Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201305
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6716201305.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu C. C.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom G. X, XXX XX B., občan SR, práv. zastúpený: Ondrejka & Partners, s. r.
o., advokátska kancelária, IČO: 47 235 985, J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Mestské
lesy, s. r. o. Krupina, IČO: 31 616 798, Priemyselná 969/14, 963 01 Krupina, práv. zastúpený: JUDr.
Ľubomír Hlbočan, advokát, IČO: 31 772 854, Advokátska kancelária, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava,
o vypratanie nehnuteľností a zaplatenie sumy 10.447,05 € s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I/ Konanie sa v časti žaloby o:

- pôvodný výrok I/ „o vypratanie pozemkov parcela registra E, parc. číslo XXXX, trvalé trávne porasty
o výmere 1261 m2 a pozemok parcela registra E, parc. číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 2124 m2
a odstránenie čiernych stavieb“,
- v pôvodnom výroku II/ v časti prevyšujúcej sumu 10.447,05 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
od 27. 01. 2019 do zaplatenia,
- pôvodný výrok č. III/ - „ Žalovaný v prípade neodovzdania uvedených pozemkov po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku do súdom určeného termínu vlastníkovi, je žalovaný po tomto termíne povinný

platiť žalobcovi za užívanie uvedených pozemkov trhovú cenu za nájom, vzhľadom k tomu, že žalovaný
nižšie uvedené pozemky využíva na podnikateľské - obchodné účely vo výške: 0,25 Eur za m2 mesačne
čo predstavuje mesačné nájomné 3385m2 x 0,25 Eur = 846,25 Eur,
čo predstavuje ročné nájomné 846,25 Eur x 12 = 10.155,00 Eur,
čo predstavuje denné nájomné 10.155,00 Eur : 365 dní = 27,82 Eur,
až do dňa úplného vypratania pozemkov, ako aj úroky z omeškania vo výške 5 %.“
z a s t a v u j e .

II/ Žalovaný je p o v i n n zaplatiť žalobcovi sumu 10.447,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 10.447,05 € od 27. 01. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III/ Protižaloba žalovaného o určenie, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti KN reg. E, parc. číslo
XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 1261 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 2124 m2,
zapísaných na LV č. XXXX OÚ F., katastrálny odbor v k. ú. F., okres F., obec F. s a z a m i e t a.

IV/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 04. 02. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť vypratať a odstrániť čierne stavby - pozemky parc. registra „E“, parc. č. XXXX aparc.č.XXXX/X,ďalejžiadalzaplatiťzaužívanietýchtopozemkovnáhraduškodyvovýške0,25€zam2,
čo predstavuje mesačné nájomné 846,25 € až do úplného vypratania pozemkov spolu s úrokom 8 %. Na
výzvu súdu žalobca upresnil žalobu v II. výroku, kedy žiadal priznať mesačné nájomné vo výške 846,25 €

od 26. 07. 2015, od kedy je vlastníkom uvedených pozemkov až do úplného vypratania pozemkov spolu
s úrokom vo výške 8 % ročne od 26. 07. 2015 až do vypratania pozemkov. Žalobu žalobca odôvodnil tým,
že ako vlastník pozemkov zapísaných na LV č. XXXX (podaním čl. 48 opravil zrejmú nesprávnosť LV č.
XXXX), ktorých vypratania sa domáha, a ktorých vlastníkom sa stal 26. 07. 2015, žiadal od žalovaného,
ktorý na týchto pozemkoch zriadil nezákonne a bez právneho titulu expedičný sklad dreva a využíva ho

na obchodno-podnikateľké účely, aby predmetné nehnuteľnosti vypratal. Žalovaný tak neučinil napriek
výzve Listom zo dňa 09. 09. 2015. Na využívanie predmetných pozemkov nemá žalovaný žiaden právny
nárok a neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv žalobcu. Tým je celkom zjavne založená skutková
podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.2 OZ, t. j. bezdôvodným obohatením získaný
majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Okrem toho žalovaný neužíva pozemky v súlade
s platnou právnou úpravou SR aj s poukazom na zákon č. 220/2004 Z. z. Preto žiadal, aby súd vydal

rozsudok o vyprataní pozemkov a náhrade škody od nadobudnutia vlastníctva žalobcu, t. j. od 26. 07.
2015.

2. Pred začatím predbežného prejednania sporu nariadené súdom na deň 17. 04. 2018 vtedajšia
zástupkyňa žalobcu doručila súdu úpravu žaloby zo dňa 16. 04. 2018, na základe ktorej žalobca žiadal

okrem vypratania nehnuteľností vo výroku 1., vo výroku 2. vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
9,39 € denne od 27. 07. 2015 až do dňa vynesenia rozsudku spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
do zaplatenia. Ďalej bol rozšírený nárok žalobcu o zaplatenie trhovej sumy za nájom a to 846,25 € v
prípade, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku žalovaný pozemky neodovzdá žalobcovi a to až do
úplného vypratania pozemkov spolu s úrokom z omeškania 5 %. Uznesením zo dňa 13. 08. 2018 súd

pripustil navrhovanú zmenu žaloby vo výroku 2. a 3. Ako dôvod navrhovanej zmeny žalobca v písomnom
vyjadrení zo dňa 16. 04. 2018 uviedol, že v obdobnej veci bolo vydané rozhodnuté tunajším súdom sp.
zn. 14C/391/2015 dňa 23. 01. 2018, z ktorého žalobca vychádzal pri úprave petitu výšky bezdôvodného
obohatenia. Keďže sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez
právneho dôvodu odo dňa 27. 07. 2015 až do vyhlásenia rozsudku. Zároveň si k istine žalobca uplatnil

aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Zástupkyňa žalobcu pri podaní rozšírenia žaloby pred začatím
predbežného prejednania sporu dňa 17. 04. 2018 ďalej uviedla, že žalobca sa rozhodol rozšíriť žalobu,
nakoľko na základe doterajšieho postoja žalovaného nemá dôveru, že splní rozsudok súdu v prípade
úspechu na vypratanie pozemkov, preto zároveň žalobca žiada, aby bol žalovaný zaviazaný v prípade
nevypratania pozemkov na úhradu za užívanie pozemkov vo výške trhovej sumy zodpovedajúcej nájmu

takýmto pozemkom.

3. Žaloba žalobcu v znení pred úpravou zo dňa 17. 04. 2018 bola doručená žalovanému do vlastných
rúk dňa 23. 11. 2016 spolu s uznesením súdu zo dňa 10. 11. 2016, v ktorom bol žalovaný vyzvaný
na vyjadrenie k žalobe. Elektronickým podaním doručené súdu 09. 12. 2016 žalovaný prostredníctvom

právneho zástupcu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že žaloba obsahuje viacero
nepresností, medzi ktoré patrí aj označenie žalovaného v rozpore so zápisom v Obchodnom registri,
nesprávne uvedené číslo LV a s poukazom na petit žaloby, ktorý je nejasný a nepresný. Výpočet odplaty
v žalobe za údajne neoprávnené užívanie nehnuteľností nie je v žalobe nijako vysvetlený a tak tento
výpočet nie je akceptovateľný ani obhájiteľný. Pokiaľ si v žalobe žalobca uplatňuje aj úroky, nie je zo

