Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205207145
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1205207145.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo
Bratislava II, IČO: 00 169 382, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava proti žalovanej: F. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, B. o zaplatenie 191,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.3.2016, č.k. 17C/187/2005-527, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 107,05 eur spolu s 11% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
30.3.2004 do zaplatenia mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 83,82 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 83,82 eur od 30.3.2004 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

V zostávajúcej napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovanej, sa
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,68%.

Štátu sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov v rozsahu 56,34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 107,05 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne z dlžnej sumy od 30.3.2004 do zaplatenia a náhradu
trov konania v sume 90,22 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 612,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a vzájomný návrh žalovanej zamietol (výrok IV.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 488, § 489, § 494, § 559 ods. 1, 2, § 685
ods. 1, § 696 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
a vecne tým, že žalobca vyúčtoval žalovanej nedoplatok za úhrady a náklady spojené s plneniami
poskytovanými s užívaním bytu za rok 2002, ktorý nedoplatok žalovaná neuhradila, pričom žalovaná
mala za to, že jej za uvedené obdobie vznikol preplatok. Pri ustálení dlžnej sumy vychádzal zo
znaleckého posudku vypracovaného v priebehu sporu znaleckou organizáciou Appraisal services s.r.o.

(ako kontrolný znalecký posudok), v zmysle ktorého žalovaná dlhuje žalobcovi z titulu vyúčtovania za
úhrady a náklady spojené s užívaním bytu sumu 107,05 eur, pričom nebolo preukázané, že na strane
žalovanej vznikol za rok 2002 preplatok, preto jej vzájomný návrh zamietol. Neprihliadal na námietky
žalovanej, ktorá nesúhlasila ani s kontrolným znaleckým posudkom, nakoľko nemal dôvod spochybniťsprávnosť záverov, ku ktorým dospela znalecká organizácia. Úrok z omeškania priznal žalobcovi v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej
žalobcom žalovanej na plnenie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej
podľa pomeru jeho úspechu, čo predstavuje 12,04%. Žalobcu zaviazal na náhradu trov štátu podľa
pomeru jeho neúspechu 43,98% k uplatnenej sume a žalovanej neuložil povinnosť nahradiť trovy štátu
s ohľadom na to, že boli u nej konštatované predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 612,56 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodoval o jeho nároku na zaplatenie sumy 191,99
eur. V súvislosti so znaleckým dokazovaním konštatoval, že uhradil sumu 232,36 eur (7 000 eur) ako
preddavok na trovy spojené s vypracovaním prvého znaleckého posudku a sumu 500 eur ako preddavok
na trovy spojené s vypracovaním druhého, kontrolného znaleckého posudku, s ktorého nariadením

nesúhlasil. Uviedol, že uznesením súdu bola znalcovi, ktorý vypracoval prvý posudok, priznaná odmena
vo výške 584,71 eur a znaleckému ústavu, ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok, priznaná
odmena vo výške 1 540,46 eur. Mal za to, že pri určení pomeru jeho úspechu a neúspechu v spore by
mal uhradiť trovy štátu vo výške 43,98% zo sumy 2 125,17 eur, t.j. sumu 934,29 eur, keďže však uhradil
na preddavkoch sumu 732,36 eur, ostáva mu doplatiť sumu 202,29 eur. Okrem uvedených skutočností

namietal, že súdom prvej inštancie bola porušená zásada hospodárnosti a výsledkom súdneho konania
je skutočnosť, že žalobca, ktorý sa súdil o sumu 191,99 eur a bol v konaní vo väčšej časti úspešný,
v skutočnosti prišiel o ďalších 934,65 eur, s tým, že žalovaná, ktorá spor zavinila, trovy štátu uhradiť
nemusí. Podľa jeho názoru boli v súdnom konaní porušené základné ustanovenia, a to ustanovenia
upravené v § 1, § 2, § 3 a § 6 O.s.p., pričom uvedené skutočnosti sú významné pre posúdenie náhrady

trov konania z hľadiska ust. § 150 O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti a vec vrátil na nové konanie, prípadne, aby odvolací súd sám zrušil jeho povinnosť
nahradiť trovy štátu.

4. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná v jeho prisudzujúcej časti, a v

časti, ktorou bol zamietnutý jej vzájomný návrh. Uviedla, že členovia SBD Rozvoj viackrát schválili a
potvrdiliuznesenímčlenskejschôdzesvojezákonnéprávovyčleneniavroku1990aschváleniaorgánov,
rovnako tak nevydať agendu, keďže SBD BA II nie je nadriadené členom SBD Rozvoj a nikdy nebolo
vlastníkom družstevného domu na Chlumeckého 1 - 15. Považovala za zavádzajúce tvrdenie súdu prvej
inštancie, že žalobca nevedel predložiť v konaní rozhodnutie o pridelení bytu členovi družstva, nájomnú

zmluvu, resp. dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu žalovanou, nakoľko súdu predložila všetky potrebné
doklady, ktorými preukázala, že užíva 3-izbový byt s tým, že už v konaní 7C/252/01 a 14C/9/02 bol
žalobca súdom upozornený na protiprávne konanie v účtovaní neexistujúcich dvoch bytov a dvoch osôb.
Tvrdila, že v sporoch bolo preukázané, že nemá žiadne dlžoby voči žalobcovi (sp.zn. 17C/187/2005),
napriek tomu jej žalobca účtoval dlžobu v sume 73 253 Sk v opravnom vyúčtovaní za rok 2002. V

napadnutom rozsudku je podľa jej názoru nepravdivo uvedené, že žiadala vysvetliť tvorbu ROU, nakoľko
žiadala vysvetliť od žalobcu o.i. tvorbu ROU schodok v sume 2 581,44 Sk. Poukázala na to, že na
základe uznesenia súdu jej žalobca listom zo dňa 24.4.2007 oznámil stanovisko, v ktorom len odpočítal
z nákladov duplicitné položky za jednu bytovú jednotku v sume 1 483,68 Sk, upustil od nárokovania tejto
sumy a položku tvorby ROU považoval za správne vyúčtovanú. Ďalej popísala okolnosti po vyčlenení

majetku a členov SBD Rozvoj, keď funkcionári SBD BA II konali pod nátlakom, v dôsledku ktorého
bývajúcizaplatilipožadovanésumy„nájomného“apodpísaliprihláškuzačlenaSBDBAIIanásledneboli
peniazezozablokovanéhoúčtuSBDRozvojexekútoromprevedenénaúčetSBDBAII.Konštatovala,že
vypracovala vlastný výpočet vyúčtovania nákladov, na ktorú činnosť má príslušné vzdelanie. V ďalšom
texte odvolania vyjadrila námietky vo vzťahu k znaleckému posudku č. 2/2009 vypracovanému v konaní

znalcom Ing. Kubicom. Namietala, že súd prvej inštancie nezdôvodnil prečo od znalca nevyžadoval
doplniť alebo odstrániť nedostatky alebo aby vypracoval nový posudok, ale údajne na jej námietky ho
vylúčila z konania uznesením, ktoré ani neodôvodnil. Uviedla, že po ustanovení Appraisal services s.r.o.
za znalca v konaní, začala mať o ňom pochybnosti vzhľadom na vrátenie zásielok, ktoré mu doručovala,
tiež s ohľadom na jeho odbor Kontroling, ktorý sa vzťahuje na podnik, pričom žalobca je družstvom.

Poukázala na to, že v konaní spochybnila pravdivosť, správnosť, odbornosť vo veci a ignorovanie
platných právnych predpisov vo vzťahu k vypracovanému kontrolnému znaleckému posudku s tým, že
súd prvej inštancie nepreveril pravdivosť posudku, hoci znalec len napasoval výsledky nákladov tak, aby
vykázal nedoplatok vo vyúčtovaní nákladov za rok 2002. Za nepravdivé považovala znalcom uvedenéúčtovné podklady vzhľadom na prehlásenie predchádzajúceho znalca, že žalobca nevedel predložiť
hlavnú knihu s tým, že upozornila na to, že znalec bol povinný založiť do príloh znaleckého posudku
všetky podklady, z ktorých vychádzal. Uvedené nedostatky mal súd podľa jej názoru zhodnotiť, nakoľko

