Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719201289
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719201289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 proti žalovanej: G. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XX/X, XXX XX Š., adresa na doručovanie podľa oznámenia žalovanej Z. XX, XXXXX R. W.
zaplatenie 9386,50 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.
k. 8Csp/26/2019-96 zo dňa 17.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti t.j. okrem výroku I o zastavení konania v časti 753,19.-Eur.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. Konanie v časti 753,19 Eur zastavil. II. Vo zvyšku
žalobu zamietol. III. Vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 488 a nasl.,
§ 560 Občianskeho zákonníka, ust. § 2 písm. b), § 3 ods.1, 2, § 9 ods. 1, a písm. c), zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ust. § 92 ods. 8, Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Výrok o
späťvzatí žaloby ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Výrok o trovách konania

ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP.

3. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania prvotne skúmal z úradnej povinnosti platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky. Absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu totiž znamená, že
priamo zo zákona od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí ako keby nebol urobený (Najvyšší
súd SR 1Cdo/76/2007). Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje pre platné
postúpenie bankovej pohľadávky podmienku, že banková pohľadávka môže byť postúpená, len ak je

1) splatná, 2) po predchádzajúcej písomnej výzve, a 3) ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením
postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Keďže žalobca nadobudol
pohľadávku uplatňovanú v predmetnom konaní postúpením od pôvodného veriteľa Poštovej banky,
a.s., pristúpil súd prvej inštanciek skúmaniu, či boli dodržané sprísnené pravidlá postúpenia pohľadávky
vzniknutej z bankového úveru v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Zodpovedanie
tejto otázky je priamo spojené so skúmaním existencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009
zo dňa 29.6.2010). Dôkazná povinnosť splnenia podmienok je na žalobcovi, ktorý v danom prípade
čo do splnenia zákonných podmienok neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal, že došlo k

platnému postúpeniu pohľadávky. Zároveň nepreukázal, že k zosplatneniu pohľadávky došlo riadne,
teda že jeho právny predchodca riadne žalovanú na úhradu presne vyčísleného nedoplatku vyzval.
Okrem toho, po zosplatnení dlhu žalobca nepreukázal, že Poštová banka, a.s., si splnila svoju povinnosť
na výzvu o úhradu nedoplatku pred prvým postúpením pohľadávky. Súd prvej inštancie zistil, že aj
napriek výzve zo strany súdu nebol predložený doklad o doručení výzvy na úhradu dlžnej sumy do

vlastných rúk žalovanej, čím došlo zo strany právneho predchodcu k nedodržaniu lehôt uvedených v
cit. zákonnom ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva musí byť bez
výnimky uzatvorená písomne. Z toho vyplýva, že písomnú formu si vyžaduje aj následná komunikácia
zo strany veriteľa voči spotrebiteľovi. Platný doklad o doručení upozornenia - Výzvy z 03.03.2016
žalobca nepredložil. Na splnenie zákonných podmienok telefonický rozhovor účastníkov tohto vzťahu
nepostačuje. Podobným nedostatkom trpí aj doručovanie zosplatnenia úveru - Výzva na úhradu dlžnej

sumy zo dňa 31.03.2016. Predložený podací hárok spoľahlivo nepreukazuje doručenie tohto dokumentu
žalovanej. Teda žalobca nepreukázal uplatnenie si svojho práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky
najneskôr do splatnosti najbližšej splátky. Všetky vyššie označené nedostatky na strane právneho
predchodcu žalobcu viedli súd prvej inštancie k zisteniu, že žalovaná nebola v súlade so zákonom
upozornená, že dôjde k postúpeniu pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách dospel
k právnemu záveru, že v dôsledku absencie zachovania postupu pri doručovaní písomných výziev pred
postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa na úhradu dlhu žalovanej, nedošlo k platnému postúpeniu
úveru zmluvou o postúpení pohľadávok na spoločnosť R Collectors s.r.o.. Zároveň konštatoval, že

zákon o bankách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. Preto v prípade ak ide o
postúpenie pohľadávky bankou platia primárne ustanovenia lex specialis pred všeobecnou úpravou v
Občianskom zákonníku. Podmienky platného postúpenia pohľadávky z bankového úveru, uvedené v
bode 15 odôvodnenia, musia byť splnené k momentu postúpenia pohľadávky. Aby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky z bankového úveru, musia byť tieto podmienky splnené kumulatívne. V prípade

