Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 18C/104/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304115348
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1304115348.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľa:

Bratislavský samosprávny kraj, IČO: 36 063 606, so sídlom Sabinovská 16, Bratislava, proti odporcom:
1/ D. G., bytom F. XXX, N., 2/ O. M., bytom N. X, N., odporcovia v 1/ a 2/ rade v zastúpení spoločného
zástupcu: AK MS s.r.o. so sídlom Galandova 3, Bratislava, IČO: 47237767, konajúceho prostredníctvom
JUDr. Miroslav Šimkovič, advokát., o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 1 643,31 eura
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

do rúk spoločného právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade: AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3,
Bratislava, IČO: 47237767.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 24.05.2004 a doplnenom podaním zo dňa
15.08.2007 sa navrhovateľ voči odporcom v 1/ a 2/ rade pôvodne domáhal v spojených veciach určenia
neplatnosti
- 1/ veci - rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava mesto D 2510/72 z 1.11.1972 po poručiteľovi Ľ. O.,
zomrelom XX.XX.XXXX, vedené položkou výkazu zmien č. 116/94 v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9
vo výmere 9024 m2

- 2/veci - osvedčenia o dedičstve 22D 120/01, Dnot. 48/2001 po poručiteľke X. O., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX, vedené položkou výkazu zmien č. Z-1870/2001 v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9 vo
výmere 9024 m
- 3/ veci - darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice č. N 2270/2003, Nz 69609/2003 zo
dňa 12.08.2003 medzi darkyňou M. O. a obdarovanou D.P. G. , v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9
vo výmere 9024 m
- 4/ veci v spojení s písomným podaním zo dňa 15.6.2010 /čl.269/ a jeho prednesom

do zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.6.2010 /čl. 290/ určením, že navrhovateľ je vlastníkom pôvodnej
pozemkovo - knižnej parcely č. 4187/9, trvalé trávne porasty
2 18C/104/2004

o výmere 9.024,- m2 , vl. č. 2496, t. č. vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie S., okres Bratislava
III, obec Bratislava - m. č. S. ako :
parc.č.2167/18 - zast. plochy o výmere 280 m2

parc.č.2I67/31 - zast. plochy o výmere 4319 m2
parc.č.2167/24 - zast. plochy o výmere 576 m2
parc.č.2167/30 zast. plochy o výmere 890 m2
parc.č.2167/23 zast. plochy o výmere 510 m2parc.č.2167/29 zast. plochy o výmere 768 m2
pare.č.2167/22 zast. plochy o výmere 444 m2
parc.č.2167/28 zast. plochy o výmere 256 m2

podielom 1/1-iny k celku (ďalej len Nehnuteľnosť).
Návrh vo veci samej /hlavne vec 4/ navrhovateľ odôvodnil tvrdením, že zákonom č. 446/2001 Z. z. o
majetku VÚC vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom zákonného prechodu vlastníckeho
práva štátu - v správe Stredného odborného učilišťa elektronického, Rybničná 59, Bratislava prešlo
na navrhovateľa a dňa 14.8.2002 došlo k spísaniu delimitačného protokolu o odovzdaní a prebratí

nehnuteľného majetku, vrátane pozemkov, o.i. parc.č.2167/1 - 4, k.ú. S., LV XXXX, následne z
parc.č.2167/4 došlo k odčleneniu parc. č.2167/9-11.
Právny predchodca navrhovateľa: Československý štát - Bratislavské elektrotechnické závody n.p. sa
stal vlastníkom pôvodnej nehnuteľnosti v celosti na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia príslušného
Obvodného národného výboru Výst. - 330 - 767 - 72 - St/33 zo dňa 2.3.1972 ako pozemkovo - knižnej
parcely č. 4187/9, trvalé trávne porasty o výmere 9.024,- m2, vi. c. 2496, k.ú. S., ktorej vlastníkmi boli

Ľ. O. s manželkou X., rod. R. /za náhradu/.
Po smrti Ľ. O., zomr.XX.X.XXXX rozhodnutím SN Bratislava-mesto D 2510/72 zo dňa 1.11.1972 /
právoplatnosť 1.11.1972/ nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej v pzkn vl.Č.2496,
parc.Č.4187/9 - lúka o výmere 9 024 m2 jeho manželka X. O..
Po smrti poruciteľky : X. O., zomr.XX.XX.XXXX, osvedčením o dedičstve 22D 120/01,Dnot 48/2001

zo dňa 21.05.2001 /právoplatnosť 06.06.2001/ nadobudli nehnuteľnosť v celosti parc.č.4187/9 - trvalé
trávnaté porasty o výmere 9 024 m2, k.ú. S. na LV č.XXX do podielového spoluvlastníctva:
M. O. podielom 1/2 - ice k celku /právna predchodkyňa odporkyne v l/rade/
O. M. podielom 1/2 - ice k celku / odporca v 2/rade/
D.G.-odporkyňavl/radenadobudlaspoluvlastníckypodiel1/2-icekcelkunehnuteľnostiparc.č.4187/9-

trvalétrávnatéporastyovýmere9024m2,k.ú.S.LVč.XXXvkladomdarovacejzmluvypodČ.V-2638/03
dňa 3.9. 2003, uzavretej dňa 12.08.2008, formou notárskej zápisnice N 2270/2003,Nz 69609/2003 ako
obdarovaná od darcu: M. O..
Porovnaním pzkn. operátu s operátom KN navrhovateľ zistil, že pôvodná parc.č.4187/9 je časťou parc.
č. 2167/4 a časťou parc. č. 2167/6. k Parc. č. 2167/6 je na základe kúpnej zmluvy V - 1127/93 zapísaný

ako vlastník spoločnosť GUPPRES, k parc. č. 2167/4 je zapísaný ako vlastník navrhovateľ / predtým
SR - Stredné odborné učilište elektrotechnické.
Podľa tvrdení navrhovateľa bola k parcele č. 4187/9 vyhotovená chybne identifikácia parciel, následne
bola poňatá do dedičstva a prevedená darovaním a v dôsledku týchto úkonov sa vlastníkmi
nehnuteľnosti / parcely č. 4187/9/ stali odporcovia v 1/ a 2/rade. Naliehavosť

3 18C/104/2004

právneho záujmu na určení vlastníckeho práva vo veci 1/ - 4/ navrhovateľ neodôvodnil nijak, nemožno
zaň považovať len jeho tvrdenie, že chybný zápis parc. č. 4187/9 je dotknutý ďalšími právnymi zmenami /

dedičské rozhodnutia + darovacia zmluva/, ktorých právoplatnosť Správa katastra nie je oprávnená
zrušiť, preto Správa katastra vyzvala odporkyňu v 1/rade k určeniu vlastníctva súdnou cestou. Na
preukázanie rozhodujúcich skutočností navrhovateľ žiadal vykonať listinné dôkazy pripojených k návrhu
(§ 79 ods. 2 O.s.p):
delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku zo dňa 14.08.2002

výpis z LV č. XXXXX, k.ú. v N., Správa katastra Bratislava III, okres Bratislava III, obec BA- m. č. S.,
katastrálne územie S., vyhotovený dňa 03.06.2002

súpis nehnuteľného majetku štátu v správe správcov, správca: SOU elektrotechnické
oznámenie k.ú. v N., správa katastra Bratislava III, adresované odporkyni v 1. rade zo dňa 06.10.2003

žiadosť o zápis do EN zo dňa 23.09.1991
rozhodnutie o vyvlastnení zn. Výst- 330-767-72-St/33 zo dňa 02.03.1972
rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava mesto D 2510/72 z 1.11.1972
osvedčenie o dedičstve sp. zn. 22D 120/01, Dnot. 48/2001 zo dňa 21.05.2001
notárska zápisnica č. N 2270/2003, Nz 69609/2003 z 12.08.2003

Odporkyňa v 1. rade žiadala návrh zamietnuť.
Vo svojom vyjadrení uviedla, že vyvlastňovacím rozhodnutím Výst-330-767-72-St/33 zo dňa 02.03.1972
pozemok, o určenie vlastníctva ktorého navrhovateľovi ide, bol predmetom vyvlastnenia v prospech
štátu, avšak táto zmena nebola vyznačená v evidencii nehnuteľností, a to ani v nasledujúcich 20 rokoch,preto Nehnuteľnosť bola poňatá do dedičstva po neb. Ľ. O. a príslušného dedičského rozhodnutia a
neskôr aj do dedičstva po neb. X. O., a to oprávnene. V dobrej viere a s dôverou k skutočnostiam,
zapísaným v Katastri nehnuteľností bol urobený ďalší právny úkon -darovacia zmluva zo dňa 12.08.2003

vo forme notárskej zápisnice.
Odporca v 2. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril zhodne s vyjadrením odporkyne v 1. rade.
Odporkyňa v 1. rade vo svojom doplňujúcom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedla, že nie je
preukázané, či vyvlastňovacie rozhodnutie zn. Výst- 330-767-72-St/33 zo dňa 02.03.1972 nadobudlo
právoplatnosťaboloriadnevykonané;opakunasvedčujeskutočnosť,žekvyplateniunáhradypôvodným

