Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/624/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222290
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2315222290.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobcu: SPP - distribúcia a.s., so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739,
zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862
711, proti žalovanému: Ľ. D., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., R. XXX, zastúpenému: JUDr.
Jana Hreňová, advokátka so sídlom 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Koreničova 2, IČO:
43 272 428, o zaplatenie sumy 2356,49 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 2. 10. 2015 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2356,49 eura s
príslušenstvom a náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovaného - R. XXX, Š., v období od 19.
6. 2013 do 27. 3. 2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona číslo 251/2002 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca
X.. N. Q., so sídlom v Banskej Bystrici. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o
energetike (§ 82 ods. 2) ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 3053,02 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou

ministerstva hospodárstva SR číslo 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a vyfakturovaná žalovanému faktúrou číslo XXXXXXXXXX
zo dňa 27. 5. 2014, splatná dňa 10. 6. 2014, znejúca na sumu vo výške 3053,02 eura. Žalovaný vyššie
uvedenú faktúru neuhradil. Žalobca eviduje úhradu žalovaného dňa 23. 6. 2014 vo výške 696,53 eura.
Celková dlžná suma z vyššie uvedenej faktúry po započítaní uvedenej úhrady tak predstavuje sumu
2356,49 eura. Okrem žalovanej istiny si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
občianskeho zákonníka v znení § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 23. 12. 2015. Uviedol, že nesúhlasí s vystavenou faktúrou,
čo u žalobcu aj niekoľkokrát namietal, čo potvrdzuje aj stanovisko žalobcu zo dňa 25. 7. 2015. Zo strany
žalovaného nedošlo k čiastočnej úhrade faktúry tak, ako to žalobca uviedol vo svojej žalobe. Na základezmluvy o postúpení pohľadávky medzi SPP distribúcia a.s. a Slovenský plynárenský priemysel a.s. došlo
k postúpeniu pohľadávky vo výške 696,53 eura, ktorú si následne Slovenský plynárenský priemysel a.s.
započítal voči preplatku žalovaného z vyúčtovania spotreby zemného plynu. Žalovaný uviedol, že z jeho

strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, pričom žalobca nie je oprávnený od neho žiadať
náhradu škody, ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Žalovanému nebol známy žiadny neoprávnený odber
plynu prostredníctvom plynomeru a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel
a nevie. Nie je si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom
nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu

so zariadením. Meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, preto sa žalovaný
domnieva, že žalobca sa mal zaoberať touto skutočnosťou a preukázateľne dokázať nefunkčnosť
meradlaanielenpoškodeniezabezpečovaciehozariadenia.Jepretodôvodnédomnievaťsa,žemeradlo
meralo správne, a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného
plynu nemohlo dôjsť. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené
materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Ak by aj v danom prípade boli

naplnené znaky definície neoprávneného odberu plynu podľa zákona, žalobca tak na účely preukázania
existencie nároku na náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike mal preukázať aj to, že
mu škoda skutočne vznikla, čo sa však nestalo. Žalobca vôbec nepreukázal, že dotknuté meracie
zariadenie nemeria hodnoty spotrebovaného plynu správne a žiadnym spôsobom nebolo preukázané,
že by žalobcovi vznikla škoda. Sám znalec v znaleckom posudku na strane 6 uviedol, že nezistil žiadne

poškodenie krytu ako ani meradla. Vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť bez pochybnosti
spôsobomdanápráveporušenímprávnejpovinnosti.Vzťahmedzipríčinouanásledkommusíbyťpritom
nielen bezpečne preukázaný, ale aj bezprostredný. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SlovenskejrepublikyR21/1992,vktoromkonštatuje,žepríčinnúsúvislosťnemožnozamieňaťsčasovou
nadväznosťou a súvislosťou, nakoľko časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou

udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny
a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Žalovaný poukázal na
to, že znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale zaoberal sa len analýzou poškodenia
zabezpečovacieho zariadenia. Preukázanie poškodenia plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či
reálne došlo k neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Na výpočet škody žalobca aplikoval

vykonávací predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike mala byť údajná škoda, ktorej
vznik však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, určená pomocou typového diagramu dodávky.
Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave pod spisovou značkou 21Cob/131/2011,
ktorý rozhodoval v obdobnom prípade a nárok na náhradu škody zamietol. Rovnako poukázal aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spisová značka 23Co/280/2012 na rozsudok Okresného

súdu Žilina spisová značka 11Cb/136/2012 a na mnohé ďalšie rozsudky potvrdzujúce jeho právnu
argumentáciu. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov
konania.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

5. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,

ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na

dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

6. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.
1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich
dokazovanie.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

8. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise. Súd na základe vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Strany počas konania zotrvali na svojej argumentácii; žaloba a vyjadrenie k nej boli podané tak, ako

to vyplýva z bodov 1 až 3 tohto odôvodnenia.