nesplnenia čo i len jednej z vyššie uvedených podmienok je potrebné nazerať na postúpenie bankovej
pohľadávky ako na odporujúce zákonu a teda neplatné. Neplatnosť postúpenia bankovej pohľadávky
má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá vedie k zamietnutiu
žaloby. Žalobca najmä nedodržal postup pri doručovaní predchádzajúcich písomných výziev žalovanej.
Preto nenastalo platné postúpenie tejto bankovej pohľadávky (§ 39 Občianskeho zákonníka). V takom

prípade potom ani nenastalo oprávnenie žalobcu na domáhanie sa výplaty dlhu žalovanej. Žalobca nie
je v danom prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena
o splnení všetkých podmienok platného postúpenia práva z Poštovej banky a.s., na jeho osobu tak, ako
to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tým súd prvej inštancie odôvodnil, že žalobu
vo zvyšku zamietol.

5. Čo do výroku o zastavení konania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca využil svoje dispozičné
právo, keď písomne oznámil súdu, že žalovaná od podania žaloby osemkrát v rôznych sumách plnila.
Evidoval ďalšie úhrady od žalovanej v celkovej výške 753,19 Eur. Súd prvej inštancie je povinný tento
prejav vôle žalobcu rešpektovať, táto vôľa žalobcu je predmetom výroku I. tohto rozsudku.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že v spore bola úspešnou žalovaná.
Podľa zásady úspechu v spore by žalovanej patril nárok na náhradu trov konania. Žalovanej však
preukázateľne žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, preto aj v súlade s čl. 17 Základných zásad Civilného
sporového poriadku jej tento nárok nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to iba okrem výroku I. ktorým súd žalobu
vo zvyšku zamietol a vo výroku III. o trovách konania. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365
ods. 1 písm. f), b) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nesprávne procesným postupom znemožnil stranám, aby

uskutočňovali patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a že vec nesprávne právne posúdil. Konštatoval, že žalobca doložil ako prílohu návrh na vydanie
platobného rozkazu aj upozornenie predchodcu žalobcu týkajúce sa uplatnenia dlžnej časti úveru a
podací hárok o jeho odoslaní, ktorý potvrdzuje odoslanie upozornenia žalovanému. To jednoznačnepotvrdzuje splnenie podmienky vo vzťahu k možnosti platného postúpenia pohľadávky. Rovnako tak
je v prípade doručovania zosplatňujúcej výzvy. Žalovaný svoj záväzok neplnil dlhší čas bezdôvodne
ani voči postupcovi, teda pôvodnému veriteľovi ani postupníkovi terajšiemu žalobcovi. Preto nebolo

žiadnym spôsobom ohrozené splnenie záväzku z dôvodu plnenia neoprávneného subjektu. Žalobca
sa domnieva, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a to z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia, keď súd prvej inštancie bližšie nešpecifikoval ako dospel k svojmu záveru,
nakoľko z predložených dôkazov nemohol vyvodiť záver ku ktorému dospel. V tejto súvislosti poukázal
na názor občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu v SR zo dňa 03.12.2015 uverejneného v

zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod 1/2016, z ktorého citoval. Zároveň citoval aj rozhodnutia
Najvyššieho súdu R 111/1998 a 6 Sžh/1/2009 čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Ďalej žalobca
uviedol, že pokiaľ by aj dôkaz a to upozornenie predchodcu žalobcu týkajúce sa uplatnenie dlžnej časti
úveru a podací hárok o jeho odoslaní boli postačujúce pre dôjdenie prejavu vôle doporučeným listom
ako tomu bolo v prípade zasielania upozornenia na splatenie dlžnej časti pohľadávky. V Nemecku ale
aj na Slovensku platí, že ak doporučený list nie je možné doručiť z dôvodu nezastihnutia adresáta,

alebo oprávneného prijímateľa, poštový doručovateľ zanechá písomné oznámenie o jeho uložení
na pošte. Poukázal na to, že k otázke doručovania doporučených listov sa vyjadrovala aj BGH. V
prejednávanom prípade bolo sporné kedy sa považuje doporučený list za dôjdenný. Súdny dvor sa
rozhodoval medzi dvoma momentmi či je to už v momente kedy doručovateľ z dôvodu, že nezastihol
adresáta v prvý deň doručenia na mieste doručenia zanechal oznamovací lístok, alebo až vtedy keď

