Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206256
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8217206256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: X/ X. Z., K.. XX.XX.XXXX, O.
P. XXXX/XX, XXX XX O. - P. J. U. X/ Ľ. Z., Y.. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XXXX/XX, XXX XX O. - P. J.,
právnezastúpeníadvokátom:JUDr.JurajŠpirko,sosídlomNerudova6,04001Košice,protižalovaným:
X/ B. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. P. J.S. XXXX,XXX XX O. U. X/ B. Z., Y.. F., K.. XX.XX.XXXX, O. P. J.
XXXX,XXX XX O., na základ plnej moci zastúpení splnomocnencom: JUDr. Q. Y., bytom I., o ochranu
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.02.2020
č.k. 3C 39/2017-169, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej
len „okresný súd“) 10.11.2017 sa žalobcovia domáhali, aby okresný súd uložil žalovaným spoločne a

nerozdielne povinnosť odstrániť časť stavby - oplotenia, nachádzajúceho sa na pozemku CKN č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 658 m2, ktorý je Okresným úradom O., katastrálnym odborom
(ďalej len „katastrálny úrad“) zapísaný na LV XXX, pre obec O., katastrálne územie P. J. (ďalej len
„sporný pozemok“) v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku (v žalobnom petite zrejme chybou v
písaníuvedené„znaleckýposudok“správnebymalobyť„geometrickýplán“,pozn.).Taktiežsadomáhajú
uloženia povinnosti žalovaným, aby spoločne a nerozdielne vypratali sporný pozemok (CKN č. XXX/X)
a aby uhradili žalobcom trovy konania.

3. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej parcely (CKN
č. XXX/X), ako aj rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na tejto spornej parcele, s
ktorou bezprostredne susedí parcela CKN č. XXX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných (spolu ďalej
len „susedný pozemok žalovaných“), pričom niekedy okolo roku 2011, kedy sa v blízkosti spornej
parcely žalobcov začala stavať cesta, žalobcovia zistili, že skutočný priebeh hranice medzi ich spornou
parcelou a susedným pozemkom žalovaných nezodpovedá právnemu stavu. Žalobcovia napríklad zistili,

že aj oni užívajú parcelu CKN č. XXX/XX [nachádzajúcu sa v susedstve spornej parcely, avšak z
druhej strany (z východnej strany) ako je orientovaný susedný pozemok žalovaných, ktorý je z ich
západnej strany, pozn.], ktorá je vo vlastníctve Mesta O. (ďalej len „Mesto“), preto v tejto súvislosti
žiadosťou zo 04.10.2011 žalobcovia požiadali Mesto o odkúpenie predmetnej parcely CKN č. XXX/XX,avšak do podania žaloby k odkúpeniu predmetnej parcely nedošlo. Súčasne žalobcovia poukázali, že
svojou žiadosťou adresovanou katastrálnemu úradu žiadali aj o prešetrenie priebehu hraníc medzi ich
spornou parcelou a susedným pozemkom žalovaných, pričom katastrálny úrad im vo svojej odpovedi

z 24.10.2011 oznámil, že susedné pozemky boli nadobudnuté na základe dohôd o zriadení práva
osobného užívania pozemkov, ktorým dohodám predchádzali geometrické plány č. XXX-XXXX-XX a
č. XXX-X-XXXX-XXX/XX, ktoré geometrické plány katastrálny úrad rešpektuje a súčasne podotkol, že
nezodpovedá za faktické posuny hraníc medzi pozemkami v teréne, ktoré mohli byť spôsobené fyzickou
osobou s tým, že v súbore geodetických informácií nebol zistený dôvod na opravu chyby v katastri

nehnuteľnosti. V ďalšej odpovedi zo 04.05.2012 katastrálny úrad žalobcom oznámil, že podľa zistení pri
obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., vyhotoveného Katastrálnym ústavom v Žiline
v roku 1999 nebol zohľadnený geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie
parcely CKN č. XXX, čím došlo k nesúladu terajšieho stavu v katastrálnej mape, kde bola vytvorená
parcela CKN č. XXX/X a z nej parcela CKN č. XXX/XX, ktorá priebehom hraníc parciel vzniknutých na
základe citovaného geometrického plánu patrila do vlastníctva jednotlivých vlastníkov. Katastrálny úrad

taktiež poučil žalobcov, že posun hraníc v teréne je potrebné riešiť súdnou cestou. Žalobcovia uviedli, že
vzhľadom na to, že katastrálny úrad považuje za správne v katastri nehnuteľností uvedené údaje, ktoré
sa týkajú cit.: „sporných parciel“ (v žalobe nešpecifikované, ktoré sú to parcely, pozn.), domáhajú sa
svojich nárokov súdnou cestou s tým, že žalobcovia si za účelom určenia skutočného priebehu hranice
dali vypracovať Ing. X. B., autorizovaným geodetom geometrický plán č. XXX/XXXX z 21.05.2014, z

ktorého má vyplývať, že žalovaní neoprávnene užívajú časť sporného pozemku vo vlastníctve žalobcov
v rozsahu 106 m2, ktorú časť si žalovaní aj ohradili oplotením a to približne pred 30 rokmi, kedy
žalovaní stavali svoj rodinný dom. Žalobcovia podotkli, že sa pokúsili so žalovanými dohodnúť, avšak
bezúspešne, s poukazom na uvedené teda žalobcovia majú za to, že žalovaní neoprávnene zasahujú
do ich vlastníckeho práva k spornej parcele (CKN č. XXX/X), keďže neoprávnene ohradili časť tejto ich

nehnuteľnosti,čímichobmedzilivovýkoneichprávvlastníkavecdržať,užívať,požívaťavneposlednom
rade aj s ňou disponovať a to bez toho, aby mali žalovaní akýkoľvek právny titul a preto sa ochrany
svojho vlastníckeho práva žalobcovia domáhajú podanou žalobou.

4. Prílohou žaloby boli: Okresným úradom O., katastrálnym odborom vedený LV č. XXX; notárska

zápisnica sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX z XX.XX.XXXX; geometrický plán č. XXX/XXXX z 21.05.2014;
list žalobcov adresovaný Mestskému úradu v O.e zo 04.10.2011 označený ako „Uzatvorenie kúpnej
zmluvy na odpredaj nehnuteľného majetku mesta - žiadosť“; list Mestského úradu O. z 19.10.2011
adresovaný žalobkyni označený ako „Odkúpenie časti pozemku - odpoveď“; list Správy katastra O. č.
XXX/XXXX z 24.10.2011 adresovaný žalobcom; list Správy katastra O. č. XXX/XXXX zo 04.05.2012

adresovaný žalobcom; list žalobcov adresovaný žalovaným z 12.12.2011, ktorým ich vyzvali na
mimosúdne urovnanie sporu a list PZ žalobcov adresovaný žalovaným z 21.08.2017 označený ako
„Predžalobná výzva“ a napokon aj fotografická príloha.

