Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by JUDr. Erik Tomus

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010602
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného Q. B.,

pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. marca 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Q. B., narodený XX. E. XXXX v Q., trvale bydliskom Q., prechodne bez prihlásenia ul. X. Q. č. XX/
XX, XXX XX Q.,

sa uznáva vinným, že

odpresnenezistenéhočasupribližnedo11.25hdňa26.05.2020sineoprávneneabezpovoleniakúpilod
doposiaľ nestotožnenej osoby a následne u seba prechovával 1 kus vrecka označeného ako „MOKATE
Dark Chocolate“ obsahujúceho kryštalický materiál s hmotnosťou 4,753 g a s priemernou koncentráciou
74,3 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 3.531 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré

možnopovažovaťpodľahmotnostnéhokritériazaminimálne47obvyklejednorazovýchdávokdrogy,ato
až do 26.05.2020 približne do 11.25 h, kedy tieto drogy podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku obvinený
Q. B. dobrovoľne vydal v Malackách hliadke Obvodného oddelenia PZ Malacky, pričom metamfetamín je
zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a tohto konania sa obvinený Q.
B. dopustil napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 1T/4/2015 zo dňa
09.03.2015, právoplatným dňa 09.03.2015 právoplatne odsúdený za spáchanie zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona,

teda

neoprávnene kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a taký čin spáchal napriek
tomu, že už bol za taký čin odsúdený,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona.

Za to sa mu

ukladápodľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona per analogiam, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 2 Trestného

zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v:
- trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 29. mája 2020, sp. zn. 0T/51/2020, právoplatnom dňa
29. mája 2020,
- rozsudku Okresného súdu Malacky z 01. marca 2021, sp. zn. 1T/41/2020, právoplatnom dňa 01. marca
2021,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri)

roky.

Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 (jeden)
rok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ambulantnou

formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 02. novembra 2020 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 02. novembra 2020, č. 2Pv/213/20/1106-53, na Q. B., pre obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na

skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Q.V. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a prípadného ochranného opatrenia, a to oboznámením
znaleckého posudku č. 47 vypracovaný znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria, MUDr. A. Q. č. l. 74 - 81, aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov z 01. marca 2021, spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/51/2020
a z neho najmä trestného rozkazu č. l. 55 - 56, a spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/41/2020
a z neho najmä zápisnice o hlavnom pojednávaní z 01. marca 2021 a späťvzatia odvolania zo strany
obžalovaného z 01. marca 2021 o 10.48 hod.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu obžalovanému Q. B. súd vychádzal zo závažnosti obzvlášť závažného zločinu,
z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia
trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 2
Trestného zákona) na 10 rokov až 15 rokov.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá

buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému Q. B., súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný
čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť

rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť
uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci
dvaroky(§49ods.1Trestnéhozákona),respektívetriroky(§51ods.1Trestnéhozákona).Zuvedeného
vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody,
pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.

Vzhľadom na to, že obžalovaný Q. B. spáchal uvedenú trestnú činnosť skôr, ako bolo súdom prvého
stupňa vyhlásené iné odsudzujúce rozhodnutie za iný jeho trestný čin a to v danom prípade rozsudkom
Okresného súdu Malacky z 01. marca 2021, sp. zn. 1T/41/2020, ktorým bol obžalovaný uznaný vinnýmz prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (ktorého
sa dopustil dňa 03. mája 2020) a odsúdený na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
15 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

za súčasného zrušenia výroku o treste z odsúdenia tunajším súdom sp. zn. 0T/51/2020 (ktorý skutok bol
spáchanýdňa26.mája2020aktorýjetiežvsúbehusprejednávanoutrestnoučinnosťouobžalovaného),
a za súčasne uložených trestov zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3
roky - trest prevzatý z odsúdenia tunajším súdom sp. zn. 0T/51/2020 a na dobu 1 rok - trest uložený v
rámci trestného činu vo veci 1T/41/2020, bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest v zmysle

§ 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 2 Trestného
zákona). Rozsudok tunajšieho súdu z 01. marca 2021, sp. zn. 1T/41/2020, nadobudol právoplatnosť
dňa 01. marca 2021 o 10:48 hod. (teda pred vyhlásením dokazovania na hlavnom pojednávaní sp.
zn. 1T/97/2020 za skončené a pred vyhlásením rozsudku z 01. marca 2021, sp. zn. 1T/97/2021),
kedy došlo k späťvzatiu odvolania podaného obžalovaným voči rozsudku z 01. marca 2021, sp. zn.
1T/41/2020. V danom prípade najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov je obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
pri ktorom zákonodarca stanovil trestnú sadzbu odňatia slobody od 10 rokov do 15 rokov, nakoľko
vo vyššie uvedenej trestnej veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/41/2020 za uvedené prečiny je
rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody až na 2 roky.