si adresát vyzdvihne zásielku na pošte. Čo sa týka dôjdenia sa nakoniec možno prikloniť k názoru
a záveru, že dôjdenie nastane keď možno za normálnych okolností očakávať vyzdvihnutie zásielky
na pošte čo je najbližší pracovný deň. V slovenských podmienkach je možno aplikovať na termín a
výklad pojmu dôjdenia práve tento záver. Žalobca poukázal aj na obdobný názor Českého Najvyššieho
súdu v konaní sp. zn. 26Cdo/864/2004. Žalobca má za to, že bola splnená podmienka dôjdenia

tohto právneho úkonu žalovanému. Zároveň citoval z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/216/2018 zo dňa 09.10.2018, ktorý sa priklonil na stranu žalobcu v obdobnom prípade a zaujal k
danej problematike stanovisko, ktoré ďalej v odvolaní žalobca podrobne prezentoval. Tvrdenia žalobcu o
doručovaní zásielky možno podporiť závermi rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, kde je zrejmé, že
zásielka bola doručovaná na poslednú známu adresu žalovaného. Rovnako žalobca poukázal na znenie

všeobecných obchodných podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy v ktorej si žalobca uplatnil
svoj nárok je jednoznačne uvedené kedy sa zásielka považuje za doručenú. Z uvedeného vyplýva,
že zásielka sa považuje za doručenú pri doručovaní písomnosti v poštovom styku v tuzemsku tretí
deň a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní ak nie je preukázaný skorší termín doručenia a to aj
vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, lebo zásielka sa vráti ako nedoručená pokiaľ nie je

dohodnuté inak. Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. Ak
by sa konajúci súd nestotožnil ani s uvedeným citovým ustanovením, ktoré však žalobca považuje
za platné a v súlade s platnou právnou úpravou možno aplikovať zákonný spôsob formy dôjdenia
zásielky žalovanému. Žalobca sa zároveň s právnou argumentáciou konajúceho súdu, ktorý konštatoval
nesplnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách absolútne

nestotožňuje a výklad uvedených ustanovení Zákona o bankách považuje za v rozpore s doktrinálnym
výkladom predmetného ustanovenia. Zákonnými predpokladmi postúpenia pohľadávky v súlade s
týmto ustanovením sú: a) písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej
pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil, b) nepretržité viac než 90dní trvajúce omeškanie klienta so
splnenímčoilenčastijehopeňažnéhozáväzkuzodpovedajúcehopohľadávkebanky.Zákonnevyžaduje

dve rozličné písomné výzvy veriteľa ako to uvádza konajúci súd vo svojom odôvodnení. Právny poriadok
Slovenskej republiky v žiadnom ustanovení nevyžaduje a teda ani zákon o bankách nepredpokladá,
aby bol dlžník explicitne listom veriteľa oboznamovaný s právom na postúpenie pohľadávky. Toto právo
vyplýva priamo zo zákona o bankách a oboznamovanie klienta s ním nie je povinnosťou veriteľa. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017

z ktorého citoval. Žalobca má preto za to, že boli splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady
vyplývajúce z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky. Žalovanej bolo dňa
03.03.2016 zaslané upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru, kde ju právny predchodca
veriteľa v právach veriteľa Poštová banka a.s. upozorňujú, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o
úvere č. 1460205153 je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 843,05 Eur. Pozostáva z

omeškanej splátky vo výške 830,10 Eur a poplatkov vo výške 12,95 Eur. Následne dňa 31.03.2016 bola
žalovanej zaslaná výzva na úhradu dlžnej sumy, ktorou právny predchodca veriteľa v právach veriteľa
Poštová banka, a.s. vyhlásil pohľadávku predčasne splatnou v celom rozsahu. Predmetné upozornenia
ako aj výzva boli žalovanej zaslané na adresu - R. A. XX, XXX XX E. XX na ktorej sa v tom časezdržiavala a ktorú po telefonickom rozhovore uviedla ako kontaktnú ( bod 4.3 obchodných podmienok).
Aj z podpisu predmetnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená v Bratislave kde sa žalovaná zdržiavala.
Uvedenie trvalého bydliska v zmluve nemožno považovať bez ďalšieho za adresu na doručovanie.

