Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 13, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/126/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711210417
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711210417.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej žalobkyne R. Z., rod.

L.,nar.XX.X.XXXX,bytomT.XXXX/X,Zvolen,zastúpenáJUDr.AndrejomBryjom,advokátom,sosídlom
Námestovo, Hviezdoslavova 49, proti žalovaným: 1/ S.F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, R.,
zast. Advokátska kancelária UHAĽ, s.r.o., IČO: 47236655, so sídlom Zvolen, Nám. SNP 6/11 a 2/ O. Z.,
nar. X.X.XXXX, bytom R., T. XXXX/X, o neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 10.12.2010 medzi žalovanými O. Z., nar. X.X.XXXX,
bytom R., T. XXXX/X a S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom R., D. XXXX/X, predmetom ktorej malo byť
požičanie sumy 500.000,- € je n e p l a t n á.

Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania a to súdny
poplatok v sume 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 838,46 Eur na účet právneho zástupcu
žalobkyne JUDr. Andreja Bryju, advokáta, so sídlom Námestovo, Hviezdoslavova 49, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.7.2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.7.2011 domáhala určenia,
že Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 10.12.2010 medzi O. Z., nar. X.X.XXXX a S. C., nar. XX.X.XXXX
je relatívne neplatná s odôvodnením, že jej manžel - žalovaný 2/ uzavrel pôžičku so žalovaným 1/ dňa

10.12.2010 bez jej vedomia, pričom túto zmluvu žalovaný 2/ nemohol žiadnym spôsobom meniť či
dopĺňať. Žalovaný 1/

požičal žalovanému 2/ v priebehu februára 2009 finančné prostriedky na základe ústnej dohody vo
výške 332.000,-€ prevodom na účet žalovaného 2/, a to 166.000,-€ dňa 11.2.2009 a 166.000,-€ dňa
27.2.2009. Keďže v tom čase nebola uzavretá písomná zmluva, predložil žalovaný 1/ žalovanému 2/
Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.12.2010, na základe ktorej žalovaný 1/ požičal žalovanému 2/ sumu

500.000,-€, čo už malo byť vraj aj s dohodnutým úrokom. Zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta
0,03% denne z dlžnej sumy. Túto sumu mal žalovaný 2/ zaplatiť do 31.1.2011. Keďže nebolo možné
v tak krátkom čase (52 dní) istinu splatiť, žalovaný 1/ podal návrh na rozhodcovské konanie, na
základe dohodnutej rozhodcovskej doložky v zmluve o pôžičke. Dňa 3.5.2011 rozhodcovský súd vydal
rozhodcovský rozsudok S., ktorým zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalovanému 1/ istinu 500.000,-€ spolu
spríslušenstvom,zmluvnoupokutouatrovamikonaniavsume36.000,-€.Ažmomentomdoručeniatohto
rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa dozvedela, že je manžel uzavrel bez je vedomia nevýhodnú

pôžičku a teraz je postihnuteľný celý ich majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len
„BSM“). Keďže žalobkyňa nikdy nepodpísala Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.12.2010, pričom jej podpísanie
len jedným z manželov nie je bežnou vecou, je predmetná zmluva vo vzťahu k nej relatívne neplatná.Žalovaný 1/ doručil tunajšiemu súdu dňa 5.10.2011 vyjadrenie v ktorom uviedol, že zmluva o pôžičke
bola riadne uzavretá len s manželom žalobkyne, a preto žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe o neplatnosť tejto zmluvy a rovnako nejde o relatívne neplatný právny úkon, pričom

žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť aj na základe priloženej judikatúry.

Žalovaný 2/ so žalobou súhlasil.

