Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 5, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/119/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010373

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3815010373.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Ing. Štefana Škrípa a Miloša Oberta, v trestnej veci obžalovaného E. F. C. R.. na hlavnom
pojednávaní dňa 5. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku súd

oslobodzuje

obžalovaného E. F., X.. XX.XX.XXXX Y. L., S. J., V. L. J. (H.), prechodne bytom J., M. M. Č..XA/X, toho
času vo väzbe v UZVaJS A. (v inej trestnej veci),

a

obžalovaného H. Z., X.. XX.X.XXXX Y. L., S. J., V. L. X., adresa na doručovanie písomností: J., M. M.
XA/XX,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 157/2013/3307, doručenej súdu
16.7.2015 pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 188 odsek 1, 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a)

Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že

· v bode 1

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 7.2.2013 o 11:15 hod. v Prievidzi, na Námestí slobody, pri
telefónnych automatoch, pri budove Pošty, obvinený H. Z. chytil poškodenému ruky, pritlačil ho chrbtom
k stene budovy, obvinený E. F. pristúpil k poškodenému a priložil mu k pravej strane krku nezistený nôž s

čepeľou dlhou približne 10-12 cm a vulgárne mu povedal, aby mu mobilný telefón dal a dodal, že telefón
mu dá, či chce alebo nie, na čo mu z obavy o svoj život poškodený E. J. dal celú tašku, v ktorej sa
nachádzal mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S III Mini so SIM kartou nezisteného čísla a zmluvu o
pripojení, čím spôsobili poškodenému E. J., podľa jeho vyjadrenia, škodu vo výške 300 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona vo vzťahu k obžalovanému H. Z. zrušuje sa výrok o vine, treste
a náhrady škody trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/124/2017 zo dňa 2.10.2017,
obvineným prevzatý dňa 30.10.2017, právoplatný 7.11.2017,

a obžalovaný H. Z.Š., X.. XX.X.XXXX Y. L., S. J., V. L. X., adresa na doručovanie písomností: J., M.
M. XA/XX,

je vinný, že

· v bode 2.

dňa 28.1.2017 v čase približne od 13:45 hod. v Prievidzi, počas jazdy v motorovom vozidle Dacia Logan,
nezisteného evidenčného čísla, označeného ako taxislužba H. V., z miesta Ciglianska cesta do miesta
OC Korzo, sediac na zadnom sedadle odklopil zadné operadlo sedadla a následne z dámskej kabelky,
položenej v zadnom kufri vozidla, vzal 1 ks dámskej koženej peňaženky svetlohnedej farby v hodnote

30 eur s obsahom finančnej hotovosti 115 eur a dokladmi na meno Mgr. H. Š., čím spôsobil poškodenej
Mgr. H. Š.A., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J., E.. K. XXX/X/XX, škodu odcudzením v celkovej výške 145 eur,

a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozhodnutím Obvodného oddelenia Policajného zboru
Prievidza v blokovom konaní č. bloku XXX XXX XX zo dňa 23.12.2016, právoplatným toho istého dňa,

uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 30 eur,

· v bode 3.

dňa 12.2.2017 v presne nezistenom čase v dobe od 21:30 hod. do 22:00 hod. v Prievidzi, v pohostinstve
Rampa na Ul. A. Hlinku 4, využil chvíľkovú nepozornosť poškodeného J. G., ktorému odcudzil z vrecka

vetrovky, ktorú mal poškodený na stoličke, na ktorej sedel, mobilný telefón značky Wiko, bielej farby,
nezistenéhotypuavýrobnéhočísla,čímspôsobilpoškodenémuJ.G.škoduodcudzením100eur,pričom
skutok spáchal, hoci bol rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ v Prievidzi v blokovom konaní č. XXX
XXXXX,právoplatnýmdňa23.12.2016,postihnutýzapriestupokpodľa§50odsek1zákonač.372/1990
Zb. pokutou 30 eur,

teda

· v bode 2., 3.,

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý a sčasti čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

tým spáchal

· v bode 2., 3.,

pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona sčasti podľa písmena
c) Trestného zákona,a za to sa

odsudzuje:

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, § 41 odsek 3 Trestného zákona, k spoločnému trestu odňatia slobody v trvaní 4
(štyri) mesiace, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1
Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný H. Z. povinný nahradiť poškodenému J. G.,

X.. XX.X.XXXX Y. L., V. L. J., M. M. XXXX/XA, škodu vo výške 100 eur, a poškodenej Mgr. H. Š.,
X..XX.XX.XXXX, V. L. J., E.. K. XXX/XX, škodu vo výške 115 eur.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného E. J., X.. XX.X.XXXX, V. Č. L. Ž. X. P., R.G.
XX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhláseného
obžalovaného H. Z.V. o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza sp. zn. 1Pv 114/17/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu tohto priznaného
skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul ku skutku obžaloby prokurátora č. 2Pv 157/13/3307 obžalovaného
H. Z., oboznámil sa s výpoveďou obžalovaného E. F. z prípravného konania (pretože obžalovaný využil
zákonné právo a na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať), vypočul svedkov E. J., F. F., A. R., Z.
R.F., Z. L., J. Z., vypočul znalca MUDr. Z. O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný E.X. F. v vo výpovedi z prípravného konania, taktiež odmietol vypovedať.

Obžalovaný H.K. Z. ku skutku obžaloby č. 2Pv 157/13/3307 vypovedal, že poškodený ich stretol na
Charite v Prievidzi, pýtal sa ich, či nemajú pre neho nejaký „kšeft“, že potrebuje peniaze, lebo jeho žena

má narodeniny. Povedali mu, že nič pre neho také nemajú, no poškodený išiel s nimi smerom do mesta.
On si deň pred týmto stretnutím bral v Orange telefón, tak poškodenému povedali, že ak teda niečo
chce, aby išiel do Orange, môže si vziať telefón, a teda dať ako darček. Uviedol, že čakali poškodeného
pred predajňou Orange, že išiel do nej poškodený sám. Na vyvstaný rozpor oproti prípravnému konaniu,
kedy vypovedal, že išli do predajne s poškodeným, uviedol, že si na to už presne nepamätá, možno si

pozeral v predajni telefóny. Ešte uviedol, že sa ho poškodený pýtal, či mu môže požičať na akontáciu,
nebolo to veľa peňazí. Obžalovaný F. bol vonku. Poškodenému predaj telefónu schválili, potom predal
obžalovanému F. paušálnu kartu. Poškodený chcel niečo kúpiť v Tescu, predal ten telefón v bazáre, bola
tam aj R., tá dávala občiansky preukaz, telefón ona buď predala alebo založila. Tej aj dal asi 10 eur.
Ešte ho raz neskôr stretli - poškodeného, z toho predaja mu vrátil požičané peniaze. To, čo je uvedené

v skutku obžaloby, sa nestalo, určite poškodeného nepritlačili, veď je to na námestí, chodí tam veľa ľudí,
je tam aj mestská kamera, poškodený ani nevolal políciu, keby sa to stalo, bol by volal políciu. Koľko
presne dostal poškodený za telefón, sa už nevedel presne vyjadriť. Stretli poškodeného ešte aj po týždni
na stanici v Prievidzi, obžalovaný F. sa poškodeného pýtal, prečo mu dal vypnúť telefónnu kartu, keď
mu ju predal. Poškodený začal kričať, bol výbušný, nervózny, hovoril, že ho dá zavrieť. Prečo po takom

čase vec poškodený oznamoval, nerozumie, všetko si to vymyslel, možno pre tú telefónnu kartu, ktorú
mu vytýkal F.. Skutok obžaloby 1Pv 114/17/3307 uznal, jeho spáchaniu oľutoval.