11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2 až 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
(1) Neoprávneným odberom plynu je odber d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete.

(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
(4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí
ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.
Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom
odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

12. Na pojednávaní konanom dňa 26. 4. 2016 žalovaný upresnil, že v deň, keď došlo k demontáži
plynomeru (27. 3. 2014), doma na odbernom mieste nikto nebol, len náhodou sa manželka žalovaného
vrátila domov a zistila, že v predzáhradke (kde sa plynomer nachádzal), t.j. za plotom rodinného domu,
sa nachádza pracovník, ktorý už mal demontovaný plynomer, nie je však jasné, ako sa do predzáhradky
dostal, pričom žalovaného nikto vopred o demontáži neinformoval. Manželka zavolala žalovanému do

práce, ktorý okamžite prišiel domov, pričom plynomer už bol demontovaný a uložený v škatuli a bol
namontovaný nový plynomer. Túto škatuľu predo žalovaným len zalepili a žalovaný požadoval, že chce
byť prítomný pri tom, keď sa bude plynomer preskúšavať, čo bolo poznamenané aj v zápise zo dňa 27.3. 2014 (č. l. 75). O kontrole plynomeru ho však nikto nekontaktoval. Žalovaný uviedol, že s plynomerom
nijakým spôsobom nemanipuloval.

13. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa domnievajú, že žalovaný si
objednal manipuláciu s plynomeru za účelom zaznamenávania nižšej spotreby zemného plynu, čím teda
porušil právnu povinnosť. Uviedol, že žalobca netvrdí, že žalovaný sám manipuloval s plynomerom,
toto vykonávala organizovaná skupina uvedená v správe Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR,
odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania NJBPNM - Stred, oddelenie vyšetrovania Banská Bystrica zo

dňa 13. 7. 2015 (č. l. 80) pod ČVS: B.-XX/NJ-I.-XXXX. V zmysle objektívnej zodpovednosti, žalovaný
nesie zodpovednosť za takto odobratý plyn.

14. Predmetom konania je tak zaplatenie žalovanej sumy z titulu neoprávneného odberu, ktorá suma
bola fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 5. 2014, splatná dňa 10. 6. 2014, ktorou bol
vyúčtovaný neoprávnený odber za obdobie od 19. 6. 2013 do 27. 3. 2014.

15. K aktívnej vecnej legitimácii, ktorú žalovaný spochybnil, ak vzniku škody právny zástupca
žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26. 4. 2016 uviedol, že od roku 2007 došlo k odčleneniu
činnosti Distribúcia a Obchod na trhu s energiami, kde SPP Distribúcia - žalobca, je vlastníkom
celej distribučnej siete. Pri neoprávnenom odbere meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti manipulácii, sú za toto obdobie, kedy bol neoprávnený odber, dodávateľom plynu, ktorým je
v tomto prípade SPP, a.s., fakturovaná spotreba plynu v hodnote 0,- eur. Úhrady, ktoré žalovaný
uhrádzal, boli postúpené spoločnosťou SPP, a.s. žalobcovi na úhradu časti pohľadávky. Ak prebieha
neoprávnený odber, škoda vzniká priamo distribúcii a nie dodávateľovi plynu, ktorý na tento plyn,
ktorý je dodaný počas neoprávneného odberu nemá žiadne náklady, je odobraný priamo z distribučnej

siete. Škoda vznikla na základe skutočností, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom boli
porušené zabezpečovacie prvky. Na základe tohto odberu, keďže nebolo možné v období odoberania
neoprávneného odberu plynu zistiť skutočnú hodnotu odobratého plynu, toto množstvo sa vypočítalo
náhradným spôsobom. Tento neoprávnený odber prebiehal od poslednej kontroly, kedy ešte nebolo
zistené porušenie zabezpečovacích prvkov až do dňa, kedy bolo meradlo na základe oznámenia

orgánov činných v trestnom konaní demontované. Táto manipulácia s meradlom bola vykonávaná
profesionálnym spôsobom, kde pri bežných kontrolách na toto nebolo možné prísť. Žalobca túto
skutočnosť zistil až po oznámení orgánov činných v trestnom konaní, kde na základe oznámenia zaslalo
meradlo na znalecké skúmanie, ktoré manipuláciu preukázalo.