Žalovaný 1/ sa pojednávania nariadeného na deň 22.10.2012 a 18.2.2013 nezúčastnil, žalobkyňa sa

nezúčastnila pojednávania dňa 22.10.2012, hoci na tieto pojednávania boli predvolaní riadne a včas,
svoju neúčasť neospravedlnili pričom ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, na
všetkých pojednávania boli zastúpení svojimi právnymi zástupcami, preto súd v záujme hospodárnosti
konania pojednával v ich neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:

Z výpovede žalobkyne ako účastníčky konania, súd zistil, že trvá na podanom návrhu a uvádza, že s
pánom C. sa pozná dlhšie, aj sa priatelili a teda pán C. vie o tom, že majú s manželom spoločný majetok.
Nebola prítomná pri podpise zmluvy, ani pri jednaní, ohľadom odsúhlasenia požičanej sumy. Vie o tom,

že manžel mal nejaké záväzky voči žalovanému, nebola však pri podpise zmluvy prítomná. O tom,
že takýto záväzok je a v akej výške sa dozvedela vtedy, keď zavolal pán C., že mu dĺžia 500.000,- €.
Vtedy sa stretli, pán C. jej oznámil, že bude od nich žiadať zaplatenie tejto sumy. Preto si celú záležitosť
prekonzultovala s manželom. Tento ju neinformoval o tom, že si požičiava peniaze a v akej výške od
pána C.. Žalobkyňa uvádza, že na účet prišla suma 332.000,- €. Vie, že z tejto sumy žalovaný, t.j. jej

manžel vrátil, resp. druhý žalovaný vrátil prvému žalovanému sumu 168.000,- €. O iných platbách, alebo
iných sumách, ktoré by poskytol druhý žalovaný nevie. Manžel jej hovoril o tom, že medzi ním a prvým
žalovaným bola uzavretá dohoda o úroku z pôžičky vo výške 4 %.

Z výpovede žalovaného 1/ ako účastníka konania, súd zistil, že pozná druhého žalovaného viac ako 10

rokov, požičiaval mu viackrát peniaze, niektoré z účtu na účet, niečo v hotovosti. Časť peňazí mu vrátil,
pričom už aj predtým, keď mu peniaze požičal, bez problémov mu ich vrátil. V roku 2010 nezaplatil nič,
preto volal žalobkyni, stretli sa, vedela o tom, že mu zostal jej manžel dlžný 500.000,- €. Prešli si spolu
jednotlivé položky, podpísali dohodu s tým, že mu peniaze vráti do januára 2011. O tom, že takýto dlh
vznikol a že mu ho má vrátiť vedela aj žalobkyňa. Pri uzavretí tejto zmluvy bol prítomný právnik X. a pán

Z.. Ešte mali potom jedno stretnutie, kde sľúbil opätovne žalovaný, že peniaze vráti, napriek tomu však
nezaplatil žiadnu sumu. Celkove takto požičal žalovanému 500.000,- €, z tejto sumy mu nič nevrátil,
hoci sa zaviazal zaplatiť ju do konca januára roku 2011. Na stretnutí, ktoré spomínal v roku 2012 sa
stretli aj s jeho právnikom, kde sľúbil, že peniaze vráti, ale žiadne peniaze mu nevrátil. Úrok z omeškania
dohodnutý nebol, len si dohodli zmluvnú pokutu tak, ako je uvedená v zmluve. Peniaze potreboval do

podnikania s tým, že ich potrebuje dovtedy, kým si vybaví úver. Peniaze boli poskytnuté v roku 2009,
ale keďže nebol o tom žiadny papier, sadli si so žalovaným, spísali zmluvu o pôžičke, aby bol doklad,
že tieto peniaze žalovanému požičal. Zmluvu o pôžičke mu spísal právnik. Teda pokiaľ sa uvádza v
zmluve o pôžičke suma 500.000,- €¸ sú to tie peniaze, ktoré požičal žalovanému 2/, teda manželovi
žalobkyne. Konkrétne aké sumy a kedy požičal žalovanému nevie, doklady o tom teraz u seba nemá,

ale môže ich dodatočne súdu predložiť. Žalovaný chodil za ním skoro každý deň požičiavať si peniaze.
Pokiaľ žalovaný mal tvrdiť na pojednávaní, že bol dohodnutý zmluvný úrok 4 % mesačne, toto nie je
pravda, vždy mu peniaze požičiaval bezúročne tak, ako aj v tomto prípade, keďže mal peniaze vrátiť
podľa dohody do pol roka.