5. Žaloba s prílohami bola doručená na vyjadrenie do vlastných rúk žalovaných dňa 15.12.2017,

ktorí sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným okresnému súdu 02.01.2018, v ktorom uviedli, že
absolútne neuznávajú nárok žalobcov s tým, že žalobcami v žalobe označené parcely a stavby na
nich postavené, žalovaní užívajú nerušene bona fidei od 09.08.1979 s tým, že poukazujú, že ak na
základe nového merania vznikli nejaké nezhody, čo sa týka výmery pozemkov, tieto si majú žalobcovia
riešiť so Slovenskou republikou. Vzhľadom na uvedené žiadali žalobu ako celok zamietnuť. Prílohou

vyjadrenia boli: rozhodnutie č. 3325/79-196/II zo 06.08.1979 o pridelení pozemku do osobného užívania
žalovaných; geometrický plán č. XXX-XX-XXXX-XXX/XX z 10.11.1979; listina z 31.05.2017 označená
ako cit.: „Záznam z pracovného jednania o odkúpení pozemku“ a „Dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemku“ z 10.08.1979.

6. K vyjadreniu žalovaných zaujal stanovisko právny zástupca žalobcov podaním doručeným okresnému
súdu 07.03.2018, v ktorom uviedol, že žalovaní vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili
tvrdenia žalobcov, ani nimi predložené dôkazy o tom, že žalovaní neoprávnene užívajú časť pozemku
žalobcov č. XXX/X a to v rozsahu 106 m2. Uviedol, že žalovaní nespochybnili žalobcami predložený
geometrický plán č. XXX/XXXX z 21.05.2014 a tento nebol spochybnený ani žalovanými predloženým

geometrickým plánom č. XXX-XX-XXXX-XXX/XX z 10.12.1981, ktorý bol vypracovaný pre účely
zamerania domu a nepreukazuje skutočný priebeh hranice medzi susednými pozemkami žalobcov a
žalovaných a navyše z časového hľadiska predchádza žalobcami predložený geometrický plán č. XXX/
XXXX, pričom žalovaní nepredložili žiadny iný geometrický plán, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcov.Uviedol, že z vyjadrenia žalovaných a k nemu priložených listín, vyplýva iba to, že žalovaným svedčí
vlastnícke právo k pozemku CKN č. XXX/XX a k rodinnému domu na ňom postavenom, pričom uviedol,
že predmetom sporu však nie je spornosť vlastníckeho práva žalovaných k týmto nehnuteľnostiam, toto

medzi stranami sporným nie je, ale sporným je faktický priebeh hranice medzi parcelami žalobcov a
žalovaných, t.j. medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX/XX, pričom konštatoval, že z prílohy, ktorú predložili
žalovaní, konkrétne zo záznamu z pracovného jednania o odkúpení pozemku z 31.05.2017 má naopak
vyplývať, že žalovaný mal vedomosť o tom, že hranice susedných pozemkov parcely CKN XXX/XX
sú chybne v teréne vytýčené, takže podľa žalobcov žalovaní, nemohli byť dobromyseľní pokiaľ ide o

užívanie časti spornej parcely vo vlastníctve žalobcov. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadajú žalobe
vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z Okresným úradom
O., katastrálnym odborom vedeného LV č. XXX pre okres O., obec O. a katastrálne územie P. J., vyplýva,
že parcela CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 658 m2, ako aj na tejto parcele

postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktorí
vlastnícke právo k nim nadobudli na základe rozhodnutia cit. „RI XXX/XX - X/XX G. P. Y.. MU C.X/XX
- Z XXX/XX.“

8. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 694/80, Nz 772/80 z 12.12.1980 vyplýva, že vo forme notárskej

zápisnicebolaspísanákúpnazmluvamedzipredávajúcimimanželmiB.najednejstraneažalobcamiako
kupujúcimi na strane druhej, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy žalobcovia za kúpnu cenu 10 600,-
Kčs kúpili rozostavaný rodinný dom, ktorý manželia B. začali stavať na základe stavebného povolenia
vydaného MNV, odborom výstavby v O.e č. XXXX/XXXX zo 07.07.1980 a to na spornej parcele cit.: „EN
XXX/X o výmere 633 m2“, ku ktorej parcele mali manželia B. zriadené právo osobného užívania, ktoré

právo užívania k tejto spornej parcele súčasne manželia B. taktiež touto zmluvou postúpili žalobcom za
sumu 5 100,- Kčs.

9. Z „Výkazu plôch“ z 23.09.1971 vyplýva, že z parcely č. XXX bolo vytvorených celkovo XX parciel a
to od č. XXX/X - č. XXX/XX a č. XXX, pričom parcela č. XXX/X (aktuálne vo vlastníctve žalobcov) mala

evidovanú výmeru 633 m2 a parcela č. XXX/XX (aktuálne vo vlastníctve žalovaných) mala evidovanú
výmeru 609 m2.

10. Z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX z 23.09.1971 vyplýva teritoriálne rozmiestnenie parciel č.
XXX/X a č. XXX/XX, ktoré spolu susedili s tým, že cit.: „... hranice sú označené medzníkmi.“, pričom

parcela č. XXX/X mala výmeru 19,10 m x 36,90 m a parcela č. XXX/XX mala výmeru 21 m x 29,20 m
(zle čitateľné, pozn.)

11. Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v O.e č. XXXX/XX z 12.06.1980
vyplýva, že ide o rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby rodinného domu pre žiadateľa X. B. na

parcele č. XXX/X s tým, že stavba jednopodlažného rodinného domu cit: „Územne bude osadená
do uličnej čiary okolistej zástavby, t.k. 10 m od východnej hranice parcely a 5 m od južnej hranice
parcely. Čelná fasáda bude orientovaná smerom východným. Pozemok po celom obvode bude oplotený
pletivom, vstup z uličnej strany bude opatrený oceľovou bránkou s dverami a bet. Soklíkom.“

12. Zo stavebného povolenia č. XXXX/XX vydaného 07.07.1980 Mestským národným výborom,
odborom výstavby v O.e vyplýva, že bolo najsamprv udelené stavebníkovi X. B., neskôr bolo označenie
stavebníka prečiarknuté a ako nový stavebník je označený žalobca (v závere rozhodnutia je uvedená
poznámka, že cit: „Zmena stavebníka bola oprávnená na základe notárskej zápisnice o prevode
rozostavanej stavby rodinného domu zo dňa 15.12.1980 pod reg. číslom RI XXX/XX a nového listu

vlastníctva č. XXX zo dňa 6.1.1981“), ktorému sa udelilo povolenie na výstavbu rodinného domu na
parcele č. XXX/X, vedenej na LV č. XXX a to s obytnou plochou vo výmere 58,50 m2, s podmienkami
umiestnenia stavby v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby č. XXXX/XX z 12.06.1980, pričom
stavebný dozor mal vykonávať Q. S..

