Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 13, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202787
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8116202787.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: K. K..Q..X.. N. F., Q.P. XX, XXX
XX C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1./ A.. Š. A., S., B., Š. H.. X, XXX XX C., IČO: XXXXXXXX,
2./ B., K..Q..X.., E. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, 3./ Z. P. S., K..Q..X.., V. Š. XXX, XXX XX Q., IČO:
XX XXX XXX, zastúpenému: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova 16,
080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.12.2019, č. k. 8C/3/2016 - 601 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti dražby nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. K., vykonanej dňa 11.11.2015, zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovaným v 1. ž 3. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil poukazom na ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o

dobrovoľných dražbách, § 585 Občianskeho zákonníka, § 45 a § 48 OSP v znení platnom k 11.11.2015,
poukazom na § 9 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že ak boli porušené ustanovenia zákona o
dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd,
aby určil neplatnosť takejto dražby a predovšetkým sa vyporiadaval s námietkou uplynutia prekluzívnej
lehoty na podanie žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Uviedol, že posledným dňom na
podanie žaloby bol termín 11.02.2016, v tento deň žalobca podal žalobu v elektronickej podobe, avšak
bez zaručeného elektronického podpisu. Uviedol, že trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného

elektronickými prostriedkami je lehotou procesnou, platia pre jej počítanie ustanovenia § 55 a § 57 OSP
v znení platnom v tom čase s tým, doplnenie elektronického podania bolo podané včas, v zákonom
stanovenej lehote. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa neplatnosti dobrovoľnej dražby
domáhal ako z dôvodu premlčania pohľadávky, tak aj záložného práva. Zistil, že medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého bola žalobcom vystavená
zmenka dňa 30.11.2005. Na uznanie dlhu zo strany žalobcu sa tak použili ustanovenia Obchodného
zákonníka, ktoré stanovujú štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po

splatnosti pohľadávky uvedenej v dohode o urovnaní. Podľa tejto sa dlžník zaviazal zaplatiť záväzok zo
zmenky do 10.08.2006. Premlčacia doba záložného práva je takisto štvorročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky zo zálohu. Premlčacia doba pri tejto pohľadávke uplynula dňa 10.08.2010 a toho istéhodňa došlo aj k premlčaniu záložného práva. Z ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že dovolať sa premlčania mohol záložca najneskôr v deň konania dražby. Je to dôsledok toho, že
vznesenie námietky premlčania môže zabrániť vykonaniu práva v posudzovanej veci práva záložného

veriteľa, uspokojiť sa zo zálohu predajom na dobrovoľnej dražbe. Po tom čo sa právo vykonalo, námietku
premlčania už nemožno úspešne uplatniť. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca uplatnil námietku
premlčania až po výkone záložného práva, a to v žalobe o určenie neplatnosti dražby a takto vznesená
námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne následky.

3. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu neuvedenia
právneho titulu, na základe ktorého vznikla údajná pohľadávka so zdôraznením, že okrem označenia
zálohu je podstatnou náležitosťou záložnej zmluvy určenie pohľadávky. Právna úprava nešpecifikuje
ktorými znakmi sa má zabezpečená pohľadávka v záložnej zmluve špecifikovať. Zabezpečená
pohľadávka je ale dostatočne vymedzená vtedy, ak je zistiteľné, o akú pohľadávku ide, a ak ju nie je
možné zameniť s pohľadávkou inou. V prípade peňažnej pohľadávky je potrebné uviesť tiež výšku istiny,