Z výpovede žalovaného 2/ ako účastníka konania súd zistil, že zmluva, ktorú on uzavrel so žalovaným
1/ je neplatná, a to z toho dôvodu, že manželka, teda žalobkyňa o pôžičke nevedela. Konal sám.
Neinformoval ju z toho dôvodu, že ju nechcel tým zaťažovať. Peniaze si požičal preto, lebo ich potreboval
na dofinancovanie podnikania, konkrétne potreboval zaplatiť faktúry do firmy Y. A., išlo o stavbu budovy.
Je konateľom tejto firmy Y. A. aj majiteľom firmy. Teda je pravdou, že táto budova, ohľadom ktorej

potreboval zaplatiť finančné prostriedky je aj jeho majetkom. Čo sa týka zmluvy, táto bola dodatočne
urobená, požičal si 332.000,- €, pričom pán C. ho informoval, že potrebuje mať nejaký doklad, preto
napísal zmluvu o pôžičke, ktorú neskôr podpísal. Obsah zmluvy pri podpise nenamietal z toho dôvodu,
že pán C. potreboval mať papier podpísaný. Suma 332.000,- € mu bola poskytnutá na dvakrát na jehoúčet. Do podpisu zmluvy vrátil pánovi C. 168.000,- €. Nenamietal túto skutočnosť pri uzavretí zmluvy
o pôžičke, bral to tak, že bolo potrebné, aby sa niečo platilo, pán C. mu naúčtoval nejaké úroky, a
teda napriek tomu, že už zaplatil sumu 168.000,- €¸ podpísal zmluvu, že dlhuje 500.000,- €. Teraz sa

domnieva, že mu dlhuje len rozdiel medzi sumou 500.000,- € a tým, čo už zaplatil. Neplatnosti zmluvy
sa domáha preto, lebo manželka nevedela nič o tejto zmluve. Namieta túto zmluvu teraz z toho dôvodu,
lebo to nie je malá suma, chcel sa s pánom C. dohodnúť na splátkach, zatiaľ sa nedohodli, lebo nemal
z čoho splátky zaplatiť.

Z výpovede svedka O.. F. X., nar. 12. 1. 1975, trvale bytom R., A. XXXX/XX, súd zistil, že všetkých
účastníkov konania s výnimkou právneho zástupcu žalobkyne pozná ako priateľov. Predmetnú Zmluvu
o pôžičke nespisoval. O pôžičke peňazí sa dozvedel priamo z úst O. Z., bolo to na jeseň roku 2010.
Predával mu obchodný podiel vo firme Y. A., Z..F..P.. a vtedy prišla reč aj na to, koľko je menovaný dlžný
S. C.. O. Z. mu povedal, že C. požaduje od neho 500.000,- €. Bolo to na jeseň roku 2010, keď sa stretli
u neho, pán C., on a pán Z.. Ako boli peniaze poskytnuté, koľko išlo na účet, k tomu sa vyjadriť nevie.

Keď sa stretli u neho sporili sa o to, koľko mu je dlžný O. Z., nakoľko tento tvrdil, že mu nejaké peniaze
zaplatil. Výsledkom stretnutia bol záver, že O. Z. zaplatí S. C. sumu 500.000,- € do konca januára 2011.
Na aký účel konkrétne bola táto suma poskytnutá sa nevie vyjadriť. Bol prítomný pri uzatváraní zmluvy o
pôžičke, keď si bol vybavovať nejaké záležitosti ohľadom auta u pána C.. Pred ním túto zmluvu podpísal
O. Z.. Bola tam aj žalobkyňa. Podľa neho to urobil preto, aby mal svedka. Čo sa týka toho, kto spisoval

zmluvu predpokladá, že túto zmluvu spisoval právny zástupca S. C..

