Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 20, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Cb/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118244570
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dubivská

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:6118244570.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v spore žalobcu: ELEKTROMONT J.M.P.,

s.r.o., so sídlom Kľušovská Zábava 243, Kľušov, IČO: 36 502 731, právne zastúpený: JUDr. Svätoslav
Vaško,advokát,sosídlomBaštová3711/5A,Bardejov,IČO:42232805,protižalovanému:Sociálnydom
ANTIC n.o., Bardejov, so sídlom Pod papierňou 1662/71, Bardejov, IČO: 42 092 426, právne zastúpený:
JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO: 35 514 892, o zaplatenie 21 000,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.02.2018 v rámci
upomínacieho konania domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21 000,-
Eur spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 21 000,- Eur od 25.02.2018 do zaplatenia
a náhradu trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho nárok pozostáva z titulu pôžičiek, ktoré
žalobca poskytol žalovanému, a to dňa 22.04.2015 vo výške 15 000,- Eur a dňa 27.04.2015 vo výške 6

000,- Eur. Ako dôkaz súdu predložil výdavkový pokladničný doklad zo dňa 22.04.2015 a dňa 27.04.2015.
Žalobca výzvou zo dňa 06.06.2017 vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky, avšak žalovaný písomnou
odpoveďou zo dňa 14.06.2017 reagoval na žalobcovu výzvu tak, že nijaké pozdĺžnosti voči žalobcovi
neeviduje. Žalovaný predmetné prostriedky poskytnuté mu formou pôžičky žalobcovi nevrátil, preto
žalobca podal návrh na súd. Dňa 16.03.2018 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz
pod spisovou značkou 30Up/178/2018, voči ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odpor, preto tamojší súd postúpil vec v zmysle § 14 odsek 3 zákona číslo 307/2016 Z. z. o

upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a § 13 v spojení s § 15 zákona číslo 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) Okresnému súdu Bardejov, ako vecne a miestne
príslušnému súdu.

2. V podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že popiera existenciu
akéhokoľvek svojho záväzku voči žalobcovi, pričom si nie je vedomý toho, že by peňažné prostriedky,
ktorých sa žalobca domáha, mu boli poskytnuté pôžičkou. Žalobca v súvislosti so svojimi záväzkami pri

vykonávaní stavebných prác na Sociálnom dome ANTIC si neoprávnene fakturoval a boli mu poukázané
prostriedky za nákup stavebného materiálu, ktorý však v skutočnosti zakúpil zo svojich prostriedkov
žalovaný a táto pohľadávka žalovaného bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu ústnou dohodou
strán konania dňa 25.04.2017.3. Vo vyjadrení žalobcu k odporu podanému žalovaným uviedol, že odpor nie je vôbec odôvodnený, ide
iba o strohé konštatovanie, že žalovaný peňažný nárok neuznáva, resp. že skutočnosť, že malo dôjsť

k ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným o údajnom započítaní, nie je vecným odôvodnením v
rovine skutkovej, teda žalovaný si nesplnil povinnosť tvrdenia v danom odpore a tiež nepredložil žiadne
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcu nepravdivé, zavádzajúce a
nijako nepodložené konkrétnymi dôkazmi. K predmetnému vyjadreniu sa žalovaný nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s podanou
žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.02.2018, k nej pripojenými listinnými
dôkazmi výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 22.04.2015 a zo dňa 27.04.2015, výzvou žalobcu
žalovanému na vrátenie predmetu pôžičky zo dňa 06.06.2017, odpoveďou žalovaného žalobcovi na
predmetnú výzvu zo dňa 14.06.2017, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
16.03.2018podspisovouznačkou30Up/178/2018,odporomžalovanéhovočipredmetnémuplatobnému

rozkazu, vyjadrením žalobcu k podanému odporu žalovaným, výpisom z bankového účtu žalobcu,
výsluchom žalobcu a tiež aj vyjadrením žalobcu zo dňa 29.06.2020.