čo záložná zmluva aj spĺňa. Čo sa týka neplatnosti dohody o urovnaní z dôvodu nevymedzenia sporného
vzťahu, súd prvej inštancie uviedol, že z tejto dohody možno zistiť, že vôľa zmluvných strán sa týkala
celého záväzkového vzťahu vyplývajúceho z nezaplatenia zmenky. Z urovnania je zrejmé, ktorý záväzok
sa nahrádza a v akom rozsahu. Následne tento záväzok žalobca aj uznal vo forme notárskej zápisnice z
09.08.2006, z ktorej vyplýva bližšia špecifikácia tohto záväzku. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní

pritom nie je existencia pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody.
Čo sa týkalo námietok žalobcu, že zásielky dražobníka mu neboli doručené riadnym zákonným
spôsobom, nakoľko žalobca nebol na nich správne označený, súd prvej inštancie skonštatoval, že táto
námietka dôvodná nie je a poukázal na § 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že na zásielkach
bol žalobca označený obchodným menom zapísaným v obchodnom registri, vrátane jeho dodatku a

zásielky boli doručované na adresu jeho sídla uvedeného v obchodnom registri. Z tohto dôvodu nemohli
byť práva žalobcu žiadnym spôsobom porušené, to že si žalobca zásielky neprevzal je na jeho ťarchu.
Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade neprihlásil svoju pohľadávku u likvidátora žalobcu, nemala vplyv
na existenciu záložného práva a na možnosť vykonania dobrovoľnej dražby. Žalobca tiež podľa súdu
prvej inštancie nepreukázal svoje tvrdenia, že zápisnica z opakovanej dražby bola vyhotovená dvakrát

s rôznym obsahom a ani to, že nebola podpísaná likvidátorom žalobcu. Žalobca tiež nepreukázal,
že znalecký posudok ohľadom hodnote nehnuteľnosti bol vypracovaný v rozpore so zákonom. Súd
prvej inštancie tiež odôvodnil, prečo nepripustil zmenu žaloby, uplatnenú žalobcom v priebehu konania,
poukazom na § 140 ods. 2 CSP. Zdôraznil, že lehota uvedená v § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie

jednotlivých dôvodov neplatnosti. Vyporiadal sa ďalej s námietkou, že jednotlivé úkony podpisovali tom
čase iba dvaja konatelia spoločnosti žalobcu, pričom vtedy mali konať na základe uznesenia valného
zhromaždenia už traja konatelia a mali konať spoločne. Prvoinštančný súd zdôraznil, že v rozhodnom
čase uzatvárania týchto právnych úkonov boli v Obchodnom registri zapísaní iba dvaja konatelia žalobcu
A.. S. B. P.. D.. Ak došlo k zmene počtu konateľov, mohlo sa tak stať iba zmenou spoločenskej zmluvy

a v prípade, že zmenou spoločenskej zmluvy došlo aj k zmene zapisovaných skutočností v obchodnom
registri, bolo potrebné predložiť aj návrh na vykonanie zmien v obchodnom registri. Konatelia mali
povinnosť vyhotoviť úplné znenie spoločenskej zmluvy a to v lehote do 30 dní od jej vyhotovenia uložiť
spolu s listinami, ktoré zmenu spoločenskej zmluvy preukazujú, do zbierky listín. Z výpisu z obchodného
registra však nevyplynula skutočnosť, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sa zmenil počet a spôsob

konania štatutárnych zástupcov spoločnosti a žalobca ani neuviedol, že žalovaní v 2. rade a v 3. rade
ako tretie osoby o tejto tvrdenej skutočnosti mali vedomosť, a teda nemohli byť dobromyseľní v rámci
priebehu dražby. Súd prvej inštancie napokon poukázal na žalobcom spomínané konanie OS Bratislava
IV, sp. zn. 11Cb/39/2009 o určenie neplatnosti/neúčinnosti právneho úkonu s tým, že žalobcom v tomto
spore bol zástupca žalobcu v tomto konaní P.. C.. S. Ď. a žalovaným je A.. Š. A., S.., žalobca nepredložil

kópiu žaloby podanej na bratislavskom súde, avšak aj bez nej možno skonštatovať, že predmet konania
nebude mať dopad na prejednávanú vec, nakoľko zmluvu o zriadení záložného práva z 02.01.2006
uzavrel žalobca ako právnická osoba, a táto zmluva sa vzťahovala na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.
So zreteľom na tieto dôvody žalobu zamietol a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255
a nasl. CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) CSP v súvislosti s nesprávnymprávnym posúdením otázky doručovania písomností. Poukázal na § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu
konať v mene spoločnosti podľa § 72 Obchodného zákonníka. Je možné spravodlivo očakávať, že

