Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201191
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8318201191.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
F. XXXX/XX, X., právne zastúpeného Mgr. Ivan Chvostek, advokát so sídlom Štefánikova 17, Humenné,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,
právne zastúpenému AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO:

36 865 036, o určenie práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k.
9Csp/39/2018-120 zo dňa 25. júna 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výroku o zastavení konania a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„Konanie zastavuje.

Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 7Csp/171/2017-33

zo dňa 20. septembra 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/2/2018 zo
dňa 31. januára 2018.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 166a ods. 1 písm. a), § 166b ods. 1 písm. b),
§ 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa
14.03.2018 domáhal určenia, že žalovaný nemá právo domáhať sa výkonu záložného práva na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 19.02.2008 uzatvorenej medzi stranami
sporu a náhrady trov konania.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.06.2020 vzal žalobu späť. Vzhľadom k tomu, že žalobca
vzal žalobu späť, súd konanie podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil. Súd nežiadal
súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, pretože pojednávanie dňa 22.10.2018 nebolo otvorené, ale
bolo odročené.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § § 256 ods. 1 C.s.p. a ust. § 257 C.s.p. Okresný súd Prešov
uznesením sp. zn. 2OdK/180/2018 zo dňa 26.04.2018 zverejneným v Obchodnom vestníku 85/2018dňa 03.05.2018 pod č. O vyhlásil konkurz na majetok dlžníka žalobcu, ustanovil správcu I.K.S. konkurzy
a reštrukturalizácie, k.s. a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z

uspokojenia.

6. Podľa názoru súdu I. inštancie ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje pojem príslušenstvo
pohľadávky, ktorým sa rozumejú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením. Nárok na náhradu nákladov súdneho konania sa považuje za príslušenstvo pohľadávky,

ak je pohľadávka uplatnená na súde. Trovy právneho zastúpenia sú nákladmi súdneho konania a teda
sú príslušenstvom pohľadávky. Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká
až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má konštitutívnu povahu.

7. V danom prípade je zrejmé, že nárok na náhradu trov konania by mohol vzniknúť žalovanému voči
žalobcovi až po rozhodujúcom dni, ktorým sa rozumie v zmysle ust. §166a ods. 1 písm. a) zákona

č. 7/2005 Z.z. prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz. V danom prípade je
rozhodujúcim dňom deň 1.5.2018. Podľa § 166b ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z. za nevymáhateľné
voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v
rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, a preto ak by boli žalovanému priznané trovy konania proti
žalobcovi išlo by o pohľadávku vylúčenú z uspokojovania. Pohľadávky vylúčené z uspokojenia sa

rozhodnutím súdu o oddlžení stanú ex lege nevymáhateľnými a v zmysle § 166e ods. 4 prvá veta
zákona č. 7/2005 Z.z. na nevymáhateľnosť pohľadávky musí súd prihliadať ex offo a teda súd zisťuje,
či uplatňovaná pohľadávka alebo jej časť sa nestala nevymáhateľnou.

8.PodľanázorusúduI.inštancienároknanáhradutrovkonaniaakopríslušenstvapohľadávkybyvznikol

žalovanému voči žalobcovi po rozhodujúcom dni a teda je potrebné takýto nárok považovať v zmysle §
166b ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. za nevymáhateľný, a keďže nevymáhateľná pohľadávka má
povahu naturálnej obligácie, súd ju nemôže veriteľovi priznať. Žalobcu s poukazom na vyššie uvedené
ustanovenia zákona o konkurze súd nemôže zaviazať na náhradu trov konania žalovanému.

9. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca späťvzatím by mohol zaviniť zastavenie konania, avšak s
poukazomnavyššieuvedené,podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkunepriznalnáhradutrovkonania

žiadnej zo strán.

11. Vzhľadom k tomu, že súd konanie zastavil, v súlade s ust. § 336 ods. 4 Civilného sporového poriadku
v spojení s ust. § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku zrušil neodkladné opatrenie nariadené
uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 7Csp/171/2017-33 zo dňa 20.09.2017 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/2/2018 zo dňa 31.01.2018.

12.ProtivýrokuI.aII.napadnutéhouznesenia,ktorýmsúdkonaniezastavilanepriznalstranámnárokna
náhradu trov konania podal žalovaný odvolanie včas. Odvolacie dôvody uviedol v zmysle ustanovenia §

