Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119204952
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119204952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne L. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom R., T. V. XX/X, Rakúsko, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Lenkou Špiriakovou, so sídlom
W., J. E. XX, proti žalovaným 1/ D. E., nar. XX.X.XXXX, 2/ Q. E., nar. X.X.XXXX, obaja bytom Z.
XXX, o odstránenie stavby, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
14C/23/2019-136 zo dňa 17. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Východiskovo uviedol,
že bolo nesporné, že plot postavený žalovanými, ktorého odstránenia sa žalobkyňa domáhala
posudzovanou žalobou, sa nachádza na pozemku KN-C parc. č. 157/1, zapísanom na LV č. XXX kat.
územia Z. (v ďalšom texte odôvodnenia bez uvádzania katastrálneho územia, keďže všetky dotknuté
nehnuteľnosti sú situované v kat. úz. Z.), ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Prejudiciálne sa
zaoberal skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa vlastníctva tej časti pozemku KN-C parc č. 157/1, ktorá je
situovanáodpredmetnéhoplotu(vrátaneplochybezprostrednezastavanejplotom)smeromkupozemku

KN-C parc č. 157/2, ktorý je vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní tvrdili, že „svoj“ pozemok užívajú
v dotknutých hraniciach od roku 1979, „kedy im ho odovzdal právny predchodca žalobkyne, ktorý ho
spolu s geodetom a kupujúcim aj označili v teréne a na hranici postavili plot“. Okresný súd konštatoval,
že ak držiteľ pozemku (t.j. ten, kto nakladal s pozemkom ako s vlastným), spĺňal k 1.1.1992 podmienku
nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke
právo k pozemku vydržaním.

2.Vsúdenomprípadebolonesporné,ževroku1979právnypredchodcažalobkyneI.R.kúpnouzmluvou
spísanou formou notárskej zápisnice previedol právnemu predchodcovi žalovaných I. E. nehnuteľnosť
označenú ako parc. č. 157/2 o výmere 304 m2. Sporným tiež nebolo, že nová vlastnícka hranica
bola účastníkmi zmluvy za účasti geodeta označená priamo v teréne oceľovými stĺpikmi, ktoré boli
zabetónované a tvorili súčasť plotu postaveného v roku 1979; čo potvrdila žalobkyňa, žalovaní aj
svedok. Napokon sporným nebolo ani to, že (sporný) plot postavený v roku 2018, je postavený tesne
pri pôvodnom plote.

3. Okresný súd vyslovil, že samotné označenie a vymedzenie pozemku pri prevode zakladá jeho užívací
stav, a to vrátane hraníc užívania. Zároveň oprávnenú držbu zakladá aj odovzdanie ohraničeného
pozemku či označenie hraníc pozemku v teréne, z ktorého titulu bol/je nadobúdateľ takéhoto pozemku
dobromyseľný v tom, že takto ohraničený pozemok nadobúda. Výnimku predstavujú také excesy, keďvzhľadom na výmeru je zrejmé, že prevádzaný pozemok označeniu v teréne zjavne nezodpovedá
alebo keď mal nadobúdateľ vedomosť o skutočných hraniciach. Okresný súd doplnil, že rozdiel pri
(správnom) stanovení hranice v rozsahu 0,23 až 0,36 m vo vzťahu k novovybudovanému oploteniu,

o ktorého odstránenie sa koná (resp. 0,33 až 0,52 m vo vzťahu k pôvodnému plotu z roku 1979),
zodpovedá bežným odchýlkam, ktoré predstavovali nepresnosť meraní. Zdôraznil, že v konaní nebolo
ani len tvrdené, že by hranica bola úmyselne posunutá, či svojvoľne vytýčená. Nadväzne platí, že od
1.1.1992 (teda podľa súčasnej právnej úpravy vydržania) vlastnícke právo k časti pozemku v súčasnosti
označeného ako KN-C parc. č. 157/1 v rozmedzí od hranice s pozemkom KN-C parc. č. 157/2 po

oplotenie (vrátane časti pozemku pod oplotením) nadobudli E. a I. E.. Menovaní pozemok KN-C parc.
č. 157/2 v rámci jeho nemenného ohraničenia v teréne previedli kúpnou zmluvou zo dňa 29.10.1998 a
zo dňa 22.5.2000 na žalovaných.
4. Okresný súd preto uzavrel, že je daný rozdiel medzi evidovaným vlastníckym právom a skutočným
vlastníctvom časti pozemku zobrazeného ako KN-C parc. č. 157/1. Žalobkyňa teda nie je vlastníčkou
časti označeného pozemku, na ktorej je postavený (sporný) plot, na základe čoho nie je oprávnená