všetky písomnosti, predovšetkým písomnosti týkajúce sa plnenia záväzkov spoločnosti a takýmito sú
aj písomnosti súvisiace s dražbou majetku žalobcu, majú byť, sú a budú doručované likvidátorovi
žalobcu na jeho adresu, zverejnenú v obchodnom registri. Vytýka súdu prvej inštancie nesprávne
právne posúdenie otázky doručovania písomností, predovšetkým znaleckého posudku, ktorý bol
doručovaný žalobcovi a tento nebol doručovaný likvidátorovi spoločnosti na jeho adresu zverejnenú

v obchodnom registri. V dôsledku nesprávne vykonaného doručovania znaleckého posudku, ako
jednej z rozhodujúcich písomností pre vykonanie dražby, došlo k porušeniu povinnosti žalovaného
v 2. rade, uloženej § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, v dôsledku čoho žalobca bol
ukrátený na práve namietať ohodnotenie predmetu dražby a žiadať vypracovanie nového znaleckého
posudku. Ďalej sa podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal s otázkou včasnosti
uplatnenia námietky premlčania. Žalobca má za to, že námietku premlčania je možné účinne uplatniť

jedine v konaní pred súdom. Zdôrazňuje, že žiadne z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách
neurčuje dražobníkovi povinnosť upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby z dôvodu vznesenia námietky
premlčania. Prvýkrát sa teda žalobca mohol účinne dovolať námietky premlčania až súdnom konaní
o neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že vtedajší likvidátor žalobcu
pred začatím konania namietal absolútnu neplatnosť právnych titulov, na základe ktorých mala byť

dražba vykonaná. Budúci vydražiteľ si teda mal a mohol uvážiť, či za existencie takýchto námietok,
podstatne právne silnejších ako námietka premlčania, sa dražby zúčastní. Neobstojí tak prípadná
námietka narušenia právnej istoty vydražiteľa v dôsledku domnele oneskorenie vznesenej námietky
premlčania. Vydražiteľ mohol a mal vedieť, že v súdnom konaní bude spochybnená platnosť právnych
titulov v ich celom rozsahu v rámci nemožnosti vykonať záložné právo z dôvodu námietky premlčania.

Vytýka ďalej súdu prvej inštancie jeho nesprávny procesný postup v súvislosti s podaniami žalobcu
označené ako návrh žaloby a uznesením ho zamietol z domnelého dôvodu uplynutia 3-mesačnej
prekluzívnej lehoty na uvedenie všetkých dôvodov neplatnosti dražby, v bode 30. rozsudku však súd
prvejinštancieprichádzakzáveruopačnému.Súdprvejinštancievšakvodôvodnenírozsudkuneuviedol
žiadnuprávnuúpravuodôvodňujúcujehorozhodnutienepripustiťzmenunávrhu.Odôvodnenierozsudku

v tejto časti je neprimerané, nepresvedčivé až arbitrárne. Aplikovanie zásady hospodárnosti konania
nemôže byť na úkor iných zásad spravodlivého súdneho konania, predovšetkým zásady zákonnosti
a spravodlivosti. Ustálená súdna prax vychádza z názoru, že absolútna neplatnosť právneho úkonu
pôsobí priamo zo zákona od začiatku, bez ohľadu na to, či sa niekto neplatnosti dovolal, na túto
absolútnu neplatnosť súd prihliada aj bez návrhu. V predmetnom konaní žalobca oznámil súdu dôvody

absolútnej neplatnosti dotknutých právnych úkonov, navrhol dôkazy na ich preukázanie, avšak súd
ich vykonanie zamietol z dôvodu hospodárnosti. Súd prvej inštancie jedno z pojednávaní odročil z
dôvoduzabezpečeniadôkazovnavrhnutýchžalobcomnapreukázanieabsolútnejneplatnostidotknutých
právnych úkonov (spis registrového súdu týkajúci sa spoločnosti žalobcu) a je nepochopiteľné, že
následne súd prvej inštancie s odvolaním sa na zásadu hospodárnosti napokon nevykonal zamýšľané