Svedok Z. R. vypovedal, že v čase, kedy malo ku skutku dôjsť, aj s manželkou pracoval v stánku pred
OD Tesco. Obžalovaný F. za ním prišiel, či nemá požičať 10 eur, že chcú vybrať telefón, potom s nejakým

pánom odišiel ten telefón vybrať. Potvrdil slovnú hádku medzi obžalovanými, okrem obžalovaného F.tam bol aj obžalovaný Z.C., no pri nej nebol použitý žiaden nôž ani násilie - bitka, veď tadiaľ chodí veľa
ľudí. Udialo sa to pri telefónnych automatoch, no on tam dobre videl, bol zvedavý, či im mobilný telefón
dajú, tak sa aj stále na nich pozeral. Obžalovaný F. tomu mužovi hovoril, aby sa nebál, že mu peniaze

dá, peniaze mu mal dať na druhý deň, keď telefón predá. Telefón videl v krabici, mal ju obžalovaný F..
Bola s obžalovanými i jeho bývalá manželka, aby si mohli vybrať telefón. Muž nahnevaný odišiel, odišiel
smerom hore ku kostolu. On nevidel delenie peňazí. Vyvstané rozpory vo svojej výpovedi z prípravného
konania, kedy vypovedal, že potreboval občiansky preukaz, vysvetlil tak, že si myslí, že chceli požičať
10 eur. Prišli za ním dvakrát. Vyšetrovateľ sa ho nepýtal, či tam bol nôž, násilie, teraz na hlavnom

pojednávaní sa ho pýtali, tak o tom vypovedal. Obžalovaný Z. bol len vedľa, presne ho nesledoval.
Nevedel sa ani presne vyjadriť, kto išiel do predajne mobilov.

Poškodený vypovedal, že priateľka F. mala narodeniny, tak jej chcel kúpiť darček, a preto išiel do
predajne Orange, že zoberie telefón na paušál. Cestou stretol oboch obžalovaných, išiel cestou od
charity, pýtali sa ho, kde ide a nakoniec išli s ním smerom k Prioru do predajne. Tlačili na neho, aby vzal

telefón. Vzal telefón Samsung Galaxy, stál 1 euro, bol to telefón na paušál. Priateľka nebola s nimi, tá
bola ďalej v priestoroch, ako boli telefónne automaty na námestí. V predajni boli s ním obaja obžalovaní.
Tam prišil k nemu obžalovaný Z. ( bol vyzvaný predsedníčkou senátu, aby ukázal, ktorý z obžalovaných
to bol a tak ukázal rukou na obžalovaného Z.) a ten mu povedal, aby im dal telefón. Keď mu ho nechcel
dať, vulgárnym spôsobom opätovne od neho žiadal telefón, vyhrážal sa mu, že ho podreže a pritom

priložilkjehokrkunožík.Prišielknemudruhýobžalovaný,abytentelefóndal.Rozporoprotiprípravnému
konaniu, kedy vypovedal, že jeden z mužov ho pritlačil a ten druhý mu pritlačil nožík ku krku, ten čo
bol s ním v Orange, povedal, že aby mu dal telefón, vysvetlil, že mená nepoznal, pomýlil sa, všetko to
robil Z.. Na otázku obžalovaného F., ako sa v ich dvoch mohol pomýliť, veď on nosí vyholenú hlavu a
mal v čase skutku 100 kg, uviedol, že sa pomýlil, on má schizofréniu, pamätá si niečo, priateľka bola

od nich 20 metrov a videla, že obžalovaný F. mu dával nožík ku krku. Opäť teda na vyvstaný rozpor,
kto dával nôž ku krku, odpovedal, že teda Z.. Po prečítaní predsedníčkou senátu výpovede svedka z
prípravného konania pri konfrontácii s obv. Z., ktorá bola vykonaná 16.2.2013 a kde bol postavený tvárou
v tvár obvinenému, kde vypovedal, že kamarát Z. mu priložil nožík ku krku a povedal mu, že nožík im dá,
Z. nič nepovedal, uviedol, že sa bál, hovoril všetko možné. Hovorí pravdu na hlavnom pojednávaní, nôž

nedržal obžalovaný F., ten len hovoril, aby to radšej urobil. On určite nechcel im dať telefón, veď ho chcel
dať ako darček priateľke, v strachu im telefón dal. Naliehali však, že ho predajú. Ak v prípravnom konaní
vypovedal, že prišiel k nemu jeden cigáň, že mu ho predá za 60 eur, pripustil, že aj to povedal, že im
hovoril, že telefón predá za 200 eur, no nakoniec ho nechcel predať. Skutok bol oznámiť až s odstupom
času. Všetko sa stalo pre paušálnu kartu, stretol sa s obžalovanými po týždni, aj im hovoril, čo chcú.