žiadať jeho vypratanie (odstránenie stavby plotu); nie je aktívne legitimovanou osobou. O trovách
konania rozhodol okresný súd tak, že uložil žalobkyni povinnosť nahradiť ich v spore úspešným
žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu a súčasne podľa § 258 ods. 1 CSP tiež
povinnosť nahradiť svedkovi Q. E. účelne vynaložené hotové a uplatnené výdavky.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Namietala, že jej nebol umožnený výsluch žalovaných,
ktorým mohla „napr. preukázať, že žalovaní pri vydržaní časti nehnuteľnosti dobromyseľní byť nemuseli“.
Poukazovala na ich vyjadrenia, v ktorých netvrdili, že by pri osádzaní stĺpikov v teréne bol prítomný
právny predchodca žalobkyne alebo geodet p. S.. Naopak, skôr z ich výpovedí vyplýva, že len samotní

právni predchodcovia žalovaných podľa geometrického plánu v teréne trasovali novú hranicu, kde
následne aj „presunuli starý červený plot“. Nakoľko ani žalobkyňa okolnosti presunu plota netvrdila, nie je
zrejmé, na základe čoho okresný súd prijal záver o nepochybnom vytyčovaní hraníc v teréne geodetom.
Nesúhlasila tiež s nevykonaním ohliadky na mieste samom.
6. Odvolateľka akcentovala, že nepochybne to boli právni predchodcovia žalovaných, kto vykonal

trasovanie novej hranice medzi pozemkami KN-C parc. č. 157/1 a 157/2; preto nie je možné prijať tézu,
že boli pri zabetónovaní stĺpikov dobromyseľní a uskutočnili ho tak, ako bolo určené v geometrickom
pláne z 1.2.1979. Ako novotu v odvolacom konaní (o ktorej sa dozvedela z rozhovoru s matkou
a bratom po pojednávaní dňa 17.9.2020) odvolateľka predostrela tvrdenie, že v rozhodnom období sa
jej právny predchodca nachádzal v Rakúsku. Namietala, že okresný súd sa nezaoberal ani vzájomnými

spormi a dlhoročnými konfliktami medzi stranami, ktoré mohli mať vplyv na dobromyseľnosť žalovaných
a ich právnych predchodcov.
7. Žalobkyňa zhrnula, že za existencie dotknutých okolnosti - postavenia „nového zeleného plota“
bez oznámenia príslušného stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky;
neuskutočnenia renovácie pôvodného 40-ročného červeného plota; pretrvávajúcich susedských sporov;

rozpornosti tvrdení žalovanej 2/; svedeckej výpovede Q. E. a spomínanej novoty nie je zrejmé, akými
„dôkazmi, úvahami a ustanoveniami zákona“ sa okresný súd spravoval, keď mal za preukázanú a
nepochybnú tézu o dobromyseľnosti žalovaných pri vydržaní časti pozemku KN-C parc. č. 157/1.
Konštatovala, že nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musí byť súdom posudzované veľmi
prísne, pričom mala za to, že dôkazné bremeno v otázke dobromyseľnosti okresný súd prenášal výlučne

na žalobkyňu.
8. Súčasne sa vôbec nevysporiadal ani so zásadnými skutočnosťami týkajúcimi sa
administratívnoprávnej súvislosti výstavby nového plota; a to, že stavba bola postavená bez oznámenia
príslušnému stavebnému úradu (bola postavená protiprávne) a stojí na cudzom pozemku. Arbitrárnosť
napadnutého rozsudku odvolateľka videla i v tom, že hoci žaloba o odstránenie plota je jediným

spôsobom ochrany vlastníckeho práva aj v súvislosti s § 135c ods. 1 Obč. zák., okresný súd sa touto
spojitosťou nezaoberal. Keďže nikdy nedá súhlas na legalizáciu stavby, označovala napadnutý rozsudok
aj za „de facto“ nevykonateľný.

