Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 13, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218201772
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218201772.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu : A.

F., X.. XX.XX.XXXX, L. J. X, L., zast. JUDr. Peter Lacko, konateľ PRO iURE - advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Tomášikova 30, Bratislava, IČO : 36 869 830 proti žalovanému: CORK, s.r.o., so sídlom
Tomášikova 30, Bratislava, IČO : 50 312 413, zast. Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so
sídlom Nám. Ľ.Štúra 2, Bratislava, IČO : 36 861 227 o zaplatenie sumy 14.487,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.487,- € zmluvný úrok vo výške 1% ročne zo sumy
15.000,- € od 27. 08. 2016 do 31. 12. 2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.487,- €
od 01. 01. 2018 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2018 domáha zaplatenia sumy 14.487 €
spolu so zmluvným úrokom vo výške 1% ročne zo sumy 15.000 € od 27. 08. 2016 do 31. 12. 2017 a
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.487 € od 01. 01. 2018 až do zaplatenia a náhrady
trov konania titulom zmluvy o pôžičke.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 26. 08. 2016 uzatvoril zmluvu o

pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému dňa 26. 08. 2016 peňažné prostriedky vo výške 15.000
€ vkladom na účet žalovaného. Zmluvné strany si dohodli, že dlžník pôžičku vráti do 31. 12. 2017, čo
však žalovaný nesplnil a v čase splatnosti pôžičky pôžičku žalobcovi nevrátil.

3. Žalobca uviedol ďalej, že žalovaný mu doručil započítanie pohľadávok zo dňa 12. 02. 2018, v
ktorom voči pohľadávke žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke započítava svoju pohľadávku z titulu ceny
mobilnéhotelefónu,ktorúvyúčtovalžalobcovifaktúrouč.O.vovýške513€.Totozapočítaniepohľadávok

žalobca nerozporuje a v dôsledku tohto započítania teda došlo k zníženiu pohľadávky žalobcu na sumu
14.487 € a zániku započítavanej pohľadávky žalovaného. Žalovaný doručil žalobcovi i ďalšie započítanie
pohľadávok zo dňa 12. 02. 2018, v ktorom voči pohľadávke žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke započítava
svoju údajnú pohľadávku z titulu "nákladov súvisiacich so zvýšením nájomného o 800 € bez DPH", ktorú
vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. O. vo výške 4.800 €. Toto započítanie pohľadávok žalobca rozporuje
a považuje ho za neplatné v dôsledku neexistencie pohľadávky, ktorú tvrdí žalovaný. Pohľadávka
žalovaného nemá žiadny právny dôvod, je len snahou žalovaného prostredníctvom započítavania

domnelej pohľadávky znižovať svoj záväzok voči žalobcovi z pôžičky, ktorý nerozporuje. Neuznávanie
tejto pohľadávky jednoznačne oznámil žalobca žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu i v
jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 16. 02. 2018 (započítania sa pri doručovaní križovali,
žalovaného zápočet bol ale doručený skôr). Žalovaný na základe vyššie uvedeného konštatuje, že podľažalobcu žalovaný vecné dôvody pre neuhradenie pohľadávky, dôvodom neuhradenia pohľadávky je
len neschopnosť alebo neochota žalovaného plniť svoje záväzky, čo vyplýva okrem iného i z toho, že
žalobcovi neuhradil ani časť svojho záväzku, ktorú nerozporoval. Žalovaný žalobcovi istinu pôžičky vo

výške 14.487 € do dňa podania tejto žaloby neuhradil. Podľa zmluvy o pôžičke bola pôžička dohodnutá
ako úročná s úrokovou sadzbou vo výške 1 % ročne p. a., v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok
na zmluvný úrok z pôžičky vo výške 1 % ročne zo sumy 15.000 € od 27. 08. 2016 do 31. 12. 2017.
Žalovaný sa nevrátením pôžičky dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho
žalobcovi vznikol voči žalovanému počnúc 01. 01. 2018 ako dni nasledujúcom po splatnosti pôžičky

nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.487 € až do zaplatenia.

