Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 7, 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201547
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620201547.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná

sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1) W. K., nar.
X. X. XXXX a X) F. K., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom R. S., F. XXX, v spore o zaplatenie 22.621,39
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1) a žalovaná 2) sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 22.621,39 eura, úrok vo
výške 6,69 % ročne zo sumy 21.056,18 eura od 19. 7. 2019 do zaplatenia, najneskôr však do 15. 5. 2024
a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21.056,18 eura od 19. 7. 2019 do zaplatenia, ktoré súd
povoľuje žalovaným splácať v mesačných splátkach vo výške 300 eur, splatných vždy k poslednému

dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku,
pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1) a žalovanej 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29. 5. 2020, sa žalobca domáhal voči

žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia 22.621,39 eura, spolu s úrokom vo výške 6,69 % ročne
zo sumy 21.056,18 eura od 19. 7. 2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 22.621,39 eura od 19. 7. 2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že
na základe zmluvy o stavebnom sporení číslo 1910875011 bola so žalovanými uzatvorená zmluva číslo
1910875011 dňa 5. 5. 2014, na základe ktorej im poskytol medziúver vo výške 30.000 eur. Podľa čl. VIII.,
bod 8.1. zmluvy, bola celková výška vyplateného medziúveru znížená o výšku poplatku za medziúver.
Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 353,55 eura, ktoré do

pridelenia cieľovej sumy pozostávajú z vkladov na konto sporenia vo výške 186,30 eura a úroku za
medziúver 6,69 % ročne vo výške 167,25 eura, pričom najskôr sa uspokojovali úroky a následne vklady
na konto sporenia. Splatnosť splátok bola dojednaná k 15. dňu mesiaca. Žalovaní svoje dohodnuté
povinnosti neplnili a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 15. 5. 2019 ich vyzval
na doplatenie omeškaných splátok a zároveň ich upozornil na možnosť požadovať splatenie celého
zostatku úveru pred dohodnutou dobou splatnosti, v prípade nezaplatenia omeškaných splátok. Nakoľko
žalovaní omeškané splátky nedoplatili, dňa 18. 7. 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru.

Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zúčtoval nasporenú sumu vo výške 8.943,82 eura so
sumou poskytnutého medziúveru vo výške 30.000 eur, čo činí 21.056,18 eura. Dlžná suma ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru potom predstavovala 22.981,39 eura a pozostávala z istiny vo
výške 21.056,18 eura, úrokov vo výške 1.565,21 eura a poplatkov za upomínanie vo výške 360 eur,ktoré si však podanou žalobou neuplatnil. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru už žalovaní žiadne
platby nevykonali.

2. Žalovaní nevyužili svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a
ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci boli na to vyzvaní uznesením zo dňa 16. 7. 2020, ktoré bolo
žalovanému 1), spolu s podanou žalobou, doručené dňa 20. 7. 2020 a žalovanej 2) dňa 21. 9. 2020.

3. Na pojednávaní dňa 7. 6. 2021 žalovaný 1) uviedol, že dlh akceptuje a poukázal na skutočnosť, že

mali určité peňažné problémy a momentálne nedisponujú prostriedkami na úhradu dlhu jednorazovo.

4. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené, a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodov vysokej pracovnej vyťaženosti a súhlasil s
vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti a žalovanej 2), ktorej bolo predvolanie na pojednávanie

riadne a včas doručené, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi,
pojednávanie odročiť nežiadala, pričom na zastupovanie na pojednávaní splnomocnila žalovaného 1).

5. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že dlh sa neplatil z dôvodu nedostatku príjmov.
Poukázal na skutočnosť, že aktuálne nadobudol dedením majetok, z ktorého speňaženia je predpoklad

úhrady celej dlžnej sumy. Do predaja uvedeného majetku by bol schopný splácať dlh v splátkach
vo výške 250 až 300 eur mesačne. Uviedol, že je konateľom v dvoch spoločnostiach s ručením
obmedzeným, aktuálne si však žiadnu odmenu nevyplácal. Vykonáva aj živnosť, z ktorej mu plynie
príjem približne 600 eur mesačne. Bude si však už vyplácať aj odmenu konateľa vo výške 300-400 eur
mesačne, nakoľko bude spúšťať prevádzku v dôsledku zmiernenia opatrení súvisiacich s ochorením

