Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121202432
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121202432.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. B.,
nar. X. T. XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, matky: Ing. F. G., nar. XX. N. XXXX, trvale pobytom U., R. XXXX/XX, zastúpenej
splnomocnenkyňou: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka so sídlom Štefánikova 6453/2C,

Piešťany, a otca: F. B., nar. X. N. XXXX, trvale pobytom K., R. XXX/XX, o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 17. mája 2021
č. k. 38P/22/2021-24 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

Maloletá R. B. sa p o n e c h á v a v osobnej starostlivosti matky.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. B. sumou 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Toto neodkladné opatrenia bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky maloletej R. B. na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým navrhla uložiť otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletého
dieťaťa sumou 250 eur mesačne vopred k rukám matky, až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej, zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); § 2
ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z, Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“); 36

ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“). Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky ako
matky maloletého dieťaťa súd prvej inštancie vychádzal z návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia a jeho príloh (rodný list maloletej R., potvrdením o mzde matky, potvrdením o fakturovaní
služieb otca maloletej, potvrdením zamestnávateľa matky o dočasnom vyslaní na výkon práce do
zahraničia, lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletej, listinami preukazujúcimi pravidelné
mesačné výdavky matky spojené s domácnosťou a starostlivosťou o maloletú), konštatujúc, že návrh

matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keď matka neosvedčila
naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Súd prvej inštancie mal osvedčené,
že rodičia maloletej spolu nežijú (viac ako 1,5 roka), pričom starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne
matka. Matka je zamestnaná v spoločnosti M. W. G., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške
1.200 eur. Otec pracuje na živnosť, jeho priemerný mesačný príjem osvedčovali faktúry za dodané
služby, a to faktúra zo dňa 11.03.2020 na sumu 1.842 eur, faktúra zo dňa 14.05.2020 na sumu 2.160,33

eur, faktúra zo dňa 16.04.2020 na sumu 1.914,30 eur. Otec sa na starostlivosti o maloletú podieľal
doposiaľ len úhradou za uskladnenie pupočníkovej krvi za rok 2020, úhradou poplatku za plávaniemaloletej a finančným plnením celkom v sume 350 eur (suma 200 eur za 11/2020 a suma 150 eur za
02/2021). Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť otca o maloletú, tento zabezpečoval osobnú starostlivosť o
maloletú v čase, kedy matka bola pracovne odcestovaná v zahraničí počas dvoch týždňov v mesiaci

v období od septembra 2019 do júna 2020. Z takto matkou osvedčených skutočností podľa názoru
súdu prvej inštancie nevyplýva naliehavá potreba úpravy danej situácie neodkladným opatrením, keď
starostlivosť o maloletú ako aj jej výživa nie sú ohrozené. Matka maloletej sa nenachádza vo finančnej
tiesni, bežné a nevyhnutné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú sú zabezpečené z príjmu
matky. Súd zároveň dodal, že na rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca k maloletej bude nevyhnutné

uskutočniť riadne dokazovanie. Záverom súd dodal, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, nakoľko konkrétna úprava vzhľadom na návrh matky
maloletej bude výsledkom dokazovania v predmetnej veci samej a o návrhu bude rozhodnuté po riadne
vykonanom dokazovaní.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletého dieťaťa

považujúc záver súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov za
nesprávny. Poukazuje na nezodpovedné správanie sa otca maloletej nielen voči matke, ale aj voči
maloletej R., na výživu ktorej prispieva len sporadicky, pričom maloletej neposkytuje žiadnu osobnú
starostlivosť. Matka osvedčila nielen svoje majetkové a zárobkové možnosti, ale majetkové pomery otca,
podľa ktorých je celkom zrejmé, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej

R.sústavne,počasceléhoroka.Otecokremsvojhopravidelnéhopríjmu(cca2.000eurmesačne)poberá
ajinvalidnýdôchodok.Vyčítasúdu,žetentosiprirozhodnutíneobstaralžiadnedôkazytýkajúcesapríjmu
otca, s výnimkou tých, ktoré súdu predložila matka. Príjem matky po odpočítaní všetkých pravidelných
mesačných výdavkov je takmer celý spotrebovaný. Za takejto situácie matka nie je objektívne schopná
poskytnúťmaloletejďalšie,prípadneinéaktivitynavyše,pretožemusípočítaťvýlučnesosvojimpríjmom.