pozemnoknižným vlastníkom nikdy neprišlo, rovnako ako nebol vykonaný zápis vlastníctva v prospech
SR - BEZ š.p.. Na SOUE nebolo prevedené vlastnícke právo, ale iba právo užívať Nehnuteľnosť.
Vlastnícke právo odporkyne v 1. rade je nesporné.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 15.08.2007 / Čl.66/ navrhovateľ doplnil návrh na začatie
konania nasledujúcimi skutočnosťami:
- na základe zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku VUC došlo k zákonnému prechodu vlastníckeho práva

medzi SOUE a navrhovateľom nehnuteľností na LV č. XXXX, pričom pri pozemku pare. č. 2167/1-4
bola poznámka, že tieto nehnuteľnosti sú majetko-právne nevysporiadané - reklamácia
-parc. č. 4187/9 bola chybne poňatá do dedičstva po Ľ. O., keďže už skôr došlo k jej vyvlastneniu
- pôvodná parcela č. 4187/9 je časťou parcely č. 2167/4 a časťou parcely č. 2167/6
4 18C/104/2004

z parcely č. 2167/4 boli geometrickým plánom odčlenené parcely č. 2167/9-11
parcela č. 2167/6 je na základe kúpnej zmluvy zapísaná pre vlastníka GUPRESS -Tlačiarenská služba a
parcela č. 2167/4 je na základe delimitačného protokolu zapísaná pre vlastníka, ktorým je navrhovateľ.
K písomnému podaniu navrhovateľ priložil nasledujúce listinné dôkazy:
originál LV č. XXX

kópia delimitačného protokolu.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 10.2007 sa odporcovia v 1/ a v 2/ rade domáhali určenia,
že aj oni sú podielovými spoluvlastníkmi, každý s podielom 1 na nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú.
S., zapísanej na LV č. XXX ako pozemok č. 4187/9 o výmere 9.024,-m2.
Uznesením č. k. 18C/104/2004-123 zo dňa 16.07.2008 súd vylúčil vzájomný návrh odporcov v 1/ a

2/ rade na samostatné konanie. Vec je vedená na OS Bratislava III pod sp.zn.43 C
150/2008 . Toto konanie je právoplatne prerušené podľa § 110 O.s.p. uznesením č.k.: 43 C 150/2008
- 133 zo dňa 9. júla 2010.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 23.03.2009 / čl. 137/, odporcovia v 1. a 2. rade, v zastúpení
spoločného právneho zástupcu doplnili svoje doterajšie vyjadrenia k návrhu na začatie konania o

nasledujúce skutočnosti tvrdením, že
navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od nulitného rozhodnutia zn. Výst- 330-767-72-St/33 zo
dňa 02.03.1972, ktorého predmetom bolo vyvlastnenie Nehnuteľnosti v prospech Československého
štátu - BEZ n.p.
nulitnosť rozhodnutia zn. Výst- 330-767-72-St/33 zo dňa 02.03.1972 je v tom, že jednou z označených

účastníkovvyvlastňovaciehokonaniabolaajpaniŽ.G.,ktorápodalaprotitomutorozhodnutiusprávneho
orgánu odvolanie, a teda rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o odvolaní bolo
doručované iba odvolateľke a BEZ n. p., nie však ostatným účastníkom vyvlastňovacieho konania,
napriek tomu, že sa im doručovať malo, a preto vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť,
čo osvedčuje aj skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nie je doposiaľ opatrené doložkou právoplatnosti

a vykonateľnosti.
Nehnuteľnosť teda nebola právoplatne vyvlastnená a štát k nej nenadobudol vlastnícke právo.
Nehnuteľnosť bola oprávnene poňatá do dedičstva po Ľ. O. a neskôr do dedičstva po jeho manželke X.
O.. Na základe osvedčenia o dedičstve nadobudli celú Nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva
deti p. O. - M. O. a O. M., každý v podiele Vi; prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v dôsledku

dedenia prebehol v súlade so zákonom.
Dedička M. O. previedla celý svoj spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou na D. G..
z LV č. XXXX pre k.ú. S. vyplýva, že pozemky pare. č. 2167/1-4 boli na LV zapísané na základe
delimitačného protokolu, ktorým protokolom došlo k odovzdaniu majetku medzi BEZ, š.p. a SOU
elektrotechnické; predmetom delimitácie boli aj pozemky pare. č. 2167/1-4 a to aj napriek tomu, že BEZ,

Š.p. sa nikdy nestal ich vlastníkom.
- už prvý zápis vlastníckeho práva v prospech SOUE bol teda vykonaný
v rozpore so zákonom a každé ďalšie disponovanie so skôr uvedenými pozemkami trpí
zásadným nedostatkom oprávnenia nakladať s pozemkami a všetky takéto právneúkony sú absolútne neplatné.
5 18C/104/2004
pozemok pare. č. 2167/6 bol na LV zapísaný na základe žiadosti BEZ, š.p. titulom prvostupňového

rozhodnutia o vyvlastnení, druhostupňové rozhodnutie sa v katastrálnom operáte nenachádza, a
naviac ani rozhodnutie prvého stupňa nie je opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti; zápis
vlastníctva BEZ, š.p. bol teda vykonaný na základe nulitného rozhodnutia.
na základe týchto skutočností odporcovia v1. a 2. rade v zastúpení právneho zástupcu žiadali návrh na
začatie konania zamietnuť ako neopodstatnený.

Na preukázanie rozhodujúcich skutkových okolností odporcovia v 1. a 2. rade žiadali vykonať
nasledujúce listinné dôkazy:
Námietky proti vyvlastneniu zo dňa 13.máj a 1972
rozhodnutie Národného výboru Hl. m. SSR Bratislavy o odvolaní proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu s
uvedením osôb, ktorým sa má rozhodnutie doručovať
-LV č. XXXX zo dňa 10.12.2008

Delimitačný protokol medzi BEZ, š.p. a SOUE zo dňa 28.2.1991
LV č. XXXX zo dňa 10.12.2008, k.ú. S.
Žiadosť o zápis do EN zo dňa 23.9.1991
Za konania vo veci, Ing. František Gúcky ako fyzická osoba podnikateľ pod obchodným menom
Ing. František Gúcky GUPRESS, IČO: 11663 715, s miestom podnikania Heydukova 17, Bratislava

zvláštneho podnetu oznámil účinne voči súdu svoj vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka
na strane navrhovateľa podaním zo dňa 14.07.2009. /čl.174- 178/
Svoj vstup odôvodnil okrem iného tým, že v konaní ide aj o jeho vlastnícke práva, konkrétne k
pozemku pare. č. 2167/6 vo výmere 3.773,- m2 . Podľa tvrdení Ing. Františka Gúckeho GUPRESS,
k nehnuteľnosti pare. č. 4187/9 (o určenie vlastníckeho práva v tomto konaní ide) zaniklo právnym

predchodcom odporcu v 2/ rade ich vlastnícke právo vyvlastnením, vlastníkom sa stal Československý
štát - Bratislavské elektrotechnické Závody n. p., Bratislava a po výstavbe infraštruktúry a zástavbe
bol pozemok prerozdelený na nové parcelné čísla, a to pre navrhovateľa pare. č. 2167/4,9,10,11 a pre
Ing. Františka Gúckeho GUPRESS pare. č. 2167/6., ktorú parcelu nadobudol kúpnou zmluvou od BEZ
elektronika š.p. v likvidácii. Uvedenými skutočnosťami je daný jeho právny záujem na výsledku sporu,

čim odôvodnil svoj vstup na strane navrhovateľa len vo veci určenia neplatnosti darovacej zmluvy.
Odporcovia v 1/ a 2/ rade procesným návrhom ich právneho zástupcu dňa 03.09.2009 vyslovili svoj
nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa do konania z dôvodu, že vedľajší
účastník na strane navrhovateľa nepreukázal, že je totožným subjektom vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti, resp. jeho nástupcom tak, ako je v KN na LV č. XXXX v časti B zapísaný jej vlastník

GUPRESS - tlačiarenská služba, zo zápisu ktorého nevyplýva, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu,
tento rozpor nepreukazuje ani kúpna zmluva predložená právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, s
povolením jej vkladu pod č. V - 1127/93, v ktorej je označený kupujúci názvom Gupress tlačiarenská
firma, Baštová 9, bez identifikačného čísla, pričom vedľajší účastník vystupuje v konaní o vzájomnom
návrhu odporcov v 1/ a 2/ rade k totožnej nehnuteľnosti ako právnická osoba pod obchodným menom