4. Žalovaný žalobu v časti o zaplatenie sumy 9 687,00 € uznal. Avšak s tvrdeniami žalobcu sa žalovaný
nestotožňuje, nakoľko pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, uplatnená faktúrou č. O., je reálna.
Žalobca nepoprel skutočnosť, že v období od 1. 9. 2016 do 31. 1. 2017 žalovaný užíval na súkromné
účely - bývanie - byt č. XX nachádzajúci sa 3. poschodí v bytovom dome so súpisným č. XXX na ulici

J. X Y. L., vchod: J. X, druh stavby: X, popis stavby: J. N.. Č.. X, umiestnenie stavby: X, postavený na
pozemku evidovanom ako parcela registra "C" s parcelným č. XXX/X o výmere 443 m2, druh pozemku:
Zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X, druh ch. n.: XXX,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres:
Bratislava I, obec: BA - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie: Staré Mesto ("Byt"). Žalobca si je vedomý

svojho záväzku voči žalovanému uplatnenému prostredníctvom faktúry č. O., avšak účelovo ho popiera.
Žalobca a žalovaný uzatvorili ústnu dohodu, na základe ktorej žalovaný uhrádzal za žalobcu uvedené
sumy nájomného za užívanie bytu, pričom žalobca mal následne tieto náklady uhradiť žalovanému.
Nakoľkožalobcasvojzáväzoknedodržaladlžnésumynájomnéhoneuhradil,žalovanývystavilžalobcovi
faktúru, ktorú tento neuznal. Žalovaný vo vzťahu k sume 9 687,00 € uviedol, že jeho momentálna

finančná situácia mu neumožňuje uhradiť svoj záväzok v celosti. Žalovaný je dokonca v strate, tak ako
to vyplýva z priložených písomností. Žalovaný sa snažil dohodnúť so žalobcom na úhrade záväzku v
splátkach, ale bezúspešne.

5. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca písomným podaním zo dňa 04.09.2018 v

ktorom uviedol, že ak žalovaný trvá na svojej pohľadávke vo výške 4.800 € a že ak podľa názoru
žalovaného žalobca tvrdené skutočnosti vo vzťahu k tomuto nároku žiadnym spôsobom nepreukázal,
a teda nepreukázal ani len svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní a že ak sa žalobca nevyjadril
k právnemu dôvodu ním tvrdenej pohľadávky inak, než že bola uzavretá ústna dohoda "na základe
ktorej žalovaný uhrádzal za žalobcu uvedené sumy nájomného za užívanie bytu, pričom žalobca mal

následnetietonákladyuhradiťžalovanému",žalobcatakútodohodupopiera,pričomajkebytakádohoda
uzavretá bola, nepreukazuje nárok žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho oprávnenej
pohľadávky z titulu pôžičky výzvou z 11. 01. 2018, ktorá bola žalovanému doručená 15. 01. 2018.
Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru údajne 10. 12. 2017 s dátumom dodania zdaniteľného plnenia 10.
12. 2017 a splatnosťou 24. 12. 2018. Žalovaný dovtedy žiadnu faktúru z titulu žalovaným tvrdenej

pohľadávky alebo jej časti žalobcovi nevystavil, hoci tvrdí svoj nárok za obdobie 09/2016 do 31. 01.
2017 a tvrdí nárok na úhradu 800 € za každý kalendárny mesiac. Žalovaný napriek uvedenému dátumu
vystavenia (10. 12. 2017) a splatnosti (24. 12. 2017) doručil faktúru žalobcovi až spolu s odpoveďou
vtedajšieho právneho zástupcu na predžalobnú výzvu elektronicky právnemu zástupcovi žalobcu až
dňa 25. 01. 2018. Na základe uvedených skutočností sa žalobca domnieva, že faktúra bola vystavená