žaloby zrejmé, o aké úroky sa jedná. Žalovaný ďalej uviedol, že od roku 1948 až doposiaľ predmetné
pozemky neboli fakticky užívané ako poľnohospodárske pozemky, to znamená, že poukaz na Zákon
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy nie je na mieste. Pozemky sú na katastrálnej mape
vedené ako súčasť pozemku KN-C parc. číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7558
m2, aj keď na túto parcelu nie je založený LV. Uvedené však svedčí o dlhodobom využívaní sporných

pozemkov na iný ako poľnohospodársky účel. Žalovaný nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú.
F. dobromyseľne užíva od svojho vzniku, t. j. od roku 1994 - viac ako 22 rokov a to bez toho, aby počas
celejdobyniekedyniekomuplatilakúkoľveknáhradu,alebožebytušil,žebymalnáhraduniekomuplatiť.
Podľa žalovanému dostupných informácií, predmetné pozemky od roku 1948 užívali Stredoslovenské
štátnelesyBanskáBystrica,resp.ichprávnypredchodca,ktorýnapozemkochvybudovalsvojexpedičný

sklad. Mesto Krupina v roku 1993 požiadalo Stredoslovenské lesy, štátny podnik o vydanie lesných
pozemkov vo vlastníctve mesta a na ich obhospodarovanie si založilo spoločnosť žalovaného. Vtedajší
štátny podnik odovzdal Mestu Krupina okrem lesných pozemkov aj vybudované expedičné sklady, t.
j. aj sklad postavený na pozemku, ktorý je vedený ako vlastníctvo žalobcu. Sklad ako aj pozemky, naktorých je vybudovaný, bol štátnym podnikom nepretržite a aktívne užívaný žalovaným od roku 1948
až dodnes (aj jeho právnym predchodcom). Žalobca ani jeho právny predchodca do roku 2014 voči
užívaniu sa neohradil, žiadnu náhradu nepožadoval, to znamená, že žalovaný, ktorý od roku 1994

v dobrej viere užíval pozemky, právo na ich bezodplatné užívanie vydržal. Žalobca pri tom poukázal
napr. na rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 9Co/78/2012 alebo uznesenie Ústavného súdu SR č. k.
II.US 120/2014-18. Ďalej žalovaný poukázal, že je na zamyslenie ako tieto nehnuteľnosti mohli právni
predchodcovia žalobcu nadobudnúť do svojho vlastníctva v roku 2012 vydržaním, keď ich sami nikdy
neužívali, ani sa o ne nestarali. Preto žalovaný považoval za sporné nadobudnutie ich vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam a teda aj ich aktívnu legitimáciu. Napokon žalovaný uviedol, že on sám
nikdy nezriadil čierne stavby na predmetných pozemkoch, ak boli v minulosti nejaké stavby zriadené
bez súhlasu vtedajších vlastníkov, právo na ich odstránenie je premlčané. Vzhľadom na to žalovaný
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K rozšírenej žalobe sa na základe uznesenia súdu z 24.
10. 2018 vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu elektronickým podaním doručené súdu
23. 11. 2018. Vo vyjadrení navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V ďalšom

výroku navrhol, aby súd určil, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým sa domáha práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca nemôže byť vlastníkom
dotknutých nehnuteľností, hoci je vedený ako vlastník na LV č. XXXX na základe Darovacej zmluvy
zavkladovaný vo vkladovom konaní pod Y.-XXX/XX z 26. 07. 2015. Zápis v KN platí len dovtedy,
pokiaľ sa nepreukáže opak. Je v právnom záujme žalovaného vysloviť, že žalobca nie je vlastníkom

nehnuteľností, pretože naliehavý právny záujem žalovaného je daný tým, že práve žalovaný od roku
1993 nerušene užíval predmetné nehnuteľnosti, ktoré predtým užívali Stredoslovenské štátne lesy, š.
p. Žalobca mal nadobudnúť vlastnícke právo Darovacou zmluvou, avšak jeho právni predchodcovia
na základe Notárskej zápisnice N217/2012 z 23. 05. 2012. Žalovaný tvrdí, že osvedčenie vydržania
formou notárskej zápisnice bolo vydané v rozpore so zákonom a tak právni predchodcovia žalobcu

nenadobudli vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam, a keďže nikto nemôže na iného previesť
viac práv ako má sám, nemohli právni predchodcovia žalobcu previesť na neho vlastnícke právo. Za
účelom predídenia sporom so žalobcom má žalovaný právny záujem na určenie negatórnou žalobou,
že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností. To znamená, že v prípade úspechu negatórnej žaloby, sa
žalobca nebude môcť domáhať neoprávnených nárokov, ktoré odvíja od svojho domnelého vlastníckeho

práva k daným nehnuteľnostiam. Tým nie je daná ani vecná aktívna legitimácia žalobcu na podanie
žaloby, pretože je len domnelým vlastníkom. Žalovaný tvrdil, že notárska zápisnica nespĺňa podmienky
§ 63 NP, pretože neboli doložené vyjadrenia osôb, ktorým svedčil posledný zápis v KN preukazujúci
vlastníctvo k nehnuteľnosti alebo ich právnych nástupcov, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva
výhrady, nebolo doložené vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľnosti podľa

osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, v zápisnici nie je deň, ktorým
účastníci nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalovaný tvrdil, že neboli splnené
podmienkyprenadobudnutievlastníckehoprávavydržanímpodľa§130a§134Občianskehozákonníka
u právnych predchodcov žalobcu. Títo nepredložili žiadne dôkazy o nadobudnutí vlastníckeho práva
vydržaním, nepreukázali zákonné predpoklady vydržania, nebol označený žiaden nadobúdací titul ani

žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o právnom dôvode nadobudnutia veci do oprávnenej držby, preto
žalovaný súd žiadal, aby túto otázku súd riešil ako predbežnú vzhľadom na námietku nedostatku vecnej
aktívnej legitimácie. Na základe toho potom ani žalobca sa nemohol stať vlastníkom nehnuteľnosti.
Žalovaný uviedol, že dotknuté nehnuteľnosti boli odovzdané do užívania v roku 1993 žalovanému od
Stredoslovenských štátnych lesov, š. p. bezodplatne, ktorý ich užíval ako expedičný sklad dreva. V rámci

reštitučných zákonov nikto z pôvodných vlastníkov si reštitučné nároky voči Stredoslovenským štátnym
lesom, š. p. neuplatňoval, preto je vylúčené, aby právni predchodcovia žalobcu zrejme C. C., G. C. a Y.
C.F. mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

4.Kvyjadreniužalovanéhoakvzájomnejžalobesavyjadrilžalobcaprostredníctvomprávnehozástupcu,

kedy vzájomnú žalobu žalovaného považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Mal zato, že
žalovaný nemá žiaden naliehavý právny záujem na požadovanom určení, to znamená, že nemá aktívnu
legitimáciu na podanie takejto žaloby. Pokiaľ žalovaný namietal vlastnícke právo právnych predchodcov
žalobcu,týmitonámietkamisazaoberalOkresnýsúdZvolenvkonaníč.k.14C/391/2015,ktorénámietky
boli súdom posúdené prejudiciálne ako nedôvodné. Okrem toho si žalovaný vo svojich podaniach sám

protirečí, keď jednak žiada, aby súd rozhodol o protižalobe a zároveň žiada, aby súd uvedenú okolnosť
posúdil prejudiciálne. V prípade, že súd dôjde k záveru, že v danom prípade sa jedná o právoplatne
rozsúdenú vec (res judicata), žiadal, aby súd konanie oproti žalobe zastavil, inak žiadal protižalobu
zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Napriek tomu, že v predchádzajúcomsúdnom konaní právne predchodkyne žalobcu (Y. C. a C. C.) preukázali svoje vlastnícke právo, žalovaný
doposiaľ nedoložil žiaden dôkaz, na základe akých skutočností on užíva dotknuté nehnuteľnosti,
napriek tomu ich naďalej užíva bez právneho dôvodu a dopúšťa sa tak bezdôvodného obohatenia,

ako to bolo voči právnym predchodcom žalobcu, tak aj voči žalobcovi. Žalobca mal zato, že žalovaný
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože negatívne určujúci petit nemôže byť
spôsobilý zlepšiť právne postavenie žalovaného a teda ani odstrániť neistotu v danom právnom vzťahu.
Negatívnym určením sa právne postavenie žalovaného nijakým spôsobom nezmení. Žalovaný svoje
vlastnícke, resp. užívacie právo nepreukazuje žiadnym nadobúdacím titulom a doposiaľ nikdy nebol