16. Zo znaleckého dokazovania (k nemu bližšie pozri odôvodnenie v bode 23.) na predmetnom
meradle podľa žalobcu vyplynulo, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
keďže bola poškodená plomba. Z tejto skutočnosti však nie je zrejmé, či v dôsledku tohto poškodenia
meradla bolo meradlo nefunkčné, prípadne jeho funkčnosť bola obmedzená, teda, že odber plynu
zaznamenávalo nesprávne, resp. vôbec. V konaní teda nebolo preukázané, že žalobcovi v tomto

prípade v dôsledku neoprávneného odberu vznikla škoda. Žalobca nepredložil, ani nenavrhol súdu na
preukázanie vzniku škody žiadne relevantné dôkazy. Dôkazom vzniku škody nie je ani skutočnosť,
že plynomer zaznamenával odber plynu počas neoprávneného odberu, nakoľko v konaní nebolo
preukázané, že zaznamenával nižší odber plynu ako bol skutočne realizovaný. Vznik škody nemožno
vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom

ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu.
Povinnosť nahradiť škodu nemožno zamieňať s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Z
ust.§ 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť

žalobcu preukázať v prvom rade vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo v zmysle § 95 ods. 1 písm. l). Základným predpokladom pre tento postup je však
preukázanie vzniku škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom. Žiadne z ustanovení hore uvedeného

zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať, že
mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného (rozsudok Krajský súd v Trenčíne zo dňa
26. 3. 2014 sp. zn. 8Cob/54/2013). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca súdu nepredložil
žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda mu vznikla porušením plomby meracieho zariadeniažalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola
obmedzená. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani zo žalobcom predloženého posudku na meradlo. Z tohto
posudku nie je zrejmé, či prípadne aj bez úplného odstránenia plomby bol na meradle vykonaný zásah

do tohto meradla, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť. Bolo v ňom uvedené,
že je mechanicky nepoškodené (samotný kryt ako ani meradlo).

17. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje
aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má

za následok vznik škody a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť
sankciu za poškodenie plomby. Iba zo samotného zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo
nezaznamenávalo, alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, možno vyvodzovať
vznik škody. Takéto poškodenie meradla v konaní preukázané nebolo.

18. Ako vyplýva napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 3. 3. 2015 sp. zn. 21Cob/43/2014,

skutočná škoda by žalobcovi mohla vzniknúť iba zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo
nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. V tomto smere súd
poukazuje na listinný dôkaz založený v spise žalobcom a to znalecký posudok, z ktorého jednoznačne
vyplynulo, že kryt ani meradlo neboli poškodené. Žalobca počas konania súdu nepreukázal, že by odber
žalovaného pred poškodením plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol vyšší alebo nižší ako

odber v predchádzajúcich alebo nasledujúcich obdobiach. Z tohto dôvodu nie je možné považovať
údajnú škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti, to znamená vo vzťahu príčiny a následku s porušením
povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou plombou.

19. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. Táto protiprávnosť môže byť výsledkom iba činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti
môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom
vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej
povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca
zachovávať. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočnou
škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Príčinná
súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Tu súd poukazuje, ako

žalovaný, na R 21/1992.

20. Z vyššie uvádzaného je zrejmé, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje
aj odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za
následok vznik škody, a že podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je aj v tomto špecifickom

právnom vzťahu logicky preukázanie, že škoda skutočne vznikla. Tejto dôkaznej povinnosti žalobca nie
je zbavený, pričom preukázanie skutočného vzniku škody nie je dôvodné stotožňovať s preukázaním
poškodenia overovacej značky meradla (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 3. 3. 2015 sp. zn.
21Cob/43/2014).

21. V uznesení Krajského súdu v Trnave od č. k. 9Co/65/2018 - 334 zo dňa 26. 3. 2019, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 6. 5. 2019, odvolací súd v bodoch 29. a 30. odôvodnenia uviedol:
„Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j.
spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),
hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré prevádzkovateľ

distribučnej siete musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli,
ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete
škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu
odberateľom (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018). Ako druhý predpoklad zodpovednosti

za škodu (vznik škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu,
je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na výpoveď žalovaného na pojednávaní 26. 4. 2016, v ktorej uviedol, že od roku 2000 odoberá plynod SPP, pričom jeho právny zástupca sa vyjadril tak, že žalovaný nemá uzatvorenú zmluvu s SPP
Distribúcia, a.s., ako aj na písomnosť predloženú žalobcom Neoprávnený odber zemného plynu, z
ktorého vyplýva spotreba zemného plynu v mesiacoch 6/2013 až 3/2014, písomnosť Slovenského