13. Z kolaudačného rozhodnutia č. XXXX/XX zo 07.07.1983 vyplýva, že ide o kolaudačné rozhodnutie
rodinného domu žalobcov so súpisným č. XXXX a orientačným č. XXX, postaveného na parcele CKN
č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov, vydaného na základe miestneho šetrenia 07.07.1983 s tým, že bolo
konštatované, že oproti pôvodnej dokumentácii neboli vykonané žiadne zmeny.14. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyplýva, že ho vyhotovil Ing. X. B. 21.05.2014, pričom z
popisnej časti geometrického plánu vyplýva, že ide zákres cit.: „... na oddelenie parciel p. č. XXX/X, XXX/

XX, XX, XX, XX, XX a XXX/XX“. Z grafického zákresu v predmetnom geometrickom pláne je zrejmé,
že sporná parcela CKN č. XXX/X po jej ľavej strane susedí s parcelou CKN č. XXX/XX vo vlastníctve
žalovaných, pričom v dôsledku nového zákresu (červenou farbou) bola medzi nimi vytvorená nová
parcela č. XXX/XX, ktorá je na jej severnej strane široká 4 m a na južnej strane je široká 3,43 m. Ďalej
sporená parcela CKN č. XXX/X po jej ľavej strane susedí aj s parcelu CKN č. XXX/XX, pričom v dôsledku

nového zákresu (červenou farbou) bola ich styčná plocha pohltená do výmery novovytvorenej parcely
č. XXX/XX. Ďalej sporená parcela CKN č. XXX/X po jej pravej strane susedí s parcelou CKN č. XXX/XX,
zvrchu susedí s parcelou CKN č. XXX/XX, pričom v dôsledku nového zákresu (červenou farbou) boli
medzi nimi vytvorené nové parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX a napokon sporná parcela CKN č. XXX/X
zospodu susedí s parcelou CKN č. XXX/X. Na zadnej strane geometrického plánu je tzv. „Výkaz výmer“,
v ktorom je uvedený tzv. „doterajší stav“ parciel a ich „nový stav“, pričom pokiaľ ide o spornú parcelu

č. XXX/X vedenú na LV č. XXX, podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala výmeru 658 m2, avšak pod
položkou „nový stav“ je uvedená s výmerou 355 m2 a to z toho dôvodu, že pôvodná parcela č. XXX/
X o výmere 658 m2 bola rozdelená na viacero ďalších parciel, a to na už zmienenú parcelu č. XXX/X
vo výmere 355 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 109 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 163 m2 a
na parcelu č. XXX/XX o výmere 31 m2, s tým, že všetky tieto parcely sú vo vlastníctve žalobcov. Ďalej

podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala parcela č. XXX/XX výmeru 593 m2, avšak podľa „nového
stavu“ bola taktiež rozdelená na parcelu č. XXX/XX o výmere 517 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere
55 m2 a na parcelu č. XXX/XX o výmere 21 m2, pričom všetky tieto tri parcely sú vo vlastníctve A. S.
a U. S.. Napokon podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala parcela č. XXX/XX výmeru 200 m2, avšak
podľa „nového stavu“ bola taktiež rozdelená na parcelu č. XXX/XX o výmere 189 m2 vo vlastníctve cit.:

„doterajší“ a na parcelu č. XXX/XX o výmere 11 m2 vo vlastníctve A. S. a U. S..

15. Z listu žalobcov adresovaného Mestskému úradu v O.e zo 04.10.2011 vyplýva, že žalobcovia žiadali
Mesto o odpredaj pozemku č. XXX/XX, ktorý bol vo vlastníctve Mesta a bezprostredne susedil so
spornou parcelou CKN č. XXX/X vedenou katastrálnym úradom na LV č. XXX a to s odôvodnením, že

túto parcelu č. XXX/XX žalobcovia užívajú viac ako 30 rokov, sejú na nej zeleninu a kvety a majú cez
ňu zriadený aj prechod osobným motorovým vozidlom.

16. Z listu Mesta z 19.10.2011 adresovaného žalobcom vyplýva, že Mesto oznamuje žalobcom, že ich
žiadosť o odkúpenie parcely CKN č. XXX/XX o výmere 190 m2 bude predložená na prejednanie do

komisie správy majetku Mesta s tým, že o ďalšom postupe budú žalobcovia informovaní.

17. Listom č. 453/2011 z 24.10.2011 katastrálny úrad informuje žalobcov o vybavení ich žiadosti zo
04.10.2011, ktorou sa žalobcovia domáhali prešetrenia priebehu hraníc medzi pozemkami D. č. XXX/
XX a CKN č. XXX/XX v katastrálnom území P. J.. Sprava katastra žalobcov informuje, že tieto pozemky

nadobudli ich vlastníci na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemkov v rokoch
1979 a 1980, čomu predchádzali geometrické plány č. XXX-XXXX-XX a č. XXX-X-XXXX-XXX/XX, ktoré
geometrické plány katastrálny úrad rešpektuje a za fyzické posunutie hraníc v teréne nezodpovedá s
tým, že žalobcov informuje, že zmenu priebehu hraníc nie je oprávnená Správa katastra riešiť, uvedené
je možné vyriešiť buď dohodou medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností alebo rozhodnutím súdu

alebo zameraním skutočného stavu hranice v teréne príslušným geodetom.

18. V liste č. 153/2012 zo 04.05.2012 katastrálny úrad informuje žalobcov, že na základe ich žiadosti
z 13.04.2012 o prešetrenie hraníc pozemkov CKN č. XXX/X, CKN č. XXX/XX a CKN č. XXX/XX zistil,
že pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., ktorý bol vyhotovený v roku 1999

Katastrálnym ústavom v G., nebol zohľadnený geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, ktorý bol vyhotovený
na rozdelenie parcely CKN č. XXX, v dôsledku čoho malo dôjsť k cit.: „... nesúladu terajšieho stavu v
katastrálnejmape,kdebola vytvorenáparcelaCKNXXX/XaznejCKNXXX/XX,ktorápriebehomhraníc
parciel vzniknutých na základe citovaného geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX patrila do vlastníctva
jednotlivých vlastníkov. Tento nesúlad terajšieho stavu oproti stavu podľa GP č. XXX-XXXX-XX, spôsobil

posun hraníc pozemkov, ktorý je potrebné riešiť súdnou cestou“ (pozn. súdu: nie je zrejmé, o posun
hraníc medzi ktorými pozemkami sa jedná).19. Listom z 12.12.2011 žalobcovia vyzývajú žalovaných, aby odstránili drevené prístrešky a oplotenie
z časti ich spornej parcely CKN č. XXX/X, ktorú tak mali žalovaní neoprávnene užívať o čom mali mať
žalovaní podľa vyjadrenia žalobcov vedomosť s tým, že ich upozorňujú, že ak bez zbytočného odkladu

tieto prístrešky a oplotenie neodstránia, tak žalobcovia sa budú svojich vlastníckych práv domáhať na
súde podanou žalobou. Z podacieho lístka vyplýva, že list bol daný na poštovú prepravu 15.12.2011.

20. Z listu označeného ako „Predžalobná výzva“ z 21.08.2017 vyplýva, že právny zástupca žalobcov
informuje žalovaných, že žalovaní neoprávnene užívajú časť spornej parcely žalobcov (CKN č. XXX/X)

a to v rozsahu 106 m2, čo má vyplývať z geometrického plánu č. XXX/XXXX s tým, že ich vyzýva na
mimosúdne riešenie sporu s upozornením, že v opačnom prípade sa budú žalobcovia domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva súdnou cestou.