Z výpisu bankového účtu žalovaného 2/ súd zistil, že dňa 11.2.2009 bola na tento účet poukázaná platba
od S. C. vo výške 166.000,-€ a dňa 27.2.2009 platba v sume 166.000,-€. (č.l. 5 spisu)

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2010 uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ súd zistil, že
predmetom tejto zmluvy je poskytnutie peňažnej pôžičky v sume 500.000,-€, pričom žalovaný 2/ sa
zaviazal túto sumu vrátiť najneskôr do 31.1.2011. Ako sankcie bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
0,03% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. (č.l. 6 spisu)

Z rozhodcovského rozsudku sp.zn. S. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX Rozhodcovského súdu pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s.r.o. vo Veľkom Krtíši súd zistil, že rozhodcovský súd zaviazal žalovaného 2/ na
zaplatenie sumy 500.000,-€ žalovanému 1/ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 500.000,-
€ od 1.2.2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,03% denne zo sumy 500.000,-€ od 1.2.2011
do zaplatenia a trovy konania v sume 36.000,-€ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2010. (č.l.

7-8 spisu)

Z návrhu na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku č. S. súd zistil, že žalovaný 2/ si podal
návrh dňa 1.6.2011 na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku č. S. XX/XXXX zo dňa 3.5.2011
Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., pričom toto konanie sa vedie na

Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. XC/XX/XXXX a nie je doposiaľ právoplatne skončené. ( č.l.
36-41 spisu)

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá..

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobkyne je v plnom
rozsahu dôvodná.

Súd mal preukázané, že dňa 10.12.2010 bola uzavretá Zmluva o pôžičke medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/ ako fyzickými osobami, ktorej predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky v sume
500.000,- €. Súd mal taktiež preukázané, že účastníčkou zmluvy nebola žalobkyňa a ani nebolo
preukázané, že by o uzavretí spornej zmluvy mala pred jej uzavretím vedomosť. V záujme spravodlivého
usporiadania vzťahov účastníkov konania súd skúmal, či uzavretie zmluvy na požičanie sumy 500.000,-

€ je alebo nie je bežnou vecou týkajúcou sa spoločných vecí, a teda či na realizáciu tohto právneho
úkonu je alebo nie je potrebný súhlas aj druhého manžela (žalobkyne), a či z tohto pohľadu ide o platný
alebo relatívne neplatný právny úkon. Nie je sporné, že poskytnutie pôžičky len jednému z manželov
sa netýka spoločných vecí v BSM. Na druhej strane v prípade zohľadnenia len existencie priameho
vzťahu skúmaného právneho úkonu k spoločným veciam by bolo značne nespravodlivé nezohľadniť
aj účinky tohto právneho úkonu vo vzťahu k spoločným veciam, keďže v rámci exekúcie môže byť

žalobkyňa pozbavená spoluvlastníctva na majetku patriaceho do BSM. Aj podľa názoru ústavného súdu
v jeho rozhodnutí pod sp. zn. I.ÚS/26/2010 pre aplikáciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je
nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam a postačí, ak
ide o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo
sfére spoločných vecí. Predmetnou zmluvou mala byť nepochybne požičaná vysoká suma finančných

prostriedkov, a preto v zmysle uvedeného podľa názoru súdu je potrebné, aby účastníkom takejto
zmluvy boli obaja manželia, resp. aby s ňou žalobkyňa súhlasila prípadne, aby bol manžel (žalovaný 2/)
splnomocnený žalobkyňou na uzavretie takéhoto právneho úkonu. Keďže tomu tak nebolo, žalobkyňa
sa dôvodne dovolala relatívnej neplatnosti spornej zmluvy o pôžičke a súd jej návrhu v plnom rozsahu
vyhovel.