plynárenského priemyslu a.s., Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23. 6. 2014, z
ktorého vyplýva preplatok z vyúčtovania spotreby zemného plynu ako záväzok SPP voči odberateľovi
zemného plynu (žalovaný) zo Zmluvy o dodávke zemného plynu voči spoločnosti Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. (faktúra č. XXXXXXXXXX) so splatnosťou 31. 7. 2014 v sume - 696,53 eura. Pričom
uvedené písomnosti ani v spojení s výpoveďou žalovaného okresný súd nevyhodnotil, teda pri svojom

rozhodnutí nezohľadnil, keď ani v odôvodnení rozsudku nekonštatoval, či táto skutočnosť zostala
sporná, alebo nie. Pričom ako spornú označil (iba) skutočnosť, že k neoprávnenému odberu došlo od
19. 6. 2013. S ohľadom na uvedené je potrebné, aby okresný súd ohľadom uvedeného predpokladu
zodpovednosti za škodu doplnil dokazovanie, uviedol svoje skutkové zistenia a následne svoj právny
záver o tom, či žalobca preukázal aj tento predpoklad zodpovednosti za škodu (žalobca odoberal
plynu v rozhodnom období prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej

manipulácii). V prípade pozitívneho záveru následne preskúma splnenie aj posledného predpokladu a to
existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. V ďalšom konaní v prípade
naplnenia uvedeného zákonného ustanovenia bude nutné viesť dokazovanie aj k ustáleniu výšky škody
v uplatnenej v konaní žalobcom s poukazom na § 82 ods. 3 zákona o energetike.“.

22. V uznesení Krajského súdu v Trnave od č. k. 9Co/65/2018 - 334 zo dňa 26. 3. 2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 6. 5. 2019, odvolací súd v bode 27. odôvodnenia uviedol: „Podľa § 82 ods. 2
zákona o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný nahradiť okrem iného
prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ak vznikla. V prípade neoprávneného odberu plynu
dochádza k vzniku škody prevádzkovateľovi distribučnej siete práve preto, že tento nemôže odberateľovi

poskytnúť platné údaje o nameranej spotrebe plynu. Z § 76 ods. 1 zákona o energetike vyplýva, že
dodávka plynu sa meria určeným meradlom, pričom na základe týchto údajov spravidla aj prebieha
fakturácia zo strany dodávateľa (§ 76 ods. 7 cit. zák.), pokiaľ prevádzkovateľ distribučnej siete neurčí
použitie typového diagramu (§ 76 ods. 2 cit. zák.). V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného
meradla pred neoprávnenou manipuláciou zaniká platnosť overenia a tiež použiteľnosť údajov z tohto

určeného meradla (§ 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z.). Údaje získané z takéhoto meradla
teda dodávateľ plynu nemôže použiť ako podklad fakturácie, v dôsledku čoho nemôže v podstate vôbec
vyúčtovať dodávku plynu (nie je totiž zrejmé, či vôbec plyn dodal a v akom rozsahu). Pokiaľ však bol na
takomto odbernom mieste plyn skutočne odoberaný, potom je zrejmé, že niekomu tento plyn „chýba“.
Pre určenie toho, komu chýba, kto teda má nárok na jeho náhradu, sú rozhodujúce pravidlá organizáciu

trhu s plynom.“.

23. Po doplnení dokazovania súd konštatuje, že sa ohľadne vzniku škody a jej výšky plne
stotožnil právnou argumentáciou žalovaného, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol. Žalobca za
účelom preukázania protiprávneho konania - poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii

(poškodenia plomby), ktoré žalobca právne posudzuje ako neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „ZoE“), predložil jediný dôkaz, a to znalecký
posudok č. 300/PL-2014 zo dňa 13. 5. 2014, ktorý vypracoval znalec X.. N. Q. (ďalej len „znalecký
posudok“). Vzhľadom na rozhodovaciu prax slovenských súdov sa súd stotožnil s argumentáciou
žalovaného, podľa ktorého predložený znalecký posudok obsahuje niekoľko nedostatkov, v dôsledku

ktorých nemožno znalecký posudok hodnotiť tak, že preukazuje poškodenie plomby a tým protiprávne
konanie. Napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. 2. 2019, spis. zn. 25Co/18/2018,
podľa ktorého: „Predovšetkým sa pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia
dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z
hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého

skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať
si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím
zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho

vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.“24.ZnalecvznaleckomposudkuvykonalporovnaniejednéhokontrolnéhoodtlačkusoznačenímM41/08
s jedným sporným odtlačkom s označením M41/08. Odtlačok na plombe, napr. odtlačok s označením
„M41/08“, sa vytvára pomocou tzv. razníc. Raznica sa osádza do plombovacích klieští a pomocou tohto

nástroja sa vytvára odtlačok na plombe. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec mal k dispozícii
len kontrolné odtlačky, a nemal k dispozícii samotné raznice a plombovacie kliešte, teda nástroje,
ktorými sa tieto odtlačky (vrátane kontrolného odtlačku) vytvárajú. Označenie „M41/08“ je určené podľa
autorizovanej osoby a podľa roku overenia. Označenie „M41“ je označenie autorizovanej osoby: Elster
s.r.o., so sídlom Nám. Dr. Alberta Schweitzera, 194, 916 01 Stará Turá, IČO: 31 421 482, a „08“ je rok

overenia. To znamená, že ak sa na meradle (plynomere) nachádzala plomba s označením „M41/08“,
tak toto meradlo úradne overovala autorizovaná osoba Elster s.r.o, a to v kalendárnom roku 2008. V
každom kalendárnom roku sa používal určitý počet razníc, autorizovaná osoba Elster s.r.o. používala
v roku 2008 4 kusy razníc. Do roku 2008 boli razníky „M41“ vyrábané kovoryteckou metódou (ručne),
čo mohlo spôsobovať určité odchýlky medzi jednotlivými odtlačkami razníkov (dôkaz: vyjadrenie Elster
s.r.o. - príloha k znaleckému posudku č. XX/PL-XXXX). Znalec porovnával len jeden kontrolný odtlačok

s jedným sporným odtlačkom, hoci je zrejmé, že v roku 2008 sa používali 4 kusy razníc, medzi ktorými
existovali rozdiely. Preto znalecký posudok by bol relevantný len v prípade, pokiaľ - by mal znalec k
dispozícii všetky 4 ks razníc, ktoré sa v daný kalendárny rok používali, alebo - by mal k dispozícii 4 ks
odtlačkov, pri ktorých by bolo preukázané, že boli vytvorené všetkými 4 ks razníc, ktoré sa v príslušnom
kalendárnom roku používali. Len v prípade takéhoto vyššie spomenutého porovnávacieho materiálu,

za ktorý zodpovedá zadávateľ znaleckého posudku, by bolo možné konštatovať, či sporný odtlačok bol
alebo nebol vytvorený niektorou z razníc, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku používali. Nie je
tak zrejmé a preukázané, akou raznicou bol kontrolný odtlačok vytvorený, pričom je zrejmé, že počet
razníc, ktoré sa v roku 2008 používali, je vyšší, než počet kontrolných otlačkov, s ktorými vykonal znalec
znalecké dokazovanie. Keďže nie je zrejmý pôvod kontrolného odtlačku, ktorý mal znalec k dispozícii,

nie je možné znalcom tvrdenú nezhodu vyhodnotiť tak, že sporný odtlačok nebol vytvorený niektorou
raznicou, ktorá sa v príslušnom roku používala. Uvedené platí aj z dôvodu, že NIE JE vylúčené, že
sporný odtlačok by mohol byť zhodný s iným kontrolným odtlačkom, ktorý by bol vytvorený inou raznicou
ako tou, pomocou ktorej sa vytvoril kontrolný odtlačok uvedený v znaleckom posudku. Vyššie uvedené
úvahy o porovnávacom materiáli vyplývajú napr. aj z nasledovných právoplatných súdnych rozhodnutí:

Okresného súdu Trnava zo dňa 7. 3. 2017, spis. zn. 11C/469/2015; Okresného súdu Trnava zo dňa 6.
6. 2017, spis. zn. 8C/96/2016 a Krajského súdu v Nitre zo dňa 7. 3. 2017, spis. zn. 15Cob/129/2016, v
ktorých súdy hodnotili rovnaký znalecký posudok (porovnávanie dvoch odtlačkov) od toho istého znalca
(Ing. N. Q.), a v ktorom sa riadne a presvedčivo vysporiadali so všetkými námietkami, pričom dospeli k
záveru, že vzhľadom na účinné spochybnenie predloženého znaleckého posudku žalobca nepreukázal