neskôr, ako reakcia na predžalobnú výzvu, účelovo s cieľom prostredníctvom tohto domnelého nároku
formou zápočtu znížiť istinu žalobcom oprávnene uplatnenej pohľadávky. Žalobca byt v relevantnom
období so súhlasom vlastníka užíval v súvislosti s výkonom činnosti konateľa žalovaného, nakoľko
bol tým z konateľov spoločnosti, ktorý na rozdiel od druhého konateľa, na dennej báze zabezpečoval
prevádzku podniku žalovaného, a bol k dispozícii v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu za účelom riešenia

potrebných vecí na prevádzke. Žalovaný zvyšok nároku vo výške 9.687 € nerozporuje, uznáva ho,
avšak žiada, aby mu bola poskytnutá možnosť úhrady v splátkach vzhľadom na jeho hospodársky
výsledok vo forme straty za predchádzajúce účtovné obdobie. Žalobca v žiadnom prípade nesúhlasí
s umožnením úhrady záväzku v splátkach, čo by pre žalobcu znamenalo, že žalovaného, ktorý riadne
a včas nesplnil ani čiastočne svoj záväzok na splatenie pôžičky by musel naďalej úverovať. Záporný

hospodársky výsledok úhradu záväzku v splátkach neodôvodňuje. Je všeobecne neakceptovateľné, aby
dlžníkom bol formou rozhodnutia súdu poskytovaný "splátkový kalendár", a tým bolo odložené splnenie
oprávnenej pohľadávky veriteľom, a to len z dôvodu, že dlžníci dosiahli za posledné účtovné obdobie
stratu. Z účtovnej závierky predloženej samotným žalovaným vyplýva, že žalovaný k 31. 12. 2017 vlastnilaktíva v celkovej výške 277.221 €, z toho aktíva vo forme peňazí v hotovosti a na účte v bankách vo
výške 54.819 €.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov sporových strán, písomnými
vyjadreniami sporových strán, výsluchom svedkov A.na P. a A.. H. Ď., oboznámil sa s obsahom spisu
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :

7. Dňa 26.08.2016 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o pôžičke ( čl. I. a II. zmluvy), obsahom ktorej

žalobca ako veriteľ a ako spoločník žalovaného poskytol žalovanému pôžičku vo výške 15.000 € spolu
s úrokom vo výške 1% ročne.

8. Podľa čl III tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dlžník t.j. žalovaný splatí pôžičku najneskôr v
lehote do 31.12.2017 od kedy bola poskytnutá.

9. Podľa výpisu z banky č.l. 13 na podnikateľský účet žalovaného bola dňa 26.08.2016 pripísaná suma
15.000 €.

10. Dňa 10.12.2017 bola žalovaným vystavená faktúra č. O. na úhradu sumy 4.800 € (náklady
spojené so zvýšeným nájomného o 800 € byt, 3. poschodie, J. X za súkromné užívanie v období od

09/2016-31.10.2017).

11. Dňa 15.12.2017 bola žalovaným vystavená faktúra č. O. na úhradu sumy 513 € (nevrátený mobilný
telefón L. J.).

12. Listom zo dňa 12.02.2018 žalovaný oznámil žalobcovi že jednostranne započítava svoju pohľadávku
vo výške 4.800 € fakturovanú č. O. voči pohľadávke žalobcu titulom pohľadávky žalovaného vo výške
15.000 €.

13. Listom zo dňa 12.02.2018 žalovaný oznámil žalobcovi že jednostranne započítava svoju pohľadávku

vo výške 513 € fakturovanú č. O. voči pohľadávke žalobcu titulom pohľadávky žalovaného vo výške
15.000 €.

14. Listom zo dňa 19.02.2018 žalobca oznámil žalovanému, že započítava časť jeho pohľadávky z titulu
poskytnutej pôžičky vo výške 15.000 € s pohľadávkou žalovaného vo výške 513 € a pohľadávku voči

žalovanému znižuje na sumu 14.487 €. Súčasne žalovanému oznamuje, že pohľadávku vo výške 4.800
€ neuznáva a považuje ju za nedôvodnú.

