Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611209743
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2611209743.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudcov: JUDr. Ľubica
Spálová a JUDr. Peter Duman, exekučnej veci oprávnenej: ThermoLux, a.s., so sídlom Brno, Vídenská
113, IČO: 26 277 964, Česká republika, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária VARMUS,
s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, IČO: 36 863 203, proti povinnému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
adresa I. - N., M. R. I. XXX, pre vymoženie 1.750,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 10Er/700/2011-27 zo 11. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Na odôvodnenie uviedol, že súd mal
z exekučného titulu preukázané, že jeho vydaniu predchádzalo konanie, v ktorom sa uplatňoval nárok

zo zmenky. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. (t.j. od 23.12.2015) doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Z doplnenia návrhu ako ani z obsahu
pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Zm/13/2011 však súd nemal preukázané,
že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, t.j. sú tu v zmysle § 243f ods. 4
Exekučného poriadku dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

Súd prvej inštancie po oboznámení sa s konaním predchádzajúcim vydaniu exekučného titulu zistil, že v
ňom nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, pričom v exekučnom konaní
oprávnený nepreukázal opak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 a §
57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.

2. Oprávnená včas podaným odvolaním navrhla toto uznesenie zrušiť. Svoje odvolanie odôvodnila
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a tvrdila, že z odôvodnenia napadnutého
uznesenia vôbec nevyplýva, z akých skutočností súd vychádzal, keď dospel k záveru, že oprávnený
nepreukázal, že nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Má za to, že z návrhu na
vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 16.03.2011 ako aj z doplneného návrhu zo dňa
22.01.2016 jednoznačne vyplýva, že nárok oprávneného vznikol z kúpnej zmluvy podľa ust. § 409

a nasl. a zo zmluvy o preprave veci podľa ust. § 610 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov, ktoré oprávnený ako predávajúci a dopravca uzatvoril so
spoločnosťou SYNOKOV SK s.r.o., IČO: 35 913 550, so sídlom: Trnavská ul. 33/c, Bratislava 831
04 ako s kupujúcim a odosielateľom. V čase vystavenia vlastnej zmenky povinným predstavoval dlh
spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o. voči oprávnenému z titulu neuhradených faktúr sumu 1.632,86 Eur.
Povinný, ktorý konal v mene spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o. ako splnomocnený zástupca vystavil dňa

07.12.2010 za účelom zabezpečenia dlhu spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o. vlastnú zmenku bez protestu
na sumu 1.750 Eur s miestom plnenia v sídle spoločnosti oprávneného so splatnosťou dňa 15.12.2010.Rozdiel medzi sumu 1.632,86 Eur a zmenečnou sumu 1.750,- Eur vo výške 117,14 Eur predstavoval
náklady spojené s vymáhaním predmetného dlhu od spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o., pričom na výške
tejto sumy - 117,14 Eur sa oprávnený s povinným dohodli. Svoje tvrdenia oprávnený riadne podložil

dôkazmi a to: faktúrou č. 211016, faktúrou č. 211013 spolu s príjmovým pokladničným dokladom, výzvou
na zaplatenie zo dňa 14.02.2011 ako aj odpisom vlastnej zmenky a neskôr aj jej prvopisom. Nie je
teda zrejmé, ako súd dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal, že nárok oprávneného vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy, keď zmenkou bol zabezpečený záväzok, ktorý vznikol titulom z nezaplatených
faktúr za plnenie poskytované na základe zmlúv uzatvorených podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonníkvzneníneskoršíchpredpisovmedzidvomiobchodnýmispoločnosťami,pričompovinnývtomto
pôvodnom vzťahu vystupoval ako splnomocnený zástupca spoločnosti SYNOKOV SK s.r.o., teda sa
preukázateľne jednalo o výkon podnikateľskej činnosti, ktorý sa spravuje ustanoveniami obchodného
zákonníkaažiadnazuvedenýchskutočnostínenasvedčujetomu,žebysamohlojednaťospotrebiteľský
vzťah. Povinný v tomto konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by sa jednalo o nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedným zo základných predpokladov zákonnosti je, že rozhodnutie musí

byť preskúmateľné, pričom oprávnený poukazuje na skutočnosť, že pri napadnutom uznesení táto
náležitosť úplne absentuje. Odôvodnenie pozostáva takmer výhradne z odkazov na paragrafové znenie
právnych predpisov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, ako súd pri rozhodovaní
postupoval,zčohousúdil,žebysamohlojednaťospotrebiteľskývzťah,včomvidelneprijateľnézmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo

zákonom.Rozhodnutie,ktoréhoodôvodneniepozostávatakmervýhradnezcitáciiparagrafovéhoznenia
právnych predpisov a nie je z neho možné zistiť, ako súd k danému rozhodnutiu dospel, považuje
oprávnený za nepreskúmateľné.
3. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou
osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 58 ods. 1 v spojení s § 243h ods. 1
Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že odvolanie
je opodstatnené.

