Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Daniela Baranová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118366194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:6118366194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 898 zastúpeného JUDr. Katarínou
Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava- Karlová Ves proti
žalovanej: T. P., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. I. XX, XXX XX I., o zaplatenie 398,33 eura s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému
súduBanskáBystrica29.10.2018domáhalvočižalovanejzaplateniasumy398,33euras 9,00% úrokom

z omeškania ročne z dlžnej sumy od 26.9.2004 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že
predmetom žaloby je nedoplatok z nezaplatených platieb na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 8220131 zo dňa 23.8. 2004, na základe ktorej žalobca, ako veriteľ poskytol žalovanej, ako dlžníkovi,
úver vo výške 12 000 Sk (398,33 Eur), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi
spojenými s úverom zvýšený o príslušný poplatok vo výške 1680 Sk (55,76 eur) a to celkovo zaplatiť
sumu 13 680 Sk ( 454,09 eur) v 2 dvojtýždňových splátkach po 6 840 Sk (227,04 eur) počnúc 6.9.2004.
Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,stalsajejdlhsplatným,atodňom25.9.2004.Žalobcavyzvalžalovanú naúhradu
jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica dňa 29.11.2018 pod č.k.
30Up/935/2018, ktorý však sa nepodarilo doručiť na súdom zistenú adresu žalovanej., a po návrhu
žalobcu na pokračovanie v konaní, vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 19.2.2019.

3. Súd sa pokúsil o zistenie adresy žalovanej, pričom zistil, že táto sa toho času nenachádza na adrese
uvedenej ako trvalý pobyt. Na uvedenej adrese bol zastihnutý syn N. P.. XX.XX.XXXX, X. Y. I. Č.. XX, A..
E., ktorý uviedol, že matka žije v súčasnej dobe v Holandsku na presne nezistenej adrese. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné doručiť menovanej predmetnú zásielku. Súd postupom podľa § 116 ods.2 CSP
verejne oznámil žalobu odo dňa 8.10.2019 do 23.10.2019.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie spotrebiteľského sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie

nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Toto oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu odo dňa 16.6. 2020 do 1.7.2020 a
súčasne zverejnené na webovej stránke tunajšieho súdu.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca je vedený v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiely Sro vo vložke č:
23636/B s dňom zápisu 14.03.2001 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.

9. Žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľka.

10. Strany sporu uzavreli dňa 23.08.2004 zmluvu o úvere č. 8220131, na základe ktorej sa žalobca ako
veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 12.000 Sk ( 398,32 eur) a žalovaná ako dlžníčka mala
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.680 Sk (55,76 eur), teda celkom

zaplatiť 13.680 Sk (454,09 eura) v 2 dvojtýždňových splátkach po 6.840 Sk ( 215,09 eur) so začiatkom
splácania: 06.09.2004.

11. Listom zo dňa 24.10.2018 Výzva na úhradu žalovanú vyzval k úhrade dlhu aj s 9% úrokom z
omeškania ročne úverovej zmluvy ku dňu doručenia listu s tým, že dlžná čiastka predstavuje sumu

903,37 eura., teda žiadal zaplatiť istinu 398,33 eur a úroky z omeškania od 26.9.2004 vo výške 505,04
eura. Dôkaz o doručovaní výzvy nepredložil.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie spotrebiteľského úveru, ktorý právny nárok sa
riadi ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. 23.8.2004., ako aj ustanoveniami §§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka
(OZ), keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah.

14. Súd konštatuje v danom prípade, že došlo k dohode o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške
12.000,- Sk (398,33 eura) s tým, že bude uhradený v 2 dvojtýždenných splátkach po 6 840 Sk ( 215,09

eura), teda bude zaplatená celková čiastka 13 680 Sk ( 780,72 eura). Ako vyplýva aj zo samotnej
formulárovej zmluvy, pokiaľ mali byť splátky splácané počnúc dňom 6.9.2004 dvojtýždenne, druhá
splátka mala byť zaplatená 20.9. 2004.