takto vypracovaný posudok je nepreskúmateľný. Napokon uviedla ďalšie pochybnosti o odbornosti
znalca (použitie odbornej literatúry a skutočnosti o personálnom zložení znaleckej organizácie). Tvrdila,
že súd prvej inštancie mal prihliadať na znalecký posudok vypracovaný v konaní sp.zn. 7C/252/01, z
ktorého vyplýva zistenie o nekvalitnej dodávke teplej úžitkovej vody. Zároveň poukázala na rozsudok
sp.zn. 58C/130/2009, na základe ktorého bolo rozhodnuté, že žalobca jej neoprávnene účtuje náklad

za odmenu zástupcu vlastníkov a na konanie sp.zn. 13C/38/2011, v ktorom bol žalobca upozornený na
neoprávnenosťúčtovaniadaneznehnuteľnosti,pričomobajaznalcitietoneoprávnenénákladyzapísaliv
prospech žalobcu. Namietala nevypočutie znalca Appraisal services s.r.o. a vo vzťahu ku konštatovaniu
súdu prvej inštancie v rozsudku, že znalec podal dostatočné vysvetlenie k jej vyjadreniu, pričom uviedla,
že v spise sa nenachádza žiaden list od znalca ani jej nebol žiadny list doručený. Mala za to, že súd
pri hodnotení dôkazov nesprávne považoval znalecký posudok za nespochybniteľný a z toho dôvodu

nepovažoval za dôvodné a hospodárne ustanoviť v konaní ďalšieho znalca. Podľa jej názoru znalec sa
nevyjadril k jej námietkam, nešpecifikoval nedostatky a neodôvodnil účtovanie položky ako oprava za
predchádzajúce obdobie. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojila listiny - výpis z obchodného
registra spoločnosti Appraisal services s.r.o. a výpis z webovej stránky spoločnosti Appraisal services

s.r.o.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomným podaním zo dňa 6.7.2016, v ktorom uviedol, že
dôvody odvolania žalovanej považuje za účelové a nedôvodné a navrhol rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť.
6. Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná písomným podaním zo dňa 16.8.2016, v ktorom uviedla, že

vyjadrenie za žalobcu podpísala neoprávnená osoba, nakoľko Obchodný zákonník ani stanovy družstva
nemajú žiadne ustanovenie o delegovaní podpisového práva na splnomocnenú osobu. Konštatovala, že
žalobca neuviedol ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré majú oporu v zákone a potvrdzujú jeho tvrdenia.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 20.6.2017, v ktorom namietala, že
odvolanie žalobcu bolo podpísané neoprávnenou osobou. Považovala za nepravdivé tvrdenie žalobcu,

že nesúhlasil s vypracovaním kontrolného znaleckého posudku a upozornila, že svojim výpočtom
vyúčtovania nákladov s použitím znaleckého posudku vypracovaného v konaní sp.zn. 7C/252/01
preukázala, že v danej veci ide o preplatok a nie o nedoplatok. K vyjadreniu pripojila kópiu vysvedčenia
o svojom vzdelaní.
8. V podaní zo dňa 18.9.2017, ktoré nazvala „Predloženie dôležitého dôkazu k súdnemu konaniu“

žalovanáuviedla,ženazákladejejžiadostionahliadnutiedoďalšíchdokladov,týkajúcichsavyúčtovania
jej žalobca oznámil, že tieto dal v máji 2016 skartovať s tým, že podľa jej názoru ide o vedomé
a úmyselné skartovanie dokladov z dôvodu, aby sa nepreukázal podvod žalobcu s vyrobenými
sfalšovanými dokladmi v jeho prospech. K podaniu pripojila žiadosť o nahliadnutie do dokladov zo dňa
17.8.2017, rozhodnutie MV SR zo dňa 10.5.2016 o povolení zničenia registratúrnych záznamov a bližšie

nešpecifikovanú tabuľku záznamov. Podaním zo dňa 29.10.2017 označeným ako „Predloženie ďalšieho
dôležitého dôkazu k súdnemu konaniu“ žalovaná predložila list D.. Z. A. zo dňa 10.7.2017 vo veci sp.zn.
18C/77/2004, ktorý má preukazovať spochybnenie správnosti a pravdivosti v účtovných dokladoch zo
strany žalobcu a aj vo vyúčtovaní nákladov za rok 2001, z ktorého dopočítaval znalec aj časť nákladov
do nákladov za rok 2002.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné a odvolanie žalobcu je nedôvodné.