5. Keďže exekúcia v prerokúvanej veci sa začala pred 31. marcom 2017, podľa § 243h ods. 1 EP sa na
ňu použijú ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31. marca 2017.
6. Súd prvej inštancie v prerokúvanej veci zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v spojení
s § 243f ods. 6 EP. Podľa cit. § 57 ods. 1 písm. m) EP súd zastaví exekúciu, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate znením
citovaného ustanovenia, keďže exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz, pri ktorého vydávaní
súd neprihliadal na kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným (pretože mu právo neumožňovalo).

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky musí byť výklad a uplatňovanie všetkých zákonov
v súlade s ústavou. Z citovaného ustanovenia tak pre súdy vyplýva povinnosť tzv. ústavne súladného
výkladu všetkých právnych predpisov. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že k výkladu
právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom
prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu

zákona. Jazykový výklad môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej
nositeľomjeinterpretovanýprávnypredpis;naovereniesprávnostičinesprávnostivýkladu,resp.najeho
doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému
výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej
argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy,

a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým
výkladom. Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a
svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (porov. napr. III. ÚS 341/07,
I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010, III. ÚS 72/2010). Ani v prerokúvanej veci si teda nemožno vystačiť len
s doslovným textom zákona, ale je potrebné interpretovať ho konformne s ústavou a najmä s ohľadom

na účel, ktorý sa ním sleduje.

7. Exekučným titulom v prerokúvanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný 12. apríla 2011, teda
podľa vtedy účinného § 175 Občianskeho súdneho poriadku. Z ods. 1 tohto paragrafu vyplývalo, žeak navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, o ktorej pravdivosti niet dôvodu pochybovať, súd na jeho
návrh vydá zmenkový platobný rozkaz. Oprávnený prostriedkom proti nemu boli námietky, na ktorých
podanie bola ustanovená trojdňová lehota. Ak odporca v tejto lehote námietky nepodal, podľa § 175

ods. 3 OSP mal zmenkový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Takýto zmenkový platobný
rozkaz tým vytváral aj prekážku rozhodnutej veci aj pre civilné sporové konanie (porov. § 159 OSP, § 230
CSP). V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je princíp stability súdnych rozhodnutí (vyjadrený jeho
právoplatnosťou)dôsledkomprincípuprávnejistotyakojednéhozozákladnýchprincípovprávnehoštátu
(porov. nález III. ÚS 179/2013). Znamená to, že právoplatné súdne rozhodnutia môžu byť preskúmané

len v rámci vytvoreného systému mimoriadnych opravných prostriedkov. Princíp právnej istoty vylučuje,
aby ktorýkoľvek iný súd opätovne posudzoval vecnú správnosť vydaného súdneho rozhodnutia a tým v
podstate popieral právnu istotu účastníkov konania založenú právoplatným rozhodnutím. Ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. m) a § 243f ods. 6 EP tak predstavujú v podstate prelomenie tohto dôležitého princípu.
Už preto je nevyhnutné pri ich aplikácii neprekračovať účel, ktorému majú slúžiť, a snažiť sa vyvážiť nimi
sledovaný záujem so záujmom na stabilite právoplatných súdnych rozhodnutí.