Predchodca žalobcu doručoval listinné dôkazy na adresu, ktorú žalovaná uviedla. Žalovaná nepoprela
žeby jej vyššie uvedené listy neboli doručené. Teda nerozporovala, tvrdenie uvedené v konaní zo strany
žalobcu. Až následne v roku 2017 po telefonickom rozhovore, ktorý sa uskutočnil dňa 11.12.2017
žalovaná uviedla, že z dôvodu straty zamestnania bola nútená zmeniť adresu pobytu. Ako kontaktnú
adresu uviedla V. XX/X, XXX XX Š., teda aktuálnou sa stala adresa uvedená v samotnej zmluve. Súd

prvej inštancie nesprávne posúdil skutkové tvrdenia žalobcu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
ust. § 150 a 151 CSP. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu, že mu neboli doručené listiny, ktoré boli
predpokladom pre splnenie podmienok zosplatnenia nepoprel. Ak skutkové tvrdenia druhá procesná
strananepoprie,súdjeviazanýdomnienkoupravdivostiskutkovéhotvrdeniaprocesnejstrany.Pritomani
v spotrebiteľskom spore nie je spotrebiteľ ako procesná strana zbavený povinností popretia skutkových
tvrdení. V danom prípade je súd viazaný domnienkou pravdivosti skutkového tvrdenia o tom, že

uvedené listiny boli žalovanej doručené. Žalobca preukázal súdu riadne doručovanie predmetných listín,
pričom žalovaná túto skutočnosť nepoprela hoci bola oprávnená vyjadriť sa k žalobe. Neexistujú pritom
žiadne iné dôvodné pochybnosti o tom, že toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Súd porušil právo
žalobcu na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd v napadnutej
časti rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil v

napadnutej časti tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v napadnutej časti nevyjadrila.

9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti t.j. okrem výroku I. o zastavení konania v časti
753,19Eurvzmyslezásaduvedenýchvust.§379anasl.CSPbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa ust. § 385 CSP a centrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuly
a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.06.2021 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej

časti nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, ktorých
sa odvolateľ domáha prieskumu. Určenie rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinok odvolania a súčasne stanoví medze v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmavať.

11. Po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti ako aj celého obsahu spisu odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne
posúdenie veci. K tomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nim
vtedy, ak súd nepoužil správny predpis t.j. náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však
nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.

12. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Teda

je nepreskúmateľné. K tomu odvolací súd uvádza, že Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces ( napr. sp. zn. II ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).
Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/163/2015 zo dňa 17.03.2016).13. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
dňa 30.07.2014 zmluvu o úvere, podľa ktorej Poštová banka, a.s., poskytla žalovanej úver vo výške

10 000 Eur pri úrokovej sadzbe 3 % ročne s tým, že žalovaná je povinná za podmienok uvedených
v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve.
Dátum 1. splátky bol dohodnutý do 15.8.2014, dátum každej ďalšej splátky k 15. dňu v mesiaci, mesačná
splátka 107,10 Eur, bola dohodnutá RPMN a celková výška nákladov za poskytnutý úver bola 11.564,19
Eur. Výzvou zo dňa 03.03.2016 vyzvala Poštová banka, a.s., žalovanú, na splatenie dlžnej časti úveru,

pretože neuhradila svoje záväzky voči Poštovej banke. Zároveň bola upozornená, že ak do 15 dní
neuhradí omeškanú splátku, banka bude oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Uvedenú výzvu
doručoval právny predchodca žalobcu na adresu G. Š., R. A. XX XXX XX E. XX. K úhrade dlhu
nedošlo, preto Poštová banka, a.s. k 29.03.2016 vyhlásila úverovú pohľadávku predčasne splatnou v
celom rozsahu. K tomuto dňu predstavovala pohľadávka sumu vo výške 10 598,05 Eur podľa vyčíslenia
veriteľa. Aj toto podanie bolo doručované G. Š. na rovnakú, vyššie uvedenú adresu. Bolo zistené, že

zosplatnenú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok previedla postupne Poštová banka, a. s.,
na ďalší subjekt. V súčasnosti na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.8.2018 žalobca
odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