Súd posúdil predmetný právny úkon aj cez prizmu dobrých mravov, pretože aj v tomto kontexte sa javí,
že môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). V
danom prípade nemožno nezohľadniť ani tú skutočnosť, že žalovaný 1/ súdu nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce sumu, ktorú reálne požičal žalovanému 2/. Žalobkyňou a žalovaným 2/ bola v konaní

preukázaná suma pôžičky len vo výške 332.000,- €, pričom aj táto bola poskytnutá vo februári 2009 a
sporná zmluva o pôžičke bola uzavretá v decembri 2010. Žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal,
že v čase uzavretia spornej zmluvy požičal žalovanému 1/ nejaké finančné prostriedky, (pričom zmluva
o pôžičke je reálnou zmluvou a bez skutočného odovzdania požičiavaných peňazí platne nemôže
vzniknúť, s prihliadnutím k tomu, že dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti zaťažuje v konaní

práve žalovaného 1/). Za daných okolností predmetný právny úkon vo vzťahu k žalobkyni sa javí aj ako
úkon odporujúci dobrým mravom (v zmysle, že by žalobkyňa mala niesť účinky právneho úkonu vo sfére
majetku v BSM hoci sa javí, že sporný právny úkon je aj absolútne neplatný).

Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel a určil, že zmluva o

pôžičke uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 10.12.2010 je neplatná.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci bola plne úspešná žalobkyňa a vzniklo

jej právo na náhradu trov konania v sume 937,96€ voči vo veci plne neúspešným žalovaným 1/ a 2/,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby na súd v sume 99,50€ a z trov
právneho zastúpenia v sume 838,46€.

Súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ k náhrade trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhlášky“). Trovy právneho zastúpenia u žalobkyne
pozostávajú z tarifnej odmeny, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, t.j. za úkony právnej služby
poskytnuté do konca roka 2011 je základná sadzba 57,-€, v roku 2012 - 58,69€ a v roku 2013 - 60,07€.
V roku 2011 poskytol právny zástupca žalobkyne dva úkony právnej služby, ktorými sú príprava a

prevzatie zastupovania v sume 57,-€ a písomné podanie žaloby na súd v sume 57,-€, k tomu režijný
paušál 2-krát po 7,41€. V roku 2012 - jeden úkon právnej služby, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2012
v sume 58,69€, k tomu režijný paušál 1-krát po 7,63€. V roku 2013 - dva úkony právnej služby, účasť
na pojednávaní dňa 14.1.2013 v sume 60,07€ a účasť na pojednávaní dňa 18.2.2013 v sume 60,07€,k tomu 2x režijný paušál po 7,81€, t.j. spolu suma za úkony právnej pomoci spolu s režijnými paušálmi
vo výške 330,90€. Právny zástupca si vyúčtoval cestovné (základná náhrada a spotrebované pohon.
hmoty) na pojednávania dňa 22.10.2012, 14.1.2013, 18.2.2013 (Námestovo - Zvolen a späť) spolu

v sume 197,72€ (22.10.2012 - 250km x 0,183 - základná náhrada = 45,75€; spotrebované pohonné
hmoty 5,6/100 x 250km x 1,468€ = 20,552€; 14.1.2013 - 250km x 0,183 - základná náhrada = 45,75€;
spotrebované pohonné hmoty 5,6/100 x 250km x 1,429€ = 20,006€; 18.2.2013 - 250km x 0,183 -
základná náhrada = 45,75€; spotrebované pohonné hmoty 5,6/100 x 250km x 1,422€ = 19,908€); k
tomu náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (t.j. pri úkonoch právnej

služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta
a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za
každú aj začatú polhodinu), v roku 2012 - 8 polhodín (na 1 pojednávanie z Námestova do Zvolena tam
a späť pri trvaní jednej cesty 1 hodina 55 minút) x 12,71€ t.j. 101,68€ a v roku 2013 - 16 polhodín (na 2
pojednávania z Námestova do Zvolena tam a späť pri trvaní jednej cesty 1 hodina 55 minút) x 13,01€
t.j. 208,16€. Spolu trovy právneho zastúpenia oboch žalobcov v sume 838,46€.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá..

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).