Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 14, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202173
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8515202173.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného F.,. so sídlom F. XX,
XXX XX W., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XX, XXX XX D., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Stará Ľubovňa, č.k. 2Er/264/2015-53 zo dňa 02. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k.
2Er/264/2015-74 zo dňa 09. októbra 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II..

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd vylučuje súdneho exekútora U.. H. O., B. úrad W. so sídlom N. XX, XXX XX W. z vykonávania

exekúcie vedenejna jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX XXXXX/XX.

II. Súd zamieta žiadosť súdneho exekútora U.. H. O., B. úrad W. so sídlom N. XX, XXX XX W., EX
XXXXX/XX zo dňa XX. 3. XXXX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
právnych predpisov, § 3, § 30 ods. 1, 3, 7, § 44 ods. 2, § 36 ods. 2 prvá veta, § 41 ods. 2 písm. d)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, § 2 ods. 1 prvá veta zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 788 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §

53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 169 ods. 1
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3, Príloha ods. 1 písm. q)
smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie

spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 21.03.2015, a exekučného titulu - právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.11.2008 a vykonateľnosť dňa 27.11.2008. Oprávnený k návrhu na vykonanie
exekúcie doložil aj N. o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. Dňa 23.11.2015 uznesením č.k. 2Er/264/2015-24 súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie napadol súdny exekútor
odvolaním na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 13CoE/19/2016-47 zrušilnapadnuté uznesenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo napadnuté
uznesenie vydané predčasne, nakoľko prvoinštančný súd mal prvotne rozhodnúť vylúčení, resp.
nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie, nakoľko tento súdu v súlade s §

30 ods. 3 Exekučného poriadku oznámil skutočnosti, ktoré môžu zakladať dôvody pre jeho vylúčenie.
Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere. Povinná
si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne a včas neplnila, oprávnený preto pristúpil
k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudkuďalejvyplýva,žerozhodcovskýsúdodvodilsvojuprávomocrozhodovaťvoveciapriznaťvjeho

návrhu požadované plnenia z rozhodcovskej doložky, dohodnutej v bode 17. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, podľa ktorej sa účastníci konania dohodli, že všetky vzájomné spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy, budú riešené pred rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom

konania (zákon nevyžaduje, aby to bol len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať,
sám o sebe vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonaní exekúcie. Súd prvej
inštancie zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri
vykonávaníexekúcievedenejnajehoexekútorskomúrademožnomaťobjektívnupochybnosťvzhľadom
na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred

začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Z uvedeného dôvodu vylúčil
podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014 z ďalšieho vedenia exekúcie súdneho
exekútora U.. H. O. pre jeho pomer k oprávnenému. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou
aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov, pričom dospel k záveru, že oprávnený ako veriteľ
je osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti tak, ako

to vyplýva z výpisu z obchodného registra a z rozhodovacej činnosti súdu a povinná ako dlžník je
fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (t.j. povinná vystupuje v pozícii spotrebiteľa). Uzatvorená zmluva
je potom zmluvou spotrebiteľského charakteru, bez ohľadu na jej právnu formu, preto musí spĺňať
zákonom stanovený rámec podmienok tak, ako sú vymedzené v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej podrobil kontrole predložený rozhodcovský rozsudok. V tomto
prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky osobitne upravenej v
bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala
možnosť podstatným spôsobom obsah Všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, nakoľko tieto
boli spísané na predtlačenom formulári. Všeobecné obchodné podmienky ako súčasť zmluvy mohol

spotrebiteľ buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom
vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j.

nevyplýva, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a
zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a
aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a

informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Na základe uvedeného potom dospel k záveru,
žedojednanározhodcovskádoložkajeneprijateľnoupodmienkou,ktoráspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s citovanými
ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj smernicou Rady 93/13/EHS a zároveň je aj v
rozpore s dobrými mravmi. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy resp.

doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného
contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovskéhosúdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené dôvody a citovanú
zákonnú úpravu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods.
1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že zmluva
bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov, a v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má teda povahu absolútneho

obchodu, preto aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, keďže právny vzťah
medzi ním a povinnou s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Mal za to,
že dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzatvorenie v
uvedenej forme sama svojim konaním povinná vyvolala a iniciovala. Ďalej poukázal na to, že zmluvné
strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy budú v budúcnosti
spravovať, a rovnako k danému prípadu došlo aj v predmetnom spore. Ďalej poukázal na to, že s

povinnou uzatvoril zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde sa priamo
na prvej strane uvádza vyhlásenie dlžníka, že s týmito súhlasí, nemá k nim žiadne výhrady, zaväzuje
sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy, vrátane týchto všeobecných podmienok a
vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti. Z uvedeného tak vyplýva, že uvedené všeobecné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy, a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z materiálneho hľadiska. Zmluva a všeobecné
podmienky sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne, preto je nepochybné, že
dlžník podpisom zmluvy jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj všeobecnými podmienkami.
Predložením zmluvy o úvere, ako aj všeobecných podmienok si splnil svoju informačnú povinnosť vo
vzťahu k dlžníkovi, pričom zároveň bola splnená aj podmienka písomnej formy. Rozhodcovská doložka

je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia
sporov pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Ďalej poukázal na to, že v časová
verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy nezakazovala použitie rozhodcovskej
doložky. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom

rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto podhľadu nevyžaduje od povinnej,
aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná mala teda kedykoľvek právo
slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Uviedol, že je logické, že pokiaľ zo strany
dlžníka došlo k porušeniu zmluvy, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou
o právnu ochranu na príslušný orgán. Záverom poukázal na to, že prípustnosť rozhodcovskej doložky

v spotrebiteľských sporoch bola priznaná aj rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 12Cmo
13/2010 zo dňa 02.03.2011. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná
v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy, preto nepredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania,

ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

6. Povinná a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byťdaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Oprávnený podal odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, avšak z obsahu podaného
odvolania vyplýva, že oprávnený namieta len závery súdu prvej inštancie čo do výroku II. napadnutého
uznesenia, preto sa odvolací súd v rámci odvolacieho konania zaoberal len prieskumom postupu a
záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia.

14. K námietke oprávneného, že v predmetnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, a to
vzhľadom na dohodu účastníkov konania, ako aj na režim uzatvorenia zmluvy o úvere odvolací súd
uvádza, že v zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti
o tom, že predmetný vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, pretože
uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde oprávnený vystupoval

v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že
tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy

alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Odvolací súd zdôrazňuje,
že aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a
nemala ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu

ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy, avšak predmetná vec sa však týka záväzkovo-
právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom,ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť
dobromyseľnosť povinnej ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

15. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať exekučný titul,
ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, a v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo

207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak
po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),

ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti
a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá
sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že
jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom
právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými

stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská
zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a
rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy
uzavretý. (Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6 Cdo 143/2011, sp. zn. 2 Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011)

16. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

17. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne
nevyjednal. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

18. Postup súdu prvej inštancie bol tiež v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho

dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvej inštancie
nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné
konanie zastavené v súlade s ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

19. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

20. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je
oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu

spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré

je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú
právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného
predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmaťrozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď
po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. (Pozri

uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51)

22. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako

keď rozhodcovskej zmluvy niet. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012).

23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

24. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými odvolacími námietkami.

25. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografických dôvodoch
v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná
vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre
spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (D. - W.) na

rozhodcovské konanie je odradzujúca.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).