ním tvrdené protiprávne konanie a preto súd žalobu zamietol.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že pokiaľ znalec porovnával sporný odtlačok len s
jediným kontrolným odtlačkom, ktorého pôvod nie je preukázaný, tak znalcom tvrdenú nezhodu medzi
sporným a kontrolným odtlačkom nie je možné hodnotiť tak, že sporný odtlačok nebol vytvorený žiadnou

z razníc, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku používali, pretože stále existuje možnosť, že sporný
odtlačok je zhodný s kontrolným odtlačkom, ktorý by bol vytvorený inou raznicou ako tou, ktorou bol
vytvorený kontrolný odtlačok nachádzajúci sa v znaleckom posudku. Uvedené platí najmä z dôvodu,
že v roku 2008 sa používali 4 kusy razníc, pričom medzi nimi existovali rozdiely, a znalec porovnával
sporný odtlačok len s jediným kontrolným odtlačkom. Z týchto dôvodov tak nie je vylúčené a stále

existuje možnosť, že sporný odtlačok bol vytvorený raznicou, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku
používala, a teda sa jedná o pravý a originálny odtlačok na plombe, a preto nemožno hovoriť o porušení
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Znalecký posudok preto nemožno hodnotiť tak, že by
preukazoval porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (alebo naopak dokazoval).

26. Podstata argumentácie žalovaného však spočíva ani nie tak na znaleckom dokazovaní, ako na
vzniku škody a jej výške. Inštitút náhrady škody má plniť kompenzačnú funkciu. To znamená, že inštitút
náhrady škody má zabezpečiť, aby sa poškodenému nahradila škoda, t. j. ujma najmä v jeho majetkovej
sfére, a to práve a len v takom rozsahu, v akom mu vznikla. Ak by sa poškodenému nahradila škoda
v menšom rozsahu, nedošlo by k naplneniu kompenzačnej funkcii, pretože na strane poškodeného by

stále existovala ujma, ktorá by nebola nahradená. Naopak, ak by sa poškodenému nahradila škoda vo
väčšom rozsahu, rovnako by nedošlo k naplneniu kompenzačnej funkcii, pretože poškodený by dostal
viac, než aká škoda mu vznikla. V takomto prípade by došlo na strane poškodeného k nadkompenzácii
a teda k obohateniu nad rámec skutočnej výšky škody, a na strane zodpovednej osoby k zásahu do jejmajetkových práv, pretože zodpovedná osoba by hradila viac, než koľko hradiť mala, a preto by náhrada
škody v takomto prípade pôsobil voči zodpovednej osobe sankčne. Z týchto dôvodov je v konaniach
o náhradu škody vždy potrebné postupovať tak, aby bola určená skutočná výška škody, a ak to nie je

možné, je potrebné ju určiť tak, aby sa čo najviac priblížila výške škody skutočnej.

27. Tieto úvahy vychádzajú z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Českej republiky, na ktoré tunajší súd
odkazuje. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11. 8. 2015, spis. zn. I. ÚS 668/15:
„Jak ovšem Ústavní soud uvedl již v usnesení sp. zn. Pl. ÚS 29/13 ze dne 1. 4. 2014, prováděcí předpis

(zde § 14 vyhlášky č. 51/2006 Sb.) nelze aplikovat či lze aplikovat jen částečně, pokud by takový
výpočet náhrady škody nezajišťoval pouze naplnění kompenzačního principu, nýbrž by jím mělo dojít,
v rozporu se zákonným zmocněním, k jakési nadkompenzaci poškozeného či k určité formě sankce
neoprávněného odběratele. V takovém případě musí obecný soud výši škody stanovit sám, byť třeba
i s přihlédnutím k metodě výpočtu podle prováděcího předpisu, ale musí vzít v úvahu i jiné okolnosti,
kterými se lze přiblížit ke stanovení skutečné výše způsobené škody. V případě, že nelze výpočet

výše škody z těchto důvodů provést výlučně podle prováděcích předpisů k energetickému zákonu, je
povinností soudu výši škody stanovit tím způsobem, aby se co nejvíce blížila škodě skutečné. Pro tento
účel je jedním z relevantních údajů historie předchozí spotřeby energie neoprávněného odběratele.
Břemeno tvrzení i břemeno důkazní, že výše náhrady škody vypočtená podle prováděcího předpisu je
nepřiměřeným zásahem do základních práv škůdce, leží na škůdci. ..... Pokud škůdce prokáže, že výše