15.SvedokA..H.Ď.súduuviedol,žeúčastníkovkonaniapozná,bolvminulostiaajterazje spoločníkom
spoločnosti CORK, s.r.o. cez spoločnosť OLINVEST K. Svedok bol prítomný pri založení spol. CORK v

5/2016, v tejto spoločnosti sa viackrát stretol s p. F., s p. D. a p. P., keď riešili aj bývanie p. F.. Pán F.
žiadal riešiť svoju situáciu, kde bude bývať a keďže spoločnosť CORK, s.r.o. mala priestory na J. X pri
obchodných záležitostí sa dohodli, že p. F. bude bývať v tomto byte, avšak nájomné bude uhrádzať spol.
CORK, s.r.o., ktorej majiteľ nájomné za nebytové priestory navýšil o sumu 800 €. Dohodli sa preto, že
p. F. toto navýšené nájomné bude uhrádzať spoločnosti a mal to aj doriešiť, akým spôsobom. Svedok

uviedol, že si pamätá, že sme ho viackrát vyzývali žalovaného, aby to doriešil, ale on to neriešil. Nájomné
bolo uhrádzané od 9/2016. Uviedol, že spoločnosť CORK, s.r.o. k bytu nemala žiadny vzťah. K uzavretiu
dohody uviedol, že dohoda bola uzatvorená predtým ako tam išiel p. F. bývať, presný čas si nepamätá,
nepamätá si ani, kde bola uzatvorená dohoda. faktúra bola vystavená dodatočne z dôvodu, že viackrát p.
F. vyzývali komu majú fakturovať, či na firmu p. F. alebo na jeho osobu. P. F. nikdy s odpoveďou neprišiel.

16. Svedok p. A. P. súdu uviedol, že sporové strany pozná, spolu pracovali na projekte CORKVINBARK.
K dohode ohľadom bývania p. F. v byte J. X v Bratislave svedok uviedol, že si pamätá okolnosti, keď
niekedy v r. 2016, bolo to vo firme CORK, s.r.o. sa dohodli p. D. a p. F. na tom, že p. F. bude užívať byt
v podnájme na J. X. Nebolo určené, v akom časovom horizonte, ale p. F. mal vymyslieť spôsob, ako

konateľ, ako bude naďalej uhrádzať platby nájomného. V tom čase spol. CORK mala zvýšené nájomné
o cca 800 €. svedok ďalej uviedol, že si pamätá, že bola uzavretá nebytová zmluva so žalovaným,
neskôr bolo nájomné spol. CORK, s.r.o. navýšené o nájomné. Spoločnosť CORK, s.r.o. prenajímala na
J. X priestory (obchodné priestory). Následne p. F. začal užívať byt na J. X a za nájom tohto bytu bolonájomné účtované spoločnosti CORK, s.r.o. ako navýšené. svedok si nepamätal, či to bolo osobitnou
zmluvou alebo dodatkom k pôvodnej nájomnej zmluve. Súdu uviedol, že p. F. to nikdy nerozporoval.
Svedok v spol. CORK, s.r.o. skončil koncom roka 2017. Vzťahy v spoločnosti boli priateľské, niečo sa

síce stalo medzi konateľmi p. F. a p. D.. V spoločnosti CORK, s.r.o. nebol spoločníkom, skôr dohliadal z
ekonomického hľadiska na prevádzku skladu a prevádzku VINEBAR t.j. ako prevádzku reštauračného
typu. Vie, že p. F. za nájomný vzťah o ktorý je tu spor o výške nájomného sa snažil vyriešiť. K dohode o
nájomnomsvedokuviedol,žedohodaonájomnombolanajednomstretnutí,ústnadohodabolauzavretá
cca v lete 2016, avšak bol aj na jednaniach o nájomnom na ostatných aj neformálnych stretnutiach

týkajúcich sa aj iných prevádzkových vecí. Myslí si, že dohoda bola uzatvorená na V. N. Y. L.. Stretnutia
sa zúčastnil p. F., p. D., svedok a má pocit, že sa toho zúčastnil aj p. Ď..