sám výslovne zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností. Žalobca svoje vlastnícke právo nadobudol
platným právnym úkonom - Darovacou zmluvou a stal sa tak oprávneným vlastníkom dotknutých
nehnuteľností. Poukaz žalovaného, že uvedené nehnuteľnosti užíval od roku 1993 a pred ním ich užíval
podnik Stredoslovenské lesy, š. p. je zrejmé, že už vtedy ich užívali bez akéhokoľvek právneho dôvodu,
t. j. protiprávne. Žalovaný bol od roku 1993 v mylnej predstave, že oprávnene užíva tieto nehnuteľnosti,
to však ešte neznamená, že ich skutočný vlastník sa nemôže domáhať ochrany svojich práv. Rovnako

ani skutočnosť, že voči podniku Stredoslovenské štátne lesy, š. p. neboli uplatňované reštitučné nároky
neznamená, že nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu a
neskôržalobcom.Tvrdeniažalovaného,žebyžalobcaaleboprávnypredchodcanenadobudolvlastnícke
právo nie je pravdivé, zo vzájomnej žaloby ani nevyplýva, kto by mal byť vlastníkom dotknutých
nehnuteľností. Právni predchodcovia žalobcu zákonne nadobudli dotknuté nehnuteľnosti, prichádzali

do úvahy ako tzv. neopomenuteľní dedičia pôvodných vlastníkov v prvej dedičskej skupine ako ich
deti. Preto žiadal vzájomnú žalobu žalovaného zamietnuť. Elektronickým podaním doručené súdu 26.
02. 2019 žalobca poukázal na to, že žalobu si písal sám bez právnej pomoci a po porade s právnym
zástupcom sa rozhodol vziať žalobu čiastočne späť a to vo výroku 1. o vypratanie nehnuteľností a
vo výroku 3. o platenie nájomného do budúcna po právoplatnosti rozsudku. V časti, v ktorej žiadal

vydanie bezdôvodného obohatenia poukázal na to, že žalovaný bol vyzvaný Listom zo dňa 07. 01.
2019 na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27. 07. 2015 do 31. 12. 2018 v celkovej
výške 10.447,05 €, pričom pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vypracovaného
znaleckého posudku Ing. Lehockého č. 105/2019 v súdnom konaní sp. zn. 14C/391/2015. Podľa
znaleckého posudku bola určená odplata (nájomné) za predmetné pozemky vo výške 1,013 €/m2/rok,

čo činí 3.429,-- € (1,013 € x 3385 m2). Na rok 2015 (od 27. 07. do 31. 12.) pripadá suma 160,05 €, za
roky 2016, 2017 a 2018 3 x po 3.429,-- €. Žalovaný výzvu prevzal 16. 01. 2019 a 10-dňová lehota určená
žalobcom na zaplatenie bezdôvodného obohatenia uplynula 26. 01. 2019. Žalovaný dlh nezaplatil, čím
sa dostal do omeškania so zaplatením, preto žalobca žiada úhradu úrokov z omeškania vo výške 5 %
ročne od 27. 01. 2019. Keďže v pôvodnej žalobe v časti bezdôvodného obohatenia žiadal o určenie do

rozhodnutia súdu, po právnej porade sa rozhodol upraviť svoj nárok v termíne do 31. 12. 2018 a navrhol
pripustiť zmenu žaloby tak, že žalovaný bude zaviazaný na zaplatenie sumy 10.447,05 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 01. 2019 do zaplatenia.

5. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd konanie v navrhovanej časti zastavil uznesením zo

04. 03. 2019. Na odvolanie žalobcu bolo Krajským súdom Banská Bystrica a to uznesením sp. zn.
12Co/111/2019 zo dňa 23. 09. 2019 uznesenie prvoinštančného súdu zrušené a vec vrátená okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s pokynom, aby súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol
v rozhodnutí vo veci samej.

6. Elektronickým podaním doručené súdu dňa 12. 04. 2019 žalovaný k procesnému postupu súdu
uviedol, že podľa jeho názoru písomným podaním zo dňa 22. 02. 2019 žalobca oproti pôvodnej žalobe
uplatnil iný nárok a až podaním zo dňa 22. 02. 2019 sa uplatnená suma 10.447,05 € stala predmetom
konania. Túto sumu si žalobca uplatnil na súde po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty, jedná sa o
uplatnenie nového nároku, ktorý nebol predmetom tohto konania. Z takto uplatneného nároku musí

súd vyrubiť súdny poplatok zo žalovanej sumy a má rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby uznesením.
K uvedenému súd uvádza, že v časti výroku 2. podanie žalobcu z februára 2019 nepovažoval za
zmenu žaloby, ale len za vyčíslenie sumy uplatnenej v pôvodnej žalobe (do právoplatnosti rozsudku
súdu), v podaní z februára 2019 žalobca vyčíslil nárok do 31. 12. 2018, čím naopak čiastočne obmedzil
pôvodný nárok, tento vyčíslil za takto upravené obdobie, pričom sa stále jedná o ten istý nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie označených pozemkov. Uvedený nárok teda nemožno
považovať za nový nárok, ale len za jeho vyčíslenie a obmedzenie čo do času trvania oproti pôvodnej
žalobe. Preto súd nerozhodoval procesným postupom navrhovaným žalovaným o zmene žaloby, ale o
uvedenom úkone súd rozhodol v rámci čiastočného zastavenia konania (viď výrok č. I rozsudku).7. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 20. 11. 2019 oboznámením listinných dokladov
a zistil nasledujúci stav veci.

8. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby ako
aj s poukazom na súvisiace konanie pred tunajším súdom sp. zn. 14C/391/2015, kde bol prejednávaný
obdobný nárok a kde sa súd vyporiadal so všetkými námietkami žalovaného vo vzťahu k vlastníckemu
právu právnych predchodcov žalobcu, a ktoré námietky vzniesol žalovaný aj v tomto konaní. Čo sa

týkalo námietky žalovaného o premlčaní nároku, túto žalobca považuje za nedôvodnú, pretože podaním
zo dňa 22. 02. 2019 došlo len k spresneniu sumy bezdôvodného obohatenia, ktorá bola vyčíslená pre
zjednodušenie veci v tomto konaní, kedy pôvodne žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia
denne a následne ho kapitalizoval za dobu určitú do konca roku 2018. Obdobne tak konštatoval v
odôvodnení aj Krajský súd v Banskej Bystrici v tejto veci.

9. Právny zástupca žalovaného zotrval na protižalobe, mal zato, že je daný právny záujem na
požadovanom určení, pretože žalobca odvíja svoj nárok v konaní od svojho domnelého vlastníckeho
práva. Podľa názoru žalovaného, v predchádzajúcom konaní sp. zn. 14C/391/2015 táto otázka nebola
vôbec riešená, nebola predmetom samostatného výroku, bola skúmaná len ako námietka. V danom
konaní súd neskúmal náležitosti notárskej zápisnice najmä s poukazom na § 63 Notárskeho poriadku,

keďže v zázname v KN bol vedený neznámy vlastník, tohto zastupuje SPF, chýbalo vyjadrenie
dotknutej právnickej osoby ako aj osôb, ktorým svedčil posledný zápis, resp. ich právnych nástupcov.
Absentuje tiež opis deja, ktorým malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva a právni predchodcovia
žalobcu tvrdia, že nehnuteľnosť mali zdediť po svojich rodičoch. V dedičskom konaní táto nehnuteľnosť
prejednaná nebola. Taktiež v notárskej zápisnici tvrdili, že užívali nehnuteľnosti od roku 2010, čo

žalovaný popiera, pretože tieto nehnuteľnosti vždy užívali štátne lesy, ktoré ju dali do nájmu žalovanému
a dodnes ju žalovaný využíva ako manipulačnú plochu. Právni predchodcovia žalobcu tak nemohli
vstúpiť do užívania spornej nehnuteľnosti, pretože tieto vždy boli využívané štátnymi lesmi. Právny
zástupca žalovaného k tomuto navrhol dôkaz a to vyžiadanie stanoviska Mesta Krupina, ako aj
vyžiadanie stavu nehnuteľností pred zápisom spomínanej notárskej zápisnice.