dokazovanie. Žalobcovi tým zmaril možnosť preukázať ním tvrdené skutočnosti o tom, že dotknuté
právne úkony sú absolútne neplatné, okrem iného aj z dôvodu rozporu § 20 ods. 1, § 40 ods. 3 OZ a §133
ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko tieto úkony neboli uzatvorené na strane žalobcu všetkými jeho
konateľmi, o čom žalovaný v 1. rade mal vedomosť a nekonal dobromyseľne. Podporne tieto tvrdenia
boli preukázané aj čestným vyhlásením A.. S., ktoré bolo doručené žalovanému v 1. rade, ktorý naň

nereagoval v súdom určenej lehote. Na základe týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu
vyhovieť.

5. Žalovaný v 2. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje,
že je výlučne na dlžníkovi, aby svoje nároky - obranu uplatnil včas. Námietka premlčania má význam

len v rámci súdneho konania, kedy s ohľadom na jej uplatnenie súd nemôže premlčaný nárok priznať.
Veriteľovi však nič nebráni, aby hoc aj premlčaný nárok uplatňoval a domáhal sa jeho uspokojenia. Je na
dlžníkovi, aby včas inicioval súdne konanie ohľadom určenia vzťahov s veriteľom, v rámci ktorého bude
môcť uplatniť námietku premlčania. Dlžník v danom prípade tak nepostupoval, a preto sa už po vykonaní
práva veriteľom nemôže domáhať neplatnosti dražby z dôvodu námietky premlčania pohľadávky. Táto

pohľadávka už bola uspokojená a samotná skutočnosť, že pohľadávka je premlčaná nespôsobuje, že
by sa záložný veriteľ nemohol uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj za takéhoto stavu.
Pokiaľ ide o námietku o ustanovení tretieho konateľa spoločnosti žalobcu, taktiež poukazuje na to, žezo zápisu v obchodnom registri nevyplynulo, že by sa zmenil spôsob konania ohľadom počtu konateľov,
na čo poukázal aj súd prvej inštancie.

6. Rovnako žalovaný v 3. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny
so zdôraznením, že na neskôr vznesenú námietku premlčania žalobcu za daného stavu nemožno
prihliadať.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu dôvodné nie je.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací vec prejedná v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ

nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

9. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana

zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie súdom prvej
inštancie, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti, v súvislosti s odvolacími námietkami
žalobcu dopĺňa uvedené.

12. Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a
záloh.13. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ
uspokojiťalebodomáhaťsauspokojeniazozálohuajvtedy,keďzabezpečenápohľadávkajepremlčaná.

14. Podľa § 585 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to

isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

15. Podľa § 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení platnom k 11.11.2015, osoby

a veci musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu.

16. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do
vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného

predpisu.

17. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

18. Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu

uzavretú na dobu neurčitú.

19. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že dňa 02.01.2006 uzatvorili spoločnosť
žalobcu a žalovaný v 1. rade Dohodu o urovnaní, na základe ktorej dlžník - žalobca prehlásil a potvrdil,
že jeho záväzok vo výške 510.000.000,- Sk, ktorý vznikol z nezaplatenej zmenky, uznáva čo do dôvodu

a výšky a zaväzuje sa ho zaplatiť najneskôr do 10.08.2006 v celosti. Tieto zmluvné strany sa tiež
dohodli, že dlžník celý svoj záväzok uvedeným v tejto dohode o urovnaní, zabezpečí spísaním notárskej
zápisnice podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Je tiež zrejmé, že za spoločnosť žalobcu pri
uzatváraní Dohody konali jeho konatelia zapísaní v tom čase v príslušnom obchodnom registri, A.. S.
S.a a P.. A. D..