Covid 19. Jeho manželka je zamestnaná a má príjem z pracovného pomeru vo výške približne 600
eur mesačne v čistom. Bývajú v rodinnom dome. Majú dve vyživovacie povinnosti, jedno dieťa je
ešte maloleté. Obe deti navštevujú školu. Výdavky na bývanie predstavujú približne 250 eur mesačne.
Splácajú aj hypotekárny úver splátkou vo výške 500 eur mesačne, ktorý však neuhrádzajú pravidelne.
Okrem rodinného domu, v ktorom bývajú, vlastní aj spoločné nehnuteľnosti v pozemkovom spoločenstve

a majetok, ktorý nadobudol dedením. Poukázal na to, že má záujem dlh splatiť, avšak do zabezpečenia
prostriedkov na úhradu celého dlhu navrhol povoliť splácanie dlhu v splátkach.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako spoludlžníci uzatvorili dňa 5. 5. 2014 zmluvu o úvere číslo
1910875011, v ktorej si dojednali poskytnutie medziúveru vo výške 30.000 eur. Žalovaní sa zaviazali
splácať úroky z medziúveru vo výške 6,69 % ročne sumou 167,25 eura v 71 mesačných splátkach so
splatnosťou k 15. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov medziúveru predstavovala 7,20 %,

priemerná hodnota RPMN 17,49 % a celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť, 43.761,66
eura. V zmysle čl. III. ods. 3.1. zmluvy, bola účelom úveru modernizácia a obnova bytu, rodinného domu,
vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo udržiavacie práce na nich. V čl. V. ods. 5.3.
zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške 353,55
eura, t. j. výšku mesačnej splátky, vklady na účet stavebného sporenia vo výške 186,30 eura a úroky z

medziúveru vo výške 167,25 eura. Zmluvné strany sa dohodli, že na úver sa nedojednáva žiadne ďalšie
zabezpečenie. Podľa čl. X. ods. 10.1. zmluvy, mal veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého
zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t. j. právo požadovať zaplatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník bol povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom
zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len

jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo je v
omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 3
mesiace. V zmysle čl. X. ods. 10.16. zmluvy, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník povinný
zaplatiť celý zostatok úveru, vrátane príslušenstva, veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

8. Podľa výpisu z účtu stavebného sporenia za obdobie od 14. 4. 2014 do 18. 7. 2019 predstavovala
nasporená suma 8.943,82 eura. Podľa výpisu z účtu medziúveru za obdobie od 7. 5. 2014 do 18. 7.
2019 bol dňa 7. 5. 2014 vyplatený medziúver vo výške 28.722,01 eura a dňa 15. 5. 2014 medziúver vovýške 917,99 eura. Ku dňu 18. 7. 2019 boli vykonané vklady na medziúver v celkovej výške 7.758,50
eura, dňa 12. 11. 2018 bolo zaúčtované započítanie pohľadávky v sume 1.105,75 eura a dňa 18. 7. 2019
bola zaúčtovaná na medziúver suma z účtu stavebného sporenia v sume 8.943,82 eura. Ku dňu 18. 7.

2019 predstavovala dlžná suma 22.621,39 eura, z toho istina 21.056,18 eura a úroky 1.565,21 eura.

9. Dňa 15. 5. 2019 žalobca vyzval žalovaných na úhradu omeškaných splátok spolu vo výške 2.454,70
eura a súčasne ich upozornil na možnosť požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu v prípade
nezaplatenia splátok. Žalovaní prevzali výzvu dňa 20. 5., resp. 21. 5. 2019. Dňa 18. 7. 2019 oznámil

žalobca žalovaným, že, z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, nastala ku dňu 18.
7. 2019 mimoriadna splatnosť celého úveru a súčasne ich vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške
22.981,39 eura. Oznámenie bolo žalovaným doručené dňa 24. 7., resp. 8. 8. 2019.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 5. 5. 2014 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaZ.E.A.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako spoludlžníci uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej im bol
poskytnutý do splnenia podmienok na poskytnutie stavebného úveru medziúver v celkovej sume 30.000
eur. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Žalovaní rovnako nespochybnili, že sa

zaviazali splácať úroky z poskytnutého medziúveru a súčasne vykonávať vklady na účet stavebného
sporenia. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľmi
(keďže žalobca ako veriteľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaní ako dlžníci, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu podnikateľskej
činnosti, čo vyplynulo najmä z ich označenia v zmluve), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom
na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu, že strany

sporu si dojednali poskytnutie stavebného úveru, v zmysle zákonného ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je poskytnutý úver vylúčený z režimu spotrebiteľských úverov. Úver nebol
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, jeho účelom nebolo nadobudnutie alebo zachovanie
vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, ale len modernizácia a obnova
nehnuteľnosti, resp. udržiavacie práce. Navyše, strany sporu aj explicitne v čl. 11 ods. 11.1. zmluvy

odkázali na použitie zákona o spotrebiteľských úveroch na ich zmluvný vzťah.

22. Nakoľko žalovaní si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnili, keďže nesplácali úroky za
poskytnutý medziúver riadne a včas, čo nebolo medzi stranami sporu sporné a vyplynulo to aj z výpisu z
účtu medziúveru, žalobca ich dňa 15. 5. 2019 upozornil na možnosť uplatnenia práva vyhlásiť splatnosť

celého úveru v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a následne im dňa 18.
7. 2019 oznámil uplatnenie uvedeného práva ku dňu 18. 7. 2019. Právo žalobcu ako veriteľa žiadať
zaplatenie celého medziúveru pre nesplnenie niektorej splátky bolo stranami sporu v zmluve dohodnuté.
Žalobca si pred uplatnením uvedeného práva splnil povinnosť v zmysle zákonného ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovaných na možnosť uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho

zákonníkaupozornilvlehoteniekratšejako15dní.Oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru
bolo doručené žalovaným dňa 24. 7., resp. 8. 8. 2019.

23. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Súd
preto uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.621,39 eura, pozostávajúcu z nesplatenej

istiny medziúveru vo výške 21.056,18 eura a úrokov vo výške 1.565,21 eura, vyčíslených ku dňu 18.
7. 2019. Výška nesplatenej istiny medziúveru nebola medzi stranami sporu sporná, pričom predstavuje
rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 30.000 eur a žalovanými nasporenou sumou 8.943,82 eura.
Nespornou bola aj výška vyčíslených úrokov ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru, ktorá predstavovala
rozdiel medzi sumou úrokov, ktoré žalovaní mali žalobcovi ku dňu splatnosti úveru zaplatiť, v sume

10.429,46 eura (za máj 2014 126,86 eura, za jún 2014 až jún 2019 61 x 167,25 eura, t. j. 10.202,25
eura a za júl 2019 100,35 eura) a úhradami na úroky v sume 7.758,50 eura a sumou započítania
vo výške 1.105,75 eura, t. j. 1.565,21 eura, pozostávajúcich z najneskôr splatných úrokov, a to časti
úrokov splatných v októbri 2018 v sume 126,86 eura, úrokov splatných od novembra 2018 do júna 2019
8 x 167,25 eura, t. j. 1338 eur a úrokov za júl 2019 ku dňu 18. 7. 2019 v sume 100,35 eura. Súd

žalobcovi priznal dojednané úroky vo výške 6,69 % ročne z nezaplatenej sumy istiny aj za obdobie po
splatnosti úveru, t. j. od 19. 7. 2019 do zaplatenia, najneskôr však do 15. 5. 2024, t. j. do konečnej
splatnosti úveru dojednanej v zmluve. Súd pri rozhodovaní rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, vyjadrený v uznesení, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, podľa ktorého v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností

dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Pokiaľ by však spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu
dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti
úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu
neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky totiž predstavujú cenu peňazí
za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie

dojednaného úroku z nezaplatenej istiny do jej zaplatenia, najneskôr však do 15. 5. 2024, t. j. do
dojednanej konečnej splatnosti úveru, ktorý predstavuje úrok, aký by pri riadnom plnení povinností
žalovaní zaplatili ako cenu peňazí. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov súd podanú žalobu zamietol.24. Nakoľko žalovaní sa dostali s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,
prislúchali žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých výška bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa

občianskoprávnych predpisov, od 19. 7. 2019, t. j. po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
do zaplatenia, avšak len zo sumy dlžnej istiny, t. j. zo sumy 21.056,18 eura. Občiansky zákonník
neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úrokov. Uvedený právny
názor bol judikovaný napr. v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 8. 2016, sp. zn.
10Co/111/2016, zo dňa 27. 6. 2018, sp. zn. 6Co/143/2018, zo dňa 26. 9. 2018, sp. zn. 7Co/170/2018. V

zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania (z úroku vo výške 1.565,21 eura) preto súd podanú
žalobu zamietol.

25. Nakoľko žalovaní uzatvorili zmluvu o úvere ako spoludlžníci, súd im uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi priznanú sumu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne.

26. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovaným splácať priznané plnenie v
splátkach vo výške 300 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osoby žalovaných, najmä ich
príjmové a výdavkové pomery. Žalovaný 1) poberá príjem zo živnosti vo výške 600 eur mesačne a
odmenu konateľa 300-400 eur mesačne, žalovaná 2) poberá príjem z pracovného pomeru vo výške
600 eur mesačne. Žalovaným vznikajú výdavky na bývanie 250 eur mesačne, na úhradu hypotekárneho

úveru 500 eur mesačne. Majú 2 vyživovacie povinnosti. Pokiaľ aj žalovaný 1) uviedol, že nadobudol
dedením majetok, reálne peňažné prostriedky získa až jeho predajom. Aktuálne mal súd preukázané,
že v možnostiach žalovaných je splácať priznanú sumu v splátkach vo výške 300 eur mesačne, ktorých
výšku žalovaný 1) navrhol. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach, vzhľadom na
výšku splátky a výšku priznaného plnenia, nebudú ohrozené práva žalobcu a súčasne nebude ohrozené

uspokojovanie základných životných potrieb rodiny žalovaných.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi voči žalovaným, spoločne a
nerozdielne (rovnako ako boli zaviazaní na úhradu žalovaného plnenia) nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. Pokiaľ aj bol žalobca v spore čiastočne neúspešný, jednalo sa o neúspech len v
časti príslušenstva žalovanej sumy (časti úroku z omeškania a úroku). V súlade s ustanovením §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.