5. Vo veci bolo dňa 23.06.2020 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca s jeho právnym
zástupcom a právna zástupkyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že

žalobca poskytol žalovanému dve pôžičky v celkovej výške 21 000,- Eur dňa 22.04.2015 a dňa
27.04.2015, peniaze žalovanému odovzdal na základe výdavkového pokladničného dokladu, ktorý bol
osobitne na jednotlivé sumy pôžičky spísaný a podpísaný obidvoma stranami. Keďže žalovaný nevrátil
túto pôžičku, žalobca vyzval žalovaného písomne na jej vrátenie. Čas 26.02.2018 považuje žalobca za
deň omeškania a stanovil ho na základe toho, že v tento deň podal žalobu na Okresný súd Banská

Bystrica, keďže v tomto čase bol žalovaný už v omeškaní s vrátením peňazí. Zmluva o pôžičke bola
uzatvorená ústne a právny zástupca žalobcu súdu predložil výpisy z účtu žalobcu, z ktorých má byť
zrejmé, že v deň, kedy žalobca poskytol žalovanému pôžičky, tieto finančné prostriedky mal na účte a
vyberal ich priamo z účtu. Na pojednávaní súd pristúpil aj k výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu D.
H., ktorý k veci uviedol, že dve zmluvy boli uzatvárané ústnou formou tak, ako to uviedol jeho právny

zástupca. Výška pôžičiek je zrejmá z výdavkového pokladničného dokladu a z výberu z účtu žalobcu.
Za žalobcu podpisoval výdavkový doklad priamo on a za žalovaného to bol O.. Ž. a bolo to v dňoch,
ako je uvedené na výdavkových dokladoch. Celú stavbu neziskovej organizácie Sociálny dom ANTIC
sprevádzali problémy, preto prišiel štatutárny zástupca žalovaného za ním a požiadal ho o poskytnutie
pôžičky, pretože mal finančné problémy. O pôžičku požiadal žalovaný jeden deň pred jej uzavretím dňa

22.04.2015 a následný deň mu žalobca peniaze doniesol. V deň uzatvorenia pôžičky, t.j. 22.04.2015
žalobca odovzdal peniaze osobne Ing. Ž., pričom tento mu povedal, že žalovaný mu peniaze vráti
ako náhle ich bude mať. Čo sa týka ďalšej sumy pôžičky vo výške 6 000,- Eur, bolo to viac menej
rovnakýmspôsobomrealizované,atoopäťústnouformouuzatvorenázmluvaopôžičkedňa27.04.2015,
o čom svedčí znova výdavkový pokladničný doklad, ktorý podpisovali obe strany, t.j. štatutárny orgán

žalobcu a za žalovaného O.. Ž.. Tieto peniaze vo výške 6 000,- Eur takisto odovzdal žalovanému. V
oboch prípadoch sa úroky zmluvne nedohadovali, pričom aj pri druhej pôžičke bola medzi zmluvnými
stranami dohoda, že žalovaný vráti peniaze žalobcovi, keď ich bude mať. Na nariadenom pojednávaní
sa vyjadrila aj právna zástupkyňa žalovaného, ktorá k veci uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť, keďže
bola podaná predčasne. Aj keby bolo pravdou, že dňa 22.04.2015 a dňa 27.04.2015 došlo k uzatvoreniu

zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami, čo žalovaný naďalej popiera, dôkazné bremeno je naďalej
na žalobcovi, keďže v prípade pôžičky ide o reálny kontrakt a žalobca nepreukázal, že žalovanému
tieto peniaze aj boli odovzdané. Okrem uvedeného, žalobu je možné zamietnuť aj z toho dôvodu,
že zo strany žalobcu nebol označený ani vykonaný dôkaz ohľadom splatnosti uvedených pôžičiek a
naopak z výpovede žalobcu vyplynulo, že splatnosť pôžičiek bola ponechaná na vôli žalovaného, čo bolo

žalovaným vyjadrené tak, že údajné pôžičky vráti, keď bude mať peniaze. V prípade, že je čas plnenia
ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté, nemôže
však sám čas plnenia určiť a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu. Môže iba navrhnúť,
aby splatnosť dlhu určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh požadujúci
uloženie povinnosti plniť bez toho, aby mu predchádzalo právoplatné rozhodnutie určujúce čas, kedy

má dlžník plniť, nemôže byť úspešný pre svoju predčasnosť. V tomto odkázala na rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyzodňa28.09.2010podspisovouznačkou5Cdo254/2009.Právnazástupkyňa
žalovaného v zmysle uvedeného navrhla žalobu zamietnuť a žalovanému priznať plnú náhradu trov
konania.6. Podľa § 1 odsek 2 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),
právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky

nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

7. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové

vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

8. Podľa ustanovenia § 261 odsek 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona ,asúupravenéakozmluvnýtypvObčianskomzákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 657 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje

vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

13. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

14. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15.Podľa§150odsek1C.s.p.,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa § 151 odsek 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