17. Žalobca na žalobe zotrval.

18. Žalovaný uznal záväzok vo výške 9 687,00 €, v zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 4.800 € žiadal

žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov

urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

22. Podľa § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

23. Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

24. Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

25.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28.Žalobcavrámcizáverečnejrečizhrnul,žežalovanýnepreukázalvzťahknehnuteľnosti,nepreukázal,
že existoval podnájomný vzťah, z uvedeného vyplýva, že nájomca užíval nájomný byt bezodplatne a
pokiaľ by mal byt užívať, vzťah by mal byť medzi nájomcom a vlastníkom. Poukázal na výpoveď svedkov,
keď obaja uviedli, že išlo o dohodu, z ktorej nebolo zrejmé, kto bude uhrádzať nájomné, t.j. či žalobca,

alebo jeho spoločnosť. Keďže sa svedkovia vyjadrili, že to nebolo nikdy dotiahnuté, už z toho je zrejmé,
že dohoda nebola uzatvorená určite. Poukázal na to, že žalovaný žiada od žalobcu úhradu nájomného
a túto úhradu si aj jednostranne započítal, avšak medzi žalobcom a žalovaným žiadny nájomný vzťah
neexistoval.29. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že žalobca byt užíval, že existovala dohoda medzi spoločníkmi
o refundácii vo výške 800 € mesačne, o čom vypovedali svedkovia. Poukázal na to, že žalovaný t.j.

spoločnosť CORK, s.r.o. mala v prenájme nebytové priestory na J. X., na tejto istej ulici užíval byt aj
žalobca, avšak majiteľom týchto nebytových priestorov bola nezávislá fyzická osoba. Z tohto pohľadu
by bolo nelogické, aby táto nezávislá fyzická osoba poskytovala žalobcovi k bývaniu byt bezodplatne.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nebolo

sporné medzi sporovými stranami, že dňa 26. 08. 2016 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému dňa 26. 08. 2016 peňažné prostriedky vo výške 15.000
€ vkladom na účet žalovaného. Zmluvné strany si dohodli, že dlžník pôžičku vráti do 31. 12. 2017, čo
však žalovaný nesplnil a v čase splatnosti pôžičky pôžičku žalobcovi nevrátil. Nesporné v danej veci bolo
aj uznanie tohto záväzku žalovaným vo výške 9.687 €, keď na základe vzájomného započítania zo dňa
12. 02. 2018 žalovaný voči pohľadávke žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke započítal svoju pohľadávku

z titulu ceny mobilného telefónu, ktorú vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. O. vo výške 513 €, v dôsledku
tohto započítania teda došlo k zníženiu pohľadávky žalobcu na sumu 14.487 € a zániku započítavanej
pohľadávky žalovaného.

31. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci bola pohľadávka vo výške 4.800 €, ktorú si žalovaný

vyúčtoval voči žalobcovi faktúrou č. O. zo dňa 10.12.2017 so splatnosťou 24.12.2017 za vyčíslené
nájomné za užívanie bytu žalobcom na J. N.. X Y. L. v období od 09/2016 do 31.01.2017 a ktorú si
jednostranne žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu (titulom zmluvy o pôžičke).

32. Súd preto v danej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov (návrh žalovaného),

ktorí súdu potvrdili, že majú vedomosť o ústnej dohode medzi žalobcom ako konateľom žalovaného a
žalovaným. Z výsluchu svedka A.. H. Ď. súd zistil, že tento svedok bol pri založení spoločnosti CORK,
s.r.o. a je jej spoločníkom doteraz prostredníctvom spoločnosti CORK GROUP, s.r.o.. Svedok uviedol
súdu tiež, že sa v spoločnosti žalovaného viackrát stretli konatelia, a to on ako svedok, p. D. a žalobca,
akoajpánP..Priobchodnýchzáležitostiachsaspoločnícidohodli,žežalobcabudeužívaťbytnaPanskej