21. Z Okresným úradom O., katastrálnym odborom vedeného LV č. XXX pre okres O., obec O. a
katastrálne územie P. J., vyplýva, že parcela CKN č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere

597 m2, ako aj na tejto parcele postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných, ktorí vlastnícke právo k nim nadobudli na základe cit. „RII 52/79, Z
56/93-30/79.“

22. Listinou označenou ako cit.: „Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979,

MSNV v O.e pridelil žalovaným za náhradu 2 436,- Kčs do osobného užívania parcelu č. XXX/XX v
katastrálnom území P. J. o výmere 609 m2.

23. Z cit. „Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania“ č. XXXX/XX-XXX/II zo 06.08.1979
vyplýva, že finančný odbor ONV v O.e pridelil žalovaným manželom do osobného užívania parcelu

č. XXX/XX v katastrálnom území P. J. o výmere 609 m2 a to pre účely výstavby rodinného domu. K
rozhodnutiu je priložená aj snímka z pozemkovej mapy, z ktorej je zrejmé, že pozemok č. XXX/XX susedí
po pravej strane s pozemkom č. XXX/X, pričom na pozemku č. XXX/XX je situovaný rodinný dom a to
tak, že od hranice so spornou parcelou č. XXX/X je situovaný v dvojnásobne väčšej vzdialenosti ako
od jeho hranice z ľavej strany (s pozemkom č. XXX/XX), t.j. nachádza sa bližšie k hranici s pozemkom

č. XXX/XX.

24. Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v O.e č. XXXX/XX z 10.09.1979
vyplýva, že ide o rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby rodinného domu žalovaných na parcele č.
XXX/XX s tým, že rodinný dom bude postavený cit: „... na 2 m od hranice susedného pozemku zo strany

severovýchodnej a na 4,5 m zo strany juhozápadnej.“

25. Z popisnej časti geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX-XXX/XX z 10.11.1979 overeného Ing. Q.
vyplýva, že sa má jednať o cit. „... zameranie domu...“ na parcele č. XXX/XX, ktorá parcela susedí po
jej pravej strane so spornou parcelou č. XXX/X, pričom rodinný dom je situovaný bližšie k hranici s

pozemkom po jeho ľavej strane, t.j. k hranici s pozemkom XXX/XX, pričom zameraním vyplýva, že od
tejto hranice s pozemkom č. XXX/XX je vzdialený 2 dieliky a od hranice so spornou parcelou č. XXX/X
je rodinný dom vzdialený 9 dielikov, pričom z pripojeného výkazu výmer je zrejmé, že pozemok č. XXX/
XX má výmeru 609 m2.

26. Z kolaudačného rozhodnutia č. XXXX/XX z 28.12.1981 vyplýva, že ide o kolaudačné rozhodnutie
rodinného domu žalovaných so súpisným č. XXXX a orientačným č. XXX, postaveného na parcele CKN
č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných, vydaného na základe miestneho šetrenia 28.12.1981 s tým, že
bolo konštatované, že oproti pôvodnej dokumentácii neboli vykonané žiadne zmeny.

27. Zo stavebného povolenia č. T.-XXX/XX-Hi zo dňa 10.03.1993 vyplýva, že sa jedná o povolenie
na výstavbu garáže na parcele žalovaných č. XXX/XX, s tým, že cit.: „...stavba garáže bude osadená
zo strany severozápadnej na 1 m od hranice pozemku majetkoprávne vysporiadaného.“, pričom k
stavebnému povoleniu bol priložený situačný nákres, z ktorého je zrejmá orientácia rodinného domu
žalovaných na parcele č. XXX/XX, ako aj orientácia hospodárskych budov a orientácia garáže na tomto

pozemku a to tak, že garáž sa nachádza cit. „... na severnej strane do úrovne hospodárskej budovy
navrhovateľa /stavebníka/“, t.j. pri hranici pozemku žalovaných č. XXX/XX s pozemkom suseda č. XXX/
XX.28. Z listiny z 31.05.2017 označenej ako „Záznam z pracovného jednania o odkúpení pozemku“ vyplýva,
že 31.05.2017 sa na Mestskom úrade v O.e uskutočnilo pracovné jednanie medzi zástupcom mesta,
zástupcami správy majetku mesta a so žalovaným B. Z., ktorý sa dostavil na úrad ohľadom odpredaja

parcely CKN č. XXX/XX vo vlastníctve Mesta jeho susedovi pánovi Z. (žalobcovi), pričom žalovaný
poukázal na to, že sú chybne vytýčené hranice okolitých susedných pozemkov (bez konkretizácie o
ktoré pozemky sa má jednať, pozn. súdu) a preto navrhuje, aby za účasti Mesta bola táto problematika
riešená za účasti dotknutých obyvateľov.

29. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 137 písm. a) C.s.p., § 123, § 124, § 126
ods. 1, ods. 2, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 1, ods. 2 a § 872 ods. 6 Občianskeho
zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

30. V danom prípade sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú voči žalovaným plnenia, spočívajúceho
v povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosť, t. j. konkrétne parcelu č. XXX/XX vytvorenú geodetickým

zameraním a zakreslenú v geometrickom pláne č. XXX/XXXX z 21.05.2014 (ďalej len „geometrický plán
č. XXX/XXXX“), a to na tom základe, že podľa žalobcov im označená novovytvorená parcela č. XXX/XX
vlastnícky patrí a žalovaní im ju neoprávnene zabrali. V zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX bola
totižto parcela č. XXX/XX vytvorená z parcely CKN č. XXX/X vlastnícky patriacej žalobcom, pričom, ako
už bolo uvedené, túto novovytvorenú parcelu podľa žalobcov neoprávnene užívajú žalovaní a to ako

súčasť žalovaným vlastnícky patriacej susednej parcely CKN č. XXX/XX.

31. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že žalobcovia sú
skutočne bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom
území P. J. a príslušným katastrálnym úradom vedenej na LV č. XXX a taktiež, že žalovaní sú skutočne

bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. J.
a príslušným katastrálnym úradom vedenej na LV č. XXX, ktoré parcely spolu teritoriálne susedia, t.j.
majú spoločnú hranicu (viď. geometrický plán č. XXX/XXXX; výkaz plôch z XX.XX.XXXX na č.l. 147).

32. Žalobcovia pritom im vlastnícky patriacu parcelu CKN č. XXX/X nadobudli na základe kúpnej zmluvy

uzavretej formou notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX z 12.12.1980, na podklade ktorej
žalobcovia odkúpili do manželov B. jednako na tejto označenej parcele stojaci rozostavaný rodinný
dom a jednako aj právo osobného užívania k tejto spornej parcele, ktoré právo užívania manželia B.
nadobudli na základe verejnej listiny, ktorou bola dohoda o zriadení práva osobného užívania v roku
1980 a to za účelom, výstavby rodinného domu. Na základe toho bolo manželom B. rozhodnutím

Mestského národného výboru, odborom výstavby v O.e č. XXXX/XX z 12.06.1980 povolené umiestniť
na parcele č. XXX/X stavbu rodinného domu, stavebné povolenie na výstavbu ktorého im bolo udelené
rozhodnutím Mestského národného výboru, odborom výstavby v O.e č. XXXX/XX zo 07.07.1980, ktoré
stavebné povolenie bolo práve v dôsledku označenej notárskej zápisnice o prevode rozostavanej stavby
rodinného, následne udelené ako stavebníkov žalobcovi. Rodinný dom žalobcov so súpisným č. XXXX

a orientačným č. XXX postavený na parcele č. XXX/X bol skolaudovaný rozhodnutím č. XXXX/XX zo
07.07.1983.