8. Z tohto hľadiska treba prisvedčiť námietkam oprávnenej, že výklad § 57 ods. 1 písm. m) EP zo strany
súduprvejinštancievediekabsurdnémuzáveru.Akoužbolouvedené,podľa§175ods.1OSPúčinného
do 22. decembra 2015 bol súd pri predložení prvopisu zmenky povinný vydať zmenkový platobný
rozkaz, proti ktorému sa povinný mohol brániť len odôvodnenými námietkami v trojdňovej lehote. Súd
nemal možnosť skúmať žiadne iné predpoklady než existenciu pochybnosti nevzbudzujúceho prvopisu

zmenky, prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie zmenkového práva (protesty a pod.). Nemohol
a nesmel teda skúmať ani kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na ktorého krytie zmenka
slúžila. Logicky teda nemohol „prihliadnuť“ na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) EP účinného od
23. decembra 2015. Ak by bol správny výklad súdu prvej inštancie, znamenalo by to, že všetky exekúcie
vedené na základe zmenkových platobných rozkazov začaté pred 23. decembrom 2015 by museli byť

zastavené, a to bez ohľadu na to, či nároky v nich vymáhané materiálne spĺňajú podmienky § 57 ods.
1 písm. m) EP. Potom ale nie je logické, načo zákonodarca v § 234f „vyplytval“ celkovo štyri odseky na
podrobnú úpravu postupu v doterajších exekúciách. Pokiaľ by na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m) EP postačovalo, aby exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz (pri ktorého vydávaní
súd podľa zákona v zásade nesmel skúmať nič iné než existenciu zmenky), bolo by pre oprávneného

celkom zbytočné dopĺňať návrh na vydanie exekúcie o opis vlastných vzťahov k povinnému a celkom
zbytočné by bolo ustanoviť, že súd má po tomto doplnení preskúmať, či tu je dôvod zastavenia exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
9.Právezosystematickejsúvislosti§243fods.1a6EPtrebapodľanázoruodvolaciehosúduvyvodiť,že
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) EP treba vykladať v tom zmysle, že exekučný súd musí v konaní zistiť

konkrétnu existenciu neprijateľnej podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
konkrétny rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na ktoré v pôvodnom konaní nebolo prihliadnuté.
Formuláciu „nebolo prihliadnuté“ teda nemožno vykladať abstraktne, teda že sa na tieto okolnosti
neprihliadalo (nemohlo prihliadať), ale konkrétne, teda že sa na ne neprihliadlo v danej konkrétnej
veci, hoci sa v nej takéto okolnosti existujú. Zároveň musí exekučný súd preskúmať kauzalitu medzi

vymáhaným nárokom a okolnosťami podľa § 57 ods. 1 písm. m) prvého a tretieho bodu EP (existencia
neprijateľných zmluvných podmienok a rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom). Aj pre zastavenie
exekúcie podľa tohto ustanovenia totiž platí § 57 ods. 3 EP, podľa ktorého sa exekúcia zastaví len
čiastočne, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti. Úlohou exekučného súdu teda
je preskúmať, či v rámci celého vymáhaného nároku sú vymáhané aj časti založené na neprijateľných

zmluvných podmienkach, prípadne rozporné s dobrými mravmi alebo zákonom. Naopak, v prípade
dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) druhého bodu EP bude spravidla postačovať zistenie, že zmenka,
na základe ktorej bol exekučný titul získaný, bola v danom prípade neprípustná alebo jej použitie bolo
právnymi predpismi obmedzené. Po takomto zistení bude treba zastaviť exekúciu vcelku.
10. Súd prvej inštancie však v dôsledku svojho nesprávneho výkladu § 57 ods. 1 písm. m) EP tieto

skutočnosti vôbec nezisťoval. Vzhľadom na dátum vydania exekučného titulu tak nateraz nemožno
spoľahlivo uzavrieť, že uplatnený nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V dôsledku toho
nemožno nateraz spoľahlivo dospieť k záveru, že tu je daný dôvod na zastavenie exekúcie vcelku podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) druhého bodu EP. Súd prvej inštancie teda musí zisťovať existenciu dôvodov
podľa prvého a tretieho bodu tohto ustanovenia, teda, či sa vymáhaný nárok zakladá na existencii

neprijateľných zmluvných podmienok, rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. V tejto súvislosti
správne súd prvej inštancie poukázal na § 243f ods. 4 EP, ktorý prezumuje dôvod na zastavenie
exekúcie, ak sa „nepreukáže opak“. Citované ustanovenie však opäť treba vykladať v súvislosti s čl.
152 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR tak, aby sa zabezpečilo, že oprávnenému sa vytvorí priestor nato, aby toto svoje dôkazné bremeno mohol uniesť (porov. v tomto smere inštruktívny nález ÚS SR sp.
zn. II. ÚS 499/2012). Z § 243f ods. 4 ani ods. 6 EP totiž nevyplýva, že exekučný súd je pri skúmaní
dôvodov zastavenia exekúcie obmedzený len na skúmanie návrhu, doplnenia návrhu a exekučného