4 v Bratislave, že nájomné bude uhrádzať žalovaný, pričom majiteľ nebytových priestorov žalovanému
navýšil nájomné za nebytové priestory o 800 € mesačne. Svedok uviedol, že akým spôsobom bude
realizovaná úhrada nájomného faktúrou za užívanie bytu žalobcom nebolo doriešené, nakoľko žalobca
to mal doriešiť tak, že oznámi, či to bude uhrádzať jeho spoločnosť alebo on ako fyzická osoba. Svedok
potvrdil, že viackrát žalobcu na doriešenie úhrady vyzývali, ale on to neriešil. Obdobne aj svedok

p. A. P. súdu uviedol, že si pamätá okolnosti, keď v spoločnosti CORK, s.r.o. sa p. D. a žalobca
dohodli, že žalobca bude užívať byt na J. X Y. L.. Podľa svedka nebolo určené v akom časovom
horizonte mal žalobca vymyslieť spôsob ako bude uhrádzať nájomné, ale nájomné uhrádzal žalovaný,
ktorému bolo navýšené nájomné za nebytové priestory o sumu 800 € mesačne. Svedok si nepamätal,
či zvýšené nájomné uhrádzal žalovaný vlastníkovi nebytových priestorov osobitnou nájomnou zmluvou

resp.dodatkomknájomnejzmluve.Svedokpotvrdil,žeústnadohodabolanajednomstretnutípribližnev
lete 2016, avšak o nájomnom za predmetný byt sa jednalo aj na iných neformálnych stretnutiach. Svedok
pre žalovaného vykonával dohľad nad prevádzkou reštauračného typu, nie je a ani nebol spoločníkom
u žalovaného.

33. Z takto zisteného skutkového stavu, keď súdu žalovaný síce preukazoval prostredníctvom vyššie
uvedených svedkov, že žalovaný sa so žalobcom ústne dohodli niekedy v lete 2016 o úhrade nájomného
za byt na J. X Y. L., ktorý užíval žalobca, súd tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako nedostatočné na
preukázanie, že žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka titulom nezaplatenia úhrad za užívanie
predmetného bytu žalobcom vo výške 4.800 € ( nájomné od 01.09.2016 do 31.01.2017).

34.Predovšetkýmsúdpoukazujenato,že sporovýcharakterkonaniajeovládanýprejednacouzásadou,
vktoromúčastníkmápovinnosťtvrdeniaapovinnosťdôkaznú.Zákonukladáúčastníkovipovinnosťtvrdiť
všetky potrebné skutočnosti, ktorých okruh je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcej
sporný právny pomer účastníkov. Neunesenie dôkazného bremena má za následok nesplnenie si

dôkaznej povinnosti a teda zamietavé rozhodnutie súdu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník,
ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú
skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu.Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť
určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.

35. V danej veci ale žalovaný súdu nijako nepreukázal, že medzi ním a žalobcom vznikol právny vzťah
pri nájme bytu č.X na J. Y. L. v období od 01.09.2016 do 31.01.2017. Žalovaný nepreukázal, že bol
vlastníkom tohto bytu (resp. kto bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti), nepreukázal nájomný vzťah k tejto
nehnuteľnosti, resp. že ako nájomca uzatvoril so žalobcom podnájomnú zmluvu a že s podnájmom aj
vlastník tohto bytového priestoru súhlasil. Z výsluchu svedkov nevyplynulo ani, kedy právny vzťah medzi

žalovaným a žalobcom ohľadom nájmu bytu vznikol, svedkovia nevedeli určiť presný dátum tzv. "ústnej
dohody"(svedok p. P. len potvrdil, že to bolo niekedy v lete 2016), nebolo preukázané ani na akú dobu
mala byť uzatvorená táto dohoda a s kým (či so žalobcom ako fyzickou osobou alebo so spoločnosťou
KONÍK, ktorá patrí žalobcovi). Z uvedeného potom vyplýva, že sa jedná o neurčitý právny úkon, ktorý
by bol neplatný a právne by nezaväzoval.