33. Žalovaní, im vlastnícky patriacu parcelu CKN č. XXX/XX nadobudli na základe verejnej listiny, ktorou
bola „Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979 uzavretej medzi MsNV v O.e

a žalovanými a to pre účely výstavby rodinného domu. Na základe toho bolo žalovaným rozhodnutím
Mestského národného výboru, odborom výstavby v O.e č. XXXX/XX z 10.09.1979 povolené umiestnenie
stavby rodinného domu na parcele č. XXX/XX, pričom rodinný dom žalovaných so súpisným č. XXXX
a orientačným č. XXX postavený na parcele č. XXX/XX bol skolaudovaný rozhodnutím č. XXXX/XX z
28.12.1981.

34. Z uvedeného vyplýva, že sporové strany vzájomne susediace pozemky CKN XXX/X a CKN XXX/
XX nachádzajúce sa v katastrálnom území P. J. nadobudli od bývalého MsNV O. v priebehu rokov 1979
(žalovaní) a 1980 (žalobcovia), na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania a v tejto súvislosti
sporové strany disponujú rozhodnutiami o tomto pridelení pozemkov do osobného užívania za účelom

výstavby rodinných domov, rozhodnutiami o umiestnení stavby - rodinných domov na pozemkoch CKN
XXX/X a CKN XXX/XX v kat. území P. J., stavebným povolením (predložené žalobcami) a kolaudačnými
rozhodnutiami.35. Po ustálení si vlastníckych vzťahov sporových strán, k sporom dotknutým parcelám CKN XXX/
X a CKN XXX/XX, sa okresný súd, skôr než by rozhodol o dôvodnosti žalobcami požadovaného
plnenia (vypratania parcely č. XXX/XX), musel najsamprv predbežne vysporiadať s otázkou, komu

t.j. či žalobcom alebo žalovaným svedčí vlastnícke právo ku geodetickým zameraním novovzniknutej
parcele č. XXX/XX, teritoriálne sa nachádzajúcej na hraničnej línii parciel CKN XXX/X a CKN XXX/
XX, tak ako je zakreslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX. Vyriešenie otázky vlastníctva k
tejto označenej novovzniknutej parcele bolo totižto nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o jej
prípadnom vyprataní, keďže jej vypratania by sa s úspechom mohol domáhať iba jej vlastník alebo

oprávnený držiteľ, majúci v zmysle cit. § 130 ods. 2 OZ oprávnenia na úrovni vlastníka.

36. V súvislosti s vlastníctvom k tejto novovzniknutej parcele č. XXX/XX, nebolo medzi sporovými
stranamisporným,žeprijejužívaníexistujenesúlad(rozpor)medzistavomprávnymastavomfaktickým,
pričom žalobcovia svoj vlastnícky nárok k tejto novovzniknutej parcele argumentačne zdôvodňovali
závermi geometrického plánu č. XXX/XXXX z 21.05.2014 a žalovaní, ktorí túto parcelu dlhodobo reálne

užívajú, uplatnili na pojednávaní námietku vydržania. V danom prípade bolo okresnému súdu, jednako
z jeho rozhodovacej činnosti [napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 182/2014 zo
16.09.2015kvecivedenejokresnýmsúdompodsp.zn.6C215/2011],akoajzvykonanéhodokazovania
v danej veci [napr. príslušný katastrálny úrad v liste adresovanom žalobcom č. XXX/XXXX zo 04.05.2012
konštatoval, že pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., ktorý bol vyhotovený v

roku 1999 Katastrálnym ústavom v G., nebol zohľadnený geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, ktorý
bol vyhotovený na rozdelenie parcely CKN č. XXX v dôsledku čoho došlo k posunu hraníc alebo
výpoveď svedka JUDr. V.] známe, že v sporom dotknutom katastrálnom území P. J. došlo v príčinnej
súvislosti s obnovou katastrálneho operátu vykonanou v roku 1999 k posunu hraničných čiar, avšak táto
vedomosť nič nemení na nevyhnutnosti preskúmať, či v danom konkrétnom prípade dlhodobo, medzi

sporovými stranami zaužívaným užívacím stavom novovzniknutej parcely č. XXX/XX neboli naplnené
znaky vydržania, ako jedného zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva.

37. Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje nadobudnutie vlastníctva, v danom prípade k nehnuteľnej
veci (pozemku) v dôsledku kvalifikovanej držby veci, trvajúcej po zákonom stanovenú dobu (pri

nehnuteľnostiach podľa cit. § 134 ods. 1 OZ min. 10 rokov). Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá
viera (dobromyseľnosť), vzhľadom na to, že sa jedná o kategóriu výhradne abstraktnú, vyjadrenú
vnútorným psychickým stavom držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, aj keď v
skutočnosti to tak nie je, je navonok spoznateľná (identifikovateľná) podľa cit. § 130 ods. 1 OZ iba „so

zreteľom na všetky okolností veci“, t.j. iba z vyhodnotenia dôveryhodnosti a objektívnej uveriteľnosti
súhrnu všetkých okolností sprevádzajúcich toto subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec
mu vlastnícky patrí. Dobromyseľnosť držiteľa teda musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ
pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého subjektu požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť, ktorej

vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
„všetky okolnosti“ dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

38. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako

držiteľ vec nadobudol, t.j. či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný (bona fíde) alebo
nedobromyseľný (mala fide) treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z
hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. V tomto smere predmetom dokazovania

môžu byť iba skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie
prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie držiteľa o dobromyseľnosti,
že mu vec patrí, pričom dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne v ňom museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí.

39. K vydržaniu vlastníckeho práva, ktoré je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva,
dochádza priamo zo zákona (nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu), po splnení zákonom
určených predpokladov, ktorými sú a boli - oprávnená (dobromyseľná) držba, uplynutie zákonom určenejvydržacej doby (pri nehnuteľnostiach nikým nerušenej a nepretržite trvajúcej 10 rokov) a spôsobilý
predmet vydržania.

