Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119010887
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119010887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu PhD, L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.
novembra 2020, v trestnej veci obžalovaného Y. Z. a spol., pre prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a
iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/51/2019 zo dňa 01. júna
2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.d/,e/,ods.2 Tr.por. zrušuje napadnutýrozsudokvovzťahukobžalovaným
Y. Z. a ml. R. Z. vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obž. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom
Y., T. XX, prechodne bytom
Y., L. X, t. č. v mieste bydliska

a

obž. ml. R. Z. , nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom
Y., prechodne bez prihlásenia bytom
Y., T. XX,

u k l a d á :

obž. Y. Z. :

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, za požitia § 36 písm. d/, písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm.
h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný
trest odňatia slobody na 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 15T/4/2019 zo dňa 12. novembra 2019, právoplatným dňa 06. mája
2020, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu podielnictva podľa 231 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo

mu bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkontrestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obž. ml. R. Z.:

Podľa § 231 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm.
l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6
(šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom

Okresného súdu Prešov sp. zn. 15T/4/2019 zo dňa 12. novembra 2019, právoplatným dňa 06. mája
2020, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu podielnictva podľa 231 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za
čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 2 mesiace so skúšobnou dobou na 1 rok.
Súčasne zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/51/2019 zo dňa 01. júna 2020 bol obžalovaný Y. Z.
uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v jednočinnom
súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, v bode 2/ a 3/ z prečinu výtržníctva spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a obžalovaný ml. R. Z. v bodoch
2/ a 3 /rozsudku z prečinu výtržníctva spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ obž. Y. Z. a obž. V. D. :

-dňa 12.01.2019 asi o 20.45 hod. v Y. na C. B. L. X, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov
a predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli pred dvere bytu č. X na prízemí vľavo majiteľa J. J., ktorý
byt prenajal J. J., pričom bezdôvodne násilne vykopli vchodové dvere bytu a následne vošli do kuchyne

bytu, pričom s maskou na tvári obvinený Y. Z. J. J. vulgárne urážal a vyhrážal sa jej zabitím, po tomto
konaní pravou rukou spoza pása nohavíc vybral pištoľ, obtiahol ju a namieril ňou na J. J. a potom pištoľ
položil na podlahu, zložil si masku z tváre, rozbil sklenené poháre, rýchlovarnú kanvicu, vytrhol dvierka
z kuchynskej linky a hádzal stoličky o podlahu, upozornenia zo strany J. J., aby z bytu odišli, v úvahu
nebrali, pričom týmto konaním u menovanej vzbudili dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Týmto konaním

J. J. neutrpela žiadne zranenia. Poškodením zariadenia bytu bola spôsobená škoda vo výške 133,38
Eur v neprospech majiteľa bytu J. J..

2/ obž. Y. Z. a obž. ml. R. Z.:

-dňa 01.02.2018 asi o 18.30 hod. v Y. na T. ulici v blízkosti multifunkčného ihriska pri základnej škole po
predchádzajúcej dohode bezdôvodne fyzicky napadli R. X. tým spôsobom, že obv. R. Z. bezdôvodne
tohto udrel päsťou do spánkovej časti hlavy, v dôsledku čoho tento spadol na zem a následne ho
spoločne kopali do oblasti hlavy a chrbta, pričom týmto konaním mu boli spôsobené zranenia, a to:
kožná odrenina v čelovej oblasti, zlomenina nosových kostí s posunom úlomkov a krvácaním z nosa a

kožná odrenina ľavého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou v trvaní
od 01.02.2018 do 04.02.2018.

3/ obž. Y. Z. a obž. ml. R. Z.:-dňa 26.05.2018 asi o 04.30 hod. v Y. na X. ulici č. XX na zastávke MHD po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov bezdôvodne fyzicky napadli R. T., a to tým spôsobom, že obv. ml. R. Z. tohto
udrel päsťou ruky do oblasti tváre, v dôsledku čoho R. T. spadol na zem a následne doň kopol do oblasti

celého tela a tváre, pričom následne k nim prišiel obv. Y. Z., ktorý taktiež päsťami rúk udieral do oblasti
celého tela, tváre a chrbta a kopal doň, pričom týmto konaním R. T. boli spôsobené zranenia, a to:
otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zrnenia si vyžiadali liečenie spojené s
práceneschopnosťou od 26.05.2018 do 31.05.2018.
Za uvedené konania bol obž. Y. Z. uložený podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm.

d/, písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona, § 53 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona úhrnný trest domáceho väzenia
v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 51 ods. 4 písm. b/ Trestného zákona mal byť
obžalovaný Y. Z., nar. X.X.XXXX, povinný zdržiavať sa v mieste svojho obydlia Y., R. č. X v dobe od

18:00 hod. do 06:00 hod. s tým, že miesto bydliska môže opustiť iba za účelom výkonu práce od 06:00
hod. do 18:00 hod. v pracovných dňoch.