20. V ten istý deň žalobca v postavení záložcu a žalovaný v 1. rade v postavení záložného veriteľa
uzavreli aj záložnú zmluvu o zriadení záložného práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti za účelom
zabezpečenia záväzku záložného veriteľa v sume uvádzanej v Dohode o urovnaní. Za dlžníka konali
opäť dvaja konatelia spoločnosti žalobcu, a to A.. S. S. a P.. A. D.. Podpisy na zmluve boli osvedčené

H. A.. K. C. a vklad zmluvy do príslušného katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra K. dňa
28.07.2006.21. Následne dňa 09.08.2006 bola na Notárskom úrade A.. Z. E. N. C. spísaná Notárska zápisnica
sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo uznanie záväzku žalobcu zastúpeného
spomínanými konateľmi A.. S. S. a P.. A. D. voči žalovanému v 1. rade vo výške 510.000.000,- Sk.

Žalobca zároveň súhlasil s tým, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným titulom pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.

22. Žalovaný v 1. rade - záložný veriteľ dňa 28.05.2015 podal žalovanému v 2.rade návrh na vykonanie
dražby. V ten istý deň bola medzi nimi uzatvorená zmluva o vykonaní dražby (§ 16 zákona č. 527/2002 Z.

z.). Žalovaný v 2. rade následne objednal vypracovanie znaleckého posudku, ktorý predložila P.. A. D. (č.
XXX/XXXX) a hodnota nehnuteľností tvoriacich predmet dražby (LV č. XXXX, kat. úz. K.) bola stanovená
vo výške 399.000,- eur. Tento znalecký posudok bol doručovaný spoločnosti žalobcu na adresu C., M.
XX, zásielka sa však vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Rovnako bolo
žalobcovi doručované Oznámenie o dražbe, ktorá sa konala 01.10.2015. Oznámenie o dražbe bolo
zverejnené na úradnej tabuli Mesta K., v Notárskom centrálnom registri dražieb, v Obchodnom vestníku

a uverejnené aj v regionálnom periodiku. Podľa obsahu Notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/
XXXX je zrejmé, že predmet dražby vydražený nebol.

23. V nadväznosti na túto situáciu žalovaný v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 02.10.2015 zmluvu o vykonaní
dražby(§16vspojenís§22zákonaodobrovoľnýchdražbách)stým,ženajnižšiepodaniebudetvoriť50

% z hodnoty predmetu dražby zistenej znaleckým posudkom. Dňa 13.10.2015 bolo vydané Oznámenie
o prvej opakovanej dražbe s termínom konania dňa 11.11.2015. Toto Oznámenie bolo doručované
žalobcovi do vlastných rúk na adresu sídla spoločnosti, zásielka sa vrátila s poznámkou poštového
doručovateľa „adresát neznámy“, rovnako toto Oznámenie bolo doručované aj likvidátorovi žalobcu A..
S. S., ktorý ho prevzal 16.10.2016. Oznámenie o dražbe bolo opäť zverejnené na úradnej tabuli Mesta

K., v Notárskom centrálnom registri dražieb, v Obchodnom vestníku a uverejnené aj v regionálnom
periodiku. Z notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX je zrejmé, že predmet dražby
vydražil žalovaný v 3. rade za sumu 199.500,- eur. Počas tejto dražby vzniesol námietky likvidátor
spoločnosti žalobcu (a jeden z jeho konateľov) A.. S. S. v zmysle tom, že vlastník predmetu dražby nebol
oficiálne upovedomený o dražbe, predmet dražby je podľa jeho názoru dražený nezákonne, hodnota

predmetnýchnehnuteľnostíjenízka,zníženáešteo50%oprotihodnoteuvedenejvznaleckomposudku,
nebol mu doručený znalecký posudok č. XXX/XXXX, žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ neprihlásil
u likvidátora spoločnosti žalobcu v zákonnej lehote svoju pohľadávku a namietol platnosť mandátnej
zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1. rade. Notárska zápisnica o priebehu dražby bola doručená
likvidátorovi žalobcu dňa 11.11.2015, taktiež bola doručovaná žalobcovi na adresu jeho sídla, avšak

zásielka sa vrátila s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Následne bola žalobcovi označenému
aj s dodatkom „v likvidácii“ doručovaná výzva na odovzdanie vydraženej nehnuteľnosti, ktorá sa taktiež
vrátila s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“.