14. Odvolací súd plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazná povinnosť splnenia

podmienok o postúpenia pohľadávky v zmysle ust. 92 ods. 8 Zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách je na
žalobcovi. Zároveň i s konštatovaním v bode 25 odôvodnenia, ktorý uvádza, že v danom prípade čo do
splnenia zákonných podmienok neuniesol žalobca dôkazné bremeno. Žalobca skutočne nepreukázal,
že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Nepreukázal, že k zosplatneniu pohľadávky došlo riadne,
teda, že jeho právny predchodca riadne žalovanú na úhradu presne vyčísleného nedoplatku vyzval.

Zároveň po zosplatnení dlhu žalobca nepreukázal, že Poštová banka a.s. si splnila svoju povinnosť
na výzvu o úhradu nedoplatku pred prvým postúpením pohľadávky. Aj napriek výzve zo strany súdu
prvej inštancie nebol predložený doklad o doručení tejto výzvy na úhradu dlžnej sumy do vlastných
rúk žalovanej, čím došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k nedodržaniu lehôt uvedených v
ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd plne súhlasí s názorom súdu prvej

inštancie prezentovaným v bode 27 odôvodnenia, že spotrebiteľská zmluva musí byť bez výnimky
uzatvorená písomne. Z toho vyplýva, že písomnú formu si vyžaduje aj následná komunikácia zo strany
veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi. Platný doklad o doručení upozornenia- výzvy z 03.03.2016 žalobca
nepredložil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na splnenie zákonných
podmienok telefonický rozhovor účastníkov tohto vzťahu nepostačuje. Možno súhlasiť so záverom súdu

prvej inštancie, že na základe uvedeného nedošlo k platnému postúpeniu úveru zmluvou o postúpení
pohľadávky na terajšieho žalobcu. Skutočne zákon o bankách tak ako to uvádza súd prvej inštancie
v dôvodoch svojho rozhodnutia je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. Preto v prípade
ak ide o postúpenie pohľadávky bankou platia primárne ustanovenia lex specialis pred všeobecnou
úpravou v Občianskom zákonníku. Podmienky platného postúpenia pohľadávky z bankového úveru

musia byť splnené k momentu postúpenia pohľadávky. A aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
z bankového úveru musia byť tieto podmienky splnené kumulatívne. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 z ktorého vyplýva, že
podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách za splnenie ktotých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu sú z povahy veci podmienkami bez splnenia ktorých k postúpeniu

prísť nesmie ( je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( § 39 Občianskeho zákonníka).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutiasúduprvejinštancievytknúťzávažnénedostatky.Súdprvejinštancieriadneodôvodnilprečo
neakceptoval výzvy, ktoré bolki zasielané žalovanej na adresu do E.. Odvolací súd má za to, že v danom

prípadenemožnoakceptovaťtvrdeniežalobcu,žeadresunadoručovanieoznámilažalovanátelefonicky.
Žiaden dôkaz k tomu žalobca nepredložil. Jeho povinnosťou bolo doručovať výzvy na adresu tak, ako sú
uvedené v zmluve, prípadne na inú adresu pokiaľ by to bolo dohodnuté medzi stranami sporu písomne.
I z výpovede žalovanej na pojednávaní vyplýva, že zmluvy posielala právnemu predchodcovi žalobcupísomne i doposiaľ. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je v
danom prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena o
splnení všetkých podmienok platného postúpenia pohľadávky z Poštovej banky a.s. tak ako to vyžaduje

ustanovenie § 92 ods. 2 Zákona o bankách.

16. Súd prvej inštancie preto správne žalobu v napadnutej časti zamietol a správne rozhodol i o trovách
konania. Odvolací súd k námietke žalobcu, že bolo porušené právo na spravodlivý proces uvádza, že
do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ( I. ÚS 50/04).

17. Preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil rozsudok napadnutej časti t.j. okrem výroku
I. o zastavení konania v časti 753,19 Eur ako vec správny.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnej
žalovanej preukázateľne zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Trovy odvolacieho
konania neuplatnila. Preto odvolací súd akceptujúc zásadu hospodárnosti vyslovil, že náhradu trov

odvolacieho konania stranám nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).