Svedkyňa F. F.Č. vypovedala, že mala narodeniny a poškodenému odcudzili mobilný telefón, pamätá
si nejaký nožík, no nič bližšie si nepamätá. Ona bola pri telefónnej búdke, čo bolo asi 20 metrov, veľmi
sa zľakla, priateľa - poškodeného nejako tlačili, no bližšie si nepamätá ako, kto, ukázala rukou na
obžalovaného F., videla niečo akoby vyťahovali, čo to bolo však, nevedela povedať, ani ktorý to bol. Ak

v prípravnom konaní vypovedala, že to mohol byť nožík alebo nožničky, a že jeden ho držal a druhý
k nemu pristúpil a to „niečo“ vytiahol, sa nevedela vyjadriť. Neskôr prišli obžalovaní za poškodeným
na charitu, či sa stretli aj predtým, si nevedela spomenúť, prišli pre telefónnu kartu. Potom aj odišli z
Prievidze. Nikto nekričal, ona ostala ako priklincovaná.

Svedkyňa A. R.F. vypovedala, že nevidela žiadne násilie. Prišiel za ňou jej bývalý manžel, že obžalovaní
potrebujú nejakú ručiteľku. Potrebovali buď založiť alebo predať telefón. V predajni bol, podľa nej, s
obžalovanými aj jej bývalý manžel - svedok R.. K priebehu deja sa presne už nepamätala, no prebehlo
to normálne, obvykle, tak ako keď niekto ide do záložne. Ona dala svoj občiansky preukaz, nevedela
si spomenúť, či mobilný telefón tam predávali alebo dávali do záložne. V skupinke s obžalovanými si

nevšimla žiadnu ženu. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto vzal peniaze, bolo tam nejakých 200 eur, ak
v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný F.X., tak uviedla, že je to pravda, ona dala len svoj
občiansky preukaz. Určite tam bol aj obžalovaný Z., toho pozná z videnia. Ak v prípravnom konaní
vypovedala, že sa obžalovaného F. pýtala, o aký telefón ide, aj jej mal povedať, že si ho vzal na paušál,
na hlavnom pojednávaní sa už nevedela vyjadriť, nepamätala si to. Ona poškodeného J. nepozná, vtedy

tam, podľa nej, už nebol. Nepamätá sa, žeby tam niekto hovoril o nejakej lúpeži.

Svedok Z. L. i svedok J. Z. sa k samotnému skutku nevedeli vyjadriť. Vyjadrovali sa len k skutočnostiam
ohľadne stretnutia na stanici v Prievidzi, kde sa obžalovaní rozprávali s poškodeným o SIM karte, ktorúmal dať poškodený zablokovať a za ňu obžalovaný F. zaplatil 20 eur. Poškodený nadával obžalovanému
do cigáňov, hovoril, že ho dá zavrieť.

PretoževyvstalipochybnostioschopnostitakupoškodenéhoakoisvedkyneF.F.otom,čiakosvedkovia
vedia správne prežité udalosti vnímať a následne ich reprodukovať, bol vo veci pribratý znalec MUDr.
Z. O.. Znalec vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich záveroch znaleckých
posudkov s tým, že skonštatoval, že poškodený netrpel ani v súčasnosti netrpí duševnou chorobou.
Je užívateľom psychoaktívnych látok. Zistil u poškodeného poruchu psychiky a správania zapríčinenú

užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok - amnestický syndróm, ktorý mal nepriaznivý
vplyv na schopnosť svedka snímať prežité udalosti. Pamäťové funkcie svedka sú značne nespoľahlivé.
Reprodukcia zapamätaného je defektná, je sprevádzaná konfabuláciami, na ktoré nemá náhľad. Obsah
reprodukcie sa mení. Dokáže si zapamätať len v hrubých rysoch. U poškodeného znalec skonštatoval
sklony ku skresľovaniu prežitých udalostí, pamäťové výpadky sú nahradené konfabuláciami. Svedkyňa
F. netrpela ani v súčasnosti netrpí duševnou chorobou. Ako 17-ročná utrpela pri dopravnej nehode