škody stanovená podle prováděcího předpisu je mnohonásobně vyšší než jeho platby ve srovnatelných
obdobích před neoprávněným odběrem, nelze takto vypočítanou výši škody bez dalšího akceptovat.
Soud v takovém případě musí zohlednit i další okolnosti, které jej mohou v maximální míře přiblížit ke
stanovení skutečné výše způsobené škody. Pokud pak na základě provedených důkazů soud nedospěje
v konkrétní situaci k závěru, že vypočtená výše škody s určitou mírou pravděpodobnosti odpovídá škodě

skutečné, nemůže prováděcí předpis aplikovat v té části, ve které by tak způsobil neoprávněný zásah
do majetkových práv škůdce tím, že by vypočtená výše škody plnila v převážné míře funkci sankční, a
nikoli kompenzační. V takovém případě musí o výši škody soud rozhodnout podle spravedlivého uvážení
jednotlivých okolností.“

28. Princíp a úvahy prezentované v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sú plne použiteľné aj
vo vzťahu k slovenskej právnej úprave, teda aj na prejednávanú vec. Podstata inštitútu náhrady škody je
rovnaká aj v Českej republike aj v Slovenskej republike, a síce sa citované rozhodnutie týka elektriny, je
plno použiteľné aj vo vzťahu k plynu, pretože sa jedná o podobné energetické veličiny (spotrebúvajú sa
v určitom období, sú merané meradlom, odberatelia za ne platia zálohové platby a zvyčajne raz ročne

sa vykoná vyúčtovanie). Použiteľnosť vyššie uvedených úvah nachádzajúcich sa v náleze Ústavného
súdu Českej republiky aj vo vzťahu k slovenskému právnemu poriadku, a aj vo vzťahu k neoprávnenému
odberu plynu, bola potvrdená v nasledujúcich súdnych rozhodnutiach:
- rozhodnutia Krajského súdu v Trnave - spis. zn. 21Cob/65/2017 zo dňa 29. 6. 2018; spis. zn.
23Co/119/2017 zo dňa 26. 3. 2018; spis. zn. 31Cob/61/2014 zo dňa 4. 2. 2016; spis. zn. 26Co/291/2014

zo dňa 25. 8. 2015;
- rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spis. zn.: 6Co/210/2019 zo dňa 30. 9. 2019; spis. zn.
3Cob/239/2017 zo dňa 13. 6. 2018;
- rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 8Cob/10/2016 zo dňa 11. 10. 2017;
- rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 2Co/117/2016 zo dňa 6. 4. 2017 (Potvrdené

rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 2. 2018, spis. zn. IV. ÚS 137/2018-15:
„Za ústavne udržateľný považuje ústavný súd aj právny názor krajského súdu, podľa ktorého uplatnenie
občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada
škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu.“).

a mnohé ďalšie.

29. Tunajší súd, opierajúc sa aj o rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. 6. 2018, spis.
zn. 21Cob/65/2017, sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, podľa ktorého je dôvodné určovať výšku
škody podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z., pretože nie je možné škodu vyčísliť na základe objektívnych a

spoľahlivých podkladov. K uvedenému spôsobu vyčíslenia škody súd zdôrazňuje, že aplikovanie vyhl.
č. 449/2012 Z.z. nemá byť automatické, ale pri každom prípade sa musia zohľadňovať špecifické
okolnosti tak, aby zistená škoda sa čo najviac priblížila ku škode skutočnej, a tak sa čo najviac naplnil
kompenzačný princíp, ktorý je predmetnou právnou úpravou sledovaný. Primárne sa teda výška škodyurčuje na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z.) a až
v prípade, že ak to nie je možné, je prípustné postupovať podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. Pre určenie
výšky škody je možné vziať do úvahy i predchádzajúce, v minulosti vykazované spotreby odobratého

plynu neoprávneným odberateľom, pokiaľ by tieto boli k dispozícii, prípadne i znaleckým posudkom
určiť výpočet pre odberateľa spravodlivým spôsobom, k čomu ale potrebné dôkazné prostriedky musia
vychádzať z aktivity strany sporu.