40. V danom prípade okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaní, ktorí
tvrdili, že vydržali vlastnícke právo k novovzniknutej parcele č. XXX/XX, ktorú fakticky užívajú ako súčasť
parcely CKN č. XXX/XX, t.j. užívajú ich ako jeden celok súc v presvedčení, že sa v celku jedná iba o
jednu parcelu CKN č. XXX/XX, mal teda za preukázané, že žalovaní nadobudli parcelu CKN č. XXX/
XX do osobného užívania zákonne a to na základe verejnej listiny, ktorou bola s MsNV v O.e spísaná

„Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979, pričom hneď po tomto im pridelení
tejto parcely si žalovaní už 10.11.1979, správajúc sa preventívne a starostlivo o svoje práva, dali túto
parcelu zamerať, ktoré zameranie bolo realizované v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne č.
XXX-XX-XXXX-XXX/X (č.l. 30 spisu) a ktorého závery mali podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní
12.11.2019, do terénu zameraním preniesť geodeti Ing. Q. a X. W. (nebohí), pri ktorom zameraní mali
byť podľa žalovaného hranice medzi parcelami č. XXX/XX a č. XXX/X vymedzené železnými tyčami,

podľa ktorých si potom žalovaní v roku 1982 medzi parcelami č. XXX/XX a č. XXX/X postavili plot.
Okrem preukázania existencie „Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979
a geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX-XXX/X z 10.11.1979, však žalovaní na preukázanie nimi
tvrdených skutočností o rozsahu (výmere) užívania parcely č. XXX/XX, nepredložili iné dôkazy, pričom
žalobca poprel, žeby medzi označenými parcelami bola vyznačená hranica železnými tyčami a tiež

uviedol, že plot medzi parcelami bol postavený neskôr než ako to uviedol žalovaný a to cca okolo
roku 1984 - 1985. Keďže v dôsledku vykonaných dôkazov okresný súd už síce nemal pochybnosti
o oprávnenosti (zákonnosti) nadobudnutia do užívania parcely č. XXX/XX žalovanými, avšak mal
pochybnosti o ich dobromyseľnosti pri určení rozsahu jej užívania, t.j. rozsahu užívanej výmery, pričom
ohľadom tejto skutočnosti išlo v danom prípade medzi sporovými stranami iba o tvrdenie proti tvrdeniu,

keďžeanižalobcoviaonimitvrdenýchskutočnostiachnepredložiliinédôkazy(napr.fotografie,svedkovia
a pod.), okresný súd bol v tejto procesnej situácii nútený prihliadať na ďalšie objektívne okolnosti veci,
ktoré neboli medzi stranami sporné a z ktorých by bolo možné usudzovať dobromyseľnosť žalovaných
pri určení hranice ich pozemku č. XXX/XX. Pričom jednou z takýchto okolností bol geometrický plán
č. XXX-XXXX-XX z 23.09.1971 z ktorého vyplýva, že už v tomto období, t.j. v roku 1971 boli medzi

susednými parcelami č. XXX/X a č. XXX/XX cit. „... hranice označené medzníkmi.“, z ktorých mohli
eventuálne žalovaní vychádzať, pričom v zmysle listu katastrálneho úradu č. XXX/XXXX zo 04.05.2012,
ktorý bol adresovaný žalobcom na ich žiadosť o prešetrenie priebehu hraníc, práve tento geometrický
plán, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely č. XXX, nebol paradoxne zohľadnený pri obnove
katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J. v roku 1999. Avšak druhou a pre rozhodnutie

okresného súdu rozhodujúcou (nosnou) objektívnou a medzi stranami nespornou skutočnosťou, bolo
správaniesasamotnýchžalobcov.Zvyjadrenížalobcovtotižtovyplynulo,žeajonisamibolivdobrejviere
presvedčení, že hranica medzi parcelou č. XXX/X v ich vlastníctve a parcelou č. XXX/XX vo vlastníctve
žalovaných, tak ako bola v teréne zadefinovaná plotom postaveným žalovanými, je vymedzená správne
a v tejto viere tak žalobcovia, ako aj žalovaní po dobu viac ako 30 rokov (viď aj tvrdenie v žalobe,

pozn.) tieto parcely aj fakticky a bez akéhokoľvek vzájomného rušenia sa, aj užívali a to až do roku
2011, kedy žalobcovia začali mať, aj z podnetu susedy, podozrenie o neprávnom vymedzení hraníc
medzi pozemkami a preto listom žiadali katastrálny úrad o prešetrenie ich priebehu, ktorý im odpovedal
listom č. XXX/XXXX z 24.10.2011. Okrem toho, okresný súd poukazuje, na vyjadrenie žalobcov, že oni
sami sa v tomto ohľade, t.j. pri vymedzení rozsahu svojho majetku, nesprávali v súlade s postojom

starostlivého hospodára a svoju parcelu č. XXX/X si ani pred, ani pri a ani po výstavbe plota žalovanými,
ktorý plot bol postavený v ich prítomnosti (za ich dohľadu), nedali zamerať [žalobca sa na pojednávaní
sám vyjadril, že to bola jeho najväčšia chyba, pričom aj ostatné hranice (zo severnej a južnej strany)
svojho pozemku si žalobca ohradil iba podľa toho, ako mu to ukázali susedia, pozn.] a ani výstavbu plota
z dôvodu jeho nesprávneho umiestnenia nijako „nesabotovali“. Podľa okresného súdu sa tak samotní

žalobcovia vo vzťahu k starostlivosti o svoj majetok správali v rozpore so zásadou rímskeho práva
„vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej právo patrí len bdelým, t.j. tým ktorí v prvom rade sami dbajú
o jeho zachovávanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré medzi sporovými stranami neboli
sporné a s prihliadnutím na zásadu vyjadrenú v cit. § 130 ods. 1 OZ, podľa ktorej, pri pochybnostiach
či je držba oprávnená sa predpokladá, že držba je oprávnená, okresný súd uzavrel, že žalovaní mohli

byť v objektívne uveriteľnom dobromyseľnom presvedčení, že parcela č. XXX/XX, ktorú užívali vrátane
výmerynovovytvorenejparcelyč.XXX/XXimvlastníckypatríapretoustálil,žežalovaníbolivichužívaní,
vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní.41. Okresný súd mal za to, že okrem naplnenia tohto zákonného predpokladu a to je oprávnenosť držby
žalovanými vo vzťahu k parcele č. XXX/XX, ktorú užívali vrátane výmery novovytvorenej parcely č. XXX/
XXdobromyseľne,bolinaplnenéajďalšiedvazákonnépredpokladypreúspešnévydržanievlastníckeho

práva k parcele č. XXX/XX a to je doba trvania nepretržitej a nerušenej oprávnenej držby a predmet resp.
vec spôsobilá na vydržanie. Pokiaľ ide o dobu trvania oprávnenej držby, žalobcovia už aj priamo v žalobe
uviedli, že faktický stav užívania ich pozemku č. XXX/X, ako aj susedného pozemku žalovaných č. XXX/
XX vrátane výmery pozemku č. XXX/XX, takto pretrváva už viac ako 30 dokov. Okrem toho aj keby
okresný súd počítal lehotu oprávnenej držby žalovaných vo vzťahu k parcele č. XXX/XX vrátane parcely

č. XXX/XX až od roku 1985, kedy podľa tvrdenia žalobcu žalovaní postavili medzi parcelami č. XXX/
X a č. XXX/XX plot, čím vymedzili do dnešného dňa pretrvávajúci ich faktický užívací stav (odhliadnuc
od toho, že žalovaný tvrdil, že plot postavil už v roku 1982, pozn.) a túto lehotu by počítal do roku
1999, kedy reálne došlo v rámci vykonania obnovy katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J. k
novému digitálnemu zameraniu hraničných bodov a kedy sa teda najskôr mohli žalovaní dozvedieť o ich
nesprávnom vytýčení, čo by nalomilo ich dobromyseľnosť, tak aj tak by to bola lehota v trvaní 14 rokov,

čím je nepochybne naplnená zákonná dikcia potrebnej dĺžky trvania oprávnenej držby na vydržanie
vlastníckehoprávapodľacit.§134ods.1OZ,podľaktoréhopostačujenavydržanievlastníckehoprávak
nehnuteľnostitrvanieoprávnenejdržbyvtrvaní10rokov.Napokonpodľaokresnéhosúdunovovytvorená
parcela č. XXX/XX, ktorá je primárne predmetom sporu, je aj spôsobilým predmetom vydržania, pretože
v zmysle cit. § 134 ods. 2 OZ nemá status veci, ktorá by nemohla byť predmetom vlastníctva a ani veci,

ktorá by mohla byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.