závažné mnoholebečné poranenie. Postupne sa u nej vyvinula závislosť od viacerých psychoaktívnych
látok. Jej pamäťové funkcie sú podpriemerné až defektné. Dokáže si zapamätať hrubé rysy udalostí,
niektoré nepríjemné zážitky si dokáže zapamätať kvalitnejšie, iné menej, v dôsledku ich vytesňovania.
Porucha osobnosti na organickom podklade mala vplyv na schopnosť svedkyne vnímať a pamätať si
prežité udalosti. Pamäťové funkcie svedkyne sú podpriemerné až defektné, dokáže si prežité udalosti

zapamätať len v hrubých rysoch. U svedkyne neboli však zistené sklony ku skresľovaniu prežitých
udalostí, ani sklony ku klamstvu z chorobných príčin.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - kúpnopredajnou zmluvou na mobilný telefón Samsung Galaxy,
znejúcu na svedkyňu A. R..

Skutková veta obžaloby kládla za vinu obžalovaným, že spoločným konaním proti inému použili násilie v
úmysle zmocniť sa cudzej veci so zbraňou, čoho sa mali obžalovaní dopustiť tak, že po predchádzajúcej
vzájomnej dohode obvinený Z.Š. chytil poškodenému ruky, pritlačil ho chrbtom ku stene budovy a
obžalovaný F. pristúpil k poškodenému a priložil mu k pravej strane krku nezistený nôž a vulgárnym

spôsobom mu povedal, aby mu dal mobilný telefón, ktorý mu poškodený z obavy dal.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, jednotlivo a súhrnne, súd dospel k záveru, že nemá bez
akýchkoľvek pochybností dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní preukázané, že sa stal skutok
tak ako to obžalovaným kládla za vinu podaná obžaloba. Ani jeden dôkaz, resp. súhrn dôkazov

na seba nadväzujúcich túto skutočnosť bez pochybností nepreukazujú. Obžalovaný F. nevypovedal.
Obžalovaný Z. poprel použitie akéhokoľvek násilia v úmysle zmocniť sa mobilného telefónu. Použitie
násilia nepotvrdzujú a jeho použitie vyvracajú i svedkovia R.F.. O násilí resp. akomsi násilí vypovedajú
len svedkovia F. a poškodený. No i tu vyvstávajú výrazné nejasnosti, rozpory, ktoré sa dokazovaním
vykonaným na hlavnom pojednávaní, zrejme aj v dôsledku zdravotného stavu - duševného stavu

týchto svedkov (tak ako to vyplynulo z výpovede znalca v odboru zdravotníctvo - psychiatria
MUDr. O.C.), nepodarilo odstrániť. Svedkyňa F.S. popisovala nejaký konflikt, aj použitie noža alebo
nožníc, bližšie sa však nevedela vyjadriť. I výpoveď poškodeného, zrejme podľa obžaloby jediného
usvedčujúceho dôkazu, je nejednoznačná, plná vzájomných rozporov a protirečení s výpoveďou,
tvrdeniami poškodeného na hlavnom pojednávaní aj s výpoveďou z prípravného konania. Poškodený

vo výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne pozerajúc sa na obžalovaného Z.C. uviedol, že bol
to on, kto ho pritlačil na stenu a aj s nožom v ruke žiadal od neho mobilný telefón. Obžalovaný F.
len na to prišiel a povedal, aby ten telefón dal. Rozpor vo svojej výpovedi z prípravného konania, keď
usvedčoval oboch obžalovaných, vysvetlil tak, že on mená osôb vtedy nepoznal, bol to obžalovaný
Z. a vzápätí uviedol, že nôž mu ku krku priložil obžalovaný F.. I tu súd poukazuje na závery znalca