Pokiaľ by príjem matke odpadol, výživa maloletej by ostala ohrozená. Skutočnosť, že matka nie je vo
finančnej tiesni, nie je dôvodom na to, aby celá osobná a rodinná starostlivosť o maloletú bola iba v réžií
matky, bez akejkoľvek participácie otca. Matka má za to, že vydanie neodkladného opatrenia je v tomto
prípade nevyhnutné, nakoľko nemožno celú ťarchu výživy a výchovy maloletej R. ponechať výlučne
na matku, a to až do času kým súd nerozhodne vo veci samej. Matka tiež poukazuje na pohyblivosť

príjmu, kedy v niektorých mesiacoch jej príjem nedosahuje ani tak výšku, aby pokryla všetky pravidelné
mesačné výdavky. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu matky v
celom rozsahu vyhovie.

3. otec ani procesný opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a §
357 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah (§ 65 CMP) a dôvody odvolania (§ 66 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
matky maloletého dieťaťa je dôvodné, napadnuté uznesenie nie je vecne správne v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho zmenu (§ 388 CSP).

5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

6. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 38P/22/2021 je návrh matky

maloletého dieťaťa na úpravu práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú k maloletému dieťaťu (najmä
návrhnaurčenievyživovacejpovinnostiotcakmaloletémudieťaťu)asúčasneajnávrhmatkymaloletého
dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha dočasnej úpravy výživného otca pre
maloleté dieťa v navrhovanom rozsahu 250 eur mesačne, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

7.Predmetomodvolaciehokonaniaspoukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciumatkymaloletého
dieťaťa ako aj obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či v danej veci súd prvej inštancie správneposúdil návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, pre
absenciu osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.

8. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že naliehavosť potreby
predbežnej úpravy pomerov povinného rodiča (otca maloletého dieťaťa) k maloletému dieťaťu nebola
súdom prvej inštancie správne posúdená, pretože matka maloletého dieťaťa osvedčila potrebu vydania
neodkladného opatrenia, a teda splnenie podmienok pre jeho nariadenie.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 111 písm. c) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
výžive maloletého.

11. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací

súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť
k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

17. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,

rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že

sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom
je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť
je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je
ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

21. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste

rozhodnúť neodkladným opatrením.

22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

23. Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že maloletá R. pochádza

z druhovského vzťahu rodičov, ktorí od júla 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá R. žije
v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Od opustenia spoločnej domácnosti otcom je to matka,
ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletú, ktorá spočíva nielen v osobnej starostlivosti o maloletú
(vykonávanie bežných denných činností spojených so starostlivosťou o maloletú) ale aj v materiálnom
(finančnom) zabezpečení všetkých výdavkov spojených so starostlivosťou. Otec sa na starostlivosti o

maloletú podieľa nepravidelne, styk prebieha sporadicky (aj vzhľadom na pandemickú situáciu), osobnú
starostlivosť o maloletú vykonával len v období od septembra 2016 do júna 2020, a to v rozsahu dvoch
týždňov v mesiaci, kedy bola matka odcestovaná v zahraničí pre plnenie si pracovných povinností.
Starostlivosť otca v tomto čase bola realizovaná v domácnosti matky, sa pomoci rodinných príslušníkov
matky. Pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie maloletej, otec si vyživovaciu povinnosť, resp. povinnosť

hmotne zabezpečiť maloletú neplní, s výnimkou dvoch úhrad matke, a to vo výške 150 eur a 200 eur. Z
tvrdenia matky tiež vyplýva, že otec jednorazovo uhradil poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi za
rok 2020 (vo výške 61 eur, ktorý v ostatnom období hradila matka) a tiež uhradil maloletej kurz plávania
v doposiaľ nezistenej výške.

24. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 360 ods. 1 CMP v spojení so zmenou napadnutého
uznesenia, ku ktorej odvolací súd pristúpil bolo nevyhnutné rozhodnúť aj o osobnej starostlivosti o
maloletú R., hoci to matka výslovne nežiadala. Prihliadnuc na osvedčené skutočnosti (viď odsek vyššie)
odvolací súd rozhodol o dočasnom ponechaní maloletej v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o
maloletú od jej narodenia stará a osobnú starostlivosť o ňu zabezpečuje aj po odchode otca zo spoločnej

domácnosti, preto odvolací súd rozhodol tak, že maloletú p o n e c h a l v osobnej starostlivosti
matky. Vzhľadom na to, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade nemá povahu
rozhodnutia vo veci samej (dočasnou úpravou sa tu navyše ani tzv. nekonzumuje vec sama) a ide len o
dočasnú úpravu pomerov medzi stranami, nebolo možné rozhodnúť o z v e r e n í maloletej R. matke
(ktorý pojem predstavuje konečnú a trvalú úpravu) a tým nahrádzať, resp. predbiehať rozhodnutie vo

veci samej. Práve pojem ponechanie maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky vyjadruje ďalšie
zotrvanie stavu, ktorý pretrvával od odsťahovania sa otca zo spoločnej domácnosti.

25. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené matkou osvedčené skutočnosti má za to, že v danom
prípade je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby otec ako povinný rodič prispieval na výživu

maloletej v pravidelných intervaloch, nielen občasným plnením. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu
prvej inštancie o tom, že výživa maloletej nie je ohrozená, keď matka zo svojho príjmu (1.200 eur)
zabezpečuje všetky potrebné výdaje spojené so starostlivosťou o maloletú. K uvedenému je potrebné
ako prvé uviesť to, že nielen matka, ale i otec majú zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté
dieťa. Skutočnosť, že matka dosahuje príjem, ktorý je eventuálne spôsobilý pokryť všetky odôvodnené

výdavky maloletého dieťaťa automaticky nezbavuje druhého povinného rodiča (otca) plniť si vyživovaciu
povinnosť. Súd prvej inštancie vychádzal z matkou osvedčeného príjmu vo výške 1.200 eur mesačne,
avšak tu treba dať za pravdu matke v tom, že tento príjem nie je stabilný. Matka poukázala na to, že
jej príjem je pohyblivý (variabilný), v niektorých mesiacoch nedosahuje ani výšku 1.000 eur, a teda nieje záruka, že bez pomoci rodičov (ktorí v konečnom dôsledku nemajú zákonnú vyživovaciu povinnosť
k maloletej) zo svojho príjmu dokáže uhrádzať všetky odôvodnené potreby. Súd pri svojom rozhodnutí
opomenul zohľadniť i to, že príjem matky 1.200 eur možno považovať za akýsi ideálny, avšak, môže

nastať situácia, kedy matka ostane práce neschopná, event. maloletá ochorie, ktoré skutočnosti vedú
k úbytku príjmu, a tým pádom aj pochybnosti o možnosti uhrádzať potreby maloletej. Je potrebné mať
na zreteli aj to, že osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva práve matka, pričom osobná starostlivosť
je jednou z foriem plnenia si vyživovacej povinnosti rodiča k svojmu dieťaťu.

26. Výživné je definované ako opakovaná dávka. Už len z tejto konštrukcie možno vyvodiť, že záujem na
plnení výživného, a to obzvlášť pre maloleté dieťa je, aby toto výživné nebolo poskytované sporadicky,
podľa možností rodiča, jeho aktuálnych pocitov a svojvôle, ale v pravidelne opakujúcich sa dávkach.
Nemožno totižto ponechať maloleté dieťa a aj matku v neistote, či ten ktorý mesiac povinný rodič prispeje
na jeho výživu, v akej výške, a či vôbec. Z doposiaľ osvedčených skutočnosti odvolací súd zistil okrem
osobných a príjmových pomerov aj to, že v možnostiach otca je prispievať na výživu maloletej, nebráni

mu v tom žiadna objektívna prekážka, odkazujúc pritom na listiny preukazujúce fakturáciu služieb (č.l.
11 spisu).

27. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného poukazujúc na § 366 CMP, zákon nedefinuje, čo znamená
pojem „nevyhnutná miera“ ani objektívne kritéria, z ktorých je potrebné vychádzať pri určení vyživovacej

povinnosti neodkladným opatrením. Odvolací súd zastáva názor, že musí ísť o takú výšku výživného,
ktoré dočasne (až dovtedy, kým o výživnom nebude rozhodnuté v konaní vo veci samej po náležitom
skúmaní odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča) pokryje všetky nevyhnutné výdavky spojené s uspokojením základných potrieb
maloletého dieťaťa (napr. zabezpečenie stravovania, zdravotnej starostlivosti, hygienických potrieb).

28. Matka v návrhu špecifikovala pravidelné mesačné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú
takto:20eurZRPŠ/ročne,15eurŠKD/mesačne,15eurškolsképotreby/mesačne,7eurstrava/mesačne
v školskom zariadení, 9 eur folklórny súbor/mesačne, 20 eur plávanie/mesačne, 90-130 eur dioptrické
okuliare/ročne, 70 eur stomatológ/ročne, 61 eur uskladnenie pupočníkovej krvi/ročne, 22 eur lieky/

mesačne, 150 eur strava/mesačne, 25 eur drogéria a hygienické potreby/mesačne, 50 eur ošatenie a
obuv, 30 eur hračky. Matka v návrhu špecifikovala aj náklady spojené s domácnosťou (preddavkové
platby, plyn, elektrika, RTVS, TKO...), na tieto však odvolací súd v tomto konaní nateraz neprihliadol. V
odvolaní matka špecifikovala svoje pravidelné mesačné výdavky tiež, avšak s malými odchýlkami, ktoré
odvolací súd vzhľadom na charakter tohto konania a absenciu dokazovania osobitne nevyhodnocoval

(to bude až predmetom konania vo veci samej).

29. Vzhľadom na matkou špecifikované výdavky odvolací súd rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať
na výživu maloletej R. sumou 170 eur mesačne, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď
nevyhnutné výdavky na maloletú predstavujú približne sumu 265 eur (odvolací súd ako nevyhnutné

výdavky zohľadnil tie, ktoré matka vynakladá na stravu, zdravotnú starostlivosť, hygienické pomôcky
a náklady spojené s povinnou školskou dochádzkou). K uvedenému je nutné uviesť, že súd v rámci
konania o neodkladnom opatrení je značne limitovaný rozsahom dokazovania a v tomto prípade
dôsledné posudzovanie dôvodnosti jednotlivých matkou špecifikovaných výdavkov by presiahlo rámec
tohto konania. Takáto suma sa nateraz javí ako dostačujúca na čiastočnú úhradu tých najzákladnejších

potrieb maloletej. Odvolací súd však zdôrazňuje, že rozsah výživného tak, ako bol určený týmto
neodkladným opatrením sa zásadne odlišuje od rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výrok neodkladného
opatrenia nielenže nepredurčuje, ale ani nijako neprejudikuje obsah meritórneho rozhodnutia, pretože
výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného
(tu maloletého dieťaťa) a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného.

30. Nad rámec odôvodnenie, k odvolacej námietke matky, ktorou poukazuje na nedostatočné vykonanie
dokazovania tým, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaobstaral
žiadne dôkazy, okrem tých, ktorá zabezpečila matka odvolací súd dodáva:

31. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov (spravidla tých, na ktoré navrhovateľ poukáže v návrhu aktoré k návrhu pripojí) zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
vydanie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to,

že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
vydaného predbežného opatrenia. (porovnaj Nález ÚS SR III. ÚS 298/08 zo dňa 18. novembra 2008)

32. Vyššie uvedeným je zodpovedaná otázka o nemožnosti vykonania riadneho dokazovania v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. limitáciou súdu vo vzťahu k dokazovaniu.

33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

34. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).