9. K odvolaniu vypracovanému právnou zástupkyňou pripojila samostatné odvolanie aj bezprostredne

žalobkyňa. Do pozornosti dávala „prílišnú hmotnoprávnu iniciatívu“ sudcu v prospech žalovanej strany.
Okresný súd - podľa nej - riadne nevysvetlil, prečo odchýlku pri stanovení hranice považoval za bežnú.
Uviedla, že odporuje „logike a zdravému rozumu“, aby sa geodet dopustil takej nepresnosti. Podľa
žalobkyne v súdenej veci nebola splnená podmienka „poctivosti“. Zdôrazňovala, že o oprávnenú držbunepôjdeanivprípade,keďsadržiteľmylnedomnieva,žejevlastníkomdržanejveci,avšakprivynaložení
náležitej starostlivosti by zistil, že vlastníkom nie je. Tvrdila, že pri stavebných činnostiach žalovaní
vedeli,resp.muselivedieť,žeichpozemokješiršíažojedenmeter.Zároveňžalovanýmničnebránilodať

si pri nadobudnutí vlastníctva premerať hranice nadobúdaného pozemku. Dodala, že „nedá sa vylúčiť,
že to aj urobili a vedeli, že majú viac, ako im patrí, s tým, že sa na to nepríde“.

10. Žalovaní sa s napadnutým rozsudkom plne stotožňovali a navrhovali ho potvrdiť. Poukázali na to,
že vyjadrenia protistrany nie sú ničím podložené a navyše sa neustále menia. Žalovaná 2/ uviedla, že k

veci sa väčšinou vyjadrovala ona, keďže so všetkými okolnosťami bola oboznámená ešte predchodcom
žalovaného 1/ (jej svokrom), s ktorým spolu bývali 18 rokov. Naproti tomu manžel žalobkyne, ktorý bol
vypočutý ako svedok, v danej lokalite nebýval, nebol prítomný pri predaji pozemku, ani pri jeho vymeraní
a oplotení v roku 1979. Zopakovali, že pri odpredaji pozemku boli prítomní geodet p. S., predávajúci I.
R. a kupujúci I. E. so synmi.

11. Žalobkyňa v následnej reakcii zotrvala na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorú
- podľa nej - žalovaní ani nespochybnili. Mala za to, že z vyjadrenia žalovanej 2/ nevyplynulo, že
novovzniknutú hranicu v teréne skutočne v teréne lokalizoval geodet; naopak len osvedčujú skutočnosť,
že právny predchodca žalovaných so svojimi synmi s využitím neprítomnosti právneho predchodcu
žalobkyne osadil pôvodný starý červený plot tak, aby si hranicu medzi pozemkami prispôsobil vlastnej

potrebe.KdanémupodaniupriložilafotokópiučestnéhoprehláseniaG.R.z25.3.2021otom,ževobdobí
júl-august 1979 sa spoločne s jeho otcom I. R. zdržiavali v Rakúsku.
12. Taktiež v rámci tohto úkonu žalujúcej strany sa vyjadrovala priamo žalobkyňa (dokonca na „dvakrát“,
raz priamo v odvolacej replike a raz samostatným niekoľkostranovým podaním). Naďalej zotrvávala na
svojich vyjadreniach, ktoré dopĺňala o „podrobnosti“. Podľa nej dobromyseľnosť právnych predchodcov

žalovaných skončila „odklonom štyroch rovných úsečiek“ geometrického plánu do jej pozemku. Taktiež
prekládka plota v roku 1979 už bola čiernou stavbou. Dodala, že účasť geodeta pri predaji pozemku/pri
uzatvorení kúpnej zmluvy nestanovoval žiadny právny predpis, uvedené žalovaní tvrdia iba z dôvodu
„vylepšenia dôveryhodnosti ich tvrdení“.
13. Popri čiastočnom zopakovaní, resp. podrobnejšom vyjadrení prvotnej odvolacej argumentácie

(priamo) žalobkyňa uvádzala viaceré nové tvrdenia; často bezprostrednejšie nesúvisiace s
prejednávanou vecou.