GUPRESS, s.r.o. so sídlom Hattalova 10, Bratislava, IČO: 3137647, kde je rovnako štatutárnym
zástupcom Ing. František Gucký.
Uznesením č.k. 18C/104/2004-259 zo dňa 21.05.2010 súd vyslovil, že vstup vedľajšieho účastníka:
Ing. František Gúcky - GUPRESS, do konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, spísanej formou
notárskej zápisnice č. N 2270/2003, Nz 69609/2003 zo dňa 12.08.2003 medzi darkyňou M. O. a

obdarovanou D. G. v časti par. č. 4187/9, je neprípustný. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že
vedľajší6
18C/104/2004účastník na strane navrhovateľa nemá právny záujem na výsledku konania v žalobe o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy č: N 2270/2003, Nz 69609/2003 zo dňa 12.08.2003 v časti par. č.
4187/9, na stranu ktorého sa pripojil tým, že rozhodnutie súdu vo veci samej sa vo svojich dôsledkoch

nebude dotýkať jeho právneho postavenia, vrátane jeho práv a povinností ako vlastníka pozemku parc.
č.2167/6, k. ú. S. /.zapísaný na LV č. XXXX/, pretože svoje vlastnícke právo podľa § 132 ods. 1, O.Z. /
hmotného práva / nadobudol iným spôsobom a od iného vlastníka, resp. iných právnych predchodcov
ako sú navrhovateľom označení odporcovia v návrhu na začatie konania.
Na pojednávaní, uskutočnenom dňa 28.06.2010, navrhovateľ špecifikoval materiálnu vykonateľnosť

petitu návrhu v 4/veci aj s prihliadnutím k písomnému stanovisku navrhovateľa zo dňa 15.6.2010 o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľností tak, ako je uvedená na strane 2/ odôvodnenia rozsudku,
zároveň vzal späť návrh sčasti vo veci určenia neplatnosti1/ vec - rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava mesto D 2510/72 z 1.11.1972 po poručiteľovi Ľ. O.,
zomrelom XX.XX.XXXX, vedené položkou výkazu zmien č. 116/94 v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9
vo výmere 9024 m

2/ vec - osvedčenia o dedičstve 22D 120/01, Dnot. 48/2001 po poručiteľke X. O., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX, vedené položkou výkazu zmien č. Z-1870/2001 v časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9 vo
výmere 9024 m'
3/ vec - darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice č. N 2270/2003, Nz 69609/2003 zo dňa
12.08.2003 medzi darkyňou M. O. a obdarovanou D. G., v Časti týkajúcej sa parcely č. 4187/9 vo výmere

9024 m2
Zároveň vo veci 4/návrhu o určenie vlastníckeho práva žiadal doplniť dokazovanie listinami,
predloženými na pojednávaní:
- list SOUE, adresovaný Archívu hlm. SR Bratislavy vo veci vyžiadania
registratúrnych záznamov zo dňa 10.05.2010
- záznam o vyvlastňovacom rokovaní zo dňa 17.12.1971

- rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení zo dňa 18.12.1972
s pripojenými doručenkami
- geometrický plán, vyhotovený A. Š. zo dňa 28.03.2008
Odporcovia v 1. a 2. rade v zastúpení spoločného právneho zástupcu so späťvzatím návrhu na začatie
konania sčasti vecí l./,2/.3/ návrhu vyslovili súhlas s tým, že v časti, v ktorej bol návrh na začatie konania

vzatý späť si výslovne náhradu trov voči navrhovateľovi neuplatnili.
Súd uznesením č. k. 18C/104/2004-294 zo dňa 28.06.2010 zastavil konanie vo veciach 1/, 2/, 3/, v
časti, v ktorej navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.7.2010.
Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vo veciach 1 - 3/ návrhu na začatie konania, súd

ďalej pokračoval v konaní len o veci 4/ návrhu, vec prejednal a vo veci aj prvý krát meritórne rozhodol
na pojednávaní dňa 9.9.2010 , v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý TP vzal na vedomie ústne, bez
písomného predvolania súdom do zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.6.2010, na ktorom pojednávaní
bolo vyhlásené uznesenie o odročení pojednávania na termín 9.9.2010 o 13,00 hod. poj. m.11, pričom do
zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.6.2010 sa chybou v písaní uviedol nesprávny dátum vyhláseného

odročeného termínu pojednávania na deň 4.9.2010.
7 18C/104/2004

Na pojednávaní dňa 9.9.2010 prednesom vyjadrenia spoločný právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade

žiadal, aby súd návrh zamietol ako nedôvodný aj z dôvodov v písomnom vyjadrení odporcov v 1/ a 2/
rade zo dňa 09.09.2010 / čl.300 a nasl./.
V písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2010 odporcovia v 1/ a 2/ rade k listinám navrhovateľa,
predložených súdu na pojednávaní dňa 28.06.2010 navrhovateľom uviedli, že nasledovne:
- z predložených listín vyplýva, že BEZ, n.p. ponúkol právnym predchodcom odporcov v roku 1970

odkúpenie Nehnuteľnosti za cenu 3.609,60 Kčs. Právny predchodcovia odporcov s kúpnou cenou
nesúhlasili, preto následne BEZ, n.p. iniciovali vyvlastňovacie konanie. Rozhodnutie o vyvlastnení
bola napadnuté odvolaním jedným z účastníkov vyvlastňovacieho konania, pričom rozhodnutie o
odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení nebolo doručené všetkým účastníkom konania a teda nemohlo
nadobudnúť právoplatnosť. Doručenky predložené navrhovateľom sa nevzťahujú k rozhodnutiu o

odvolaní, o čom svedčí aj dátum vyznačeného doručenia. Nedošlo ani k vyplateniu náhrady za
vyvlastnenie právnym predchodcom odporcov, a ani k zápisu zmeny vlastníctva v čase vyvlastnenia v
Evidencii nehnuteľností. Navrhovateľ teda nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Písomné vyjadrenie odporcov v1.a 2. rade doplnil ich spoločný právny zástupca prednesom, že:
Posúdenie otázky právoplatnosti citovaného rozhodnutia správneho orgánu o vyvlastnení je právne

záväzné aj vo vzťahu k § 11 Zákona č. 109/1964 Zb. (Hospodársky zákonník = HZ,) v platnom znení
ku dňu 28.2.1991 s prihliadnutím k delimitačnému protokolu 1 medzi BEZ SP ako odovzdávajúcou
organizáciou a SOUE ako preberajúcou organizáciou (listinný dôkaz na č. 1. 150 a nasl.), pretože podľa
tohto citovaného ustanovenia zákona, nadobudnúť vec do vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu
možno len v prípade ustanovených zákonov. Vlastníctvo k veci prechádza dňom určeným v rozhodnutí,

ak nie je deň určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru právneho zástupcu odporcov l/
a 2/ rade ku dňu 28.2.1991 prevádzaný majetok v zmysle uvedeného delimitačného protokolu v časti
2 ako pozemok pare. č.. 2167/4 - časť nemá právny titul v súlade s citovaným zákonom (č.l. 155).
Zároveňdefinovanépozemkyvčl.2citovanéhodelimitačnéhoprotokolunebolipredmetomvyvlastnenia,predmetom vyvlastnenia vo vzťahu k odporcom 1,2 mala byť parcela č. 4187/9 vo výmere 9024 m2,
k. ú. S.. Definovaný predmet prevodu v citovanom delimitačnom protokole v článku 2 je zároveň aj
v rozpore s § 6 ods. 2 Vyhl. č. 23/64 Zb., ktorým sa vykonáva Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii

nehnuteľností. Podľa uvedeného znenia cit. vyhlášky, všetky nehnuteľnosti musia byť v listine uvedené
podľa obcí a katastrálnych území a katastrálnych čísel vedených v evidencii nehnuteľností. Ak sa
listinou prevádza reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa zároveň predložiť aj geometrický plán,
na ktorom je vyznačené oddelenie časti a jeho výmera. Citované nehnuteľnosti v tomto delimitačnom
protokole nie sú vôbec označené údajom o katastrálnom území, pričom katastrálne čísla tam uvedené,

sa nenachádzali vôbec v evidencii evidencií, mali len vzniknúť na základe geometrického plánu, na viac
na jeho vyhotovenie tento delimitačný protokol len odkazuje. V rozhodnej dobe uzavretia delimitačného
protokole, t.j. 28.2.1991 bola vedená nehnuteľnosť evidovaná len ako pare. č. 4187/9 vo výmere 9024
m2, zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. S.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súčasťou delimitačného
protokolu nebol vôbec vyhotovený geometrický plán, rovnako však ani citované
8 18C/104/2004

nehnuteľnosti, svojim označením neodkazujú vôbec z akých parciel boli ako novovytvorené parcelné
čísla odčlenené, vrátane výmery. Citované parcelné čísla v čl. 2 boli vytvorené nie len výlučne z parcely
č. 4187/9, ale aj z ďalších parciel, ako to vyplýva aj z geometrického plánu č. 33/08, vyhotoveného
dňa 14.3.2008 (č.1.285 a nasl). Na základe uvedeného, preto nemohli platne prejsť do vlastníctva
navrhovateľa pozemky špecifikované v žalobnom návrhu po jeho úprave, ani delimitačným protokolom

č. 2, ktorý je nedatovaný, podľa ktorého malo prejsť vlastníctvo k citovaným nehnuteľnostiam zo SR -
Krajského úradu Bratislava na navrhovateľa. Na viac je potrebné poukázať, že tento delimitačný protokol
obsahuje v písomnom texte rukou dopísaný text, práve k sporným pozemkom v článku 3 a 4, bez
uvedenia ich výmery a druhu pozemkov, zároveň bez vyznačenia doložky kým a kedy bola oprava tohto
delimitačného protokolu vykonaná.