10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa (po čiastočnom späťvzatí
žaloby) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 191,99 eur (5 784 Sk) titulom vyúčtovania nákladov a
služieb spojených s užívaním bytu na C. Č.. XX v B. za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2002.
11. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do

30.6.2016. O odvolaní žalobcu a žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č.
160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). Odvolací
súd vychádzajúc z obsahu podaných odvolaní konštatuje, že viazaný rozsahom odvolaní nepodrobilodvolaciemu prieskumu výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu
zamietol, nakoľko proti tomuto výroku nebolo podané odvolanie žiadnou zo sporových strán.

12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

14. Podľa § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený

jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s
užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny
predpis neustanovuje inak.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vychádzal z právneho stavu deklarovaného
žalobcom, na základe ktorého bola žalovaná v čase vzniku nedoplatku nájomcom bytu v bytovom dome
vo vlastníctve žalobcu. Uvedený stav vyplýva z listu vlastníctva priloženého k žalobe a je výsledkom
súdnych konaní, na základe ktorých bolo rozhodnuté tak, že SBD ROZVOJ, ktoré sa odčlenilo od
SBD Bratislava II (a ktorého predsedníčkou bola žalovaná) sa nezapísalo do obchodného registra.

Genéza vzťahov medzi družstvom a jeho členmi spočívala v tom, že dňa 25. 5. 1964 bol vykonaný zápis
SBD občanov ROZVOJ pri ObNV Bratislava - Nivy do podnikového registra, pričom uvedené bytové
družstvo nadobudlo do vlastníctva bytový dom súpisné číslo XXXX na C. R. Č. X - XX V. B.. Následne
v roku 1972 bolo toto bytové družstvo zlúčené s Druhým stabilizačným družstvom zamestnancov
bratislavských organizácií v Bratislave s tým, že SBD občanov ROZVOJ pri ObNV Bratislava - Nivy

bolo z podnikového registra vymazané. Dňa 29. 5. 1974 bol vykonaný zápis v podnikovom registri, na
základe ktorého Druhé stabilizačné družstvo zamestnancov bratislavských organizácií v Bratislave bolo
zlúčené s SBD zamestnancov Slovnaft, ktoré zmenilo názov na Stavebné bytové družstvo Bratislava
II. Následne sa z SBD Bratislava II vyčlenilo SBD ROZVOJ, ktoré bolo dňa 10. 9. 1990 zapísané do
podnikového registra. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cz 52/91 zo dňa 20. 11. 1991 bolo

vyslovené, že uznesením Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 10. 9. 1990, sp.zn. D 18 - 2, bol porušený
zákon, uznesenie o zápise družstva bolo zrušené a vec bola vrátená Obvodnému súdu Bratislava I na
ďalšie konanie. Nový zápis bol vykonaný uznesením zo dňa 7. 5. 1992 s dátumom vzniku družstva
7. 5. 1992, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 5. 1992. Na základe sťažnosti pre
porušenie zákona podanej Generálnym prokurátorom SR Najvyšší súd SR opätovne rozsudkom sp.zn.

3 Cz 35/92 zo dňa 30. 9. 1992 vyslovil, že uznesením Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 7. 5.
1992 bol porušený zákon, uznesenie o zápise zrušil a vrátil vec Obvodnému súdu Bratislava I na
ďalšie konanie. Obvodný súd Bratislava I uznesením zo dňa 10. 1. 1994 návrh na zápis družstva do
obchodnéhoregistrazamietol.Protizamietavémurozhodnutiuozápisedružstvadoobchodnéhoregistra
bolo dňa 14. 2. 1994 podané odvolanie a Mestský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15. 8. 1994

sp.zn. 19Cb 93/94 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dovolanie navrhovateľa proti
právoplatnému rozhodnutiu Mestského súdu v Bratislave Najvyšší súd SR odmietol v konaní sp.zn. 3
Obdo 6/94 rozhodnutím zo dňa 24. 1. 1995. Uvedené údaje sú známe z rozhodovacej činnosti súdov v
obdobných veciach (rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 15C/274/2002, rozsudok Okresného
súdu Bratislava II, sp.zn. 15C/164/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 14C/9/02).

