Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219011350
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219011350.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

23.1.2020 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
G. T., nar. XX.X.XXXX v W.,
trvale bytom W., C. XX,
toho času v ÚVV a ÚVTOS W., Floriánska 18, W.,

j e v i n n ý, ž e

1.) v presne nezistenom čase zo dňa 19. 3. 2019 na deň 20. 3. 2019 v W. - P. C. pri chatkách nad
cintorínom v zaparkovanom OMV zn. T. X. S. XXX EČV: B. XXX N. sa vyhrážal poškodenej T. I., nar. X.
X. XXXX, že si nezaslúži žiť a musí pocítiť, čo je bolesť, viackrát ju udrel rukou do oblasti tváre, chytil
ju za vlasy a búchal jej hlavu o palubnú dosku, vytiahol nôž z priehradky vodičových dverí, priložil ho k
jej obličkám so slovami, že ju podreže ako prasa, potom vystúpil z vozidla a nasilu ju za ruku vytiahol
von z auta, udrel ju trikrát otvorenou dlaňou do oblasti tváre, udrel ju päsťou do nosa, v dôsledku čoho

spadla, keď sa postavila, zovretou päsťou ju opäť udrel do oblasti líca, následkom čoho opäť spadla,
potom vybral z kufra vozidla tyč s guľovým čapom , ktorou ju udrel do oblasti členka a povedal, že ju
môže tyčou udrieť aj po hlave a následne ju asi 20 minút kopal a udieral po celom tele;

2.) dňa 23. 3. 2019 v čase o 23,00 hod. v W. na ul. Sputníkovej v tom istom vozidle zaparkovanom
medzi garážami sa vyhrážal poškodenej T. I., nar. X. X. XXXX tým spôsobom, že jej vsunul prstenik
ľavej ruky do klieští, jemne ich zatvoril a opýtal sa jej prečo to urobila, potom ich hodil na zadné sedadlá
s tým, že jej nebude ubližovať vlastnými predmetmi, lebo by to boli dôkazy proti nemu a vybral z jej

kabelky nôž, ktorý jej priložil hrotom na krk a opýtal sa, či nebude hovoriť pravdu, načo mu odpovedala
a zobrala mu nôž z ruky, hodila ho pod nohy, vtedy ju začal udierať rukami do tváre, búchal jej hlavu
o palubnú dosku a hovoril, že si za to môže sama a že si má vybrať, či sa bude ústavne liečiť na
psychiatrii alebo zabezpečí, že ju „pojebú cigáni“, potom z priestoru pri páke riadenia vybral zatavenú
striekačku s neznámou látkou a povedal, že buď si dá „piko“ alebo bude znovu repete (čiže bitka), čím
u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, a to trieštivú zlomeninu nosových kostí bez
posunu úlomkov, pomliaždenie tváre v oblasti čela, pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie brušnej

steny v oblasti nadbruška a pomliaždenie chrbta ľavej nohy s dobou liečenia 21 dní;

3.) dňa 23.3.2019 v čase okolo 23.15 hod. na ul. Sputníkovej v tam zaparkovanom osobnom motorovom
vozidle zn. T.-X. C XXX, EVČ: B.-XXX N., z odkladacieho priestoru pri páke riadenia vybral zatavenú
striekačku s neznámou látkou a donútil poškodenú T. I. túto užiť tým spôsobom, že najprv jej ju núkal,
či ju nechce a potom opakovane presviedčal že si ju má dať, že jej bude lepšie“ a že zabudne na bolesť
a že jej to pomôže, čo však poškodená stále odmietala, na čo jej povedal, že keď si ho nedá, tak bude

repete čiže bitka, a preto ho poškodená zo strachu pred obvineným potiahla do nosa.t e d a

v bode 1.) a 2.) obžaloby

- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu;
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

v bode 3.) obžaloby

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

t ý m s p á ch a l

v bode 1.) a 2.) obžaloby
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 3.) obžaloby

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej T. I.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom W., Baltická 10 škodu vo výške 1.050,- Eur z titulu bolestného.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Košice II podal dňa 10.10.2019 na obv. G. T. obžalobu (sp. zn.: 2Pv/221/19/8803-38)
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, prečin
ublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákonaazločinvydieraniapodľa§189ods.1Trestného
zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku.
Po prednesení obžaloby a po zákonnom poučení obžalovaný G. T. urobil vyhlásenie, že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe s tým, že bol poučený o tom, že jeho vyhlásenie (v zmysle
§ 257 b) Trestného poriadku) je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním.
Na otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3, písm. písm. c), písm. d), písm. f), písm.
g), písm. h) Trestného poriadku či:

- rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno.
- bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, odpovedal: áno.
- rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, odpovedal: áno.
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za trestné činy, ktoré sú mu kladené za

vinu, odpovedal: áno.
- dobrovoľne sa priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v bode 1.) a 2.) obžaloby
kvalifikuje ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a v bode
3.) obžaloby ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, odpovedal: áno.Na návrh prokurátora súd vyhlásenie obžalovaného prijal, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Poškodená T. I. v prípravnom konaní si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý jej bol
trestným činom spôsobený. Na uplatnenom nároku trvala aj na hlavnom pojednávaní. Za účelom
posúdenia charakteru, vzniku a mechanizmu zranení poškodenej bol v prípravnom konaní pribratý
znalec z odboru zdravotníctva - odvetvia Chirurgie a Traumatológie, ktorý zároveň vyhodnotil bolestné
u jednotlivých zranení, ktoré poškodená utrpela. Celkovú výšku náhrady za bolesť stanovil vo výške