Pri ukladaní súhrnného trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery.
Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného
zákonaapriťažujúceokolnostipodľa§37písm.a)ažpísm.o)Trestnéhozákona,pričomuobžalovaného
Q. B. zistil 1 poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a

tento úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Priťažujúcu okolnosť súd zistil tiež jednu -
recidívu, pretože obžalovaný má v odpise evidovaných 7 relevantných záznamov (hoci v rámci prvých
štyroch, z ktorých v dvoch prípadoch bol odsúdený ako mladistvý, sa na neho hľadí, ako keby nebol
odsúdený), naposledy - pred dopustením sa prejednávanej a v súbehu spáchanej trestnej činnosti,
a pred odsúdením tunajším súdom sp. zn. 1T/4/2015, ktoré odsúdenie tvorí znak skutkovej podstaty

prejednávaného obzvlášť závažného zločinu, čo má za následok aj nepoužitia tohto odsúdenia ako
okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby - bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky z 26. augusta 2011, sp. zn. 2T/17/2011, právoplatným 07. novembra 2011, pre spáchanie
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, so zaradením do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasne uloženého trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky a 6 mesiacov. Pred naposledy
uvedeným odsúdením má obžalovaný evidované ďalšie dve odsúdenia tunajším súdom za rovnaké
prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia (bod 5 a 6 odpisu registra trestov), za ktoré mu bol
uložený v neskoršom prípade nepodmienečný trest odňatia slobody a v skoršom prípade podmienečný

trest odňatia slobody, ktorý bol ale následne premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody.

SúduobžalovanéhoQ.B.nezistilpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h)Trestnéhozákona(spáchanie
viacerých trestných činov), pretože spáchanie druhého (a viacerých) trestného činu ako priťažujúcej
okolnosti sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň

jeden je zločinom (resp. obzvlášť závažným zločinom), aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2
Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu popri zločine, je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej

časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2, resp. § 42 ods. 1 Trestného zákona). Ak je potom takto použitá,
jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada
„ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.

Nakoľko obžalovanému Q. B. bolo potrebné ukladať súhrnný trest za 1 obzvlášť závažný zločin a 2

prečiny, bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť trestnú sadzbu aplikáciou asperačnej
zásady. V tejto súvislosti je ďalej nutné uviesť, že Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
publikovaným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 428/2012 z 28. novembra 2012 bolo
vyslovené, že § 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovitrest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ustanovenie § 41 ods. 2 slová „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ Trestného zákona

dňom vyhlásenia tohto nálezu v zbierke zákonov stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky
neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s ústavou, stráca po 6 mesiacoch od vyhlásenia tohto
nálezu v zbierke zákonov platnosť.

Z vyššie citovaného výroku nálezu ústavného súdu vyplýva, že citovaná časť § 41 ods. 2 veta za

bodkočiarkou Trestného zákona je nielen v nesúlade s ústavou, ale taktiež dňom publikácie nálezu v
zbierke zákonov stratila účinnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené citované ustanovenie už nie je platné
ustanovenie.

Nakoľko pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u obžalovaného Q. B. v pomere 1:1,
nedochádza tým pádom k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, alebo § 38

ods. 4 Trestného zákona, avšak zároveň je v zmysle vyššie uvedeného potrebné vykonať úpravu trestnej
sadzby aj podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, čím došlo k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby v
rámci asperačnej zásady, pričom v tomto prípade sa horná hranica trestnej sadzby uvedená v osobitnej
časti Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby, teda v
danom prípade o 5 rokov (15 rokov : 3 = 5 rokov). Uvedeným postupom došlo k úprave trestnej sadzby

trestu odňatia slobody od 10 rokov do 20 rokov.

Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu - najmä osoby obžalovaného Q. B., jeho postoj k spáchanej
trestnejčinnosti,vrámciktoréhosakspáchaniuskutkupriznávavpodstateodprípravnéhokonania(hoci
s istými výhradami), avšak kľúčové v danom prípade je, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil

vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a spáchanie skutku oľutoval - súd dospel
k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia
slobody v sadzbe uvedenej vyššie, by bolo neprimerane prísne. Preto pri ukladaní trestu obžalovanému
súd pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného v jednej z právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj/55/2016, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného

činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal

všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8
Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu

uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie
práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť
rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - k tomu primerane
R 12/2017).