15. Ako aj vyplýva z výzvy žalobcu, žalobca vyzval žalovanúo na zaplatenie predmetného dlhu až výzvou

z 24.10.2018, kde žiadal o zaplatenie aktuálnej výšky dlhu ku dňu vystavenia listu vo výške 903,37
eura, keďže žiadal aj zaplatenie istiny 398,33 eura, aj 9 % úrokov z omeškania ročne od 26.9.2004 do
zaplatenia vo výške 505,04 eura. Doklad o doručovaní tejto výzvy nepredložil.

16. Súd v súvislosti s tým konštatuje, že predmetný dlh mohol účinne na súde uplatniť od 21.9.2004,

avšak žalobca predmetnú žalobu podal až v upomínacom konaní dňa 29.10.2018., teda po 14 rokoch
od splatnosti dlhu.

17. Súd posúdil právny vzťah a je konfrontovaný s prípadom poskytnutia úveru zo spotrebiteľskej zmluvy,
kde je evidentne dohodnutá odplata, ktorá predstavuje ročne neuveriteľných 170 %.

18. Súd poukazuje na ustanovenie § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.19. V danom prípade by sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom., pretože takýto úrok bez všetkého je neprípustný
úžerný úrok a je v rozpore s dobrými mravmi a zneplatňuje celú zmluvu.

20. Žalobca by mal teda nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, ktorý
predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutou a sumou zaplatenou, a hoci žalobca tvrdí, že mu nebola

na tento úver zaplatená žiadna čiastka, nevymáhal tento nárok po tom, čo tak mohol urobiť, teda po tom,
čo uplynulo splatnosť tohto dlhu, teda od 21.9.2004, ale sa rozhodol predmetnú pohľadávku žalovať až
po tom, čo nadobudol účinnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky o neústavnosti ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z., na základe ktorého súdy ex offo prihliadali k premlčaniu nároku.

21. Inštitút premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, avšak základným

cieľom právneho poriadku je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli
vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho
donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by
mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi. Niet z pohľadu štátnej moci
záujem hodný ochrany na podporu vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej

zo strán premlčalo.

22. Súd v danom prípade, pokiaľ by aj priznal, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je
dôvodný,čoniejepreukázané,pretožeakbyozajžalovanáneplatila,istebyžalobcanárokuplatniloveľa
skôr, uvažoval by o premlčacej dobe podľa § 107 OZ, podľa ktorého sa nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Súd je však
presvedčený, že nemôže vôbec poskytnúť ochranu takémuto právu žalobcu. Právo žalobcu videné cez
prizmu dobrých mravov v spotrebiteľských sporoch zjavne je výkonom, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi a vymáhať po 14 rokoch od splatnosti takúto úžernú pohľadávku je v rozpore s dobrými mravmi
jednoznačne a je to nemravný obchod s chudobou.

23. Súd týmto svojím rozhodnutím nedeklaruje, že nezaplatenie dlhu nie je dôvodné, a dlžníci by nemali
platiť svoje splatné pohľadávky. Súd len deklaruje, že pokiaľ sa veriteľ rozhodne v spotrebiteľskom spore
vymáhať takýto úžerný dlh po viac ako 14 rokoch od jeho splatnosti, v každom ohľade, pokiaľ aj dlžník
nevznesie námietku premlčania z dôvodu, že nemusí mať také právne vedomie, aby vedel túto námietku

premlčania vzniesť, nie je možné takéto nároky priznávať., takýto výkon práva je v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobca sa zrejme spoliehal na to, že žalovaná sa účinne nebude vedieť brániť. Nič nebránilo
žalobcovi, aby predmetné nároky uplatnil do 1.5.2014, kedy ani nebolo v platnosti ustanovenie § 5b)
zákona č. 250/2007 Z.z., na základe ktorého súdy ex offo prihliadali k námietke premlčania.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch

alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

25. Súd ustaľuje, že žalovaná mala vo veci plný úspech, ale mu trovy konania nevznikli, preto mu nárok
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní oddoručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.