Podľa § 53 ods. 3 písm. c/, f/ Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému obmedzenia
spočívajúce najmä v zákaze stretávania sa so spolupáchateľom V. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom

Y., Y. XX a v zákaze kontaktu s V. D., nar. XX.X.XXXX, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v
príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona prvostupňový súd uložil obžalovanému Y. Z., nar. X.X.XXXX,
povinnosť v lehote 3 pracovných dní sa dostaviť pred probačného a mediačného úradníka v Prešove za
účelom založenia technických prostriedkov po právoplatnosti rozhodnutia.

Obž. ml. R. Z. bolo podľa § 101 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 98 Trestného
zákona podmienečne upustené od potrestania mladistvého.

Podľa § 101 ods. 2 Trestného zákona súd prvého stupňa určil skúšobnú dobu na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku boli obžalovaní Y. Z. a ml. R. Z. zaviazaní spoločne a nerozdielne
uhradiť poškodenej L. O. Y. Y., Q. č. 5, IČO:359 378 74, škodu vo výške 112,30 eur (stodvanásť eur
a tridsať centov) a poškodenému R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ul. R. č. XX, zastúpeného
splnomocnencom poškodeného JUDr. Dášou Komkovou, AK Prešov, Hlavná č. 27, škodu vo výške 320,-
(tristodvadsať) eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd poškodeného R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y., ul. R. č. XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal čo do výroku o uložených trestoch vo vzťahu

k obžalovaným Y. Z. a ml. R. Z. odvolanie prokurátor. V neskoršie predložených písomných dôvodoch,
po rekapitulácii uložených trestov týmto obžalovaným uvádza, že obžalovaný Y. Z. bol doposiaľ 2-krát
súdne trestaný, za čo mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody so skúšobnou dobou, pričom
predmetnéskutkybolispáchanévskúšobnejdobezávažnéhoúmyselnéhotrestnéhočinu.Poukazujena
osobu páchateľa, jeho kriminálnu minulosť a ako aj § 49 ods. 2 Tr. zákona a má za to, že obžalovanému

mal byť uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v prvej polovici trestnej sadzby so zaradením do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Taktiež sa nestotožnil s uloženým trestom ml. R. Z., pretože u neho prichádza do úvahy ukladanie
súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15T/4/2019 zo dňa 12.11.2019.
Skutky spáchané v trestnej veci sp. zn. 5T/51/2019 sú iného charakteru a boli spáchané pred vyhlásením

rozsudku v tejto trestnej veci. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok vo vzťahu k
obžalovaným Y. Z. a R. Z., čo do výroku o treste a vo veci sám rozhodol.
K takto podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obhajca obž. ml. R. Z., ktorý s ním nesúhlasí.
Od spáchania posledného skutku dňa 26.05.2018 obžalovaný vedie už 2 roky riadny život a za tenčas nespáchal žiaden priestupok ani trestný čin. K skutkom sa priznal a tieto úprimne oľutoval. Ku
dňu vyhlásenia rozsudku nebol ani priestupkovo trestaný. Ani obžaloba na hlavnom pojednávaní nikdy
neuviedla, že by mu mal byť uložený súhrnný trest. Má za to, že uloženie podmienečného upustenia

od potrestania so skúšobnou dobou vo výmere 6 mesiacov postačuje na nápravu jeho osoby a šlo zo
strany súdu prvého stupňa o primeranú sankciu. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s odvolaním
prokurátora, že existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste voči obžalovanému
a je potrebné rozhodovať o uložení súhrnného trestu, navrhuje, aby odvolací súd s poukazom na ust.
§ 94, § 98 a § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, alter. odvolanie prokurátora

ako nedôvodné zamietol.

Obhajca obž. Y. Z. považuje uložený trest domáceho väzenia obžalovanému za zákonný, spravodlivý
a primeraný. Obžalovaný si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, toto oľutoval a
ku skutkom sa dobrovoľne priznal. Rozoberá účel trestu domáceho väzenia, ktorého výhodou je, že
páchateľ nestráca sociálne väzby a kontakt s reálnym svetom, spoločnosťou a po vykonaní trestu sa