14. Na predmetné podanie/podania už žalovaná strana nereagovala.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Neobstojí odvolacia námietka žalobkyne o neumožnení jej procesnej strane vykonať výsluch

žalovaných (z hľadiska akcentovania vo vyjadreniach počas odvolacieho konania, osobitne žalovaného
1/). Žalobkyňa vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhla v žalobe, v replike a ani v doplnení žaloby, či v
inom písomnom procesnom úkone. Taktiež zo zápisníc o pojednávaní, ako aj zo zvukového záznamu
ich priebehu (ktorý je prioritný - § 98 ods. 1 CSP) vyplýva, že ani v rámci týchto úkonov súdu nevzniesla
žalujúca strana návrh na výsluch žalovaných, resp. sa nedomáhala kladenia otázok žalovaným počas

ich jednotlivých prednesov, ktorú požiadavku by okresný súd neakceptoval.
17. Obdobne neopodstatnenou je výhrada odvolateľky o nevykonaní ohliadky na mieste samom.
Vzhľadom na určujúci (prejudiciálny) právny záver o existencii vlastníckeho práva žalovaných k spornej
časti pozemku KN-C parc. č. 157/1 ohliadkou na mieste samom nebolo možné ustáliť žiadnu pre
rozhodnutie veci relevantnú okolnosť. Súvisiace skutočnosti - fakt postavenia „nového“ plotu, či jeho

situovanie - boli medzi stranami nesporné a dostatočne ozrejmené ostatnými vykonanými dôkazmi. Len
na okraj krajský súd dodáva, že na pojednávaní dňa 17.9.2020 žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa
dotknutýdôkaznýnávrhoznačovalaza„nepotrebný“,resp.alternatívnehoponechávala„lennazváženie
súdu“; čiže ani sama žalujúca strana na jeho vykonaní netrvala.

18. Odvolateľka v nemalej miere tendenčne (nie je podstatné či vedome, alebo len neúmyselne)
pristupuje k tvrdeniam žalovanej 2/. Na jednej strane uvádza, že vzhľadom na to, že žalovaná 2/ sa
do rodiny svojho manžela vydala až v roku 1982, nemôže sa vyjadrovať k okolnostiam kúpy pozemku
jej právnym predchodcom, jeho zameraniu, či výstavby pôvodného oplotenia; na strane druhej tie častivyjadrení žalovanej 2/, ktoré žalujúcej strane vyhovujú, žalobkyňa zdôrazňuje a na ich obsahu stavia
svoju argumentáciu. Žalovaná 2/ pritom jednoznačne deklarovala, že k okolnostiam spred roku 1982
sa vyjadruje na základe informácií od jej svokra I. E. (ktorý pozemok KN-C parc. č. 157/2 odkúpil od

právneho predchodcu žalobkyne I. R.), s ktorým žili dlhodobo v spoločnej domácnosti a ktorého (spolu
s manželom) aj doopatrovali.
19. Odvolateľka okrem vlastnej domnienky, resp. presvedčenia, že „E.“ posunuli plot úmyselne smerom
do jej pozemku (v tom čase do pozemku vlastnícky patriacemu jej otcovi), neuvádza žiadne konkrétne
tvrdenia, či dôkazy, ktoré by toto jej presvedčenie preukazovali. Do určitej miery si je tejto súvislosti

(nedostatku konkrétnych skutkových tvrdení, či dôkaznej núdze) vedomá i ona sama, keď jednoznačné
tvrdenia „vedeli“ o posunutí hranice opakovane alternuje iba domnienkou „museli vedieť“.

20. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že odchýlky v rozsahu niekoľko desiatok
centimetrov pri zameraniach pozemkov v období 70.-tých rokov minulého storočia (ale neraz i v
súčasnosti) nie sú ničím výnimočným. Ide o konštatovanie, ktoré má základ v skúsenostiach konajúcich

súdov vyplývajúcich z ich činnosti (§ 186 ods. 1 CSP). Len samotný fakt, že zameranie vykonáva
profesionál (geodet), neznamená, že pri zakreslení, resp. následnom vyznačení priamo v teréne nemôže
dôjsť ku - svojim charakterom skutočne drobnej - nepresnosti. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na nepresnosť, resp. nekonzistentnosť v tvrdeniach žalobkyne. Táto tvrdí, že posunutie hranice je
vykonané v rozpätí od 0,23 až do 0,36 m a takmer súčasne však uvádza, že žalovaní, resp. ich právni

predchodcovia si museli byť vedomí, že ich pozemok je „širší až o jeden meter“.