titulu. Naopak, § 243f ods. 4 EP vyslovene hovorí, že opak sa má dokázať „v konaní“. Oprávnený však
nemôže predvídať úvahy exekučného súdu bez toho, aby sa mu vytvoril priestor na oboznámenie sa
s tým, či exekučný súd považuje toto jeho bremeno za unesené alebo nie. Exekučný súd sa tu totiž
zaoberá v podstate meritom veci, teda samotným vymáhaným nárokom, teda koná podobne ako súd
v civilnom sporovom konaní. Z ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) CSP možno pritom vyvodiť, že bez

toho, aby sa stranám (účastníkom) dal priestor na prejednanie ich veci pred súdom, možno rozhodnúť
len v prípadoch, ak otázka právneho posúdenia veci je jednoduchá, skutkové tvrdenia nie sú sporné
a ide o spor nízkej hodnoty. Citované ustanovenie ako vyjadrenie princípu nadväzujúceho na čl. 48
ods. 2 Ústavy SR možno použiť aj v konaní podľa § 243f ods. 6 EP. Aj v exekučnom konaní totiž
súd musí nariadiť (arg. „nariadi“) pojednávanie, ak je to nevyhnutné na vykonanie dôkazov alebo na
objasnenie veci (§ 9b ods. 3 EP). Ak ustanovenie § 243f ods. 4 EP zakladá vyvrátiteľnú domnienku

existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, oprávnený ju môže vyvrátiť
len navrhnutím dôkazov opaku (porov. § 192 CSP). Na takéto dokazovanie je potrebné podľa cit. § 9b
ods. 3 EP nariadiť pojednávanie, na ňom zoznámiť oprávneného a povinného so spornými a nespornými
skutočnosťami a názorom súdu (§ 181 ods. 2 EP) a dať oprávnenému možnosť navrhnúť dôkaz
opaku. Výnimkou môže byť situácia, ak možno neprijateľné podmienky a ich kauzalitu pre vymáhaný

nárok, prípadne rozpor vymáhaného nároku s dobrými mravmi alebo zákonom bezpochyby zistiť z listín
predložených žalobcom, prípadne ak ide o jasný prípad zmenky použitej v rozpore so zákazom alebo
obmedzením jej použitia. Musí ísť teda napospol o prípady, kedy je celkom zrejmé, že ani prípadná
aktivita oprávneného nemôže vyvrátiť existenciu dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) EP.

11. Súd prvej inštancie tak v prerokúvanej veci vyšiel z nesprávneho výkladu § 57 ods. 1 písm. m) EP
a v nadväznosti na to nedal oprávnenému priestor na unesenie jeho dôkazného bremena na vyvrátenie
domnienky § 243f ods. 4 EP, ktorú nesprávne videl naplnenú už v samotnej okolnosti, že exekučným
titulom je tu zmenkový platobný rozkaz. Týmto svojím postupom súd prvej inštancie znemožnil povinnej,
aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Tento nedostatok nie je možné naprávať v odvolacom konaní, pretože by sa tým odvolací súd
stal v podstate prvou skutkovou inštanciou. Vzhľadom na to odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
12. Súd prvej inštancie sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom odvolacieho súdu a nebude
môcť zastaviť exekúciu len z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v osobitnom skrátenom konaní podľa

§ 175 OSP, takže znova preskúma existenciu (materiálnych) dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) EP. Ak dospeje k názoru, že sú dané, resp. že ich existencia doteraz predloženými
listinami nie je vyvrátená, nariadi pojednávanie (§ 9b ods. 3 EP), na ktoré riadne predvolá účastníkov
a oboznámi ich so svojím názorom na existenciu týchto dôvodov zastavenia a dá im priestor navrhnúť
dôkazy opaku, teda, že tieto dôvody neexistujú. Následne po takomto posúdení vo veci znova rozhodne.

13. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách exekúcie vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 200
ods. 5 EP, § 396 ods. 3 CSP).
14. Zároveň súd bude skúmať, či v prejednávanej veci nie je prímárne daný dôvod na zastavenie
exekúcie ex offo v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní posúdením
tzv. rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona prihliadnuc pritom na absolútne výnimky

taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 tohto zákona.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).