Súd vo veci samej rozhodol prvý krát rozsudkom č. k. 18C 104/2004-317 zo dňa 9.9.2010 tak, že návrh v
celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania
vo výške 626,46 eura v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku do rúk ich spoločného právneho
zástupcu odporcov v 1. a 2. rade.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave

uznesením č.k. 4Co 23/2011-366 zo dňa 31.1.2013 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III v
Bratislave zo dňa 9.9.2010, č.k. 18C 104/2004-317 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
V odôvodnení citovaného uznesenia sa odvolací súd nezaoberal bližšie právnym posúdením veci, len
skonštatoval, že súd prvého stupňa nemal splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 OSP na prejednanie

a rozhodnutie veci v neprítomnosti navrhovateľa na pojednávaní dňa 9.9.2013, preto s poukazom k
§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP rozhodnutie súdu I. stupňa zrušil , vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že
povinnosťou súdu I. stupňa bude vo veci opätovne vytýčiť pojednávia v súlade s § 115 ods. 1,2 OSP
a na pojednávaní opätovne vo veci rozhodnúť.

Po vrátení veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie a po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia odvolacieho súdu, súd I. stupňa pokračoval v konaní a na prejednanie veci vytýčil termín
pojednávania dňa 25.4.2013./ čl. 385-388/

Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2013 súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti

navrhovateľa, právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade uviedol, že pokiaľ ide o návrh navrhovateľa vo
veci samej t.j. o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam, žiada žalobný
návrh navrhovateľa zamietnuť na tých skutkových a právnych dôvodoch, ktoré boli v konaní prednesené
odporcami 1,2 v zastúpení ich právneho zástupcu. V tomto rozsahu odporcovia 1,2 s prihliadnutím k
meritórnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 9.9.2010 potom, čo boli vykonané

všetky navrhované dôkazy, neoznačili a nepredložili ďalšie dôkazy a vo veci samej žiadali rozhodnúť
zhodne so zrušeným rozsudkom súdu prvého stupňa. V tomto rozsahu spoločný právny zástupca
odporcov v 1. a 2. rade poukázal na rozsudok NS SR č. 4Cdo/123/2003 a na rozsudky NS SR
1Cdo/56/2003, 5Cdo/110/2000, 5Cdo/157/2007, kde je rovnako judikovaná povinnosť súdu zaoberať
sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. S poukazom k týmto všetkým

judikátom a zistenému skutkovému stavu súdom prvého stupňa v doteraz vykonanom dokazovaní v
prejednávanej veci mali odporcovia v 1. a 2. rade za to, že rozhodnutie ObNV BA III. odbor výstavby,
č. výst. - 330-767-72-St/33 ,
9 18C/104/2004ktorý rozhodol o vyvlastnení pozemkov parc. č. 4187/9 vo vlastníctve odporcov v prospech Čsl. štátu
je nulitným právnym aktom, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť. Z dôvodu, že pri doručovaní
odvolacieho rozhodnutia vydaného Národným výborom Hl. m. SR Bratislavy č. UPA-2-330/73-Kaš/Cr
boli porušené procesné pravidlá správneho poriadku vedené v § 51 ods. 1 správneho poriadku, § 59

ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 24 ods. 1 správneho poriadku. Rovnako nezákonný je aj zápis
vlastníctva vykonaný v roku 1991 na základe zápisu do evidencie nehnuteľností na základe zmluvy
podľa Hospodárskeho zákonníka zák. č. 109/1964 Zb., nakoľko tá zmluva je v rozpore s týmto zákonom
a je nejasná, neurčitá, nakoľko čísla parciel sú prepisované a parc. č. 4187/9 o výmere 9024 m2 nie je
v tomto delimitačnom protokole uvedená v súlade s vtedy platným zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii
nehnuteľností v spojení s § 6 ods. 2 vyhl. č. 23/1964.

Súd ďalej vec prejednal na pojednávaní dňa 20.6.2013 / čl. 421 - 424/ a dňa 11.12.2013 / čl.438-444/,
na ktorom pojednávaní vo veci samej súd opätovne rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku
uvedené.

Na pojednávaní dňa 20.6.2013 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, hlavne jeho skutkovom
vymedzení materiálneho základu zhodne s písomne podaným návrhom zo dňa 24.05.2004, pričom
tento návrh vo veci samej doplnil o skutočnosť, že aj po oboznámení sa s archívnym materiálom,
ktorýpredchádzalvyvlastňovaciemukonaniujednoznačnevyplýva,ževyvlastňovaniekonanieprebehlo,
vo vzt'ahu ku všetkým dotknutým účastníkom vyvlastňovacieho konania. Akceptáciu vyvlastňovaceho

rozhodnutia navrhovateľ preukázal rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa
21.11.2005, ktorý konal na podnet odporcu v 2/rade v zmysle zákona 503/2003 Z.z.,, ktorým si odporca
v 1/rade uplatnil nárok na vrátenie vyvlastneného majetku jeho predchodcu v jednej polovici podielu.
Navrhovateľ preto považuje vyvlastňovacie konanie za platné, prezumuje jeho správnosť a právnu
perfektnost' ako predbežnú otázku. Tento právny názor navrhovateľa je potvrdený aj právoplatným

rozsudku Okresného súdu Bratislava III v inej veci , avšak na totožnom vyvlastňovacom rozhodnutí, o
ktorom bolo rozhodnuté v konaní sp. zn. 7C 34/2006 . Na preukázanie dôvodnosti navrhovateľ
predložil súdu citovaný rozsudok ako aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave,
ktorými listinami žiadal doplniť už vykonané dokazovanie. Zároveň žiadal doplniť dokazovanie z
archívneho spisu MS SR, ktorý obsahuje podklady týkajuce sa výstavby závodu BEZ ako jeden spis a

ďalší spis o vyňatí pôdy z poľnohospodárskeho fondu pre BEZ. Držitel'om týchto spisovie je MS SR
- archív Hlavného mesta.

Odporcovia v 1/ a 2/rade žiadali návrh ako nedôvodný zamietnut', na totožných skutkových
dôvodoch v doterajších vyjadreniach, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v pôvodnom rozsudku

súdu 1.stupňa. Z uvedených dôvodov preto žiadali, aby súd nepripustil doplnenie dokazovania
o spisy z roku 1959 až 1965, ktoré sa netýkajú rozhodného obdobia v tejto veci z rokov 1972 a
1973. Poukázali, že sporové konanie sa týka rokov 1972 a1973 , ktoré pred súdom začalo v roku
2004, navrhovateľ mal dostatok času nato, aby v konaní predložil Osvedčenie svojho vlastníctva a
najmä osvedčenie prechodu vlastníctva pozemkov vo vlastníctve právneho predchodcu odporcov do

vlastníctva štátu, opakovane poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR vyjadrenú v rozsudku
NS SR sp. Zn. 4Cdo 123/2003, publikované v Zborníku súdnych rozhodnutí, kde je publikovaná právna
veta : „ okrem povinností skúmat', či predpokladaný sporný právny akt, je vôbec právnym aktom, alebo
paktom a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu, sú súdy rovnako
povinné zaoberat' sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť, ako aj tým, či je vykonatel'ný. “

10 18C/104/2004

Podl'a § 134 OSP verejná listina je záväzná pre súd pokiaľ sa nepreukáže opak, takže navrhovateľ v
konaní nepreukázal prechod vlastníctva jeho právnych predchodcov právoplatným
a vykonatel'ným rozhodnutím. Tvrdiť, že právoplatnost' sa nemusela vyznačovat, je nesprávne a
nezákonne tvrdenie , pretože podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku zákon jasne vyžadoval oznámenierozhodnutia správneho orgánu jeho doručením do vlastných rúk. Len rozhodnutie voči ktorému sa
nemožno odvolat, je pravoplatné. Ako vyplýva zo samotného vyhotovenia písomného rozhodnutia
Národného výboru hlavného mesta Bratislava, číslo :UPA-2330n3-kaš/Cr, zo dňa 12.02.1973 vrámci

rozdel'ovníka účastníkov sa toto rozhodnutie nedoručovalo vôbec právnym predchodcom odporcu v 2.
rade, to znamená že odvolací správny orgán v rozpore s v tom čase platným § 57 ods. 1 zák.č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
neoznamoval svoje rozhodnutie doručením písomného rozhodnutia všetkým účastníkom, preto
rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Súd nemôže priznat' vlastníctvo navrhovateľovi

nakol'ko štát nikdy nenadobudol vlastníctvo , štátu a následne ďalším právnym predchodcom
navrhovateľa teda chýbal právny titul k dispozitívnym úkonom k predmetu vlastníctva odporcov.

Čo sa týka posudzovania právoplatnosti a vykonatel'nosti správnych rozhodnutí , v súlade s právnym
názorom odporcov je okrem vyššie spomínaného rozsudku NS SR potvrdzujúci aj ďalší rozsudok NS
SR 1Cdo 56/2003 , zverejnený v súdnej praxi, pod č. 48/2004, rozsudok NS SR 110/2000, zverejnenom

v súdnej praxi pod č. 40/2001, Rozsudok NS SR zo dňa 14.10.2008 sp. Zn. 5Cdo 157/2007, Rozsudok
NS SR zo dňa 18-11-2009 sp. zn. 2Sžo 12/2009, kde v súvislosti s reštitúciami bola riešená otázka
právoplatnosti rozhodnutia v súvislosti s doručovaním.