21. Bez ohľadu na to, že čestné prehlásenie brata žalobkyne ohľadne pobytu ich otca v lete roku 1979 v
Rakúsku je predložené len vo forme (fotokópie) naskenovanej písomnosti, ako i bez ohľadu na výraznú
otáznosť, či tento „dôkaz“ bez vlastnej viny žalobkyňa nemohla predložiť skôr (a teda bez skúmania

vôbec prípustnosti takejto novoty v zmysle § 366 CSP), z obsahu predmetného prehlásenia nevyplýva
žiadna konkrétna okolnosť spôsobilá spochybniť správnosť záverov okresného súdu. Z kúpnej zmluvy,
ktorou otec žalobkyne predával otcovi žalovaného 1/ pozemok KN-C parc. č. 157/1, je zrejmé, že táto
bola uzatváraná na bývalom Štátnom notárstve v Čadci dňa 29.8.1979 (to znamená, že minimálne už
v daný deň bol I. R. na území vtedajšej ČSSR). Zo zmluvných dojednaní je súčasne preukázané, že

odpredávané nehnuteľnosti (okrem parc. č. 157/2 aj parc. č. 157/3 a časť 163/2, ktoré od I. R. kúpil E. E.)
sú už v úžitku kupujúcich a boli geodeticky zamerané práve geometrickým plánom č. 241-2-241-12-79
(zhotoviteľ p. S.), pričom v jeho zmysle nové hranice boli označené „v prírode“ železnými rúrami.

22. Existencia konfliktnej atmosféry medzi sporovými stranami (zahŕňajúcimi aj ich ďalších rodinných

príslušníkov; na strane žalobkyne predovšetkým jej manžela, ktorý bol vypočutý i ako svedok v
súdenej veci) je z obsahu spisu a priebehu konania zrejmá, avšak z hľadiska predmetu sporu nie je
osobitnejšie významná. Žalobkyňa v priebehu celého sporu konkrétne netvrdila (nie to ešte preukázala),
že by bezprostredne vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ (aktuálnym držiteľom spornej časti pozemku
parc. č. 157/1) vykonala úkon, ktorým by bola ich dobromyseľnosť v rozhodnej dobe relevantným

spôsobomspochybnená.Lenvšeobecneakceptovateľné(právne)východiskáohľadnedobromyseľnosti
(oprávneného) držiteľa, ktoré opakovane žalujúca strana uvádza v odvolacom štádiu konania, sú v tomto
smere nedostatočné.
23. Neobstojí ani odvolacia námietka o údajnej neprimeranej hmotnoprávnej aktivite zákonného sudcu
súdu prvej inštancie. Okresný súd v danej spojitosti len naplnil princíp, na ktorom je dlhodobo

(aj za predchádzajúcej právnej úpravy - Občiansky súdny poriadok) budovaný civilný proces v
(česko)slovenských právnych podmienkach. Účastníci konania/ /strany sporu sú povinné prezentovať
svoje skutkové tvrdenia, pričom ich právne posúdenie prináleží súdu. Dokonca, pokiaľ aj strana svoj
nárok, resp. obranu právne definuje nesprávne, neporuší súd žiadnu povinnosť, či princíp (vrátane
princípu rovností strán), ak vykoná náležité právne posúdenie, na ktorom následne v právnej rovine

založí svoje rozhodnutie.
24.Okresnýsúdzodpovedajúcoprávnejúpravepostupovalivotázkachbremenatvrdeniaanadväzného
dôkazného bremena. Tieto bremená/povinnosti prvotne zaťažujú žalujúcu stranu. Žalobkyňa skutkovými
okolnosťami prezentovanými v úvodnej fáze konania dotknutú povinnosť tvrdenia splnila, čím došlo k jej
presunu na protistranu. Žalovaní jednoznačne zadefinovali skutkové okolností nasvedčujúce vydržaniu

spornej časti pozemku KN-C parc. č. 157/1, čím taktiež uniesli bremeno tvrdenia a opätovne sa
stranou, ktorú v ďalšom priebehu sporu toto bremeno zaťažovalo, stala žalobkyňa. Úlohou žalobkyne,
pokiaľ chcela byť v spore úspešná, bolo vyvrátiť predmetné tvrdenia protistrany (osobitne týkajúce sakonkrétnych skutkových okolností viažucich sa k vydržaniu). To znamená, že nedošlo v súdenej veci k
neprimeranému zaťaženiu žalobkyne bremenom tvrdenia, či dôkazným bremenom.

