Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215061
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714215061.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu W.. G. T., G.., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom XX. C. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888,
proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova

8, 832 47 Bratislava, o poskytnutie peňažnej satisfakcie v sume 5.650,50 Eur, na základe odvolania
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 6Cpr/4/2014-37 zo dňa 28. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 6Cpr/4/2014-37 zo dňa 28. 04. 2015 z r u š u j e a vec mu
v r a c i ana ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný

súd“) uznesením zo dňa 28. 04. 2015 zamietol návrh žalobcu zo dňa 12. 03. 2015 o vrátenie preplatku
zaplateného súdneho poplatku.
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 21. 10. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 5.650,50 Eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu
mala byť zo strany žalovaného spôsobená tým, že porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v zmysle
zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

aozmeneadoplneníniektorýchzákonov(antidiskriminačnýzákon)[ďalejlen„antidiskriminačnýzákon“].
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že výšku uplatňovanej sumy žalobca „odôvodnil rozdielom platu, ktorý
by bol žalobcovi vyplatený v prípade nediskriminačného konania zo strany žalovaného a platu, ktorý
bol žalobcovi skutočne poukázaný od zaradenia do funkcie náčelníka zmeny operačného centra do dňa
podania žaloby.“
1. 3. Následne súd v prvej inštancii poukázal na zákonné znenia ustanovenia § 5 ods. 1 a § 10 ods.

1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“) a konštatoval: „Nakoľko žalobca spolu s podaním návrhu na začatie konania
nezaplatil súdny poplatok, súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, a to vo výške 339 Eur,
podľa položky I/1a Sadzobníka súdnych poplatkov. Súdny poplatok bol zaplatený vo výške 339 Eur. Dňa
13. 03. 2015 bolo súdu doručené podanie žalobcu, označené ako „Žiadosť o vrátenie časti súdneho
poplatku“, v ktorom žalobca uvádza, že súdom bol nesprávne vyrubený súdny poplatok vo výške 339

Eur podľa položky I/1a Sadzobníka súdnych poplatkov, keď správne mal byť vyrubený vo výške 235,50
Eur, podľa položky I/7d písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, keďže predmetom konania má byť
nemajetková ujma.“
1. 4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na zákonnú úpravu uvedenú v položke I/1písm. a) a v
položke 1/7d písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov a na zákonné znenia ustanovení § 9 ods. 2 a
3 antidiskriminačného zákona a následne uviedol: „Nakoľko súdny poplatok nebol zaplatený spolu s

podaním návrhu na začatie konania, súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za vedenie
konania, pričom pre potreby určenia výšky súdneho poplatku predbežne posúdil, čo je predmetomkonania. Súd pritom nie je viazaný právnym posúdením žalobcu. Na základe predloženého návrhu súd
dospel k názoru, že predmetom konania nie je nemajetková, ale majetková ujma žalobcu, ktorú sám
žalobca v žalobe vyčíslil ako ušlý zárobok. Na základe tohto posúdenia má súd za to, že v tomto prípade

mal byť zaplatený súdny poplatok vo výške 6 % z predmetu konania, čo je v tomto prípade 339 Eur.
Žiadostižalobcuovráteniepreplatkusúdnehopoplatkutakniejemožnévyhovieť,keďževtomtoprípade
žiadny preplatok nevznikol.“ Z uvedeného dôvodu preto návrh žalobcu zo dňa 12. 03. 2015 o vrátenie
preplatku zaplateného súdneho poplatku zamietol.

2. 1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom jeho návrhu o vrátenie
preplatku zaplateného súdneho poplatku vyhovie.
2. 2. Odvolanie právne odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
2. 3. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že podanou žalobou sa domáhal priznania nemajetkovej
ujmy vo výške 5.650,50 Eur na základe antidiskriminačného zákona. V spore si teda neuplatňuje ušlú
mzdu. Keďže nemajetková ujma je subjektívnou kategóriou, považoval za najspravodlivejšie určiť jej
výšku ako rozdiel funkčných platov medzi hodnosťami kapitán a major za obdobie jeho diskriminačného

postavenia. Preto sa domnieva, že mu mal byť správne vyrubený súdny poplatok z návrhu (žaloby) podľa
položky I/7d písm. b) a nie podľa položky I/1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok.

Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia
vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP,
bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie

§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a uznesenie súdu

prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu v podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že z obsahu žaloby je jednoznačne
zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia uplatňovanej istiny (5.650,50 Eur) z titulu nemajetkovej ujmy

na základe antidiskriminačného zákona, teda nie z titulu náhrady mzdy. Na tom nič nemení skutočnosť,
žesavýškuuplatňovanejnemajetkovejujmysnažilurčitýmspôsobom„objektivizovať“tým,žejuurčilako
rozdiel funkčných platov medzi hodnosťami kapitán a major, za obdobie, za ktoré sa cíti diskriminovaný.

6. Z uvedeného dôvodu preto žalobcovi vznikla poplatková povinnosť spojená s podaním žaloby určená

podľa položky I/7d písm. b) a nie podľa položky I/1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Ak
napriek tomu mu súd prvej inštancie vyrubil súdny poplatok podľa položky I/1 písm. a) Sadzobníka
súdnychpoplatkovažalobcataktonesprávnevyrubenýsúdnypoplatokvsnahevyhnúťsaeventuálnemu
zastaveniu súdneho konania zaplatil, vzniklo mu právo na vrátenie preplatku zaplateného súdneho
poplatku. Preto ak prvoinštančný súd napadnutým uznesením jeho žiadosť o vrátenie preplatku

zaplateného súdneho poplatku zamietol, rozhodol vecne nesprávne a odvolaciemu súdu neostávala iná
možnosť, ako odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu v
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktorým rozhodne v súlade s vyššie
uvedeným názorom odvolacieho súdu, pretože ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

(391 ods. 2 CSP).

7. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).