42.Vzhľadomnavšetkyuvedenédôvodymalokresnýsúdzato,ževkonaníbolodostatočneosvedčené,
že zohľadniac všetky okolnosti veci žalovaní vydržali vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č.
XXX/XX tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX a preto bolo

bezpredmetným, aby im (rozumej žalovaným) okresný súd v zmysle žalobného petitu uložil toto ich
vlastníctvo vypratať, preto okresný súd žalobu zamietol.

43. Okresný súd nad rámec poznamenáva, že tento záver o vydržaní vlastníckeho práva žalovanými
k parcele č. XXX/XX, ktorú otázku, ako už bolo uvedené, t.j. otázku vlastníctva k tejto parcele musel

okresný súd vyriešiť prioritne (predbežne) ešte pred rozhodnutím o povinnosti plniť (vypratať ju),
v konečnom dôsledku nalomil stabilitu za iných okolností možno úspešnej žaloby žalobcov, keďže
odhliadnuc od uvedeného možno mať z predložených dôkazov za to, že zo strany žalovaných došlo
k posunu hranice pozemku č. XXX/XX smerom do pozemku žalobcov č. XXX/X v zmysle zákresu v
geometrickom pláne č. XXX/XXXX z 21.05.2014, jednoduchou komparáciou ktorého na jednej strane

s výkazom plôch vrátane geometrického plánu z 23.09.1971 (č.l. 146 a 147 spisu) predloženými
žalovanými na strane druhej, je tento posun zistiteľný. V geometrickom pláne č. XXX/XXXX z 21.05.2014
je právny (správny) stav zakreslený čiernou farbou a meraním zistený faktický (užívací) stav je
zakreslený červenou farbou, pričom vzhľadom na skutočnosť, že tento geometricky plán je vyhotovený v
určitej mierke, takže pri stanovení si smerodajnej mierky sú závery z jeho merania výpovedné. V danom

prípade si okresný súd určil mierku 2 milimetre merania v geometrickom pláne zodpovedajú 1 metru v
teréne, pričom pri odmeraní vzdialenosti právneho stavu (zákres čiernou) v geometrickom pláne č. XXX/
XXXXodhraničnéhoboduvktorommajústyčnýbodparcelyč.XXX/XXač.XXX/XXdohraničnéhobodu
vktorommajústyčnýbodparcelyč.XXX/XXač.XXX/Xjezrejméžemedzinimijevzdialenosť42mm,čo
pri stanovaní mierky 2 mm = 1 m, znamená, že reálna vzdialenosť týchto hraničných bodov je 21 metrov,

čo presne zodpovedá údaju vo výkaze plôch vrátane geometrického plánu z 23.09.1971, podľa ktorého
šírka parcely žalovaných č. XXX/XX by mala byť 21 metov. Avšak pri zameraní faktického (užívacieho)
stavu (zákres červenou) v geometrickom pláne č. XXX/XXXX od hraničného bodu v ktorom majú styčný
bodparcelyč.XXX/XXač.XXX/XXdohraničnéhoboduvktorommajústyčnýbodnovovzniknutáparcela
č. XXX/XX a parcela č. XXX/X je zrejmé že medzi nimi je vzdialenosť 48 mm na južnej strane a 50 mm na

severnej strane, čo pri stanovaní mierky 2 mm = 1 m, znamená, že reálna vzdialenosť týchto hraničných
bodov je 24 metrov na južnej strane a 25 metrov na severnej strane, čo nekorešponduje so právnym
stavom o šírke parcely č. XXX/XX v zmysle zákresu vo výkaze plôch vrátane geometrického plánu z
23.09.1971 predloženého žalovanými, keďže je tam odchýlka vo výmere šírky parcely č. XXX/XX o 3
m na južnej strane a o 4 m na jej severnej strane, čo ale na druhej strane korešponduje so závermi

geometrického plánu č. XXX/XXXX z 21.05.2014 ohľadom šírky novovytvorenej parcely č. XXX/XX.

44. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že: Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločnea nerozdielne odstrániť časť stavby - oplotenie zasahujúce z pozemku žalovaných C-KN parc. č. XXX/
XX na pozemok žalobcov C-KN XXX/X o výmere 658 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na
LV č. XXX pre obec O., k.ú. P. lúka, na Okresnom úrade O., katastrálny odbor v rozsahu uvedenom v

geometrickom pláne Ing. X.a B.a č. XXX/XXXX zo dňa 21.05.2014. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne vypratať časť pozemku C-KN parc. č. XXX/X a to v rozsahu ako je uvedený
v geometrickom pláne Ing. X.a B.a č. XXX/XXXX zo dňa 21.05.2014 označenom ako pozemok par. č.
XXX/XX o výmere 109 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre obec O., k. ú.
P. lúka na Okresnom úrade O., katastrálny odbor.

45. Ďalej uviedli, že v danom prípade nebol splnený zákonom určený predpoklad, ktorým je oprávnená
(dobromyseľná) držba. Dobromyseľnosť v užívaní parcely č. XXX/XX v zmysle geometrického plánu č.
XXX/XXXX spochybnila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.11.2019 žalobkyňa v 2. rade, keď
uviedla, že žalovaní ju žiadali, aby im povolila prechod v šírke 1 m cez svoj pozemok k potoku. Má
vedomosť, že žalovaní viedli spory ohľadne priebehu hraníc s pani S., ktorá je vlastníčkou parcely č.

XXX/XX a taktiež o tom, že žalovaný sa mal hádať ohľadne hranice pozemkov so svojim bratom niekedy
v 80-tych rokoch na pozemku žalovaných, na ktorý prišiel brat žalovaného a pri hraničnom kolíku sa
hádali o jeho umiestnení. Súd tieto tvrdenia vôbec nevzal do úvahy.

46. Žalovaní nemohli byť dobromyseľný v užívaní časti spornej parcely, ktorá je na geometrickom pláne

č. XXX/XXXX zakreslená ako parcela č. XXX/XX a to aj z dôvodu, že žalovaní museli mať vedomosť o
posune tejto hranice, o čom má svedčiť rozhodnutie o umiestnení stavby číslo XXXX/XX z 10.09.1979,
v zmysle ktorého žalovaní mali umiestniť svoj rodinný dom vo vzdialenosti 2 metre od hraničnej čiary so
spornou parcelou, avšak v skutočnosti žalovaní umiestnili dom ďalej ako je 2 metre.

47. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyplýva, že posun hranice smerom od spornej parcely je 4
metre, to znamená, že ak žalovaní umiestnili svoj rodinný dom v súlade s rozhodnutím o umiestnení
stavby, t.j. 2 m od hraničnej čiary, tak tento stav, t.j. 4 + 2 metre súhlasí s aktuálnym stavom, podľa
ktorého je dom žalovaných od súčasného plotu vzdialený 6 metrov.