24. Jedným z dôvodov neplatnosti namietanej dražby podľa žalobcu je premlčanie pohľadávky, ako aj

záložného práva, ktorú námietku uplatnil v tomto konaní.

25. Inštitút premlčania slúži na to, aby veriteľ alebo iná osoba, ktorej svedčí subjektívne právo
(nárok), pristupoval k výkonu svojho práva včas (čo najskôr), lebo po uplynutí času stanoveného pre
výkon (uplatnenie) nároku, sa poskytuje dlžníkovi (alebo inej povinnej osobe) právo vzniesť námietku

premlčania. Dôvodným uplatnením tejto námietky, ako sa všeobecne uznáva v právnej teórii a v súdnej
praxi, síce právo nezaniká, ale stráca spôsobilosť byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné; po
uplatnení námietky premlčania právo pretrváva len vo forme tzv. naturálnej obligácie, ktorá nie je
vykonateľná.

26. Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v
tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia
po neprimerane dlhú dobu. Tak z ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka (a podobne aj v §
100 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že je potrebné rozlišovať samotné uplynutie premlčacej doby
(premlčanie pohľadávky) a následky z toho plynúce. Tie môžu nastať iba v prípade splnenia kumulatívnej

podmienky, ktorou je vzneseniu námietky premlčania. Zatiaľ čo uplynutie premlčacej doby samo o sebe
nemá žiadne následky pre pohľadávku, jej uplynutie a vznesenie námietky premlčania dlžníkom má za
následok nemožnosť priznania alebo uznania pohľadávky súdom.27. Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové
právo, ktoré by bolo z možností premlčania vylúčené. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym
zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom

a ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka je ústavnokonformne potrebné vykladať tak, že
nebráni účinnému vzneseniu námietky premlčania, ktorá povedie k predčasnému skončeniu samotného
dražobného procesu. Námietku premlčania výkonu záložného práva pritom môže vzniesť iba záložca,
nie obligačný dlžník, ak je to subjekt odlišný od záložcu.

28. Ako už bolo vyššie spomínané, jedným z dôvodov neplatnosti dražby je námietka premlčania
záložného práva. Je pritom zrejmé, že žalobca - záložca túto námietku v procese výkonu záložného
práva v procese dražby vykonávanej podľa zákona č. 527/2002 Z. z. neuplatnil. V zhode so súdom
prvej inštancie je potrebné konštatovať, že dovolať sa premlčania mohol záložca najneskôr v deň
konania dražby (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a je to dôsledok toho, že vznesenie námietky
premlčania môže zabrániť vykonaniu práva, v posudzovanej veci práva záložného veriteľa uspokojiť sa

zo zálohu predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Pokiaľ žalobca uplatnil námietku premlčania
až po výkone záložného práva, takto vznesená námietka už nevyvoláva právne následky (do pozornosti
rozsudok OS Košice - okolie z 13.02.2013, sp. zn. 7C/159/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Košicezodňa27.06.2014,sp.zn.3Co/224/2013).Súdprvejinštancievtejtosúvislostisprávnezdôraznil,
že v prípade úspešného uplatnenia námietky premlčania má dražobník povinnosť upustiť od dražby, a

to aj v situácii, keď takýto dôvod upustenia od dražby nie je výslovne v zákone o dobrovoľných dražbách
upravený.

29. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenú medzi žalobcom
a žalovaným v 1.rade, je potrebné zdôrazniť, že záložnú zmluvu uzatvára na jednej strane veriteľ

pohľadávky a dlžník alebo tretia osoba na strane druhej. Obligačným dlžníkom je ten, voči ktorému
má veriteľ pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Záložný dlžník je vlastníkom zálohu. Jeho
povinnosťou nie je splniť dlh veriteľovi ale strpieť uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu. Obligačný a
záložný dlžník môže byť tá istá osoba.