MUDr. O. ohľadne sklonu poškodeného ku konfabulácii a neschopnosti pre existujúci zdravotný stav
správne prežité udalosti si zapamätať a následne reprodukovať. Miesto, kde malo, podľa obžaloby, ku
skutku dôjsť, je frekventovaným miestom námestia mesta Prievidza, kde sa pohybuje zväčša väčší
počet ľudí. Ak by k nejakému násiliu voči osobe poškodeného malo dochádzať, je možné predpokladať,
že sa poškodený bude brániť, volať o pomoc, k čomu, ako z vykonaného dokazovania vyplýva,

vôbec nedošlo. Na mieste nachádzajúci sa svedkovia R. rovnako nepotvrdili, žeby dochádzalo medzi
obžalovanými a poškodeným k nejakému násiliu, telefón bol daný svedkyni R., aby ho dala do záložne
na predaj. Respektíve bezprostredne na to vyhľadá pomoc v blízkosti sa nachádzajúcej polície, vec ako
poškodený oznámi polícii, čo opäť nebolo zo strany poškodeného vykonané. Vec je ním oznamovaná ažs časovým odstupom 1 týždňa, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, tak z výpovede obžalovaných
ale i poškodeného, svedkov L.Á. a Z. pre konflikt o SIM karte, ktorú mal poškodený zablokovať.
Práve poukazujúc na vyššie uvádzané rozpory, zásadu platnú v trestnom práve „in dubio pro reo“ (v

pochybnostiach v prospech páchateľa), súd nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal
skutok, pre ktorý bola na obžalovaných podaná obžaloba, tak ako to bolo sformulované v skutkovej
vete obžaloby a jeho presný priebeh sa súdu ani vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní
nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, a preto obžalovaných v zmysle § 285 písmeno a)
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý
tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti

skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 Trestného zákona
sa použijú primerane.

Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden

trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej
republiky.

Podľa § 124 odsek 1 Trestného zákona škodou sa na účely Trestného zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa odseku
2 § 124 Trestného zákona sa škodou rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený

inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny za skutok obžaloby č. 1Pv 114/17/3307 s
prihliadnutím i na vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona mal súd bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v

predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a sčasti čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri
sebe, čím tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnil skutkom, pre ktorú bola na jeho osobu
podaná obžaloba spolu so skutkom, pre ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu v
Prievidzi sp. zn. 1T/124/2017 zo dňa 2.10.2017, právoplatným 7.11.2017, tak po stránke objektívnej ako i
subjektívnej zákonné znaky pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného

zákona sčasti podľa písmena c).

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických i právnických osôb pred osobami, ktoré ho svojím konaním
narúšajú. Zaručuje i prostriedkami trestného práva jeho ochranu a nedotknuteľnosť. Obžalovaný svojím
konaním tento záujem spoločnosti porušil.

Súd sa oboznámil i so správami hodnotiacimi osobu obžalovaného H. Z., odpismi registra trestov,
príslušnými rozhodnutiami, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol postihnutý v priestupkovom konaní,
hľadí sa na jeho osobu, akoby nebol súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania
činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, u obžalovaného súd
vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) trestného zákona - že sa k spáchaniu trestnej

činnosti priznal a jej spáchanie úprimne i oľutoval, nevzhliadnuc priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37
Trestného zákona, a teda pri ukladaní trestu použijúc i ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona,
pri prevažovaní poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, vzhľadom na postoj obžalovaného vyjadrený
jeho plným priznaním spáchania trestnej činnosti od počiatku trestného stíhania, úprimné oľutovanie
spáchanej trestnej činnosti, napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, potom súd dospel k záveru,

že nie je už v tomto štádiu konania potrebné pôsobiť na obžalovaného nepodmienečným trestom, ale
účel trestu splní trest spoločný vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa podmienečne odloží na skúšobnú dobu v
trvaní 20 mesiacov. Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, primeraný a dôvodný, plniaci účel trestu z
pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.
Vchádzajúc zo škody ustálenej v skutkovej vete rozsudku, prihliadnuc i na ustanovenie § 41 odsek 3

Trestného zákona, preberajúc výrok o náhrade škody trestného rozkazu sp. zn. 1T/124/2017, zaviazal
obžalovaného Z. podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu J.
G. vo výške 100 eur a Mgr. H.K. Š. vo výške 115 eur. Poškodený E. J. s poukazom na ustanovenie
§ 288 odsek 3 Trestného poriadku (pretože obžalovaní boli vo vzťahu ku skutku týkajúceho sa tohto
poškodeného spod obžaloby oslobodení) bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín