi časom došlo. Rozhodnutie súdu vo výroku č. I. teda nemôže nikdy nadobudnúť právoplatnosť.
Zároveň je zrejmé, že súdu chýba právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Rovnakého názoru je
aj materiál zverejnený na internetovej stránke MSSR k otázkam súvisiacim so zákonom č. 233/2019
Z.z. - odpoveď na otázku č. 4), keďže v zmysle zákona prešla právomoc na ukončenie zastaveného
exekučného konania zo súdu na súdneho exekútora § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. Ustanovenie § 233a

zavedené do EP na základe zákona č. 233/2019 Z.z. zo dňa 26.6.2019 určuje prednostný postup pri
ukončovaní starých exekúcií na základe osobitného právneho predpisu. Keďže sa v danom prípade
jedná o exekúciu, ktorej postup ukončenia stanovuje osobitný predpis, mal za to, že nemôže ostať v
platnosti ani rozhodnutie súdu o trovách exekúcie, ktoré je vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019
Z.z., nakoľko takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone a ani v zásadách právnej teórie (lex specialis

derogat legi generali). Zákon v § 6 ods. 1 určuje, že v prípade exekúcií zastavených podľa osobitného
predpisu má súdny exekútor nárok na paušálne trovy exekúcie vo výške 35 € + DPH. Zároveň je
skonštatované v poslednej vete, že na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej
vete, nemá exekútor nárok. Súd ako štátny orgán je v zmysle čl. 2 ods. 1 Ústavy SR povinný konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 9a EP

v spojení s čl. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. musí byť každé ustanovenie EP vykladané súdom ústavne
komfortným výkladom. Odvolaním napadnuté uznesenie v žiadnom prípade nemôže spĺňať podmienky
rozhodnutia vydaného na základe ústavne komfortného výkladu ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z.
(233/1995 Z.z.) a teda založeného na legitímnych očakávaniach oprávneného spojeného s ukončením
starej exekúcie pri zachovaní práva oprávneného na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny

proces. Zákon č. 233/2019 Z.z. určuje postup zastavenia starej exekúcie spôsobom, že súdny exekútor
vydá upovedomenie o zastavení starej exekúcie v ktorom si môže uplatniť paušálne trovy vo výške 35
€ voči oprávnenému. Oprávnený má v zmysle § 7 právo podať námietky voči upovedomeniu vydanému
v rozpore so zákonom. V najčastejších otázkach zverejnených na stránke MSSR k zákonu č. 233/2019
Z.z., ktoré vypracovalo kolégium sudcov je zároveň konštatované, že rozhodná doba sa predlžuje len

v prípade, ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie na základe návrhu oprávneného a nie povinného
ani súdneho exekútora. Aj uvedený argument potvrzuje skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekúcie k
1.1.2020 a napadnutým rozhodnutím súdu bola odňatá možnosť súdneho exekútora uplatniť si paušálne
trovyvočioprávnenémuaprávooprávnenéhonamietaťvočiprípadnenezákonneuplatnenýmsitrovámv
upovedomení o zastavení starej exekúcie. Zachovanie napadnutého uznesenia v platnosti po zastavení

exekúcie ex lege by bolo v rozpore s právnou istotou účastníkov právnych vzťahov a preto je jeho
zrušenienevyhnutné,keďževtejtoexekúciimásúdnyexekútorzákonnúpovinnosťvydaťupovedomenie
o zastavení starej exekúcie. Ak si v ňom uplatní nárok na paušálne trovy exekúcie, vznikli by dva
exekučné tituly na zaplatenie trov súdneho exekútora voči oprávnenému a každý v inej sume. Navrhol
napadnuté uznesenie v súlade s § 388 CSP zmeniť alebo podľa § 389 CSP zrušiť odvolacím súdom.

3. Ani povinný a ani súdny exekútor sa nevyjadrili k odvolaniu.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§

363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380
CSP), a dospel k záveru, že v časti zastavenia exekúcie a v časti trov konania je na mieste napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko odvolanie oprávneného v tejto časti nie je dôvodné a
odvolanie oprávneného v časti trov exekúcie je potrebné odmietnuť ako neprípustné.

5. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi 16.2.2011, v
dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b
ods. 1 EP).

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci
stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len
na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou
mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu

s istotou, čo v prejednávanej veci splnené nebolo). Citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP
neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok
nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v
súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza

zásadne zo zistení súdneho exekútora.

8. V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného
konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Vzhľadom na vyššie
uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani

len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým
len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej (predpoklad hraničiaci s istotou),
že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené.

9. Na mieste je zdôrazniť, že zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZUNEK“) nadobudol účinnosť dňa 1.1.2020. Súd prvej
inštancie vydal napadnuté uznesenie dňa 14.10.2019. To znamená, že súd prvej inštancie v čase svojho
rozhodnutia ešte nemohol postupovať podľa ZUNEK.

10. Okrem toho, ku dňu 1.1.2020 nemohla uplynúť rozhodná doba, nakoľko na preskúmavaný prípad

sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) ZUNEK. To znamená, že rozhodná doba neuplynie skôr
ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť,
rozhoduje o zastavení starej exekúcie.

11. Výrok o trovách konania je správny, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v súlade

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Hoci úspešnému povinnému by patrila náhrada trov konania v rozsahu
100 %, avšak od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému žiadne preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd prvej inštancie postupoval správne, keď povinnému náhradu
trov konania nepriznal.

12. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie a v
časti náhrady trov konania podľa § 387 CSP potvrdil.

13. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

14. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.15. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

16. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť
podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 E.p.

17. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo.

Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58
ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele
vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o
trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli
medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov

konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo
generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

18. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti

nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie
pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie vypustilo.

19. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 14.10.2019, nebolo proti výroku o trovách

exekúcie možné podať odvolanie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného v časti trov exekúcie
odmietol v zmysle § 386 písm. c) C.s.p..

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 257 CSP. Úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne
účelné trovy nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).