48. Žalobkyňa vo svojich výpovediach ďalej uviedla, že má za to, že žalovaný úmyselne posunul svoj
plot do pozemku žalobcov, čo odôvodňuje tým, že hranicu smerom k žalobcom posunul aj jeho brat -
majiteľ parcely č. XXX/XX.

49. Súd by nemal prihliadať ani na námietky žalovaných o vydržaní, keďže súd na pojednávaní

12.12.2017 vyzval sporové strany na vyjadrenie sa k veci, pričom žalovaní reagovali až na pojednávaní
12.11.2019, teda prostriedky procesnej obrany neuplatnili včas. Súd prvej inštancie oprel svoje
odôvodnenie aj o dôkazy uvedené v bodoch 32. a 33. napadnutého rozhodnutia a to výkaz plôch z
23.09.1971 a GP č. XXX-XXXX-XX z 23.09.1971, pričom žalobcom nie sú známe tieto dôkazy a nie je
im známe ani to, kedy sa stali súčasťou spisu.

50. Súd by na tieto dôkazy nemal prihliadať. Podľa názoru odvolateľov, vzhľadom ku všetkým
skutočnostiam súd nesprávne právne vec uzavrel tak, že žalovaní mohli byť v objektívne uveriteľnom
dobromyseľnom presvedčení, že parcela č. XXX/XX, ktorú užívali vrátane výmery novovytvorenej
parcely č. XXX/XX im vlastnícky patrí a že žalovaní boli v ich užívaní, vzhľadom na všetky okolnosti

dobromyseľní. Tento záver súdu o vydržaní vlastníckeho práva žalovanými k parcele č. XXX/XX je podľa
názoru odvolateľov v rozpore so samotným odôvodnením rozsudku v bode 76.

51. Napokon odvolatelia majú za to, že súd prvej inštancie svoje skutkové a právne závery riadne
neodôvodnil.

52. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

53. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalobcov nie je opodstatnené.

54. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

55. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na to, že v bode
73. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vyslovil záver, že nemá pochybnosti
o oprávnenosti (zákonnosti) nadobudnutia do užívania parcely č. XXX/XX žalovanými, avšak mal
pochybnosti o ich dobromyseľnosti pri určení rozsahu jej užívania, t.j. rozsahu užívanej výmery.

56. Nespornou skutočnosťou je (čo žalobcovia v podanom odvolaní ani nespochybňujú), že žalovaní po
pridelení parcely na základe „Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979 si
dali túto parcelu zamerať geodetmi (bod 73.)(10.11.1979).

57. Podľa tvrdenia žalovaných, hranice medzi parcelami č. XXX/XX a č. XXX/X mali byť po zameraní
vymedzenéželeznýmityčami,podľaktorýchsivroku1982postaviliplot.Žalobcoviatototvrdeniepopreli.

58. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade tak išlo o tvrdenie proti tvrdeniu a žalobcovia
ohľadom nimi tvrdených skutočností nepredložili žiadne dôkazy (fotografie, svedkov a podobne).

59. Súd prvej inštancie tak v tejto procesnej situácii bol nútený prihliadať na ďalšie objektívne okolnosti

veci, ktoré neboli medzi stranami sporné (bod 73.) a z ktorých by bolo možné usudzovať dobromyseľnosť
žalovaných pri určení hranice ich pozemku č. XXX/XX.

60. Za rozhodujúcu (nosnú), objektívnu a medzi stranami nespornú skutočnosť významnú pre
rozhodnutie, ktorá vyplýva z vyjadrení žalobcov, považoval to, že aj oni sami boli v dobrej viere

presvedčení, že hranica medzi parcelami XXX/X v ich vlastníctve a XXX/XX vo vlastníctve žalovaných,
tak, ako je v teréne zadefinovaná plotom postaveným žalovanými, je vymedzená správne a v tejto viere
tak žalobcovia, ako aj žalovaní po dobu viac ako 30 rokov tieto parcely aj fakticky a bez akéhokoľvek
vzájomného rušenia sa aj užívali a to až do roku 2011, kedy žalobcovia začali mať, aj z podnetu susedy,
podozrenie o neoprávnenom vymedzení hraníc medzi pozemkami, a preto listom žiadali katastrálny

úrad o prešetrenie ich priebehu, ktorý im odpovedal listom č. XXX/XXXX z 24.10.2011. Okrem toho
súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalobcov, že oni sami sa v tomto ohľade, t.j. pri vymedzení
rozsahu svojho majetku nesprávali v súlade s postojom starostlivého hospodára a svoju parcelu č. XXX/
X si ani pred, ani pri a ani po výstavbe plota žalovanými, ktorých plot bol postavený v ich prítomnosti
(za ich dohľadu) nedali zamerať (žalobca sa na pojednávaní sám vyjadril, že to bola jeho najväčšia

chyba), pričom aj ostatné hranice (zo severnej a južnej strany) svojho pozemku si žalobca ohradil iba
podľa toho, ako mu to ukázali susedia) a ani výstavbu plota z dôvodu jeho nesprávneho umiestnenia
nijako „nesabotovali“. Podľa súdu prvej inštancie sa tak samotní žalobcovia vo vzťahu k starostlivosti
o svoj majetok správali v rozpore so zásadou rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa
ktorej právo patrí len bdelým, t.j. tým, ktorí v prvom rade sami dbajú o jeho zachovávanie. Vzhľadom

na všetky uvedené skutočnosti, ktoré medzi sporovými stranami neboli sporné a s prihliadnutím na
zásadu vyjadrenú v citovanom § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, pri pochybnostiach,
či je držba oprávnená, sa predpokladá, že držba je oprávnená, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaní
mohli byť v objektívne uveriteľnom dobromyseľnom presvedčení, že parcela č. XXX/XX, ktorú užívali
vrátane výmery novovytvorenej parcely č. XXX/XX im vlastnícky patrí, a preto ustálil, že žalovaní boli v

ich užívaní, vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní.

61. Ďalšími skutočnosťami boli „označenie hraníc medzníkmi“ pri rozdelení parcely č. XXX v roku 1971,
z ktorých žalovaní mohli „eventuálne vychádzať“ a skutočnosť, že žalobcovia výstavbu plota nijako
„nesabotovali“.

62. Odvolací súd tieto „ďalšie skutočnosti“ nepovažuje vo vzťahu k dobromyseľnosti užívania žalovaných
za právne významné, preto ani odvolacie námietky vo vzťahu k týmto záverom tiež nepovažuje za
významné.

63. Ak však v rozhodnej dobe vymedzenej súdom pre vydržanie (odvolateľmi nenamietanej) plynúcej
od postavenia plota, tak žalobcovia ako aj žalovaní nemali pochybnosti o správnosti užívania pozemku
č. XXX/XX žalovanými, ktorí zo strany žalobcov žalovaní vymedzili postaveným oplotením, závery súdu
prvej inštancie možno považovať za správne.64. Keďže súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcov zamietol, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

65. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným vzhľadom na úspech v odvolacom konaní priznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).