30. Z dôvodu, že výška škody, na ktorú má žalobca nárok, musí byť primeraná, súd nemusí paušálne

akceptovaťspôsobvýpočtunazákladevyhlášky.Napríkladaksúddospejekzáveru,ževdanomprípade
by bol takýto postup v rozpore so zákonom a to napríklad z dôvodu, že by takýto výpočet náhrady
škody nezabezpečoval len naplnenie kompenzačného princípu, ale naopak, zistil by, že by malo dôjsť
k nadkompenzácii poškodeného, alebo dokonca k sankcii neoprávneného odberateľa, súd vykonávací
predpis nebude aplikovať, resp. bude ho aplikovať len čiastočne a je prípustné, aby postupoval v súlade
s všeobecnými ustanoveniami o náhrade škody podľa OZ. Súd môže zobrať do úvahy pri zisťovaní

výšky škody predchádzajúcu históriu spotreby plynu neoprávneného odberateľa, ak je táto k dispozícii.
Nie je vylúčené, že súd na návrh strany nariadi znalecké dokazovanie, aby znalec odberné miesto
obhliadol a určil spôsobenú výšku škody podľa druhu plynových spotrebičov používaných v odbernom
mieste v rozhodnom období, prípade vykoná také dokazovanie, ktorým výška skutočnej škody bude
čo najviac približná. (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS. 29/13). Súd rozhodujúci o stanovení výšky

škody spôsobnej neoprávneným odberom plynu v situácii, v ktorej nemožno použiť výpočet výlučne
podľa vykonávacieho predpisu musí použiť i vlastnú spravodlivú úvahu (rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave zo dňa 26. 3. 2018, spis. zn. 23Co/119/2017).

31. Súd je toho názoru, že výška fiktívnej škody podľa vyhl. č. 449/2012 Z. z. nemôže narušiť rovnováhu

medzi legitímnym záujmom distribútora plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových
práv neoprávneného odberateľa natoľko v jeho neprospech, že ide o neprimeraný zásah do jeho
majetkovýchpráv.Pretovykonávacípredpis(vyhl.č.449/2012Z.z.)nemožnoaplikovať,alebohomožno
aplikovať iba čiastočne v prípade, ak by výpočet náhrady škody podľa tejto vyhlášky nezabezpečoval
iba naplnenie kompenzačného princípu, ale došlo by ním k akejsi nadkompenzácii poškodeného, či

k určite forme sankcie neoprávneného odberateľa. Pritom náhrada škody nemá sankčnú povahu a
jej funkciou nie je poškodeného akokoľvek obohatiť (pozri nález Ústavného súdu ČR z 11. 8. 2015
sp. zn. I ÚS 668/15). Z ust. § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. nemožno vyvodiť, že by v každom
prípade neoprávneného odberu bolo potrebné určiť fiktívnu výšku škody v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z.
z. Takýto postup je možný iba v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov. Pri výpočte výšky náhrady škody treba dať prednosť takému
spôsobu výpočtu, ktorý bude bližšie realite v tom zmysle, že zohľadní históriu spotreby plynu žalovaným.
Je neudržateľný záver, že žalovaný by mal žalobcovi zaplatiť sumu rovnajúc sa niekoľkonásobku v
porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 9. 2019,
spis. zn. 6Co/210/2019).

32. Je zrejmé, že spotreba určená žalobcom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. je niekoľkonásobne vyššia
oproti obvyklej spotrebe odberného miesta za predchádzajúce obdobia. Spotreba určená žalobcom
podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. je neprimeraná, nezodpovedá a ani sa nepribližuje obvyklej spotrebe
odberného miesta, a z tohto dôvodu nemožno takto určenú spotrebu použiť na určenie výšky škody,

pretože v opačnom prípade by došlo k vzniku nadkompenzácie na strane žalobcu ako poškodenej
osoby a k zásahu do majetkových práv žalovaného ako zodpovednej osoby. Vždy je potrebné určiť
výšku škody čo najbližšie výške škody skutočnej, a v prípadoch neoprávneného odberu plynu je možné
vychádzať zo spotrieb odberného miesta za predchádzajúce obdobia. Ak by súd pri určení výšky škody
vychádzal z priemernej spotreby odberného miesta žalovaného za predchádzajúce obdobia, t. j. za

obdobia pred žalobcom tvrdením obdobím neoprávneného odberu plynu (ktoré žalobca nepovažuje za
obdobia neoprávneného odberu plynu), t. j. za obdobie od 18. 6. 2006 do 18. 6. 2016, tak súd dospeje k
záveru o priemernej dennej spotrebe vo výške 4,32 m3. Za žalobcom určených 282 dní neoprávneného
odberu tak malo byť množstvo plynu určené 4,32 * 282 = 1218,24 m3, ktorého hodnota je 1218,24 *
10,686 * 0,03382 = 440,27 eura. Sám žalobca eviduje úhradu sumy vo výške 696,53 eura vo vzťahu k

jeho nároku na náhradu škody. Preto súd nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu zamietol.

33. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a žalobu v celom rozsahu
zamietol, nakoľko bola podaná nedôvodne.34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovaný bol
v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V sporových konaniach

sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný
úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má
nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.