môže ľahšie zaradiť do bežného života. Navrhol odvolanie prokuratúry v zmysle § 319 Tr. poriadku
zamietnuť.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
opravný prostriedok, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a
dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a to aj z iných ako uvádzaných dôvodov.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaní Y. Z. a ml. R. Z. na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 18. mája 2020, po zákonnom poučení, urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že sú vinní zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa
§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie
v rozsahu, v akom sa obžalovaní priznali, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o
treste a náhrade škody.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil žiadne zásadné porušenie práva obžalovaných na obhajobu vo
vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len čo do výroku o treste, krajský súd

nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaných bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené u obž. Y. Z. v bode
1/ ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2, písm. b/ Trestného zákona
spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a/ Trestného zákona, v bode 2/ a 3/ako prečin výtržníctva spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a u obž. ml. R. Z. v bodoch 2/ a 3/rozsudku
ako prečin výtržníctva spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona, keďže obaja obžalovaní svojím konaním naplnili všetky obligatórne náležitosti

súdených trestných činov.

Ohľadne napadnutých výrokov o treste prokurátorom týkajúcich sa obžalovaných Y. Z. a ml. R. Z. súd
prvého stupňa ich uloženie odôvodnil tým, že obž. Y. Z. sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Za takého stavu potom prichádzalo do úvahy ukladanie nepodmienečného

trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona. V jeho prípade však okresný súd rozhodol,
že je možné tomuto uložiť trest domáceho väzenia podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 53 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona, ako trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, v tomto prípade na 16
mesiacov (v sadzbe podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona až na 4 roky), vzhľadom na povahu trestného
činu a pomery páchateľa, keďže podľa názoru prvostupňového súdu, postačuje uloženie takého trestu.

Tak, ako to vyplýva zo správy probačného a mediačného úradníka, boli splnené podmienky aj podľa §
53 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona. Prvostupňový súd zároveň vymedzil podmienky trestu
domáceho väzenia podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 51 ods. 4 písm. b/ Trestného
zákona, uložil obmedzenia a povinnosť podľa § 51 ods. 3 písm. c/, písm. f/ Trestného zákona t. j.stretávania sa s obž. V. D., ako aj povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona a to zamestnať
sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie obžalovaným.

Obž. R. Z. doposiaľ podľa registra trestov nebol súdne trestaný, a preto okresný súd dospel k záveru,
že u neho podmienečne upustí od potrestania v zmysle § 101 ods. 1 Trestného zákona za podmienok
uvedených v § 98 Trestného zákona a v zmysle § 101 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu
na 6 mesiacov.

Podľa názoru prvostupňového súdu, takto uložené tresty budú mať priaznivý vplyv na páchateľov a títo
sa v budúcnosti už nedopustia ďalšej trestnej činnosti.

Súčasne súd prvého stupňa rozhodol aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody z dôvodov bližšie
uvedených v napadnutom rozsudku.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom

páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký

trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pretože sa neriadil
vyššie citovanými ustanoveniami. Krajský súd totiž v rámci prieskumnej činnosti zistil a v rámci
verejného zasadnutia následne doplnil dokazovanie prečítaním rozsudku Okresného súdu Prešov sp.

zn. 15T/4/2019 zo dňa 12. novembra 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6To/9/2020 zo dňa 6. mája 2020, ktorým boli obžalovaní Y. Z. a ml. R. Z. v bode 2/ vyššie uvedeného
rozhodnutia právoplatne uznaní za vinných zo spáchania prečinu podielnictva podľa 231 ods. 1 písm. a/
Tr.zákona,na skutkovomzákladetamuvedenom,pričomkspáchaniuskutkudošlovpresnenezistenom
časevnočnýchhodináchzodňa27.05.2018doránadňa28.05.2018,začobolobž.ml.R.Z.podľa§231

ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona za prevahy poľahčujúcich
okolností uvedených v § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona a nezistenia priťažujúcich okolností uvedených
v § 37 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená
skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Obžalovanému Y. Z. bol za tam uvedené konanie uložený podľa § 231 ods. 1 Tr. zákona, s použitím §
38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. d), l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody v
trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 Tr. zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne boli odsúdení R. E. a obžalovaní ml. R. Z. a Y. Z. zaviazaní podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Y. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XX, okr. Y.,
škodu vo výške 550,- Eur.

Z uvedeného je teda zrejmé, že obaja obžalovaní sa dopustili iného protiprávneho konania - prečinu
podielnictva podľa 231 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona - skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok v tejto trestnej veci, a preto mal byť ukladaný súhrnný trest obom obžalovaným.

Zistiac uvedené pochybenie okresného súdu krajský súd na podklade odvolania prokurátora zrušil podľa

§ 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovaným Y. Z. a
ml. R. Z. vo výrokoch o treste a sám rozhodol. Súčasne je potrebné vytknúť prvostupňovému súdu, že
si v danom prípade nevyžiadal správu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o rodinných,sociálnych a výchovných pomeroch obž. ml. R. Z., ktorá bola nevyhnutá pri uvažovaní a rozhodovaní
o druhu a výmere trestu.