17. Podľa § 151 odsek 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

19. Podľa § 153 odsek 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.20. Podľa § 153 odsek 3 C.s.p., ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
22. Podľa § 186 odsek 2 C.s.p., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

23. V konaní možno ustáliť, že medzi sporovými stranami je sporné, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ďalej že došlo k započítaniu pohľadávok žalobcu a žalovaného
a spornou je taktiež skutočnosť ohľadom splatnosti pohľadávky žalobcu. Za nespornú skutočnosť súd
považuje, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu sumy 21 000,- Eur žalovanému, pričom súd bude
musieť v konaní posúdiť, na základe akého právneho titulu.

24. Zo skutkového stavu, vykonaného dokazovania, výpovedí strán sporu a predložených dôkazov
dospel súd k záveru, že tvrdenie žalobcu o uzatvorení zmluvy o pôžičke je vo svetle predložených
dôkazov presvedčivejšie ako spochybňujúce tvrdenie žalovaného, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy
o pôžičke nedošlo. Súd sa na úvod zaoberal tým, o aký zmluvný typ v danom prípade šlo, teda

či o zmluvu o pôžičke podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne o zmluvu o úvere
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže táto skutočnosť má zásadný význam pre ďalšie
vyhodnotenie skutkového a právneho stavu veci. Zmluvu o pôžičke podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka možno charakterizovať ako asynalagmatickú zmluvu, čo je dané jej reálnym charakterom.
Pre platnosť uzatvorenia zmluvy musí veriteľ reálne odovzdať dlžníkovi predmet zmluvy, t.j. napr.

peniaze a dlžníkovi zo zmluvy vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, ktoré má veriteľ prevziať.
Zmluva o pôžičke vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatím predmetu zmluvy. Zmluva
o úvere podľa Obchodného zákonníka je naopak absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, teda
bez ohľadu na povahu strán sa vždy bude riadiť Obchodným zákonníkom. Kľúčovým rozdielom medzi
zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere je konsenzuálny charakter zmluvy o úvere. Úverová zmluva je

perfektná už okamihom dohody zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, odovzdanie objektu
zmluvy nie je podmienkou jej vzniku a táto povinnosť veriteľa je vymožiteľná na súde. O zmluvu o úvere
nemôže ísť v prípade, ak neboli dohodnuté úroky z poskytnutých peňazí, zmluva o úvere je totiž v zmysle
§ 497 Obchodného zákonníka obligatórne odplatná.

25. Z dôkazov predložených žalobcom, najmä výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 22.04.2015
vo výške 15 000,- Eur a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.04.2015 vo výške 6 000,-
Eur o odovzdaní peňazí možno dospieť k záveru, že tieto prostriedky boli žalovanému poskytnuté ako
forma pôžičky vzhľadom na vyššie uvedené, keď na samotných výdavkových pokladničných dokladoch
je uvedené, že ide o pôžičku pre Sociálny dom ANTIC n.o., ďalej je na nich označená osoba, ktorá ich

vydala (žalobca) a komu boli vyplatené (žalovaný), pričom tieto doklady sú podpísané oboma zmluvnými
stranami. Súd v tomto poukazuje aj na to, že žalovaný nespochybnil autentickosť uvedených dokladov,
ani podpisy žalovaného na týchto dokladoch a nakoniec ani samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke.
Žalovaný taktiež nespochybnil ani skutočnosť, že mu zo strany žalobcu boli poskytnuté prostriedky
vo výške 21 000,- Eur, keď už v podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným

súdom Banská Bystrica uviedol, že jeho pohľadávka bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu, ktorá
mu vznikla tým, že žalobca vykonával stavebné práce na stavbe žalovaného, pričom si neoprávnene
fakturoval tovar, ktorý v skutočnosti uhradil žalovaný. Vzhľadom k uvedenému malo dôjsť k ústnemu
započítaniu pohľadávok sporových strán. Z ďalšieho dokazovania predložením výpisu z bankového
účtu žalobcu je zrejmé, že žalobca vybral z uvedeného účtu práve v dňoch podpísania výdavkových