16. S ohľadom na vyššie uvedené považoval odvolací súd námietky žalovanej týkajúce sa vlastníctva
bytového domu a kompetencií žalobcu (resp. jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore) za nedôvodné,
preto žalobcovi prináležalo právo uplatňovať si nárok spočívajúci v nedoplatku z vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu žalovanou za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2002.

17. Z obsahu súdneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v konaní bolo
vykonané znalecké dokazovanie za účelom vyčíslenia nedoplatku žalovanej za rozhodujúce obdobie.
Uznesením zo dňa 31.1.2008, č.k. 17C/187/2005-174 bol v konaní ustanovený znalec D.. F. A., ktorývypracoval znalecký posudok č. 2/2009. Následne na pojednávaní dňa 13.1.2011 ustanovený znalec
oznámil súdu, že sa cíti vo veci zaujatý z dôvodu, že žalovaná podala na neho sťažnosť na Ministerstvo
spravodlivosti SR a zároveň ho na pojednávaní osočovala z neodbornosti a neznalosti svojho odboru,

na základe čoho žiadal, aby bol ako znalec v tejto veci vylúčený. Súd prvej inštancie preto uznesením na
pojednávaní vylúčil znalca D.. F. A. z konania vo veci. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa
19.12.2011, č.k. 17C/187/2005-316 v spojení s uznesením zo dňa 20.2.2012, č.k. 17C/187/2005-324
ustanovil spoločnosť Appraisal services s.r.o., znalecký ústav v odbore ekonomika a manažment,
odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo, personalistika, kontroling, financie, odbor ekonomika a riadenie

podnikov, oceňovanie a hodnotenie podnikov na vypracovanie znaleckého posudku v predmetnom
konaní.

18. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalovanej smerujúce
k postupu súdu prvej inštancie, keď žalovaná namietala, že prvoinštančný súd mal vyžadovať od znalca
D.. F. A. doplnenie posudku alebo iné odstránenie nedostatkov alebo vypracovanie nového posudku

týmto znalcom. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami §§ 14 až 17 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), účinného v čase vylúčenia znalca z konania. V zmysle
§ 17 ods. 1 O.s.p. o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo
tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca. Podľa
§ 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich

pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa §
15 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi
to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak na základe oznámenia znalca D..
F. A. o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený (v tomto prípade pre pomer k účastníkovi - žalovanej, voči

ktorej sa cítil byť subjektívne zaujatý), uznesením vylúčil tohto znalca z konania v prejednávanej veci
primerane aplikujúc ustanovenia o vylúčení sudcov z prejednávania a rozhodovania veci. Na základe
uvedeného znalec momentom vyhlásenia uznesenia o jeho vylúčení nemohol v konaní vykonávať úkony
znaleckej činnosti a súd ho nemohol poveriť takýmito úkonmi.

19. Pokiaľ ide o námietky odvolateľky týkajúce sa znaleckého posudku č. 2/2009 vypracovaného D..
F. A., odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej
inštancie uviedol, že pri ustálení dlžnej sumy vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie
Appraisal services s.r.o. Ak teda prvoinštančný súd na základe kontrolného znaleckého dokazovania
vzal pri rozhodovaní o uplatnenom nároku do úvahy závery kontrolného znaleckého posudku č. 1/2013

vypracovaného znaleckou organizáciou, ktorých správnosť súčasne nemal dôvod spochybniť, námietky
odvolateľky vo vzťahu k spôsobu vyhotovenia a k výsledkom predchádzajúceho znaleckého posudku
sú irelevantné.

20. Vo vzťahu k námietkam žalovanej, týkajúcich sa znaleckého posudku č. 1/2013 vypracovaného

znaleckou organizáciou Appraisal services s.r.o. na preskúmanie správnosti vyúčtovania žalobcu
zo dňa 18.10.2006 a vyčíslenia nedoplatku, prípadne preplatku pripadajúceho na žalovanú ako
nájomníčku,odvolacísúdkonštatuje,žekspochybneniuvýsledkovznaleckéhodokazovaniaanáslednej
potrebe výsluchu súdom ustanoveného znalca nepostačujú všeobecné nepodložené námietky a
ničím neodôvodnená nespokojnosť jednej zo strán so záverom znalca. Podľa názoru odvolacieho

súdu musí mať požiadavka hospodárnosti a efektívnosti konania prednosť pred vyhovením každej,
naviac nezrozumiteľnej a ničím neodôvodnenej námietke strany sporu proti výsledkom znaleckého
dokazovania, za situácie, keď znalecký posudok nevykazuje znaky neobjektívnosti alebo zjavnej
nesprávnosti z hľadiska použitia právnych predpisov a znaleckých metód, s poukazom na možnosť
žalovanej uviesť všetky námietky a pochybnosti vo vzťahu k predmetnému vyúčtovaniu nedoplatku