1.050,- Eur. Voči týmto záverom znalca procesné strany nemali žiadne výhrady a obžalovaný prejavil
ochotu spôsobenú škodu uhradiť. Na vyslovenie povinnosti na náhradu škody mal preto súd k dispozícii
všetky potrebné dôkazy.
Vo vzťahu k osobe obžalovaného bolo zistené, že v súvislosti s prejednávanou trestnou činnosťou bol
obžalovanývzatýdoväzby,ktorámuplynieod28.5.2019.Hocimávodpisezregistratrestov7záznamov
(od r. 1998 do r. 2016), hľadí sa na neho, akoby súdom trestaný nebol. Naposledy bol odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 6T/109/2013 zo dňa 20.10.2015 za prečin podľa § 171
ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 3 rokov (do 15.1.2016), pričom aj v skúšobnej dobe tohto odsúdenia sa osvedčil.
Zo znaleckého posudku, predmetom ktorého bolo vyšetrenie duševného stavu obžalovaného bolo
zistené, že duševnou chorobou ani poruchou netrpí. Jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť nebola

zníženávplyvomúčinkuomamnýchapsychotropnýchlátok,ktoréužíval.Obžalovanýplnechápezmysel
trestného konania a pre spoločnosť nie je nebezpečný. Uloženie ochranného liečenia obžalovanému
znalcom odporúčané nebolo.
V mieste bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne. Je ženatý, má tri maloleté deti, o ktoré sa zatiaľ
stará jeho manželka. Počas výkonu väzby je hodnotený kladne. Správa sa slušne, je disciplinovaný,

úlohy a nariadenia vyplývajúce mu z ústavného poriadku dodržiava. Počas väzby udržiava kontakt
so svojou rodinou vo všetkých dostupných formách. Jeho formovanie v podmienkach výkonu väzby
prebieha sociálne žiaducim smerom.
Po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov prokurátor navrhol prihliadnuť na vyhlásenie
obžalovaného s tým, že jeho priznanie korešponduje s dôkazmi zhromaždenými v prípravnom konaní.

Navrhol prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov a vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného navrhol uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajoba namietala nesúlad uvedený v bode 3) skutkovej vety obžaloby, kde sa uvádzalo, že neznáma
látka v zatavenej striekačke mala byť pervitín, keďže žiaden dôkaz o tejto skutočnosti vykonaný nebol. S

prihliadnutím na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a osobu obžalovaného, ktorý
je otcom troch maloletých detí poukázala na ustanovenie § 34 Trestného zákona s tým, že uloženie
prísnejšieho trestu by mohol mať nepriaznivý a represívny vplyv na jeho rodinu.
Po vyhodnotení všetkých potrebných dôkazov súd nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
uvedenýchvobžalobe.Zároveňbolopotrebnéupraviťskutkovúvetuvbode3.)výrokurozsudkuvsúlade

s vyhlásením obžalovaného a námietkou obhajoby, keďže nebolo preukázané, akú látku obžalovaný
nútil požiť poškodenú.
Za spáchanie najprísnejšie trestného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona je
stanovená sadzba trestu odňatia slobody na dva roky až šesť rokov.
Obžalovaný sa k spáchaniu trestných činov priznal v plnom rozsahu a jeho priznanie bolo v súlade s

dôkazmi zhromaždenými v prípravnom konaní. Tieto nasvedčujú tomu, že predmetné skutky sa stali a
že ich spáchal obvinený. Právna kvalifikácia týchto skutkov zodpovedá skutkovým podstatám trestných
činov uvedených vo výroku. Dokazovanie skutkových okolností prípadu a vykonanie kontradiktórneho
hlavného pojednávania nebolo nevyhnutné. Po odpovediach obžalovaného na predpísané otázky súd
dospel k presvedčeniu, že vyhlásenie obžalovaného bolo jednoznačné, slobodné, určité a vážne.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní o druhu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie

trestného o jednu tretinu.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.
Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol na to, že hoci sú predchádzajúce odsúdenia obžalovaného s

účinkamiichzahladenia,nasvedčujútomu,žejenáchylnýnapáchanietrestnejčinnosti.Doterazuložené
tresty nezabezpečili požadovaný účel. Tiež je potrebné prihliadnuť na okolnosti spáchania trestných
činov a na ich následky.
Poľahčujúcou okolnosťou bolo, že obžalovaný spáchanie trestných činov priznal a oľutoval. Priťažujúcou
okolnosťou bolo, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností bol vyrovnaný.
Obžalovaný je v mieste trvalého pobytu hodnotený všeobecne. Stará sa spolu s manželkou o tri maloleté
deti, na výchovu ktorých je jeho manželka sama odkázaná. Aj počas väzby s rodinou udržiava kontakt.
V súlade vyššie citovanými ustanoveniami súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 24 mesiacov, ktorý je spôsobilý

zabezpečiť prevýchovný, satisfakčný aj represívny účel trestu. Pritom súd bral do úvahy, aby takýto trest
mal čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Keďže obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin, v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
ho súd na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodená v prejednávanej veci má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá
jej bola spôsobená trestným činom. Jej návrh, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť túto škodu bol uplatnený včas a zároveň bolo zrejmé, z akých dôvodov a v akej
výške si nárok na náhradu škody uplatňuje. Uplatnený nárok mal zároveň oporu v ohodnotení, ktoré
urobil príslušný znalec.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej

úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Preto súd zaviazal obžalovaného, aby poškodenej T. I. nahradil škodu za bolesť vo výške 1.050,- Eur,
ktorú jej trestným činom spôsobil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na

Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.