30. Záložná zmluva v zmysle predpokladov § 552 Občianskeho zákonníka musí obsahovať určenie
predmetu záložného práva (záloh) a pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby
jej založenie bolo každému zjavné. Na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť,
je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že neuvedenie
právneho titulu, na základe ktorého vznikla pohľadávka, nie je bez ďalšieho dôvodom neplatnosti

takéhoto právneho úkonu. Zabezpečená pohľadávka je dostatočne vymedzená vtedy, ak je zistiteľné,
o akú pohľadávku ide, a ak ju nemožno zameniť s pohľadávkou inou. Je zrejmé, že túto požiadavku
predmetná zmluva o zriadení záložného práva z 02.01.2006 spĺňa. Táto pohľadávka je popísaná v čl. II.
zmluvy a je vyjadrená v konkrétnom rozsahu a určením subjektu dlžníka a veriteľa. Podobne namietaná
Dohoda o urovnaní spĺňa predpoklady určené § 585 Občianskeho zákonníka. Podstatou urovnania je

odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu, ktorá vyplýva zo spornosti
a pochybností ich práv (a tým aj povinností) a nahradenie doterajšieho sporného záväzku novým, týchto
nedostatkov zbaveným záväzkom. Predmetom urovnania môžu byť buď niektoré sporné právne vzťahy
medzi účastníkmi alebo ich všetky práva a povinnosti (generálne urovnanie). Nie je pritom rozhodujúce,
či za sporné alebo pochybné považujú práva a povinnosti obaja účastníci alebo iba jeden z nich. Z

obsahu tejto Dohody možno nepochybne vyvodiť, že predmetom urovnania účastníkov boli záväzky
plynúce z nezaplatenej zmenky, žalobca ako dlžník túto skutočnosť potvrdil a prehlásil, že záväzok v
celom rozsahu z nezaplatenej zmenky uznáva čo do dôvodu a výšky a táto dohoda obsahuje aj záväzok
žalobcu - dlžníka zaplatiť dlh v konkrétne určenom termíne. Tento záväzok následne žalobca uznal aj vo
forme Notárskej zápisnice z 09.08.2006, v ktorej je zároveň podrobne špecifikovaný záväzok, ktorý bol

predmetom urovnania žalobcu a žalovaného v 1. rade. Je zároveň nepochybné, že všetky namietané
právne úkony za spoločnosť žalobcu v rozhodnom období vykonávali len tí dvaja konatelia, ktorí boli
zapísaní v príslušnom obchodnom registri a iný návrh na vykonanie zmien v obchodnom registri s
ohľadom na počet a spôsob konania štatutárnych zástupcov žalobcu, v danom čase príslušnému súdu
predlžený nebol.

31. Pokiaľ ďalej žalobca v súvislosti s uvádzanými právnymi úkonmi (Notárska zápisnica z 09.08.2006,
Dohoda o urovnaní z 02.01.2006, zmenka č. XXXXXXXX a Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. K.) poukazoval na konanie Okresného súduBratislava IV., sp. zn. 11Cb/39/2009, podľa zistení odvolacieho súdu, žaloba o určenie ich neplatnosti
bola zamietnutá a toto konanie je dňom 09.02.2018 právoplatne ukončené.

32. Dôvodnými napokon nie sú ani námietky žalobcu smerujúce k procesu doručovania zásielok
dražobníkom v samotnom priebehu dražby. Ust. § 4 zákona o dobrovoľných dražbách svojou povahou
predstavuje generálnu normu a z legislatívneho pohľadu ide o spoločné ustanovenie použiteľné pre celý
režimreguláciedobrovoľnejdražby.Dikciajekoncipovanáspoukazomnaformálnustránkuoznačovania
osôb a vecí, no s dôrazom na ich materiálny spôsob označenia, ktorý má za každých okolností sledovať

vylúčeniezámeny.Vsúvislostisosobamisauplatnívšeobecnýprístup,podľaktoréhosamáprioznačení
osoby použiť také množstvo, resp. taký druh identifikátorov, ktoré umožnia jej bezpečné dlíšenie od inej
osoby.