Na verejnom zasadnutí odvolací súd po zabezpečení si uvedenej správy od Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov (ďalej aj ako „ÚPSVaR Prešov“), túto oboznámil, pričom podľa nej obžalovaný
mladistvý v školskom roku 2020/2021 je žiakom druhého ročníka na Strednej odbornej škole technickej
v Prešove. V školskom roku 2019/2020 ukončil plnenie povinnej školskej dochádzky. Na oddelení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je mladistvý evidovaný od februára 2016 z dôvodu

podozrenia zo spáchania trestného činu lúpeže. V marci 2017 sa dopustil priestupku proti majetku.
Vec bola odložená pre nedostatok veku páchateľa. Na OR PZ Prešov, ČVS:ORP-1299/1-VYS-PO-2017
bolo dňa 29.12.2017 začaté trestné stíhanie voči ml. R. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol obvinený z
trestného činu lúpeže. Podľa uznesenia sa na tomto trestnom čine mal podieľať aj mladistvý R.. Podľa
ďalšieho uznesenia OR PZ Prešov, ČVS:ORP-104/1-VYS-PO-2018 zo dňa 29.01.2018 bolo vznesené
obvinenie mladistvému R. Q., nar. XX.XX.XXXX, z trestného činu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona.

Aj na tomto lúpežnom prepadnutí sa podieľal mladistvý R., avšak v oboch prípadoch mu nebolo
vznesené obvinenie, pretože v čase spáchania skutkov nebol trestnoprávne zodpovedný. ÚPSVaR
Prešov vykonal s mladistvým a jeho matkou výchovno-sociálny pohovor dňa 15.01.2018 zameraný
na elimináciu jeho činnosti inak trestnej. Mladistvý prisľúbil, že sa bude správať slušne, avšak svoj
sľub nedodržal a 19.01.2018 sa podieľal na spáchaní ďalšieho trestného činu lúpeže. Na sociálnom

pohovore dňa 15.02.2018 bol mladistvý upozornený na trestnoprávne dôsledky v prípade, ak neupustí
od doterajšieho spôsobu života, pretože dňa 28.01.2018 dosiahol vek trestnoprávnej zodpovednosti.
Matka bola upozornená na riadne plnenie si svojich rodičovských povinností. Dňa 29.06.2018 bolo voči
mladistvému vznesené obvinenie pre trestný čin výtržníctva, spáchal tri priestupky - voči občianskemu
spolunažívaniu, proti majetku a porušením všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prešov o ochrane

pred zneužívaním alkoholických nápojov. Dňa 23.10.2018 bolo voči mladistvému vznesené obvinenie
pre prečin podielnictva. Dňa 4.12.2018 mu bolo súdom uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2.
písm. b) Zákona o rodine - „dohľad“ a podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine - „povinnosť podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov“. Po uložení výchovného opatrenia došlo u mladistvého R. k

pozitívnym zmenám v správaní. Matka pri sociálnych intervenciách uvádzala, že syn sa zlepšil, zdržiava
sa prevažne doma, nepácha trestnú ani protispoločenskú činnosť a pokračuje v sústavnej príprave na
povolanie, aby sa v budúcnosti mohol uplatniť na trhu práce.

Krajský súd následne opätovne preskúmal poľahčujúce a priťažujúce okolnosti na strane obžalovaných

a vo vzťahu k obž. Y. Z. sa stotožnil s ich ustálením tak, ako to vykonal aj prvostupňový súd, teda, že
obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých (§ 36 písm. d/ Tr. zákona), k spáchaniu
trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), oproti priťažujúcim
okolnostiam uvedeným § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, t.j., že spáchal viac trestných činov a bol už za
trestný čin odsúdený.

U obž. ml. R. Z. odvolací súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - § 36 písm. l/ Tr. zákona (k spáchaniu
trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h/Tr. zákon (spáchal viac trestných činov), čím nastala ich rovnováha.
K hodnoteniu osoby obž. Y. Z. je potrebné prihliadnuť na odpis z registra trestov, podľa ktorého bol

obžalovaný doposiaľ trikrát súdne trestaný a okrem vyššie uvedeného odsúdenia, vo vzťahu ku ktorému
je teraz ukladaný súhrnný trest, bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 8.12.2017, právoplatný
tým istým dňom, sp. zn. 41T/80/2017 uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest
odňatiaslobodyvtrvaní20mesiacov,výkonktoréhobolnariadenýdňa09.10.2020.Súčasnebolzrušený

výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2017 zo dňa 8.12.2017, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Z uvedeného je teda celkom zjavné, že obžalovaný sa teraz súdenej
trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Odvolací súd následne pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na spôsob spáchania činu a
jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného Y. Z., jeho pomery a možnosti nápravy. Je potrebné
poukázať aj na to, že práve osoba obžalovaného, ktorá má tri záznamy v registri trestov, spáchanie
teraz súdených trestných činov na začiatku plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inejtrestnej veci, viaceré priestupkové konania, odzrkadľujú postoj a hodnotové kritéria obžalovaného k
dopúšťaniu sa protiprávnej činnosti a ku vedeniu riadneho spôsobu života. Obžalovaný Y. Z. si z toho
nevzal ponaučenie a nevyužil možnosť danú mu zo strany štátu, aby viedol riadny život a nedopúšťal

sa ďalšej trestnej činnosti.

V súvislosti s ukladaním súhrnného trestu krajský súd ešte poukazuje aj na ustálenú
súdnu prax, v zmysle ktorej, ak súd neupustí od uloženia súhrnného trestu, (§ 44
Tr. zák.) uloží v

zmysle § 42 ods. 1 ,
ods. 2 veta druhá
Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu vyšší súhrnný trest odňatia slobody
ako trest uložený skorším rozsudkom a jeho výkon podmienečne neodloží podľa §
49 , § 50 Tr. zák., prípadne podľa

§ 51 , § 52 Tr. zák. (porovnaj prim.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2013, sp. zn. 2 Tdo 68/2012 -R 49/2014).

Obžalovanému Y. Z. bol preto uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov

nepodmienečne, najmä s poukazom na ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona, ktorý neumožňuje
obžalovanému podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Krajský súd má za to,
že takto uložený trest odňatia slobody zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol v

budúcnosti riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Krajský súd zároveň rozhodol o spôsobe výkonu uloženého trestu u obž. Y. Z., ktorého zaradil na
výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky na výkon takéhoto trestu, vzhľadom na

to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd sa súčasne nestotožnil ani s výrokom prvostupňového súdu o podmienečnom upustení od
potrestaniamladistvéhoR.Z.,pretoževzmysle§98písm.a/Tr.zákona,súdmôžeupustiťodpotrestania

mladistvého, ktorý spáchal prečin, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak
vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať,
že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. Vychádzajúc z uvedeného, jedným z
nevyhnutýchpredpokladovprepodmienečnéupustenieodpotrestaniajeajbezúhonnýživotmladistvého
pred spáchaním prečinu, ako aj po ňom. Práve doterajší život obžalovaného mladistvého preukazuje,

že tento v minulosti sa dopustil viacero závažných činov inač trestných (viacnásobné lúpeže) ako aj
priestupkov, pričom k jeho trestnému a priestupkovému konaniu nedošlo z dôvodu nedostatku veku. Na
obžalovaného výchovne nepôsobili ani pohovory uskutočnené na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny,
kde prisľúbil polepšenie a nepáchanie ďalšej protiprávnej činnosti a aj napriek tomu sa v krátkej dobe
dopustil ďalších konaní, za ktoré je v tomto súdnom konaní trestne stíhaný.

Po vyhodnotení všetkých zistených skutočností a okolností týkajúcich sa obž. ml. R. Z. krajský súd
uložil tomuto obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Ide pritom o trest
pri dolnej hranici trestnej sadzby za najprísnejší trestný čin, v tomto konkrétnom prípade je ním
prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 Tr. zákona a takto určený trest odňatia slobody, podľa názoru

odvolacieho súdu, vytvorí vhodné podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
taktiež iných odradí od páchania trestných činov. Zároveň tento trest dostatočne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne takto uložený trest odňatia slobody bol podmienečne
odložený a určená skúšobnej doba na 14 mesiacov, rešpektujúc pritom zásady ukladania trestov
mladistvým uvedené v Trestnom zákone. Krajský súd má zato, že hrozba výkonu trestu odňatia slobody

je dostatočnou motiváciou pre mladistvého obžalovaného viesť do budúcna riadny život a zároveň
poskytuje obžalovanému možnosť začleniť sa do rodinného a sociálneho prostredia, čo vo výkone trestu
odňatia slobody by bolo ťažko dosiahnuteľné. Obžalovaný ďalším spôsobom svojho života preukáže, či
výkon uloženého trestu bude alebo nebude potrebný.Odvolacísúdzastávanázor,žeažtaktouloženétrestyvplnejmierezodpovedajúzásadámpreukladanie
trestov, vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

Z týchto dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodné a rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.