Pokial' ide o listiny predložené navrhovateľom na tomto pojednávaní, najmä rozhodnutie Obvodného

pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 21.11.2005 toto rozhodnutie je vecne a skutkovo správne,
nakol'ko od roku 2004 už prebieha táto vlastnícka žaloba na súde, odporcovia v 1. 2, rade sú zapísaní
v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci týchto pozemkov, takže v reštitučnom konaní by ani nemohli byť
úspešní.
Aj s prihliadnutím k vyššie citovanému rozhodnutiu NS SR právni predchodcovia sa stali v tom čase s

platnými predpismi oprávnenými vlastníkmi, a to v súlade s nariadením č. 104/1945 na základe výmeru
a prídelovej listiny ako aj v súlade so zákonom č. 90/1947 Zb. bolo ich vlastníctvo zapísané do príslušnej
PZKN vložky. Na základe tohto zápisu vlastníctva sa odporcovia ako dedičia stali po svojich právnych
predchodcoch spoluvlastníkmi citovaných nehnuteľností.

Tohto vlastníctva právni predchodcovia odporcov v 1/ a 2/rade nikdy neboli podľa zákona a v súlade so
zákonom zbavení. Československý štát nebol nikdy zapísaný ani v evidencii nehnuteľnosti ako držiteľ
alebo užívateľ' týchto pozemkov, nakol'ko neexistovalo vykonateľné rozhodnutie a vzhl'adom na tento
nepretržitý vlastnícky vzt'ah je návrh navrhovateľa nedôvodný v celom rozsahu.

Na pojednávaní dňa 19.12.2013 / čl.438-444/ súd vo veci samej opätovne rozhodol rozsudkom tak, ako
je vo výrokovej časti uvedené potom, čo navrhovateľ špecifikoval žalobný petit čo do jeho vykonateľnosti
jeho prednesom voči súdu. / čl.441/.
Záverečným prednesom na tomto pojednávaní navrhovateľ žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť,
potvrdil súdu, že od zrušenia pôvodného rozsudku nedošlo vo vzťahu k vymedzeným nehnuteľnostiam

v žalobnom petite k žiadnej zmene zápisu ich popisných informácii, rovnako nedošlo ani k zmene zápisu
ich vlastníctva , takže naďalej pasívne legitimovaní v spore sú odporcovia v 1/ a 2/rade.
Záverečným prednesom právny zástupca odporcov žiadal návrh zamietnu v celom rozsahu ako
nedôvodný. Doterajšie prednesy v prejednávanej veci doplnil tým, že

11 18C/104/2004

Krajský súd v svojom právnom názore uložil okresnému súdu, aby riadne zvolal účastníkov konania,
vytýčil pojednávanie a rozhodol vo veci. Mal za to, že prvostupňový súd je povinný vzhľadom vo veci
samej rozhodnúť tak, ako rozhodol dňa 9.9.2010, nakoľko ani doplnené dokazovanie listinami MV SR

- Archív hl. mesta SR Bratislava na č.l. 434 - až 436 spisu vecne nemení skutkový základ na základe
ktorého prvostupňový súd rozhodol 9.9.2010. Archív hlavného mesta SR nepredložil súdu rozhodnutie
odboru výstavby a územného plánovania Obvodnému národnému výboru BA 3 č. výstv-330-767-72-
St/33 Bratislava 2.3.1972, /č.l.18/ s vyznačenou právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Naopak Archív hl.
mesta SR doručil rozhodnutie Nár. výboru hl.mesta SR č.j. UPA-330/775-kaš/cr zo dňa 12.2.1973, na

ktorom sú uvedení iba štyria účastníci konania, ktorým sa doručovalo toto rozhodnutie a k tomu Archív
priložil iba 4 doručenky účastníkov uvedeným v tomto rozhodnutí Národného výboru. Okruh účastníkov
konania v pôvodnom konaní je vymedzený na tomto rozhodnutí na poslednej strane 15-imi položkami
účastníkom pod položkou 3 až 9 a 11 až 14 , rozhodnutie Hl. mesta doručované nebolo, navyšerozhodnutie odboru výstavby a územného plánovania bolo aj opravované dňa 10.05.1972 a to tiež
nebolo doručované všetkým účastníkom. Právny zástupca odporcov v 1.a 2. rade ďalej poukázal na to,
že účastník konania Ľ. O. zomrel dňa XX.X.XXXX, t.j. ešte pred vydaním rozhodnutia Národ. výboru hl.

mestaSRdňa12.2.1975,pričomtotorozhodnutieneobsahujeuvedenietejtoskutočnostianineobsahuje
určenie zmeny účastníkov konania v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. a preto aj toto rozhodnutie trpí
právnou vadou, čo je ďalší právny dôvod, ktorý spôsobil, že toto rozhodnutie nenadobudlo právnu moc.
Podstatnou skutočnosťou je, že na žiadnom z týchto rozhodnutí nie je vyznačená právoplatnosť tohto
rozhodnutia a ako sa uvádza v prvostupňovom správnom rozhodnutí zo dňa 2.3.1972, predpokladom

vyplatenia určenej náhrady oprávneným osobám bola právoplatnosť tohto rozhodnutia. V oznámení
archívu hl.mesta SR zo dňa 22.10.2013 (č.l. 434) je uvedené, že dokument potvrdzujúci zloženie
vyvlastňovacej náhrady v prospech manželov O. v sume 3609,60 Kčs na účet sa v archíve hl.mesta
nenachádzajú. V súlade s § 11 Hospodárskeho zákona č. 109/1964 Zb., ktorý platil v roku 1972-1973
vlastníctvo prechádza dňom určeným v rozhodnutí, ak nie je určený dňom právoplatnosti rozhodnutia.
V prvostupňovom vyvlastňovacom rozhodnutí zo dňa 2.3.1972 nie je uvedený dátum vyvlastnenia a

preto toto vyvlastňovacie rozhodnutie by mohlo byť právoplatné alebo vlastníctvo by prešlo až dňom
právoplatnosti rozhodnutia. Nie je známe kedy a či prešlo vlastníctvo na štát v správe Bratislavských
elektrotechnických závodov š.p.. Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 2.3.1972 je aj nejasné a neurčité
z hľadiska určenia predmetu vlastníctva, nakoľko v preambule rozhodnutia sa uvádza, že Bratislavské
Elektr. Závody majú podľa geom. plánu klauzulované získať medzi inými parc.č. 4186/3, 4180/6, 4186/7,

vo výroku v položkách č. 1až 12 sa s výnimkou parc.č. 4180/6 uvedené parcely nenachádzajú, sú tam
uvedené iné parcely a naviac vo výroku je uvedené, že parcely, ktoré sa vyvlastňujú sú v evidencii
nehnuteľností vedené pod parc. Č. 4187/2, 4187/5, 4187/6, 4187/7, 4188. Na základe toho, že k tomuto
vyvlastňovaciemu rozhodnutiu nebol doložený žiaden geometrický plán, nie je zrejmé aké parcely
boli vyvlastňované a časť ktorých parciel tvorili. Bez ohľadu na to, nie je ani jasné, kto mal za štát

nadobudnúť tento pozemok, lebo v celom rozhodnutí nie sú Bratisl. Elektr. Závody identifikované ani
adresou a identifikačným číslom organizácie, tak ako mali identifikované podľa Hospodárskeho zákona
pri akomkoľvek úkone a rozhodnutí. Zároveň spoločný zástupca odporcov v 1. a 2. rade poukázal na to,
že vyvlastňovacie rozhodnutie je aj v rozpore s vtedy platným zák.č. 22/1964 o evidencii nehnuteľností,
kde podľa § 6 tohto zákona údaje o evidencie zákona sú záväzné. Podľa § 4 ods. 4 tohto zákona orgány

a organizácie predložia rozhodnutia akémukoľvek miestne príslušnému orgánu geodézie najneskoršie
do 60 dní potom, keď nadobudli právoplatnosť, to znamená, že zákonom vyžadovaná právoplatnosť
rozhodnutia podľa § 11 Hospod. zákona bola podkladom pre predkladanie rozhodnutí do evidencie
rozhodnutí. V prospech žiadneho právneho predchodcu navrhovateľov nesvedčí
12 18C/104/2004

žiaden zápis v evidencii nehnuteľností až do roku 1992, kedy tento zápis vykonali Elektr. Závody na

základe delimitačného protokolu, z ktorého nevyplýva žiadna väzba na parc. 4187/9 vo vlastníctve
odporcov 1,2, ktorú mali zapísanú na č. vložky 2496, to je č. pozemku knižnej vložky. Od 21.10.1947
podľa rozhodnutia súdu ČV 71/88, táto pozemnoknižná vložka bola uzavretá podľa poznámky na prvej
strane sp. č. D 2510/72 štátneho notárstva Bratislava - mesto dňa 11.12.1972. Spis č. D 2510/72 je
dedičským rozhodnutím po Ľ. O., to znamená že 11.12.1972 až do dedičského rozhodnutia po právnej

predchodkyni navrhovateľov X. O. táto pozemnoknižná vložka obsahovala parc.č. 4187/9 o výmere
9024 m po celý čas, a zároveň bola táto parc. zapísaná aj na liste vlastníctva pre X. O. č. XXX pre
k.ú. N.-S.. Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade ďalej uviedol, že vyznačiť právoplatnosť môže
jedine orgán, ktorý rozhodnutie vydal a ktorého rozhodnutie sa stalo právoplatným v súlade s platným
právom, pričom navrhovateľ nepredložil právoplatné rozhodnutie, alebo právny titul na základe ktorého

sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. V danom prípade mal za to, že súd by mal prihliadať na skutočnosť,
že správne rozhodnutie, nakoľko nemá vyznačenú právoplatnosť a navyše uvedené skutočnosti sú v
ňom neplatné, rovnako sú neúčinné návrhy na zápis vlastníckeho práva záznamom zo strany BEZ, š.p.
v likvidácii alebo zo dňa 28.2.1991 alebo zo dňa 9.12.2002 zo strany Bratislavského samosprávneho
kraja. Pozemky, ktoré sa uvádzajú v týchto návrhov, pozemky 2167/1, 2167/2, 2167/3, 2167/4 neboli

identifikované v súlade so zákonom č. 22/1964 o evidencii nehnuteľností , ktorý bol platný a účinný do
31.12.1992 s poukazom na ust. § 4 ods. 4, § 6 tohto zákona, § 48 ods. 2 veta prvá, ktorý hovorí, že zápisy
sa vykonávajú na základe právoplatných rozhodnutí súdov. Navrhovateľ žiadne právoplatné rozhodnutie
nepreukázal,taktiežnepreukázal,žebybolvlastníkomtýchpozemkov,ktorévžalobnomnávrhuuvádza.Navrhovateľ ďalej nepreukázal, že sa stal vlastníkom parc.č 4187/9 vo vlastníctve odporcov, a že by táto
parcela mala tvoriť niektorú časť parcely, ktorú uvádza v žalobnom návrhu.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
čí tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Existencia naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení je jednou z nevyhnutných podmienok
k tomu, aby bolo možné návrhu vo veci samej vyhovieť. Zaťažuje navrhovateľa v tom smere , že už v

návrhu vo veci samej musí navrhovateľ tvrdiť a označiť tie skutočností, z ktorých vyplýva jeho naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, a teda v čom je jeho vlastnícke právo neisté. Zároveň však
musí jeho existenciu ku dňa vyhlásenia rozsudku preukázať, pretože dôkazné bremeno spočíva na
navrhovateľovi.
Na preskúmanie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení
vlastníckeho práva navrhovateľa voči odporcom v l/a 2/rade k spornej nehnuteľnosti,

ako bola navrhovateľom vymedzená v označení a následnej špecifikácii, súd vykonal
dokazovanie prečítaním listín tvoriacich spis:
delimitačný protokol zo dňa 14.8.2002 (č.l. 6-7)
výpis LV č. XXXX ku dňu 3.6.2002 (č.l. 9-10)
tabuľka (č.l. 11)

výpis z LV č. XXXX ku dňu 17.05.2004 (č.l. 12 - 13)
kópia z katastrálnej mapy zo dňa 17.05.2004 (č.l. 14)
oznámenie zo dňa 6.10.2003 (č. 1. 15 - 16)
žiadosť o zápis do EN zo dňa 23.9.1991 (č. 1. 17)

13
1218C/104/200
-kópia úradného dokladu vydaného odborom výstavby a územného plánovania Obvodného národného
výboru Bratislava III v Bratislave, Družstevná 2, v Bratislave dňa 02.03.1972 pod značkou

VIST-330-767-72-ST/33 o vyvlastnení pre stavby nového závodu BZZ (č.l. 18-21), ku ktorému listinnému
dôkazu právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade uviedol, že hoci ide o neoverenú fotokópiu,
odporcovia1,2 netrvajú na predložení originálu tejto listiny z dôvodu, že sami disponujú jej neoverenou
kópiu,žesaminezávisleoddoručeniatejtolistinypripojenejknávrhunazačatiekonaniaosobnenahliadli
v archíve obvodného úradu, z archívu ktorého zistili, že ide o identickú fotokópiu, o čom predložili súdu

neoverenúfotokópiutohtodokumentu,zabezpečenúzuloženýcharchívnychmateriálov.Zároveňdoplnil
dokazovanie aj o listinný dôkaz, preukazujúci identitu citovaného rozhodnutia príslušného správneho
orgánu. Predložený listinný dôkaz súd založil do spisu na č.l. 302 - 305. Zároveň právny zástupca
odporcov v 1. a 2. rade k tomuto listinnému dôkazu súdu uviedol, že netvorí ani súčasť zbierky listín
správy katastra Hl. m. SR k LV č. XXXX, k. ú. S..

rozhodnutie ŠN č.k. D 2510/72 (č.l. 22 - 23)
osvedčenie o dedičstve 22D 120/01, Dnot 48/2001 (č.l. 24 - 26)
darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice N 2270/2003, Nz 69609/2003 (č.l. 27-29)
- oznámenie KÚ v BA zo dňa 12.01.2005 (č.l. 43)
výpis z KN č. XXX zo dňa 15.08.2007 parcely registra E (č.l. 69)

delimitačný protokol (č.l. 70 - 75) - súd konštatuje zhodu tohto listinného dôkazu
s listinným dôkazom č. 1. 6 - 11
potvrdenie o pridelení IČO pre N (č.l. 76)
výpis z PZKN vi. č. 2496, k. ú. S. ( č.l. 96 - 97)
výpis z LV č. XXX zo dňa 31.10.2000 (č.l. 98)

rozhodnutie ŠN (č. l. 99) - súd konštatuje zhodu listinného dôkazu s listinným
dôkazom na č. 1. 22
výpis z L V č. XXX zo dňa 6.8.2003, parc. Registra E (č.l. 100), osvedčenie
o dedičstve (č.l. 101 - 102) - konštatuje sa zhoda s listinným dôkazom (č.l. 24 -
26)

darovacia zmluva formou notárskej zápisnice (č.l. 103 - 104) - zhoda s listinným
dôkazom č. 1. 27 - 29
výpis z LV č. XXX, parcela registra C zo dňa 14.9.2004 (č.l. 105 - 106) oznámenie KU v Bratislave (č.l.
107) - zhoda s listinným dôkazom na č.l. 43výpis z LV č. XXXX, parcely registra C zo dňa 03.06.2002 (č.l. 108 - 109)
výpis z LV č. XXXX, parcely registra C zo dňa 17.05.2004 (č.l. 110-111)
výpis z z KN č. XXXX zo dňa 13.8.2003 (č.l. 112) identifikácia parciel k. ú. S. zo dňa 16.10.2006 (Č.l.

113) námietky proti vyvlastneniu zo dňa 13.05.1972 (č.l. 143)
rozhodnutie NV Hl. m. SR Bratislavy ČJUPA - 2 - 330/73 - KAŠ/CR zo dňa 12.2.1973 (č.l. 144-145)
Lvč. XXXX (č.l. 146-149)
Delimitačný protokol zo dňa 28.2.1991 (č.l. 150 - 154), čiastočný delimitačný protokol zo dňa 28.2.1991
(č.l. 155),

LVč. XXXX (č.l. 156-159)
ŽiadosťdoENzodňa23.9.1991(č.l.160)-zhodaslistinnýmdôkazomzč.l.17Vyžiadanieregistratúrnych
záznamov zo dňa 10.05.2010 (č.l. 271)
Poskytnutie informácie (č.l. 272)
Výkup pozemkov - ponuka zo dňa 22.5.1970 (č.l. 273)
- Predvolanie (č.l. 274 - 275)

Záznam o vyvlastňovacom rokovaní zo dňa 17.2.1971 (č.l. 276 - 277)
Vyvlastnenie pre BEZ - odvolanie Ž. G.L. zo dňa 18.12.1972(č.l. 278 - 279)

14

18C/104/2004

Doručenky (č.l. 280 - 284)
Geometrický plán zo dňa 14.03.2008 (č.l. 285 - 289)
kópia úradného dokladu vydaného Odborom výstavby a územného plánovania Obvodného národného
výboru Bratislava III v Bratislave, Družstevná 2, v Bratislave dňa 02.03.1972 pod
značkouVIST-330-767-72-ST/33 o vyvlastnení pre stavby nového závodu BEZ (č.l. 302 a nasl.) -

konštatuje zhoda s listinným dôkazom na č.l. 18.

Podľa § 133 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1982 (OZ), osobné

vlastníctvokvecimožnonadobudnúťkúpou,daromaleboinouzmluvou,dedením,rozhodnutímštátneho
orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 135 OZ ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 131 ods. 2 OZ, vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme
spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci
trvalé obmedziť,
Základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva štátu, t.j. právne predchodcu navrhovateľa

rozhodnutím štátneho orgánu bola právomoc štátneho orgánu, t.j. jeho oprávnenie v konkrétnej veci
rozhodovať o zániku vlastníckeho práva právnych predchodcov na strane odporcov v 1/ a 2/ rade, a
nadobudnutiu vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu v prospech bývalého československého štátu
mohlo dôjsť len dňom, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pretože iný deň nebol uvedený.
Vyvlastnenie možno považovať za nútený prechod vlastníckeho práva smerujúci k zániku pôvodného

vlastníckeho práva, za splnenia prísnych podmienok. Vyvlastnenie je
prípustné:
- vo verejnom záujme, ktorý musí jestvovať konkrétne, a v každom individuálnom
prípade sa musí posudzovať osobitne, nie paušálne,
- účel vyvlastnenia musí byť v súlade s týmto verejným záujmom,

musí sa dodržať zásada subsidiarity, t.j. že tento účel nemožno dosiahnuť inak, spravidla dohodou s
obmedzovaným vlastníkom,
len na základe zákona, čo vylučuje skúmanie predošlých predpokladov v kontexte právnej normy nižšej
právnej sily, nezje zákon,vždy a bezvýnimočne za náhradu, ktorá sa poskytuje v peniazoch (relutárne), a len zákon by mohol
určiť naturálnu náhradu,
účinky vyvlastnenia môžu nastať len od okamihu rozhodnutia o vyvlastnení (ex

15

18C/104/2004
nunc), a nie spätne (ex tunc).
Ak v konaní o vyvlastnení nedošlo medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán

v rozhodnutí o vyvlastnení určil náhradu za vyvlastnenie.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom
do 31.12.2003 sa vzťahoval na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach občanov a organizácií rozhodovali v oblasti štátnej správy národné výbory, ministerstvá a
iné ústredné orgány štátnej správy, orgány Slovenskej národnej rady a iné orgány štátnej správy.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom

do 31,12-2003 účastníkom konania bol ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach sa malo konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť
rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania bol aj ten, kto tvrdil, že môže byť rozhodnutím vo
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do
31.12-2003, proti rozhodnutiu správneho orgánu mal účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ
zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice
nevzdal.