10. Podľa LV č. XXXX pre k. ú. F. (vyhotovený dňa 03. 02. 2016) sú evidované v časti A parcely registra
„E“, parc. číslo XXXX o výmere 1261 m2 - trvalé trávne porasty a parc. číslo XXXX/X o výmere 2124
m2 - orná pôda. V časti B ako vlastník je vedený žalobca v 1/1 titulom Darovacej zmluvy pod Y. XXX/
XX z 26. 07. 2015 - XXXX/XX. V časti C - ťarchy je evidovaná Zmluva o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam v prospech C. C. C. G. C.F. pod Y. XXX/XXXX z 21. 10. 2015 - XXXX/XX.

11.Výzvouzodňa31.08.2015žalobcavyzvalžalovaného,abysado7dníoddoručeniavýzvypreukázal
titulom, na základe ktorého užíva označené pozemky ako expedičný sklad. Mal zato, že zo strany
žalovaného dochádza k neoprávnenému užívaniu pozemkov a žiadal ich, aby do 30 dní od doručenia

výzvy pozemky vypratal. Na liste je pečiatka žalovaného spolu s podpisom (bez uvedenia konkrétneho
mena) s dátumom prevzatia 09. 09. 2015. Listom zo dňa 07. 01. 2019 vyzval žalobca žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na znalecký posudok č. 105/2017 z konania Okresného
súdu Zvolen č. k. 14C/391/2015 a to za obdobie od 27. 07. 2015 do 31. 12. 2018 v sume 10.447,05 €.
Žalovaný bol vyzvaný na uhradenie sumy do 10 dní od doručenia výzvy, podľa kópie doručenky žalovaný

výzvu prevzal 16. 01. 2019.

12. Podľa kópie Znaleckého posudku č. 105/2017 zo dňa 20. 09. 2017, vyhotovený znalcom A.. Ľ. Z.,
znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, súd zistil, že posudok si vyžiadala
Y. C. objednávkou z 11. 09. 2007 za účelom majetkovo-právneho vysporiadania. Znalec vykonal

ohodnotenie žiadaných pozemkov evidovaných na LV č. XXXX (tak ako boli špecifikované žalobcom) za
použitia metódy polohovej diferenciácie. Pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok vychádzal
z Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., pri výpočte uvažoval s dobou návratnosti 15 rokov s tým, že
prenajímateľ v zmysle Zákona o daniach je platcom dane z príjmu, predaja a prenájmu, vo výpočte bola
použitá sadzba dane N= 20 %. Znalec vyčíslil nájom za rok na m2 o výške 1,013 €. V závere v tabuľke

č. 4 zrekapituloval ročný nájom pozemkov a to parc. č. XXXX v celkovej výške 1.277,39 €, parcela č.
XXXX/X v celkovej výške 2.151,61 €, spolu po zaokrúhlení 3.430,-- €.13. Podľa Darovacej zmluvy zo dňa 22. 06. 2015 nadobudol žalobca ako obdarovaný nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu od darkýň C. C.F., G. C. a Y. C., ktoré boli spoluvlastníčkami predmetných
nehnuteľností každá v podiele 1/3. Podpisy darkýň boli osvedčené Obecným úradom Z..

14. Žalovaný žiadal, aby súd zabezpečil notársky spis JUDr. Y. pod č. N XXX/XXXX. Súd z pripojeného
spisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.14C/391/2015zistil,žesúčasťouspisujekópianotárskejzápisnice.
Celý notársky spis súd nezabezpečoval z dôvodu, že nebol potrebný pre rozhodnutie súdu. Tak ako bolo
konštatované pri predbežnom vyslovení právneho názoru, súd neposudzuje platnosť alebo neplatnosť

notárskej zápisnice z hľadiska dodržania náležitostí notárskej zápisnice, avšak v rámci námietky aktívnej
legitimácie žalobcu súd posudzoval existenciu jeho vlastníckeho práva v súlade s právnym stavom. Z
tohto dôvodu zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/391/2015 boli oboznámené listiny:
- Notárska zápisnica JUDr. Y. zo dňa 23. 05. 2012 pod č. X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, podľa ktorej
sa pred notára dostavili C. C., A.. Y.K. C., zastúpený Y. C. a Y. C., ktorí prehlásili, že sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v 1/3 nehnuteľností v k. ú. F., zapísané na LV č. XXXX pod B LV 1 v 1 na nebohého

E. C.F., pod B LV 2 v 1 na nebohú H. C. a to „E“ - KN p. č. XXXX o výmere 1261 m2 - TTP, „E“ - KN p. č.
XXXX/Xovýmere2124m2-ornápôda.Prehlásili,ženadobudlinehnuteľnostititulomneformálnehodaru
predviacako22rokmiaC.C.posmrtisvojhomanželaE.C.(synnebohýchpodielovýchspoluvlastníkov)
vstúpila do užívacích práv v roku 2010, tieto dobromyseľne užívajú, nerušene bez zásahu cudzích osôb,
pričom vlastníctvo v obci každý uznáva, čím sú splnené podmienky pre vydržanie podľa § 134 OZ. K

osvedčeniu o vydržaní sa vyjadrilo Mesto Krupina, k osvedčeniu boli predložené dôkazy: LV č. XXXX.
K tomu právny zástupca žalovaných poukázal na to, že C. C. nebola v žiadnom právnom vzťahu k
pôvodným poručiteľom, nie je právne možné, ak tvrdí, že jej manžel nadobudol podiel na nehnuteľnosti
darom, aby po jeho smrti vstúpila do vlastníctva. Zotrval na námietke, že v rámci uvádzaných skutočností
nie je uvedený dátum, kedy právne predchodkyne žalobcu vstúpili do užívania danej nehnuteľnosti, preto

nemohli nadobudnúť vlastnícke právo.
- Kópia vložky č. XXXX (podľa LV č. XXXX sa jedná o predchádzajúcu evidenciu sporných nehnuteľností
na pozemno-knižnej vložke), kde v majetkovej podstate sú uvedené označené nehnuteľnosti parc. č.
XXXX - lúka o výmere 1316 m2, parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 2052 m2, XXXX/X - roľa o výmere 40
m 2, XXXX/X - dom s dvorom o výmere 1024 m2. V časti B - vlastníctvo súd zisťuje, že pod č. 12 sú

evidovaní a) E. C. v 1 a H. C.F. v 1 titulom Kúpnej zmluvy z 12. 02. 1948, podľa obecného svedectva
daného v Krupine zo dňa 17. 02. 1948, v ďalšom nie je evidovaný žiaden ďalší prevod nehnuteľností.
V časti C - ťarchy sa k uvedenému zápisu pod č. 8 vzťahuje evidencia záložného práva zapísané 27.
02. 1948.
- Rozsudkom zo dňa 23. 01. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. 03. 2018 (nebol napadnutý

odvolaním) súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni I sumu 1.883,30 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18. 05. 2016 do zaplatenia, zaplatiť žalobkyni II sumu
1.888,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18. 05. 2016 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobkyne si
uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23. 05. 2012 do 27. 06. 2015.