pokladničných dokladov sumy vo výške, ktoré zodpovedajú sumám uvedeným v týchto dokladoch.
Čo sa týka prevzatia uvedených peňazí, na výdavkových pokladničných dokladoch je jednak uvedený
príjemca, z čoho možno vyvodiť, že k odovzdaniu peňazí došlo, a jednak z výpovede žalobcu taktiež
vyplýva, že k odovzdaniu peňazí došlo na stretnutiach žalobcu a žalovaného v dňoch, kedy aj došlo
k podpísaniu týchto výdavkových dokladov, pričom žalovaný nepredložil súdu žiadny dôkaz o opaku

a prevzatie peňazí žalovaným ani nespochybňoval. Za uvedených okolnosti súd dospel k záveru, že
medzi sporovými stranami došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke spolu vo výške 21 000,-
Eur, čo osvedčili zmluvné strany (žalobca a žalovaný) podpísaním dvoch výdavkových pokladničných
dokladov a reálnym odovzdaním peňazí z dispozície veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému) podľaustanovení Občianskeho zákonníka, keďže medzi zmluvnými stranami neboli dohodnuté úroky za
poskytnutú pôžičku a súčasne žalobca v svojom predmete činnosti nemá poskytovanie úverov, preto
nemohlo z jeho strany ísť o obchodnú činnosť za účelom zisku.

26. Pokiaľ ide o ďalšiu spornú skutočnosť, a to započítanie pohľadávok žalobcu a žalovaného,
ku ktorému malo dôjsť podľa tvrdenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu dohodou
týchto strán, túto súd považoval za nepreukázanú. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 11.04.2017 pod spisovou značkou 3Cdo 2/2016: „Dôkazné bremeno ohľadom určitých

skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V
niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k
dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má
tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň
„oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje

„vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie
dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú
„vysvetľovaciu povinnosť“ nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena.“ Žalovaný bol v zmysle
ustanovenia § 151 odsek 2 C.s.p. povinný svoje tvrdenia ohľadom existencie jeho pohľadávky a
jej započítania v konaní preukázať, prípadne aspoň navrhnúť predloženie dôkazov o ním tvrdenej

skutočnosti žalobcom, žalovaný však nepreukázal existenciu svojej pohľadávky, nepreukázal jej výšku,
nepreukázal započítanie pohľadávok žalobcu a žalovaného a nakoniec ani nenavrhol predložiť dôkazy
o započítaní pohľadávok žalobcovi. Keďže žalovaný skutočnosti ohľadom svojej pohľadávky a jej
započítania nepreukázal, súd sa ďalej touto účelovou skutočnosťou tvrdenou žalovaným a popretou
žalobcom nezaoberal, keďže ju považoval za nepreukázanú.

27. V prípade námietky žalovaného, že pohľadávka žalobcu v čase podania žaloby až doposiaľ
nebola splatná, súd túto považuje za opodstatnenú. Zo žalobcom predložených dôkazov nie je možné
dospieť k záveru, ako bola medzi zmluvnými stranami dojednaná splatnosť poskytnutej pôžičky
žalovanému. Na pojednávaní nariadenom na deň 23.06.2020 však vypovedal žalobca, ktorý sám

uviedol, že splatnosť oboch pôžičiek, t.j. zo dňa 22.04.2015 vo výške 15 000,- Eur a zo dňa 27.04.2015
vo výške 6 000,- Eur, bola ponechaná na vôli žalovaného. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2010 pod spisovou značkou 5 Cdo 254/2009 : „Ak je čas plnenia
ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté;

nemôže však sám čas splnenia určiť, a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu
(ako je tomu v prípadoch uvedených v ustanovení § 563 OZ ); môže iba navrhnúť,
aby splatnosť dlhu určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh
požadujúci uloženie povinnosti plniť, bez toho, aby mu prechádzalo právoplatné rozhodnutie