Podľa§56zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)vzneníúčinnomdo31.12-2003,
správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu
podaného odvolania, s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním
novonavrhnutych dôkazov.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do
31.12-2003, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, mohol o odvolaní sám rozhodnúť, ak
odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a ak sa rozhodnutie netýkalo iného účastníka konania ako odvolateľa
alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasili.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do
31.12-2003, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho
spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do
30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom do
31.12-2003, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb- o správnom konaní (správny poriadok)v znení účinnom
do 31.12-2003, ak boli pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmenil alebo zrušil, inak odvolanie
zamietol a rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 59 ods. 4 zákona Č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do

31.12-2003, proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

16

18C/104/2004

V rozhodnej dobe pre vyvlastňovacie konanie platil Zák. č. 87/1958 v spojení s Vyhl. č. 144/1959 Zb.Podľa § 43 ods. 1 vyhlášky č. 144/1959 Zb, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku
(účinnosť od 01.08.1959 do 01.10.1976), vyvlastňovacie konanie zasahuje stavebný úrad na žiadosť
vyvlastňovateľa.

Podľa § 46 ods. 3 vyhlášky č. 144/1959 Zb, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku, o žiadosti
o vyvlastnení vykoná stavebný úrad ústne konanie, v prípade potreby priamo na mieste. Takéto konanie
možno spojovať s konaním o územnom rozhodnutí a inými konaniami. Účastníkom konania sa doručí
predvolanie k vyvlastňovaciemu konaniu s doložkou, že k námietkam uplatňovaným proti vyvlastneniu

po vykonaniu ústneho konania nebude prihliadané.

Podľa § 46 ods. 3 vyhlášky č. 144/1959 Zb, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom
poriadku, rozhodnutie o vyvlastnení obsahuje:
a) predmet a rozsah vyvlastnenia
b) mená osôb alebo organizácie, v ktorých prospech sa vyvlastňuje

c) meno osoby, k jej váhou sa vyvlastňuje
d) dôvody vyvlastnenia;a lehotu, do ktorej je vyvlastňovateľ povinný s užívaním vyvlastnenej
nehnuteľnosti alebo práva;
pri zriadení práva stavby alebo iných vecných práv dobu, na ktorú sa právo zriaďuje;
výšku náhrady za vyvlastnenie a podmienky jej splatnosti.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, ak to vyžaduje uskutočnenie úloh
určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie
alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o
vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva,
možnonehnuteľnostialeboprávaknimvyvlastniť,lenakprevažujezáujemnauskutočneníaleboužívaní

stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného
oprávneného.

Podľa § 18 ods. 2 zákona Č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, vyvlastniť možno, len ak nemožno
účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou.

Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v
nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, vyvlastnením možno dosiahnuť, aby
sa trpeli opatrenia, ktoré obmedzujú výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo iného vecného

práva, zriadenie vecných práv k nehnuteľnostiam, prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo
postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie iného vecného práva.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, náhradu za vyvlastnenie poskytne
osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo.

17

18C/104/2004

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, ak je predmetom vyvlastnenia osobný
majetok alebo pôdohospodársky pozemok, môže stavebný úrad priznať vyvlastnenému na jeho žiadosť
alebo na návrh vyvlastniteľa náhradu v inom vhodnom nehnuteľnom majetku alebo v stavebných

prostriedkoch.

Podľa § 20 ods. 1 zákona Č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku o vyvlastnení a o náhrade za
vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad.

Podľa§21ods.21zákonač.87/1958Zb.ostavebnomporiadku,aksarozhodnutieovyvlastnenícelkom
alebo čiastočne zrušilo, má vyvlastňovateľ nárok na vrátenie poskytnutej náhrady alebo jej pomernej
časti aj s jej úžitkami a vyvlastnený nárok na náhradu vzniknutej škody.Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, o nároku na vrátenie poskytnutej
náhrady s jej úžitkami a o nároku na náhradu vzniknutej škody a o jej výške rozhoduje súd podľa
všeobecných predpisov.

Podľa § 22 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, ak to vyžaduje uskutočnenie úloh štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva, môže stavebný úrad rozhodnúť, že na nehnuteľnosti môžu sa
vykonávať pred jej vyvlastnením nevyhnutné prípravné práce, zároveň určí ich rozsah. O náhrade za
predbežné užívanie nehnuteľnosti a o náhrade vzniknutej škody platia obdobne ustanovenia platné pre

vyvlastnenie.

Mimo rámca správneho súdnictva nie je všeobecný súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho
rozhodnutia, vždy však skúma, Či ide o správny akt (či nejde o paakt), či je správny akt vydaný v
medziach právomoci príslušného správneho orgánu a či je právoplatný a vykonateľný. (Rozsudok NS
SR 1 Cdo 56/2003)

Podanie odvolania v správnom konaní malo procesné účinky nielen na strane účastníka, ale
zakladalo niektoré povinnosti aj na strane správneho orgánu. Na konaní o odvolaní sa vždy podieľajú
tak prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán.
Oba orgány sú povinné konať z úradnej povinnosti. V tomto ustanovení zákon upravoval dve povinnosti
prvostupňového orgánu:

upovedomiť ostatných účastníkov o obsahu odvolania,
podľa potreby doplniť konanie o nové dôkazy, ktoré vyplývajú z obsahu odvolania. Prvú povinnosť mal
správny orgán vtedy, ak v konaní vystupovalo viac účastníkov
z dôvodu, že osobitne neupravoval postup správneho orgánu v prípade, že ak bolo viacero účastníkov
vyvlastňovacieho konania, každý z nich konal sám za seba, tak ako to dovoľuje § 91 ods. 1 O.s.p..

Účelom odvolania bolo preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu.
Odvolací orgán bez ohľadu na závery prvostupňového orgánu najskôr opätovne preskúmal, či odvolanie
spĺňa všetky požadované náležitosti, najmä či nebolo podané oneskorene, či ho podala oprávnená
osoba a či je prípustné.

Správny poriadok špecificky neupravuje všetky otázky postupu v odvolacom konaní. Aj na
druhostupňové konanie sa však vzťahovali ustanovenia, najmä tretej časti správneho poriadku (§ 18 až
52). Táto skutočnosť je odôvodnená najmä tým, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok.

Apelačný princíp umožňoval, že orgán, ktorý rozhodoval o odvolaní, mohol sám napraviť rozhodnutie
a sám mohol rozhodnúť vo veci samej. Apelácia smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového
základu, ale aj proti právnym nedostatkom. Odvolací orgán mohol podľa výsledkov konania napadnuté
rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť.
Odvolanie podľa správneho poriadku bolo vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán

bol zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Odvolací orgán nebol v žiadnom smere viazaný závermi
prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotil vec zo skutkovej a právnej stránky. Odvolací orgán v
správnom konaní nepreskúmaval iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť.
Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní sa uplatňoval tzv. úplný apelačný (revízny) princíp,
účastníci mohli v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Odvolací

orgán na ich základe mohol konanie buď doplniť, alebo zistené nedostatky odstrániť. V rámci
preskúmania napadnutého rozhodnutia sa preskúmaval celý tak výrok rozhodnutia, ako aj jeho
odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (t. j. nie len v odvolaním napadnutej časti).