Na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným, súd túto uznal za oprávnenú vo vzťahu k
bezdôvodnému obohateniu za obdobie od 02. 11. 2012 do 01. 11. 2013. Následne za obdobie od 02. 11.
2013 do 27. 06. 2015 súd priznal žalobkyniam nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v priznanej
sume, pričom vychádzal zo znaleckého posudku č. 105/2017 znalca A.. Z., ktorý predložili žalobkyni ako
dôkaz a žalovaný ho žiadnym spôsobom nerozporoval, preto súd z neho vychádzal.

15. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý urobil pred prvým pojednávaním, súd zastavil
konanie v časti žaloby pôvodných výrokov 1. a 3. ako aj v časti pôvodného výroku 2. prevyšujúcej sumu
10.447,05 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27. 01. 2019 do zaplatenia. Súd tak postupoval
podľa § 144, § 145, § 146 C. s. p. Súhlas žalovaného súd nezisťoval, pretože k späťvzatiu žaloby došlo

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.

16. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyčíslené v
sume 10.447,05 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27. 01. 2019 do zaplatenia a to za obdobie
od 27. 07. 2015 do 31. 12. 2018.

17. Vzájomná žaloba žalovaného a námietka aktívnej legitimácie.17.1. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17.2. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

17.3. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.

17.4. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

17.5. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

18. Predmetom konania bola aj vzájomná žaloba žalovaného, ktorý žiadal, aby súd vyslovil, že žalobca
nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Žalobca namietal, že žalovaný nemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Preukázanie naliehavého právneho záujmu vyplýva

z ust. § 137 písm. c/ C. s. p. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť
teda naliehavý v tom zmysle, že žalobca navrhovaným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. To znamená, že navrhovaným určením, že tu právo je
alebonieje,savytvorípevnýzákladpreprávnevzťahyúčastníkomsporuapredídesažalobenaplnenie.
Súd teda posudzuje, čoho sa žalobca určením domáha a z akých právnych pomerov vychádza. V tomto

prípade je žalobca evidovaný ako vlastník sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti na podklade
Darovacej zmluvy. Žalovaný namietal platné nadobudnutie vlastníckeho práva právnych predchodkýň
žalobcu, ktoré mu predmetnú nehnuteľnosť darovali. Právne predchodkyne žalobcu mali nadobudnúť
svoje vlastnícke právo na podklade notárskej zápisnice, ktorou bolo osvedčené ich vlastnícke právo
nadobudnuté vydržaním. Žalovaný naliehavý právny záujem odvodzoval od toho, že práve žaloba

žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od tvrdenia jeho domnelého práva, žalovaný
popiera jeho vlastnícke právo a jeho návrh považuje tým za neoprávnený. Na základe uvedených tvrdení
súd nemal za preukázaný naliehavý právny záujem žalovaného na požadovanom určení, pokiaľ by
súd vzájomnému návrhu vyhovel, právne postavenie žalovaného by sa nijako nezmenilo. Ak naliehavý
právny záujem žalovaný odvodzoval od neoprávnenej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, túto

otázku súd rieši ako predbežnú otázku v rámci námietky aktívnej legitimácie žalobcu a je irelevantné
tvrdenie žalovaného, že len výrok súdu je záväzný, nie jeho odôvodnenie. Žalovaný neuviedol žiadne
skutkové okolnosti, ako by sa zmenilo jeho právne postavenie, pokiaľ by vlastníkom nebol žalobca,
neuviedol, koho teda považuje za vlastníka nehnuteľností a určite neoznačil za vlastníka nehnuteľností
sám seba. Z uvedeného je zrejmé, že postavenie žalovaného, ktorý užíva sporné nehnuteľnosti

(uvedené nebolo sporné medzi sporovými stranami), by sa uvedeným výrokom nijako nezmenilo.
Nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu potom vedie k zamietnutiu určovacej žaloby už
len z tohto dôvodu. Pokiaľ súd nemá preukázanú existenciu takéhoto záujmu, nepristúpi k posudzovaniu
merita veci, avšak musí žalobný návrh zamietnuť ako neprípustný, preto súd vzájomnú žalobu
žalovaného v celom rozsahu zamietol (výrok č. III rozsudku).

19. V tejto súvislosti súd však poukazuje, že sa námietkami vzťahujúcimi sa k popretiu vlastníckeho
práva žalobcu súd zaoberal ako otázkou prejudiciálnou na základe vznesenej námietky aktívnej
legitimácie. Súd v tejto súvislosti uvádza, že takúto námietku žalovaný vzniesol aj v predchádzajúcom
konaní sp. zn. 14C/391/2015. Žalovaný nedôvodne uvádzal, že sa súd touto námietkou v uvedenom

konaní nezaoberal. Naopak, žalovaný aj v uvedenom konaní namietal rovnaké námietky vo vzťahu k
popretiu vlastníctva tam žalobcov (právnych predchodcov žalobcu v tomto konaní). Súd poukazuje na
odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/391/2015 zo dňa 23. 01. 2018 a to najmä
v bode 32/ :
Žalovaný ďalej voči žalobe namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobkýň na podanie žaloby, keďže

spochybňoval ich vlastnícky nadobúdací titul k predmetným pozemkom. Z vykonaného dokazovania
výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. F. zo dňa 24.03.2015 vyplynulo, že žalobkyne boli v katastri nehnuteľností
zapísané ako podielové spoluvlastníčky každá v 1/3-tine k predmetným pozemkom titulom „vydržanie
X. z 23.05.2012“. Žalovaný spochybnil tento titul nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k pozemkomžalobkyňami. Žalobkyne k výpisu z LV č. XXXX k. ú. F. predložili nadobúdací titul, osvedčenie vyhlásenia
o vydržaní spoluvlastníckeho práva k týmto pozemkom, ktoré bolo spísané formou notárskej zápisnice
dňa 23.05.2012 JUDr. H. Y., notárkou so sídlom v G., č. X., X., X. /.. Spoluvlastníctvo mali nadobudnúť

titulom neformálneho daru pred viac ako 22 rokmi od rodičov žalobkyne I/ E. C. C. H. C., ktorí
medzičasom zomreli a ktorí boli pôvodnými vlastníkmi každý v 1/2-ici predmetných pozemkov, ktorú
skutočnosť žalobkyne dokladali kúpnou zmluvou zo dňa 12.02.1948 Č..G.. XXX/XX, ktorá pod týmto
Č. d. bola zapísaná i do pozemkovej knihy k. ú. F., pozemno-knižnej vložky č. XXXX, o čom svedčí
zápis v tejto pozemno-knižnej vložke pod B12, kde je spoluvlastníctvo zapísané pre E. C. v 1/2-ici

a H. C. v 1/2-ici. Žalobkyňa II/ pri osvedčení vyhlásila, že vstúpila do užívacích práv ako právna
nástupkyňa po zomrelom manželovi E. C., synovi nebohých pôvodných podielových spoluvlastníkov.
Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov), údaje katastra
uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra
(tzv. materiálna publicita katastra) vyjadrená v § 70 Katastrálneho zákona nie je absolútna. Ide o

vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením „ak sa
nepreukáže opak“. Údaje katastra sa stávajú hodnoverné a záväzné momentom ich „zverejnenia“,
momentom ich vpísania do LV. Opak sa predovšetkým preukazuje prostredníctvom inej verejnej
listiny. Žalovaný v konaní žiadnymi dôkazmi nevyvrátil údaje na žalobkyňami doloženom LV, najmä
nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by vyvrátili hodnovernosť týchto údajov, najmä nepredložil

žiadnu inú verejnú listinu spochybňujúcu zápis v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. F. zo
dňa 24.03.2015. Napokon súd k jeho námietke uvádza, že žalobkyne sú právnymi nástupkyňami
pôvodných pozemno-knižných vlastníkov predmetných pozemkov, E. C. C. H. C., ktorí pozemky kúpili
na základe kúpnopredajnej zmluvy dňa 12.02.1948 riadne zapísanej napriek nepovinnému zápisu do
pozemkovej knihy, v pozemkovej knihe. Žalobkyňa I/ je dcérou pôvodných pozemno-knižných vlastníkov

a žalobkyňa II/ manželkou a teda právnou nástupkyňou po už zomrelom synovi pôvodných pozemno-
knižných vlastníkov E.X. C.. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu notárskej zápisnice, zo skutkových
zistení v konaní, ktoré žalovaným v konaní neboli namietané. Aj keby vydržací titul neobstál, žalobkyne
nepochybne sú spoluvlastníčkami resp. boli spoluvlastníčkami v posudzovanom období predmetných
pozemkov titulom dedenia v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa

nadobúda smrťou poručiteľa. Vydanie dedičského rozhodnutia len deklaruje tento stav, a vo vzťahu
k nadobudnutiu dedičstva smrťou poručiteľa má len deklaratórny význam. Žalobkyne I/ a II/ v konaní
preukázali, že v žalovanom období boli spoluvlastníčkami pozemkov, každá v 1/3-tine, a preto neobstojí
námietka žalovaného o nedostatku ich aktívnej legitimácie na podanie žaloby.