(ktorými sa znalec podrobne zaoberal) a s poukazom na možnosť poskytnutia všetkých podkladov
potrebných na vypracovanie posudku. Neodôvodnené a ničím nepodložené tvrdenia preto nemôžu
byť dôvodom na nariadenie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania ani dôvodom na výsluch
znalca, čo by malo za následok neodôvodnené navyšovanie trov konania a predlžovanie sporu.
V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku odvolací súd poukazuje na znenie § 17 ods. 4

písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné
na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, čo v danom prípade bolo splnené. Pokiaľ ide o
pochybnosti vznesené žalovanou ohľadom správnosti odboru a odvetvia ustanoveného znalca, odvolacísúd upozorňuje, že ide o znaleckú organizáciu riadne zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor Ekonómia a manažment, Ekonomika
a riadenie podnikov a odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling, Financie, Personalistika,

Oceňovanie a hodnotenie podnikov, pričom vo vzťahu k pojmu „podnik“ odkazuje na znenie § 5 zákona
č. 513/1993 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor
hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania, pričom k podniku patria veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na
svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť a § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého

podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri, t.j. aj žalobca ako družstvo
v zmysle § 27 ods. 2 bod 6 Obchodného zákonníka.

21. V súvislosti s námietkou odvolateľky ohľadom nesprávneho účtovania dodávky a spotreby TÚV,
odvolací súd odkazuje na záver znalca, v zmysle ktorého vyhláška č. 15/1999 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla

neoprávneným odberom tepla a technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky
sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody
neustanovuje postup, resp. spôsob výpočtu nákladov na TÚV v prípade, ak by teplota TÚV bola nižšia
ako 45° C a neuvádza, že v takomto prípade sa majú náklady na TÚV počítať spôsobom, ktorý uviedla
žalovaná. Pokiaľ žalovaná argumentovala rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 7C/252/01,

odvolací súd uvádza, že záver o nekvalitnej dodávke TÚV v rozhodnom období na podklade znaleckého
dokazovania z neho nevyplýva (ani z odvolacieho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
8Co/307/2006).

22. Odvolací súd však považoval za dôvodnú námietku odvolateľky vo vzťahu k účtovaniu položky

„odmena zástupcu vlastníkov bytov“ a „daň z nehnuteľnosti“ v rámci vyúčtovania za rozhodné
obdobie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné v danom prípade vyhodnotiť uvedené účtované
položky ako položky, ktoré sa vzťahujú len na vlastníkov bytov, pričom žalobkyňa nebola vlastníkom
bytu v rozhodnom období, ale jeho nájomcom. Bolo preto potrebné rozlíšiť nájomný vzťah medzi
prenajímateľom a nájomcom a vzťah medzi správcom bytového domu a vlastníkom bytu ako aj práva

a povinnosti z nich vyplývajúce. Uvedené položky účtované žalovaným totiž nepredstavovali úhrady
spojené s nájmom bytu, ale s jeho vlastníctvom, preto žalobkyňa nebola povinná tieto položky uhradiť.
Ide o položky, ktoré znalec prevzal z vyúčtovania a uviedol v znaleckom posudku (č.l. 410) ako náklad
vypočítaný znalcom v sume 221,30 Sk (náklady zástupcov vlastníkov) a v sume 478,62 Sk (daň z
nehnuteľnosti), spolu 699,92 Sk, ktoré bolo treba odpočítať z celkových nákladov (50 425 Sk - 699,92 Sk

= 49 725,08 Sk). Následne odpočítaním celkových platieb od celkových nákladov (49 725,08 Sk - 47 200
Sk) vznikne nedoplatok žalovanej za rozhodné obdobie vo výške 2 525,08 Sk, t.j. 83,82 eur. Súd prvej
inštancie v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 83,82 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške
11% ročne od 30.3.2004 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