33. V súlade s § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách sa písomnosti v celom režime vykonávania
dražby doručujú predovšetkým formou listovej zásielky do vlastných rúk a iba v prípade, ak to nie je

možné alebo účelné, sa doručujú iným preukázateľným spôsobom opätovne do vlastných rúk osobe,
ktorej sú určené. Ako zrejmé zo základného režimu doručovania, zákonodarca doručovanie založil na
doručovanídovlastnýchrúk,atedapriamodoručovaníosobe,ktorájeadresátomkonkrétnejpísomnosti.
Na daný všeobecný režim zákonodarca vztiahol primerané použitie ustanovení osobitného predpisu,
ktorými v čase konania namietanej dražby boli ustanovenia § 45 až § 50 Občianskeho súdneho poriadku.

Doručovanie právnickým osobám je sústredené na adresu nimi uvedenú alebo na adresu uvedenú vo
verejných registroch. Do 30.06.2016 sa tak uplatňoval pri doručovaní právnickým osobám režim podľa
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak nebolo možné doručiť týmto osobám písomnosť na
adresu sídla uvedenú v Obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je táto osoba zapísaná a
jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považovala po troch dňoch od vrátenia nedoručenej

zásielkyzadoručenú,atoajvtedy,aksafyzickáosoba,ktorájepodnikateľom,resp.ten,ktojeoprávnený
konať za právnickú osobu, o tom nedozvie.

34. Súd prvej inštancie opodstatnene akcentoval, že spoločnosť žalobcu bola na všetkých zásielkach
doručovaných žalovaným v 2.rade označená obchodným menom, tak ako bolo zapísané v obchodnom

registri, vrátane dodatku označujúceho jeho právnu formu a doručované boli na adresu sídla v tom čase
uvedenú v obchodnom registri. Iný záver týkajúci sa spôsobu doručovania týchto zásielok nemožno
prijať ani v situácii, keď spoločnosť žalobcu vstúpila do procesu likvidácie (18.02.2014). Z ust. § 70 ods.
3 Obchodného zákonníka nevyplýva bez ďalšieho povinnosť doručovať zásielky priamo likvidátorovi
(ktorým bol v prejednávanej veci ustanovený jeden z konateľov žalobcu A.. S. S.) a je zrejmé, že ani v

ďalšom, pre túto vec rozhodnom období, sa sídlo spoločnosti žalobcu nezmenilo.

35. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom nepripustenej zmeny návrhu na začatie konania na
pojednávaní dňa 04.12.2019 je potrebné uviesť, že zmena návrhu je základným dispozičným úkonom
žalobcu a návrh, resp. žalobu v civilnom konaní treba vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré

má spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016, následne podľa § 132 a nasl.
CSP. Pod zmenou žaloby treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať, ide v tomto
smere o zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby), zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností
(skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva, a to aj pokiaľ ide o rozširovanie podstatných dôvodov
žaloby uplatnených až v priebehu ďalšieho konania. Úvaha či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo

pred žalobcom požadovanou zmenou návrhu (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom
návrhu, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a
jeho myšlienkového postupu. Táto úvaha patrí súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie tejto zmeny
a pokiaľ ním bol súd prvej inštancie, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť takejto
úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu, nie je

prípustné (§ 357 CSP). Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok upravuje zásadu
voľného hodnotenia dôkazov v ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť,
ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán na doplnenie dokazovania posudzuje

so zreteľom na to, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie
dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci,
nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R
6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu so svojho subjektívneho pohľadu považuje zadôležitý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie
súdu a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Ak teda v priebehu sporu súd nevykonal všetky navrhnuté
dôkazy, uvedené nezakladá žalobcom namietanú vadu konania.

36. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov podanú žalobu zamietol a odôvodnenie
rozhodnutia zodpovedá kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, že by
rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom
a k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za

porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

37. Odvolací súd poukazujúc na uvedené dôvody napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 CSP.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl.
CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaní trovy
tohto štádia konania nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).