19.1 Je pravdou tak ako poukázal žalovaný, že súd nie je viazaný týmto rozhodnutím, súd je viazaný
inými rozhodnutiami len v zmysle § 193 C. s. p. Otázku aktívnej legitimácie žalobcu súd skúmal ako
otázku prejudiciálnu podľa § 194 C. s. p. V tejto súvislosti treba poukázať na princíp právnej istoty
vyjadrený v článku 2 C. s. p., ktorý znamená okrem iného aj legitímne očakávania sporových strán, že ich
spor bude rozhodnutý spravodlivo, čo znamená, že ak už súd o otázke, ktorá je predmetom sporu (a to aj

formou prejudiciálneho skúmania) už raz prijal záver, súd v inom konaní by nemal prijať v zásade odlišný
záver,pokiaľnedošlokzmeneskutkovéhočiprávnehostavu.Vtomtoprípadežalovanýneuviedolžiadne
nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnil vlastnícke právo žalobcu
a najmä jeho právnych predchodkýň, ktorých vlastnícke právo v podstate žalovaný namietal. Je treba
povedať, že civilné sporové konanie je postavené na zásade kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť

za zistenie skutkového stavu veci, ktorý má byť podkladom pre rozhodnutie vo veci, je predovšetkým
na sporových stranách. Práve sporové strany sú povinné produkovať rozhodujúce skutočnosti a označiť
na ne dôkazy. Súd konštatuje, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil, naopak, mal snahu prenášať
dôkaznú povinnosť na súd, kedy vzniesol dôkazné návrhy na zabezpečenie či už stanoviska Mestského
úraduvKrupinealebonazabezpečenielistuvlastníctvaopredchádzajúcejevidenciivlastníkovsporných

nehnuteľností. K tomu súd uvádza, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by nemal možnosť
sám zistiť uvedené skutočnosti a zabezpečiť o nich dôkazy. Žalovaný sám uviedol, že bol spoločnosťou
zriadenou Mestom Krupina, potom súd nevidí žiaden dôvod, aby jeho zriaďovateľ mu neposkytol údaje,
ktoré žalovaný žiadal zabezpečiť prostredníctvom súdu. Rovnako kataster nehnuteľností je verejný a
žalovaný nepredložil žiaden dôkaz súdu, že by mu kataster odmietol poskytnúť listiny, ktoré rovnako sa

snažil zabezpečiť prostredníctvom súdu. Vzhľadom na uvedené súd tieto dôkazné návrhy žalovaného
zamietol. Ešte je treba dodať, že prostriedky procesnej obrany je v konaní potrebné uplatniť včas, o čom
bol žalovaný riadne poučený v uzneseniach súdu, ktorým mu bola doručovaná samotná žaloba, zmeny
žaloby, ako aj vyjadrenie žalobcu. Žalovaný bol poučený o tom, že na neskôr predložené a označenéskutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd konštatuje, že uvedené dôkazné návrhy prednesené
žalovaným až na pojednávaní nemožno považovať za včas označené skutočnosti a navrhnuté dôkazy,
ktoré by žalovaný bez vlastnej viny nemohol zabezpečiť už skôr. Aj z tohto dôvodu obranu žalovaného

súd považuje za nedôvodnú. Netreba tiež opomínať, že všetky tieto skutočnosti boli prebrané už v
minulosti v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/391/2015. Hoci v predmetnom konaní boli
žalobkyňami len dve z darkýň a to Y. C. C. C. C., uvedené závery súdu v konaní sp. zn. 14C/391/2015 sa
v celom rozsahu vzťahujú aj na tretiu právnu predchodkyňu G. C., ktorá v zmysle predmetnej notárskej
zápisnice bola priamym potomkom pôvodných pozemno-knižných vlastníkov dotknutnej nehnuteľnosti

E. C. H. C.F.. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje záver, že aj keby vydržací titul na podklade Notárskej
zápisnice neobstál (v ktorom bol konštatovaný neformálny dar pre právne predchodkyne žalobcu),
právne predchodkyne žalobcu v posudzovanom období nepochybne boli spoluvlastníčkami titulom
dedenia v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou
poručiteľa. Námietka žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti neboli súčasťou dedičského rozhodnutia
je irelevantná, pretože dedičské rozhodnutie len deklaruje tento stav. To znamená, že k nadobudnutiu

dedičstva dochádza smrťou poručiteľa a rozhodnutie o dedičstve má len deklaratórny význam. Preto
je irelevantné, že predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedenia. Žalovaný však žiadny dôkaz o
týchto svojich tvrdeniach nepredložil, preto jeho tvrdenie je v rovine nepreukázanej. Rovnako nenáležitý
jepoukazvovzťahukuvlastníctvuC.C.Š.,ktoránemalabyť priamouprávnounástupkyňouponebohých
E. C. H. C.. Zo zápisnice o vydržaní vyplynulo, že jej nebohý manžel bol synom E.X. C. H. C. a dedičkou

po manželovi nepochybne je manželka. Z tohto dôvodu aj C.L. C. svedčilo spoluvlastníctvo titulom
dedenia. Napokon, pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že pri vydaní notárskej zápisnice neboli dodržané
ustanovenia Notárskeho poriadku, súd uvádza, že nie je úlohou súdu preskúmavať postup notára a
rozhodovať o platnosti či neplatnosti notárskej zápisnice. Súd v konaní preskúmava len okolnosti, ktoré
potvrdzujú alebo vyvracajú vlastnícke právo dotknutej osoby. V tomto prípade súd nezistil žiadne také

skutočnostiažalovanýnepredložilžiadnedôkazy,ktorýmibybolovyvrátené,žebyprávnepredchodkyne
žalobcu neboli oprávnene evidované ako vlastníčky spornej nehnuteľnosti každá v podiele 1/3. Pokiaľ sa
následne rozhodli Darovacou zmluvou previesť svoje vlastnícke právo na žalobcu, konali tak zákonne
a žalobca sa stal oprávnene vlastníkom dotknutých nehnuteľností v podiele 1/1. Tým má súd aktívnu
legitimáciu žalobcu za preukázanú.

19.2 K tejto časti súd záverom len uvádza k návrhu žalobcu, aby súd konanie o vzájomnej žalobe
žalovaného zastavil z dôvodu existencie res judicata (§ 230 C. s. p.). Súd takýmto spôsobom
nepostupoval, pretože v konaní sp. zn. 14C/391/2015 o otázke vlastníctva nebolo rozhodnuté vo
výroku rozsudku a v predmetnom konaní bol iný okruh účastníkov, v postavení žalobcov boli len dve

predchádzajúce vlastníčky: 1/ Y. C., 2/ C. C., t. j. nebolo posudzované vlastnícke právo všetkých troch
právnych predchodkýň žalobcu. V danom prípade sa teda nemohlo jednať o totožnú vec, o ktorej by
bolo právoplatne rozhodnuté. Hoci dôvody rozhodnutia aj v tomto súdnom konaní sú postavené na
dôvodoch, ktoré konštatoval aj súd v konaní sp. zn. 14C/391/2015.