23. Pokiaľ ide o predloženie „nových dôkazov“ podaniami žalovanej zo dňa 18.9.2017 a 29.10.2017,
odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o žalovanou získanú informáciu o skartovaní dokladov k
vyúčtovaniu nákladov za rok 2001, uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť
napadnutéhorozhodnutia.VprípadepredloženialistuD..Z.A.ideotzv.neprípustnúnovotuvodvolacom

konaní, na ktorú odvolací súd nemôže prihliadať. Z obsahu podania žalovanej a jeho prílohy je zrejmé,
že ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý však neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie a
zároveň nemožno vyvodiť, že tak nemohla učiniť bez svojej viny do rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Na uvedený prostriedok procesnej obrany však odvolací súd nemohol v odvolacom konaní prihliadať,
nakoľko nespĺňa náležitosti riadneho odvolacieho dôvodu v zmysle § 366 C.s.p., pričom zároveň nejde

o skutočnosti, ktoré sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej.

24. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť trovy

štátu vo výške 612,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Namietal jednak nesprávnu výšku
trov štátu, ktorú má povinnosť zaplatiť a tiež porušenie zásady hospodárnosti konania a neposúdenie
náhrady trov konania z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. K výpočtu trov štátu odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri výpočte vychádzal iba zo sumy znalečného, ktorá nebolapokrytá preddavkami zaplatenými žalobcom v priebehu konania, t.j. iba zo sumy, ktorá bola (obom)
znalcom vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov, a z tejto sumy vypočítal pomernú hodnotu podľa
rozsahu neúspechu žalobcu v konaní. Výpočet žalobcu, ktorý prezentoval v odvolaní, podľa názoru

odvolacieho súdu nie je správny, nakoľko pri výpočte trov štátu žalobca vychádzal aj zo zaplatených
preddavkov, ktoré však ako hotové výdavky sporovej strany boli už zohľadnené v trovách konania proti
žalovanej.

25. Vo vzťahu k námietke žalovaného o porušení zásady hospodárnosti konania ako aj porušení

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd konštatuje, že žalobca nesie procesnú
zodpovednosť za výsledok sporu v podobe povinnosti náhrady trov konania a trov štátu. Je preto v
jeho záujme, aby si pred podaním žaloby ozrejmil všetky okolnosti spojené s uplatňovaným nárokom,
ktoré môže protistrana namietať. V danom prípade bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci vyriešiť otázku
správnosti vyúčtovania, z ktorého žalobcom uplatňovaný nárok vychádzal, keďže žalovaná rozporovala
spôsob vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, čím iba uplatňovala svoje procesné práva

v spore. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že išlo o otázku odbornú, na ktorú dal definitívnu
odpoveď až kontrolný znalecký posudok, pričom znalec korigoval vyúčtovanie v neprospech žalobcu.
So zreteľom na uvedené nemožno vyvodiť, že i v prípade vyššej náhrady trov znaleckého dokazovania
v pomere k uplatňovanej pohľadávke je dôvodný taký postup súdu, na základe ktorého by žalobca
nebol povinný tieto trovy štátu nahradiť, a nejde ani o také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali aplikáciu § 150 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v
prisudzujúcom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 83,82
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 83,82 eur od 30.3.2004 do zaplatenia

a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie
zamietol vzájomný návrh žalovanej, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil s ohľadom na preukázaný nedoplatok žalovanej na vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním
predmetného bytu v rozhodnom období, a teda nedôvodnosti a nepreukázaní preplatku, ktorý uplatnila
vzájomným návrhom (žalobou).

27. O trovách konania (celkových) odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p., a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 12,68% podľa pomeru úspechu strán sporu. Berúc do úvahy výšku
uplatňovaného nároku 191,99 eur a žalobcovi priznanej sumy 83,82 eur, úspech žalovanej v spore je v

rozsahu 56,34% a neúspech v rozsahu 43,66%, t.j. čistý úspech žalovanej je v rozsahu 12,68% (56,34
- 43,66). Vo vzťahu k trovám štátu odvolací súd vychádzal z rozsahu neúspechu žalobcu v spore, t.j.
56,34%, ktorý nárok patrí štátu voči žalobcovi, keďže žalovaná spĺňala podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách štátu postupoval analogicky podľa § 253
C.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 C.s.p.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).