36. Pokiaľ ide o jednostranné započítanie pohľadávky v sume 4.800 €, treba uviesť, že započítanie
(kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli
druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu alebo ak medzi účastníkmi dôjde k dohode
o započítaní takýchto pohľadávok. Započítanie je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa

nevykonáva skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Právnym
následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu,
ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to: vzájomnosť pohľadávok, pohľadávky musia
byť rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie, započítanie pohľadávok nesmie byť zo

zákona vylúčené a započítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi.
Ide o jednostranný právny úkon, z ktorého obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo
viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne
proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť po tom, keď
sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, t. j. zánik pohľadávok

v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak chýba niektorý z uvedených predpokladov, právne účinky
započítania nenastanú.

37. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je potom aj zrejmé, že k jednostrannému započítaniu
pohľadávky vo výške 4.800 € žalovaným nedošlo. Súd mal síce preukázané, že žalovaný vystavil

faktúru č. O. na uvedenú sumu 4.800 € dňa 10.12.2017, so splatnosťou dňa 24.12.2017 a listom zo
dňa 12.12.2018 adresoval právnemu zástupcovi žalobcu jednostranné započítanie tejto pohľadávky,
a to elektronicky, a to dňa 25.01.2018. Iné dôkazy žalovaný súdu nepredložil. Z uvedeného potom
vyplýva, že k účinnému prejavu smerujúcemu k započítaniu by došlo dňa 25.01.2018, s účinkami ku
dňu 24.12.2017, lebo týmto dňom sa pohľadávky účastníkov konania stretli. Listom zo dňa 19.02.2018

žalobca neuznal pohľadávku pre jej neexistenciu. Keďže k dátumu započítania predmetnej pohľadávky v
sume 4.800 € žalovaný nepreukázal súdu žiadny právny dôvod, na základe ktorého pohľadávka titulom
nezaplateného nájomného vznikla, neboli splnené podmienky na vzájomné započítanie, ktorým sa v
tomto konaní žalovaný bránil.

38. Žalovaný v konaní žiadal súd, aby pri uznanom nároku žalobcu mu súd poskytol možnosť splácať
žalovanú sumu v splátkach s poukazom na jeho ekonomickú situáciu, ktorú dokladoval účtovnou
závierkou. Žalobca s úhradou splátok nesúhlasil, keď uviedol, že z účtovnej závierky vyplýva, že
žalovaný ku dňu 31.12.2017 vlastnil aktíva v celkovej hodnote 277.221 €, z toho aktíva vo forme peňazí
v hotovosti na účte v bankách vo výške 54.819 €. Žalobca považuje preto nárok žalovaného na úhradu

záväzku v splátkach ako nedôvodný.

39.Podľa§232ods.3,4C.s.p.,lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.40. Ustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p. upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v
rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 232
ods. 4 C.s.p. zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže

súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. V danom prípade súd dospel k záveru, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému)

je zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, pričom súd
vychádzal z účtovníctva žalovaného a z ktorého zistil, že žalovaný disponuje majetkom z ktorého je
možné uhradiť dlh žalobcovi. Z uvedeného dôvodu súd nevyhovel žiadosti žalovaného o splátky dlhu
priznaného súdom žalobcovi.

42. Spolu s pohľadávkou si žalobca uplatnil aj dohodnutý úrok vo výške 1% (čl. II, bod 2 zmluvy o

pôžičke),akoajzákonnýajpríslušnéúrokyzomeškania,ktorésiuplatnilvsúlades§517Obč.zákonníka
a podľa § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Súd preto žalobcovi priznal tak dohodnutý úrok vo výške 1% z požičanej
sumy ako aj úroky z omeškania vo výške 5% zo žalovanej sumy a to od 01. 01. 2018, teda odo dňa

nasledujúceho po splatnosti pôžičky až do zaplatenia.

43. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods.1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných ustanovení. Úspešnému žalobcovi voči
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).