20. Námietka premlčania.

20.1. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20.2. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

20.3. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

21. Žalovaný vo veci vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia s poukazom na to, že žalobca si svoj nárok uplatnil až písomným podaním doručené súdu
26.02.2019,kdešpecifikovalsvojnárokvčastivydaniabezdôvodnéhoobohatenianasumu10.447,05€za obdobie od 27. 07. 2015 do 31. 12. 2018. Žalovaný považoval toto písomné podanie za zmenu žaloby
do takej miery, že sa jedná o iný nárok, než ktorý si žalobca uplatňoval pôvodnou žalobou doručenú
súdu 04. 02. 2016. Takýto nárok bol potom uplatnený po uplynutí 2 ročnej premlčacej lehoty. Žalobca

poprel, že by došlo predmetným podaním k zmene žaloby, uvedeným podaním len bližšie vyčíslil a
špecifikoval číselne uplatnený nárok, ktorý ohraničil lehotou do 31. 12. 2018. K uvedenému súd uvádza,
že už v žalobe podanej na súde 04. 02. 2016 v navrhovanom výroku č. II si žalobca uplatnil nárok na
zaplatenieistinyatozaneoprávnenéužívaniesvojichpozemkovžalovaným,ktorúvyčíslilako„nájomné“
vo výške 846,25 €, keď z obsahu žaloby ako aj doplnenia petitu písomným podaním z 08. 06. 2016 žiadal

túto náhradu priznať od 26. 07. 2015, kedy sa stal vlastníkom až do úplného vypratania pozemkov. K
tomu si uplatňoval aj úrok vo výške 8 % ročne od 26. 07. 2015. Bez ohľadu na to, že žalobca v návrhu
petitu rozsudku nazval svoj nárok ako „náhradu škody“, toto označenie je pre súd irelevantné, pretože v
Civilnom sporovom konaní platí zásada, že súd pozná právo „iura novit curia“. To znamená, že žalobca
je v žalobe povinný uviesť skutkové tvrdenia, od ktorých odvodzuje svoj nárok, avšak je vecou súdu,
ako právne posúdi uplatnený nárok bez ohľadu na to, či žalobca v žalobe označí právne predpisy, podľa

ktorých si svoj nárok uplatňuje, prípadne ich neoznačí vôbec. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca už
pri podaní žaloby vyčíslil svoj nárok ako mesačné plnenie titulom neoprávneného užívania pozemkov
žalovaným vlastnícky patriacich žalobcovi spolu s úrokom od 26. 07. 2015, pričom toto plnenie žiadal
priznať až do času úplného vypratania pozemkov žalovaným, ktorý v čase podania žaloby nebolo možné
ustáliť. Následne písomným podaním predneseným pred predbežným prejednaním sporu dňa 17. 04.

2018 upravil tento svoj nárok pod vplyvom výsledkov konania pred Okresným súdom Zvolen sp. zn.
14C/391/2015, kedy žiadal priznať už „bezdôvodné obohatenie“ vo výške 9,39 € denne od 27. 07. 2015
do dňa vynesenia rozsudku súdu spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne až do zaplatenia. Z uvedeného
vyplýva vyčíslenie bezdôvodného obohatenia v nižších opakujúcich sa dávkach, pretože pri platbách
9,39 € denne, mesačne táto suma činí 281,70 € (9,39 € x 30 dní) spolu s úrokom z omeškania 5 %

denne a to v obmedzenom období od 26. 07. 2015 do rozhodnutia súdu. Aj toto obdobie bolo ohraničené
neistou udalosťou - rozhodnutím súdu. Ešte súd podotýka, že v navrhovanom výroku č. 3 žalobca zotrval
na pôvodnej výške náhrady vo výške 846,25 € mesačne, avšak za obdobie, pokiaľ v zmysle rozhodnutia
súdu by žalovaný pozemok vlastnícky patriaci žalobcovi nevypratal, až do vypratania tohto pozemku. To
znamená, že takto navrhovaný výrok č. 2 bol len upravený čo do vyčíslenia nároku žalobcu a ohraničenia

jeho obdobia. Napokon podaním doručené súdu 26. 02. 2019 žalobca opäť upravil obdobie, za ktoré
požadovalvydaniebezdôvodnéhoobohateniaurčenímkonkrétnehodátumuukončeniatohtoobdobiado
31. 12. 2018 a za toto obdobie si presne vyčíslil sumu bezdôvodného obohatenia vychádzajúc z pôvodne
žiadanej ceny 9,39 € denne a vyčíslil na celkovú výšku 10.447,05 €. Súd preto konštatuje, že žalobca
od počiatku, t. j. od podania žaloby dňa 04. 02. 2016 žiadal od žalovaného vydanie bezdôvodného

obohatenia, túto výšku postupne vyčíslil, pričom jednotlivými podaniami nedošlo k rozšíreniu ani zmene
nároku, preto súd konštatuje, že nárok žalobcu bol uplatnený od 04. 02. 2016. Žalobca uplatňoval nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27. 07. 2015, dvojročná subjektívna premlčacia
lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula 27. 07. 2017. Keďže žaloba bola podaná na súde
dňa 04. 02. 2016, bola podaná včas a námietku premlčania súd tak považoval za nedôvodnú.

22. Námietka použitia § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - dobré mravy.

22.1 Žalovaný sa ďalej v konaní bránil tým, že priznanie nároku žalobcov by bolo v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a poukázal v tomto smere aj na rozsudok Krajského

súdu Prešov sp. zn. 9Co/78/2012, ktorým sa zaoberalo aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II
US 120/2014. K tomu súd uvádza, že s touto obranou žalovaného sa vysporiadal súd už v konaní
14C/391/2015 nasledovne:
35. V konaní bolo nesporne zistené, že pozemky sú dlhodobo užívané žalovaným. Žalovaný túto
skutočnosť sám v konaní potvrdil. Užíva ich od svojho vzniku t.j. od roku 1994. Užíval ich v žalovanom

období a užíva ich doposiaľ. Na pozemkoch sa nachádza expedičný sklad dreva a manipulačná
plocha k nemu. Žalovaný využíva expedičný sklad dreva a pozemky aktívne po celý čas od svojho
vzniku na podnikateľské účely. Tieto nie sú využívané ako poľnohospodárske pozemky napriek ich
charakteru evidovaného v katastri nehnuteľností ako trvalé trávnaté porasty a orná pôda. Sú využívané
ako zastavané plochy a nádvoria. Expedičný sklad dreva ako stavba nie je v katastri nehnuteľností

zapísaná k evidencii. Žalovaný v konaní tvrdil, že expedičný sklad dreva a pozemky užíva od roku
1994. Stavebníkom expedičného skladu mali byť Stredoslovenské štátne lesy, štátny podnik, Banská
Bystrica, ktorý tento expedičný sklad (okrem iného) vydal Mestu Krupina na žiadosť mesta za účelomobhospodarovania lesných pozemkov vo vlastníctve mesta, ktoré za týmto účelom založilo spoločnosť
žalovaného.
36. Obrana žalovaného, že „právo bezodplatného užívania pozemkov vydržal“ nie je však v konaní

dôvodná.
37. Zákonnou procesnou povinnosťou žalovaného v konaní bolo svoje skutkové tvrdenia preukázať
dôkazmi. V zmysle § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaný

v konaní na svoje tvrdenia nepredložil a ani neoznačil dôkazy na vykonanie, z ktorých by vyplynulo, kto
je vlastníkom expedičného skladu dreva, kedy bol tento postavený, kto je jeho stavebníkom, či ide o
stavbu povolenú, teda či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie alebo nepovolenú, bez stavebného
povolenia, teda tzv. „čiernu stavbu“ postavenú v rozpore s príslušnými administratívnymi predpismi, tiež
nepredložil dôkazy na základe akých právnych skutočností expedičný sklad od roku 1994 užíva.
38. Od nepovolenej, resp. aj povolenej stavby, keď v konaní žalovaný nepredložil dôkazy, či

expedičný sklad dreva je stavbou povolenou, alebo nepovolenou, treba odlišovať stavbu neoprávnenú,
pri ktorej chýba občiansko-právny titul na jej zriadenie. Za neoprávnenú stavbu treba považovať
stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť (§
135c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom oprávnenia stavebníka postaviť stavbu na
cudzom pozemku vo vlastníctve stavebníka môže byť aj súhlas vlastníka pozemku s takouto stavbou.