Pri ukladaní trestu súd okrem osoby obžalovaného Q. B. zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku ako
i možnosti jeho nápravy, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na rozsah činu
aj z pohľadu uňho nájdených dávok drogy. V neposlednom rade je dôvodné poukázať tiež na to, že
obžalovaný obchodoval s drogami a tieto prechovával po tom, čo už bol za obchodovanie s drogami a ich
prechovávanie odsúdený. Tieto okolnosti sú už ale subsumované do kvalifikovanej skutkovej podstaty

trestného činu kladeného obžalovanému za vinu. Na druhej strane obžalovanému nepriťažilo, že v
prejednávanom prípade nebol odsúdený napr. za tzv. dílerstvo drog. Zároveň je potrebné poukázať na
v tejto chvíli celkovo už 9 záznamov v odpise registra trestov, ohľadom ktorých platí to, čo je uvedené
vyššie v rámci odôvodnenia priťažujúcej okolnosti týkajúcej sa recidívy obžalovaného. Čo do druhu
páchanej trestnej činnosti, obžalovaný bol súdne trestaný za drogovú trestnú činnosť, majetkovú trestnú

činnosť (trestné činy krádeže), i za trestnú činnosť týkajúcu sa rušenia činnosti orgánov verejnej moci
(prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia). Súčasne je dôležité dodať, že v osobe obžalovaného
ide stále o človeka vo veku, ktorý aj po vykonaní trestu, vrátane programu resocializácie v podmienkachvýkonu trestu odňatia slobody, bude mať možnosť zmeniť spôsob života a vyvarovať sa životných
pochybení obdobného charakteru.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, okolnosti prípadu a osobu páchateľa a tiež ustanovenia
zákona je súd zároveň toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania a preto bolo, tak ako je to skôr odôvodnené, analogicky použité mimoriadne zmierňovacie
ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 4 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanému Q. B. uložiť trest
aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom a obžalovanému mimoriadne znížil trest

odňatia slobody v maximálne možnej miere, teda o celú jednu tretinu, konkrétne na 6 rokov a 8 mesiacov
[120 mesiacov (10 rokov) : 3 = 40 mesiacov; 120 mesiacov - 40 mesiacov = 80 mesiacov (6 rokov a
8 mesiacov)]. Uvedený 80-mesačný trest (rešpektujúci aj druhú vetu § 42 ods. 2 Trestného zákona,
že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom) bude podľa názoru súdu
adekvátny na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa a súčasne ktorý bude trestom
dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným o spravodlivým z

pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu proporcionality.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze
Okresného súdu Malacky z 29. mája 2020, sp. zn. 0T/51/2020, právoplatnom dňa 29. mája 2020, a v
rozsudku Okresného súdu Malacky z 01. marca 2021, sp. zn. 1T/41/2020, právoplatnom dňa 01. marca

2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného Q. B. na výkon trestu súd aplikoval § 48 ods. 2 písm. b) a ods.
4 Trestného zákona a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

a nie maximálnym [§ 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona], nakoľko pred spáchaním skutku bol vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
3rokyuloženývtrestnejvecitunajšiehosúdusp.zn.1T/4/2015zaspáchaniezločinunedovolenejvýroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
172 ods. 1 písm. c) a písm. d) Trestného zákona obžalovaný vykonal dňa 11. augusta 2017), a súčasne

je súd toho názoru, že s prihliadnutím na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného,
bude náprava obžalovaného v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia lepšie zaručená.

Nakoľko obžalovanému Q. B. bol uložený súhrnný trest, súd musel v súlade s § 42 ods. 2 tretia veta
Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému Q. B. uložiť (zopakovať)

tresty zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 roky
a 1 rok, nakoľko také tresty boli uložené už skorším rozsudkom Okresného súdu Malacky z 01. marca
2021, sp. zn. 1T/41/2020, právoplatnom dňa 01. marca 2021 a súčasne tomu nebráni ustanovenie §
34 ods. 7 Trestného zákona.

Súd obžalovanému Q. B. uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, a to
predovšetkým s poukazom na závery znaleckého dokazovania, ktoré nebol dôvod nijako spochybňovať
či korigovať, nakoľko znalkyňa po vyšetrení obžalovaného navrhla také ochranné psychiatrické liečenie,
pretože vzhľadom na obžalovaného dlhoročnú závislosť od pervitínu môže byť z psychiatrického
hľadiska potenciálne pre spoločnosť nebezpečný.

Obžalovanému Q. B. súd obligatórne ukladal ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľkohoodsúdilzaobzvlášťzávažnýzločinnanepodmienečnýtrestodňatiaslobodyatentoochranný
dohľad súd uložil vo výmere 1 roka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.