365ods.1pís.a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/C.s.p.Navrhol,abyodvolacísúduzneseniezrušilavecvrátilsúduI.
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že išlo o spor určovací, nie o spor o pohľadávku
(plnenie), takže nie je zrejmé, o akej pohľadávke a príslušenstve súd "hovorí", keďže žiadna pohľadávka
ani nebola predmetom konania (arbitrárnosť tvrdení), ani žiadna pohľadávka ku ktorej konkrétne sa
súd vyjadruje, nie je v rozhodnutí nijako identifikovaná (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), ani nie sú

uvedené tvrdenia / dôkazy (nepreskúmateľnosť) na základe ktorých dospel súd k takýmto neurčitým
skutkovým zisteniam a ich preukázaniu. Súd nielenže pohľadávku žalovaného nijako neidentifikuje, ale
ani nezdôvodňuje, z akého dôvodu aplikuje ustanovenie o uplatnení pohľadávky - ak ide o pohľadávku,
ktorú má žalovaný, nemôže ísť o jej uplatnenie, keďže pohľadávku prípadne uplatňuje subjekt v právnom
postavení žalobcu. Ďalšou vadou je skutočnosť, že súd uvádza skutočnosti týkajúce sa uplatnenia

pohľadávky,čojevpodstateekvivalentpojmuzažalovanie,vtomtosporevšakbolaSlovenskásporiteľňa
žalovaným, nie žalobcom, takže vôbec nie je zrejmé, ako sa uvedené úvahy týkajú žalovaného. Ďalšou
vadou je skutočnosť, že súd si zamieňa pojmy náklady spojené s uplatnením pohľadávky, čo sú trovy
účastníka, s pojmom náhrada trov účastníka strany, čo sú dva odlišné pojmy i samostatné inštitúty, trovysi hradí každý sám a úspešnému účastníkovi prípadne vzniká, ako správne uviedol súd, konštitutívnym
rozhodnutím,nároknaichnáhradu.Vzhľadomnauvedenésútvrdeniaoakejsi(neznámej)pohľadávkea
jej údajnom príslušenstve a o uplatnení režimu § 166b ZKR bez akejkoľvek skutkovej a právnej podstaty

a pre neurčitosť a neodôvodnenie sú takéto tvrdenia v celom rozsahu nepreskúmateľné / arbitrárne.

13. Žalovaný v podanom odvolaní namietal skutočnosť, že žalobca podaním doručeným súdu dňa
15.06.2020 vzal žalobu späť, avšak o uvedenom žalovaný nebol vôbec informovaný, nevie aký bol
obsah tohto úkonu, čo je porušenie princípu kontradiktórnosti a spravodlivého procesu. Právo na

doručovanie písomných úkonov v konaní je právom, ktoré má primárne procesnú povahu, inými slovami
je povinnosťou súdu písomné úkony v konaní doručiť a je výhradne na účastníkovi (strane), aby tieto
posúdil a rozhodol sa, či na ich obsah bude reagovať alebo nie, t.j. súd neskúma obsah týchto úkonov a
je právne úplne bezvýznamné, či obsah úkonu v konečnom dôsledku determinoval rozhodnutie súdu a
mal na neho nejaký vplyv. Právo vyjadriť sa k obsahu podania je zaručeným právom druhej strany, ide o
iný inštitút, ako je prípadná potreba súhlasu s údajným späťvzatím. Postup súdu mal za následok odňatie

možnosti konať pred súdom a pri zohľadnení zásady dvojinštnčnosti a práva na riadny prostriedok
nápravy (čl. 13 Dohovoru) je jediným zákonným postupom kasácia rozhodnutia.

14. Žalovaný rovnako zásadne rozporuje tvrdenie, že súd nežiadal súhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby,pretožepojednávaniedňa22.10.2018nebolootvorené,aleboloodročené.Suvedenýmžalovaný

nesúhlasí, na súd sa dostavil a rozsiahlo vo veci argumentoval, rovnako sa dostavil tvrdený zástupca
žalobkyne a i tento argumentoval a práve na základe obsahu týchto vyjadrení sa súd následne rozhodol
pojednávanie odročiť. Obsah procesného konania je potrebné vnímať materiálne, nie formálne, čo
iné ako pojednávanie boli prednesy strán, zákon vôbec nepozná postup, v rámci ktorého boli strany
predvolané na pojednávanie, na tomto vo veci argumentujú a toto (takýto postup) by nebol považovaný

za pojednávanie. Keby súd uvedené v uznesení vysvetlil, bol by zrejmý aj dôvod odročenia, pri ktorom
nepochybne pripadala do úvahy zodpovednosť žalobkyne za trovy, ktoré zavinila svojim konaním -
uvedené súd vôbec neposudzoval (ani neuvádzal) rozhodnutie je tak arbitrárne.

15. Žalovaný osobitne poukázal na skutočnosť, že nielenže bol v konaní v procesnom postavení

žalovaného, neuplatňoval tak vôbec žiadnu pohľadávku, ale pohľadávka, ktorú voči žalobkyni evidoval,
je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom a ako takú ju ani nie je potrebné v uvádzanom
(konkurzno / oddlžovacom) konaní prihlasovať, ani uvedenému nepodlieha, záložné právo možno
vykonať aj mimo konkurzu a tak už vôbec nie je zrejmé, ako sa na uvedené vzťahuje ustanovenie §
166b ods. 1 ZKR, keďže nielenže príslušenstvom pohľadávky sú vynaložené trovy spojené s uplatnením

pohľadávky (ktoré príslušenstvo je tu a vzniká ex lege, na rozdiel od nároku na náhradu takýchto trov,
ktorého vznik je podmienený konštitutívnym rozhodnutím súdu), ale podľa ustanovenia § 166b ods. 2
ZKR, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

17.Kodvolacejnámietkežalovaného,žekonanímsúduprvejinštancieboloodňatámožnosťžalovaného

konať pred súdom odvolací súd uvádza nasledovné.

18. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

19. S názorom súdu prvej inštancie, že súd nežiadal súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby pretože
pojednávanie dňa 22.10.2018 nebolo otvorené, ale odročené, sa nemožno stotožniť.

20. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.10.2018(č.l. 85) bod 3 vyplýva, že súd prvej inštancie cit.:

„po začatí pojednávania súd konštatuje, že bola zachovaná päťdňová lehota...“. Z obsahu zápisnice
ďalej vyplýva, že súd prijal a vyhlásil uznesenie, že v tento deň bude pojednávať v neprítomnosti
žalobkyne. Až následne, po vyhlásení uznesenia v zápisnici uvádza, že pred otvorením pojednávania
právny zástupca žalovaného predložil súdu rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 26.4.2018 voveci dlžníka - žalobkyne, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalobkyne a na to súd vyhlásil
uznesenie, že súd odročuje pojednávanie na neurčito.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu účastníci konania prednesú svoje návrhy až po začatí pojednávania,
ktoré samosudca/ predseda senátu otvorí formálnym úkonom. „Za začatie pojednávania v zmysle § 96
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku treba považovať aj prijatie a verejné vyhlásenie uznesenia súdu,
že bude pojednávať v neprítomnosti ospravedlneného účastníka (§101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadu).“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.10.2009 sp.zn. 3Cdo/138/2009).

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa na výzvu súdu, či trvá na podanej žalobe oznámila súdu
podaním zo dňa 15.6.2019, že na podanej žalobe netrvá. Dodržiavanie princípu rovnosti zbraní bolo v
podmienkach slovenského civilného procesu v minulosti podrobené kritike zo strany ESĽP. Z rozsudku
ESĽP v prípade Trančíková proti Slovenská republika z 13. januára 2015 okrem iného vyplýva, že pokiaľ
ideonámietkutýkajúcusanemožnostisťažovateľkyvyjadriťsakvyjadreniuodporcuvrámciodvolacieho

konania, ESĽP bol toho názoru, že aj keď predmetné vyjadrenie odporcu neobsahovalo žiadne nové
skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa sťažovateľka už nebola vyjadrila v predchádzajúcom
priebehu konania, a podľa vlády nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo formulované ako
právna a skutková argumentácia, a sťažovateľke mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním. Keďže to
tak nebolo, došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé konanie, zaručeného článkom 6 ods.

1 Dohovoru.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené povinnosťou súdu I. inštancie bolo vyzvať žalovaného na vyjadrenie
súhlasu alebo nesúhlasu so späťvzatím žaloby. Takýmto procesným postupom súdu prvej inštancie bola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

24. Podľa § 256 ods. 1, 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

25. Súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii
nemohol zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému a preto podľa § 257 C.s.p. nepriznal
náhradu trov konania žiadnej zo strán.

26. Podľa ust. § 166b odsek 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií, za

nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje:
b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.

Podľa odseku 2 nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

27. Podľa komentára k ust. § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácií medzi príslušenstvo
pohľadávky patria podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj trovy konania. Trovy konania nepatria
do príslušenstva pohľadávky ktoré je uvedené v písm. a) a b), pretože majú osobitnú právnu úpravu v

písm. f). Zákon v písm. f) za nevymáhateľné prehlasuje len tie trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v
súvislosti s účasťou v konkurznom konaní a v konaní o určenie splátkového kalendára. Nevymáhateľné
nie sú trovy konaní, ktoré súvisia s konkurzným konaním alebo s konaním o určenie splátkového
kalendára, ani trovy iných konaní. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1116 - 1119).

28. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné vyvodiť akými úvahami sa súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o trovách konania riadil a prečo dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa ust. § 257
C.s.p. súd ustálil skutočnosť, že na majetok žalobkyne bol vyhlásený konkurz a z neho vyplývajúca
nevymáhateľnápohľadávka,keďžetakakotonamietalajžalovanývpodanomodvolaní,vprejednávanej

veci sa žalobkyňa žalobou domáhala určenia práva.

29. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoréby pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada
týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Náhrada trov konania sa vzťahuje na
účelne vynaložené trovy. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 256 odsek

1 C.s.p. je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.

30. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

31. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

32. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

33. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

34. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. uznesenie vo výroku
o zastavení konania a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

35. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať žalovaného podľa ust. § 146 ods. 1
C.s.p. vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby žalobkyňou a následne postupom podľa Civilného sporového
poriadku konanie zastaviť, alebo v prípade nesúhlasu žalovaného z vážnych dôvodov po preskúmaní

týchto dôvodov pokračovať v konaní. Súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania, ktoré
je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zjavné
úvahy, ktorými sa súd riadil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Následne vo veci
rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

36. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).