Oprávnenosť stavby pritom treba posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá platila v dobe vzniku stavby,
zatiaľ čo vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku prebieha podľa platnej právnej
úpravy v dobe rozhodnutia súdu o neoprávnenej stavbe. To platí aj pre stavby zriadené socialistickými
organizáciami pred 01.01.1992, keď zrejme v danom prípade ide o takúto stavbu. Nepochybná
dobromyseľnosť stavebníka môže mať za následok okrem iného i začatie plynutia vydržacej doby pre

vznik vecného bremena výkonom práva (vydržaním) za podmienok ustanovených v § 134 v spojení s
§ 151 n a § 151 o Občianskeho zákonníka. Uvedené je riešené ako právna otázka v rozhodnutiach, na
ktoré poukazoval žalovaný, ktorými sú rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/78/2012 zo dňa
12.11.2013auznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IIÚS120/2014zodňa05.02.2014.Tietorozhodnutia
sú však na daný prípad neaplikovateľné, pretože vychádzajú z iných skutkových okolností spočívajúcich

predovšetkým v tom, že v týchto konaniach bol preukázaný súhlas vlastníkov pozemku so stavbou
stavebníka. V súdenom prípade sú však odlišné skutkové okolnosti. Žalovaný nie je stavebníkom, v
konaní nepreukázal, že je vlastníkom stavby, ani právny dôvod jej užívania a ani súhlas vlastníka s
touto stavbou na pozemkoch a ani súhlas vlastníkov pozemkov s bezplatným užívaním pozemkov
stavebníkom na dobu neurčitú. Nepreukázal tak dobromyseľné užívanie pozemkov, ktoré by malo

za následok vydržanie práva vecného bremena bezodplatne pozemky užívať. Naopak z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že pozemky neboli užívané v minulosti bezplatne ako to vyplynulo z listov zo
dňa 14.10.1961 a zo dňa 01.11.1961 ĽAHKÝCH STAVEBNÝCH HMÔT, národný podnik Bratislava, ktoré
sa týkali nájomného za pozemky pre pôvodných vlastníkov, právnych predchodcov žalobkýň E.X. C.
C. H. C..

39. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
40. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že ide o stavbu, na ktorú mal stavebník právo, nemôže sa úspešne
dovolávať ochrany podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda že by žalobkyne nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatňovali v konaní v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobkyne uplatnili

právo, ktoré im ako vlastníkom v zmysle zákona patrí. Za danej skutkovej situácie, keďže žalovaný užíval
pozemky v rozhodnom období, nejde u žalobkýň o zneužitie výkonu práva, ktoré by bolo v rozpore s
dobrými mravmi, pričom im patrí toto právo v takom rozsahu ako patrilo ich právnym predchodcom.
Žalovaný, ktorý pozemky užíval sa tak na úkor žalobkýň bezdôvodne obohatil, keďže prijal majetkový
prospech na ich úkor bez právneho dôvodu a preto musí podľa zásad o bezdôvodnom obohatení

uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka toto bezdôvodné obohatenie vydať.

22.2. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s uvedenými závermi, pričom žalovaný v tomto konaní sa
bránil úplne rovnakým spôsobom, neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy
k okolnostiam užívania pozemkov vlastnícky patriaci žalobcovi, preto aj túto námietku žalovaného

súd považoval za nedôvodnú a nezistil žiaden dôvod, aby právo žalobcovi na vydanie bezdôvodného
obohatenia nebolo priznané cez všeobecné ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, t. j., že by
si uplatňoval svoje právo v rozpore s dobrými mravmi.23. Bezdôvodné obohatenie.

23.1. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23.2. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

23.3. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23.4. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

23.5. Podľa§458ods.1Občianskehozákonníka,musísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

23.6. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23.7. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

23.8. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Vzhľadom na uvedené závery súd konštatuje, že žalovaný sa neúspešne bránil podanej žalobe a
tak žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd v celom rozsahu považuje za dôvodnú.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, rovnako
nebolo sporné v konaní, že tieto nehnuteľnosti užíva žalovaný, keď na pozemkoch sa nachádza

expedičný sklad dreva a manipulačná plocha k nemu, ktorú užíva výlučne žalovaný. Rovnako nebolo
sporné, že žalovaný žalobcovi ako vlastníkovi pozemku za užívanie jeho pozemkov neuhrádza žiadnu
náhradu. Pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č.
105/2017 znalca A.. Ľ. Z., ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, a v ktorom bola určená
obvyklá odplata (nájomné za predmetné pozemky vo výške 1,013 €/rok/m2), čo pri výmere 3385 m2

činí 3.429,-- €. Takto vyčíslená obvyklá odplata potom zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného. Žalobca si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27. 07. 2015 do 31.
12. 2018, ktoré vyčíslil za rok 2015 v alikvotnej čiastke 160,05 € (od 27. 07. do 31. 12.) a následne 3x
po 3.429,-- € za rok 2016, 2017, 2018, čo spolu činí 10.447,05 €. Súd priznal žalobcovi takto vyčíslený
nárok, ktorý považoval za dôvodný a oprávnený. K istine si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania. Keďže

pri vydaní bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená lehota na plnenie, platí všeobecné
ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, kedy je dlžník povinný platiť prvého dňa po tom, čo bol
vyzvaný na plnenie. Žalobca zdokladoval, že zaslal výzvu na plnenie žalovanému, ktorá mu bola
doručená 16. 01. 2019. Vo výzve žalobca určil 10 dňovú lehotu, po jej uplynutí sa žalovaný dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal zároveň na úhradu úroku z omeškania vo

výške 5 % ročne od 27. 01. 2019 do zaplatenia k priznanej istine. Úrok z omeškania bol uplatnený v
súlade s predpismi civilného práva. Súd tak žalobu žalobcu v časti, ktorá zostala predmetom konania o
veci samej považoval v celom rozsahu za dôvodnú a vyhovel jej. Žalovaný bude povinný priznaný dlh
zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).25. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., o trovách zastavenej časti konania

rozhodoval súd podľa § 256 ods.1 C. s. p. Žalobca bol v konaní o zaplatenie bezdôvodného obohatenia
plne úspešný, rovnako bol úspešný v časti protižaloby žalovaného o určenie vlastníckeho práva, preto
mu v tejto časti patrí náhrada trov konania proti žalovanému. V časti konania pôvodného výroku č. 1 o
vyprataní pozemkov a pôvodného výroku č. 3 o platenie nájomného vzal žalobca žalobu späť, pričom
zavineniežalovanéhosúdnezistil,pretovzastavenejčastikonaniabymalprávonanáhradutrovkonania

žalovaný proti žalobcovi. Súd tak konštatuje, že ohľadne štyroch výrokov, o ktorých súd rozhodoval,
v dvoch výrokoch má nárok na náhradu trov konania žalobca, v dvoch výrokoch žalovaný, preto súd
vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.