25. Priebeh správneho konania týkajúceho sa stavby „nového“ plota žalovanými, či v jeho rámci
vydané rozhodnutia nemajú zásadnejší vplyv na rozhodnutie sporu v súdenej veci. Okolnosti ustálené v
danom administratívnom konaní korešpondujú so skutkovým stavom prejednávaného prípadu; prioritne
s tým, že plot (pôvodný i terajší) je z katastrálno-evidenčného hľadiska postavený na pozemku KN-
C parc. č. 157/1, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Keďže k výstavbe plotu došlo až v roku

2018, pričom žalovaní nadobudli KN-C parc. č. 157/2 (v jej pevne a dlhodobo oplotenom priestorovom
vymedzení) kúpnymi zmluvami v rokoch 1998 a 2000, ani dotknutá časová súvislosť nie je z hľadiska
dobromyseľnosti v rámci inštitútu (právnej konštrukcie) vydržania významná.
26. Nakoľko došlo k zamietnutiu žaloby, niet výroku súdneho rozhodnutia, ktorý by mal byť
vykonaný. Inými slovami, úvaha žalobkyne o „de facto“ nevykonateľnosti napadnutého rozsudku
nie je opodstatnená. Na dosiahnutie stavu právnej istoty a jednoznačnosti vo vzťahoch strán s

pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude potrebný ďalší súdny spor/ /súdne konanie, čo však
neovplyvňuje výsledok aktuálne súdenej veci.

27. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobkyne týkajúcou sa údajnej arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia. Celkovo výhrady žalobkyne smerujúce k odôvodneniu rozsudku okresného

súdu sú viac prejavom nespokojnosti s výsledkom sporu, než bezprostredne námietkou nedostatočnosti
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pokiaľ aj okresný súd na niektorú z dielčich námietok žalobkyne
nereagoval podrobnejšie, uvedené bolo - keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
tvorí jeden celok - doplnené v rámci tohto odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu.
28. Predmetné konštatovanie platí aj o argumentácii žalobkyne týkajúcej sa § 135c Obč. zák. Podstatou

aplikácie označeného zákonného ustanovenia je postavenie stavby na cudzom pozemku, ak však
okresný súd prejudiciálne ustálil, že „nový“ plot stojí na pozemku/časti zemského povrchu, ktorú žalovaní
nadobudli vydržaním (sú jej spolu/vlastníkmi), nie je daný práve dotknutý východiskový fakt stavby na
cudzom pozemku.

29. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

30. Nad bezprostredný rámec odvolacieho konania, definovaný odvolacími námietkami, krajský súd

dodáva, že súdená vec je svojim charakterom štandardným prípadom skutkového omylu v rámci inštitútu
vydržania, pričom ide o skutkový omyl, ktorý sa odvíja od nadobudnutia nehnuteľnosti v jej dlhodobo
užívanom a oplotenom stave/hraniciach. Je pritom nepochybné, že odchýlka hranice/plota v rozsahu
niekoľkých centimetrov (v premietnutí do výmery dosahujúca sotva desiatky m2) nie je takou, ktorá by
pri obvyklej starostlivosti bola zistiteľná v rámci porovnania výmery evidovanej v katastri nehnuteľností

a stavu na mieste samom.
31. V záujme komplexnosti je súčasne nutné doplniť, že výmera pozemkov nie je záväzným a
hodnoverným údajom katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona a contrario). Zároveň
prirodzené zakrivenia terénu (úplne bežné drobné vyvýšenia, či naopak priehlbiny) v nemalej miere
determinujú jednoduchý/laický prepočet vykonaný v dvojrozmernej sústave vlastnej plošným mieram. Za

aktuálneho stavu veci tak aj z tohto hľadiska nemožno konštatovať prítomnosť (nie to ešte preukázanie)
žiadnych takých skutočností, ktoré by naznačovali nepoctivosť v konaní žalovaných 1/ a 2/.

32. Žalobkyňa síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu
k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne,

potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo
závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na
náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu
v spore; čo platí aj vo vzťahu k náhrade trov svedka.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľka/žalobkyňa nebola v
odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovaným žiadne
relevantné trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom preukázateľne nevznikli (§ 251 CSP).Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a
záveromustálenejrozhodovacejpraxenajvyššíchsúdnychautorít(bližšienapr.rozhodnutiepublikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

34. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.