určujúce čas, kedy má dlžník splniť, nemôže byť pre predčasnosť úspešný. Z toho vyplýva,
že v týchto prípadoch nemôže začať bežať ani premlčacia doba na vymáhanie dlhu,
pretože veriteľ môže svoje právo vykonať v zmysle ustanovenia § 101 OZ (a teda
pohľadávku vymáhať) až po uplynutí lehoty splatnosti určenej rozhodnutím súdu. V

rozhodnutí o žalobe podľa § 564 OZ sa súd obmedzí na určenie splatnosti dlhu
bez toho, aby dlžníkovi ukladal povinnosť dlh splniť. Predpokladom takéhoto rozhodnutia je zistenie,
že záväzok bol dohodnutý a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Pretože ide len o
nahradenie prejavu vôle dlžníka ohľadne doby splatnosti, nemusí súd v tomto konaní zisťovať,

či dlh platne vznikol a či a v akom rozsahu existuje. To musí byť preukázané až v konaní o
splnenietakéhotozáväzku.Rozhodnutiesúdupodľaustanovenia§564OZ je konštitutívne v
tom zmysle, že dlžník nie je do určenia času splnenia súdom povinný veriteľovi plniť. Súd
preto nemôže určiť čas splnenia dlhu tak, aby sa dlžník v okamihu právoplatnosti výroku

rozsudku ocitol v omeškaní. Súd konajúci o žalobe o určenie času splatnosti dlhu nie je
viazaný časom splatnosti, ktorý navrhuje žalobca.“ Taktiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 10.08.2011 pod spisovou značkou 6Cdo 22/2010 : „Pred určenímčasu plnenia podľa § 564 OZ rozhodnutím súdu, pokiaľ bol čas plnenia
ponechaný na vôli dlžníka, nemožno vyhovieť žalobe na plnenie z dôvodu jej predčasnosti, keďže dlh

ešte nie je splatný.“

28. Z vyššie uvedeného, ako aj z doslovnej dikcie ustanovenia § 564 Občianskeho zákonníka možno
vyvodiť záver, že v prípade, ak je splatnosť pohľadávky ponechaná na vôli dlžníka (v tomto prípade
žalovaného), určí ho na návrh veriteľa súd. V konaní však zo strany žalobcu nebolo preukázané, že

takýto návrh bol podaný, resp. že vo veci je vydané právoplatné rozhodnutie, ktoré by určovalo čas
plnenia, teda splatnosť pohľadávky žalobcu. Vzhľadom k uvedenému sa argumentácia žalovaného javí
ako správna, a teda žaloba žalobcu podaná predčasne.

29. Súd sa ešte zaoberal skutočnosťami ohľadom koncentrácie konania a vyjadrení strán konania,
na ktorú poukázal žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.06.2020, doručenom po uplynutí zákonnej

koncentrácie konania, v ktorom uviedol, že na pojednávaní dňa 23.06.2020 došlo zo strany žalovaného
k nepochopiteľnému zvratu v dokazovaní, ktoré vyvrcholilo v záverečnom vyjadrení právnej zástupkyne
žalovaného. Po tom, čo uplynula koncentračná lehota podľa uznesenia zo dňa 29.06.2018 a po tom, čo
sa ani do termínu pojednávania žalovaný nevyjadril, prišla zmena v tvrdení žalovaného na pojednávaní,
keď jeho právna zástupkyňa od základu namietala existenciu pôžičky a o pôžičke sa vyjadrovala ako o

údajnej pôžičke. Žalobca ďalej uviedol, že procesná obrana žalovaného v konaní spočívala na tom, že
pôžička zanikla 25.04.2017 po vzájomnej dohode o započítaní, ďalej že pôžička neexistovala a nakoniec
aj na tom, že pôžička vznikla, ale splatnosť bola ponechaná na vôli dlžníka. Žalobca v zmysle uvedeného
poukázal na to, že procesná obrana nespočíva v prednesení možností daných na výber súdu pre jeho
rozhodnutie, ale v preukázaní svojich tvrdení. Keďže žalovaný v liste (odpovedi na výzvu žalobcu) zo dňa

14.06.2017 ako aj v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 25.04.2017 došlo k zániku jeho
záväzku započítaním, je zrejmé, že dlžník (žalovaný) potom určil splatnosť pôžičky na deň 25.04.2017,
t.j. v deň započítania pohľadávok. Civilný sporový poriadok rozlišuje zákonnú a sudcovskú koncentráciu
konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Nie je teda želateľné, aby boli stranami konania predkladané návrhy

na vykonanie dokazovania alebo skutkové tvrdenia až na pojednávaní, čo by mohlo spôsobiť jeho
odročenie. Existujú však aj výnimky, a to v prípade, ak je takéto skutkové tvrdenie bezprostredne v
reakcii na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Vzhľadom k tomu, že ide o
sudcovskú koncentráciu, je na súde, ako vyhodnotí takto oneskorené skutkové tvrdenie alebo návrh na
vykonanie dokazovania, a teda či na daný procesný úkon prihliadne alebo nie. Zákonná koncentrácia

konania znamená, že procesné úkony strán sporu, medzi ktoré patria aj skutkové tvrdenia strán konania
alebo ich návrhy na vykonanie dokazovania, a ktoré koncentrácii konania podliehajú, nespôsobujú ex
lege procesnoprávne účinky, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a
súd na ne neprihliada. Uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.06.2018 pod číslom konania
1Cb/38/2018 - 66, ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa s poučením, že na neskôr predložené

a označené dôkazy súd nemusí prihliadnuť, predstavuje sudcovskú koncentráciu konania. V prípade
uznesenia vyhláseného na pojednávaní dňa 23.06.2020, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené,
jedná sa o prípad zákonnej koncentrácie konania. Inými slovami, skutkové tvrdenia strán konania a
návrhy na vykonanie dokazovania prednesené do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na
pojednávaní dňa 23.06.2020, môže po zvážení súd pripustiť. Naopak, nové skutkové tvrdenia a iné

procesné úkony prednesené po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania prípustné nie sú. Žalobca
na predmetnom pojednávaní uviedol nové skutočnosti ohľadom dojednania splatnosti jeho pohľadávky
so žalovaným, ktoré doposiaľ v konaní tvrdené neboli, v čoho dôsledku právna zástupkyňa žalovaného
reagovala na tieto tvrdenia vyššie uvedenou argumentáciou. Súd preto pripustil túto argumentáciu
aj napriek tomu, že bola prednesená oneskorene. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.06.2020 bolo súdu

doručené po zákonnej koncentrácii konania, teda súd sa ňou nie je povinný zaoberať. Aj napriek
tomu súd prehodnotil skutočnosti uvádzané žalobcom. V predmetnom vyjadrení žalobca uvádza o.i.,
že splatnosť pôžičky nastala dňom 25.04.2017, keď došlo k stretnutiu zmluvných strán a započítaniu
pohľadávok. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.06.2017, na ktoré poukazoval žalobca vyplýva, že
žalovaný sa so žalobcom tohto dňa dohodol na ústnom započítaní ich pohľadávok, čím žalobcova

pohľadávka zanikla. Súdu nie je zrejmé, ako dospel žalobca k názoru, že týmto úkonom žalovaného
došlo k určeniu splatnosti pôžičky, keď z tejto odpovede žalovaného je zrejmé, že uvedeným dňom
považoval pohľadávku za zaniknutú, pričom ide o dva rôzne právne úkony. Súd preto žalobcove tvrdenia
ohľadom určenia splatnosti pôžičky neprijal.30. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, keď
táto bola podaná predčasne. Súd mal v zmysle vyššie uvedeného za preukázané, že medzi žalobcom a

žalovaným došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, v konaní ďalej bolo preukázané, že žalobca
odovzdal v deň uzatvorenia zmluvy peniaze žalovanému, čo žalovaný nepopieral a tiež bolo preukázané
aj to, že žalobca ponechal splatnosť predmetnej pôžičky na žalovanom (dlžníkovi). Žalobe mal preto
predchádzať iný návrh zo strany žalobcu, ktorým by inicioval konanie o určenie splatnosti pôžičky a až
následne po tom, čo by žalovaný svoj dlh nesplnil do určenej lehoty splatnosti, by mohol žalobca podať

žalobu, ktorou by súd mohol žalovaného zaviazať na predmetné plnenie.

31. Podľa § 232 odsek 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

32. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

33. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1

C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol ako podanú predčasne, preto má
právo na náhradu trov účelne vynaložených v konaní, a to titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 ods. 1 C.s.p. ).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalovaný môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.