Výsledkompreskúmaniarozhodnutiaodvolacímorgánombolovydanierozhodnutia,ktorýmsadanáveci

riešilakonečnýmspôsobom,aksavecnevrátilaprvostupňovémuorgánunanovékonaniearozhodnutie.
Odvolací orgán mohol za podmienok ustanovených v zákone dospieť k týmto záverom:
odvolanie zamietnuť pre neprípustnosť alebo preto, lebo bolo podané oneskorene (kedy sa rozhodnutie
považuje za neprípustné, resp. oneskorené je už

1918C/104/2004

uvedené vyššie)
v úvodnej časti výkladu k tomuto ustanoveniu). V tomto prípade odvolací orgán prvostupňové
rozhodnutie nepotvrdzoval.
odvolanie zamietol pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdil; tento postup prichádza do
úvahy v prípadoch, keď odvolací orgán nezistil také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať

prvostupňové rozhodnutie za nezákonné resp. nesprávne, a preto neprichádzala do úvahy jeho zmena
alebo zrušenie;
odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. K takémuto postupu dochádzalo vtedy, ak bolo
rozhodnutie nezákonné a vo veci netreba ďalej konať;

resp.

odvolaniu vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie; tento postup
prichádzal do úvahy, ak boli zistené podstatné procesné vady a rozsah zisťovania skutkového stavu
vyžadoval, aby ho vykonal správny orgán prvého stupňa a na základe nových zistení opätovne rozhodol

vo veci;

resp.
odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zmenil; k zmene rozhodnutia dôjde spravidla vtedy, ak bol
skutkový základ zistený správne, ale prvostupňový orgán nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis,

prípadne ak rozsah došetrenia nepresahoval možnosti druhostupňového orgánu.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení zároveň však platilo, že odvolací správny
orgán bol povinný za účastníka konania v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho
poriadku považovať aj toho, o koho právach alebo povinnostiach správny orgán I.
stupňa už rozhodol. Ide vždy o osoby, ktoré boli oprávnené podať odvolanie (§ 53),

návrh na obnovu konania (§ 62) a pod. Podľa zák. č.- 71/67 Zb. v znení účinnom do
31.12.2003, t.j. proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa o vyvlastnení, v dobe rozhodnej
pre rozhodnutia správneho orgánu I. a II. stupňa zo dňa 2.3.1972 (či. 18-21) a II. stupňa (č.l.
114-145).
Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa

§ 80 písm. c) O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť, označiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je

jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho
záujmu je stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím
výrokom, (z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. ICdo 91/2006 z 18.6.2007).
Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri
nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný

20

18C/104/2004

(duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej
nehnuteľnosti.
S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra
nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver,
že právne postavenie navrhovateľa je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia, by jeho

právo mohlo byť aj ohrozené.

Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je vždy podkladom na vykonanie zmien
v zápisoch katastra nehnuteľností. (Výrok rozsudku NSSRsp. zn. 2Cdo 163/2005)
Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia, za stav neistého právneho postavenia navrhovateľa súdna prax
považuje aj stav, vyvolaný omylom katastra nehnuteľnosti pri identifikácii /stotožňovaní nehnuteľnosti/,

ak táto skutočnosť vyvolá duplicitnosť zápisu, t.j. právny stav, kedy určitá nehnuteľnosť je v skutočnosti,
i len čiastočne /výmerou/ identická a zapísaná v prospech dvoch odlišných vlastníkov, pretože ide o
sporný stav v katastri nehnuteľností, ktorý musí byť napravený. Súd preto musí náležite skúmať, či
skutkové tvrdenia navrhovateľa, od ktorých odvodzuje naliehavý právny záujem majú oporu
18C/104/2004

v obsahu listinných dôkazov z predložených listín, od ktorých sa odvodzuje zápis vlastníckeho práva
k tej istej časti nehnuteľnosti v prospech tak navrhovateľa ako aj odporcov v1/ a 2/ rade, a to už pri
posudzovaní existencie naliehavosti právneho záujmu a nie až pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vo
veci samej z hľadiska hmotného práva.
V prejednávanej veci súd z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania mal preukázanú
skutočnosť, že odporcovia vi/ a 2/ rade svoje vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v

katastri nehnuteľnosti odvodzujú od vlastníckeho práva svojich právnych predchodcov, odporkyňa v 1/
radetitulomkúpnejzmluvy,odporcav2/radetitulomdedeniaodpôvodnýchvlastníkov:Ľ.O.smanželkou
X., od pozbavenia ich vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti vyvlastnením t j. správnym aktom :
- rozhodnutie NV Hl. m. SR Bratislavy ČJUPA - 2 - 330/73 - KAŠ/CR zo dňa 12.2.1973 (č.l. 144-145)
Odborom výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III v Bratislave,

Družstevná 2, v Bratislave dňa 02.03.1972 pod značkou VIST-330-767-72-ST/33 o vyvlastnení pre
stavby nového závodu BEZ (č.l. 18-21)
odvodzuje svoje vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti v petite návrhu označenej a ktorá sa stala sčasti
v bližšie špecifikovanej výmere identickou s nehnuteľnosťou, vlastnícky patriacej aj odporcom v 1/ a 2/
rade.

Mimo rámce správneho súdnictva všeobecný súd však nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným
aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého
nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia
jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov, (zrušením alebo zmenením).( z výroku rozsudku NS

SR sp. zn. 4Cdo 123/2003).

Z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo 123/2003 ďalej vyplýva, že všeobecné súdy nie sú
oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon) mimo rámca správneho
súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady

sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Také akty
nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady (alebo aktov samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať
a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty neexistujúce (napr. rozhodnutia bývalého Najvyššieho
správneho súdu č. 1457/22, 10303/33). Okrem povinnosti skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec
je správnym aktom (či nie je paktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú

súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný (R
220/1950 Zbierky rozhodnutí československých súdov). Pri kategórii aktov, ktoré sú len vecne chybné
alebo nezákonné platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom opravené alebo
zrušené a musia byť považované za bezchybné, majú právne účinky a sú pre súdy v zmysle § 135 ods.
2 OSP záväzné.

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je
procesné prípustným nástrojom ochrany jeho

18C/104/2004
práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.
Skutkové tvrdenia navrhovateľa, od ktorých odvodzuje naliehavý právny záujem súd s prihliadnutím

k prednesom navrhovateľa a s prihliadnutím k prednesom odporcov v zastúpení právneho
zástupcu18C/104/2004
ako aj s prihliadnutím k obsahu listinných dôkazov, od ktorých sa odvodzuje vznik a následný prechod
vlastníckeho práva k tej istej časti nehnuteľnosti v prospech tak navrhovateľa ako aj v prospech odporcovv1/ a 2/ rade , súd posúdil v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania
ako dostačujúco preukázanú existenciu naliehavosti právneho záujmu na strane navrhovateľa na
tomto určení., s tým, že bez toho, aby sa ďalej zaoberal všetkými skutkovými tvrdeniami účastníkov

konania vo vecí samej, vrátane námietok odporcov v 1/ a2/ rade o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa na tejto určovacej žalobe, súd z dôvodu hospodárnosti konania sa primárne zaoberal
právnym posúdením prejudiciálnej otázky s prihliadnutím k námietke odporcov v 1/ a 2/ rade, či citované
správne akty, vydané v medziach právomocí označených správnych orgánov I. a II. stupňa nadobudli
právoplatnosť a či boli vykonateľnými .

Konkrétne základnou spornou prejudiciálnou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie
právoplatnosti a vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia príslušného Obvodného národného
výboru Výst.-330 - 767 - 72 - St/33 zo dňa 2.3.1972 v spojení s rozhodnutím Národného výboru hlavného
mesta SR Bratislavy, odbor územného plánovania a architektúry č.j: ÚPA - 2 - 330/73 - Kaš/ Cr zo
dňa 12.2.1975 z dôvodu, že žiadne z rozhodnutí týchto správnych orgánov nemalo vyznačenú či už na
prvopise, resp. rovnopisoch doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Súd z vykonaného dokazovania

zistil, že ani po predložení doplňujúcich dokladov k už predloženým listinám zo strany navrhovateľa
pred prvým meritórnym rozhodnutím súdu vo veci samej , navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tým,
že nepreukázal vznik a prechod vlastníctva k označeným pozemkom na svojho právneho predchodcu
titulom riadneho vyvlastnenia časti nehnuteľnosti od právnych predchodcov odporcov v 1/ a 2/rade. ,
v tomto smere sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou právneho zástupcu odporcov aj

s prihliadnutím k citovaným rozhodnutiam NS SR , rovnako ďalej poukazuje k zákonným ustanoveniam
uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku a k ich výkladu, z ktorých súd vychádzal a po vykonanom
dokazovaní dospel k právnemu záveru, že vyvlastňovacie konanie pozostávajúce z konania na prvom
a druhom stupni tvorilo jeden celok , totožnosť účastníkov konania preto bola zhodná aj v odvolacom
konaní bez ohľadu , či ako účastníci podali, resp. nepodali odvolanie, pretože rozhodnutie odvolacieho

správneho orgánu muselo byť pre jeho platnosť doručované všetkým účastníkom vyvlastňovacieho
konania. Pokiaľ chcel prvostupňový správny orgán právne účinne vylúčiť tento zákonný postup, mohol
konať z každým z dotknutých účastníkov vyvlastňovacieho konania samostatne, čo však neurobil.
Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov preto súd návrh navrhovateľa zamietol a vo veci
samej rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené .

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa návrhom podľa § 151 ods. 1 OSP voči navrhovateľovi domáhali prisúdenia
náhrady trov konania .

18C/104/2004
Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.12.2013 spoločný právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade
vyčíslil trovy konania, ktoré odporcom v 1. a 2. rade vznikli nasledovne:
A. Trovy právneho zastúpenia predchádzajúcim právnym zástupcom (Mgr. Sylvia Szabó):

1. prevzatie a príprava zastúpenia odporcu v I. D. G., dňa
20.11.2006;
celkom 1 úkon právnej služby á 41,83 eura + l x režijný paušál á 5,44 eura
2. písomné podanie na súd nazvané ako „Doplnenie vyjadrenia, žiadosť o
vytýčenie pojednávania, č. k. 18C 104/04 zo dňa 01.02.2007;

celkom 1 úkon právnej služby á 45,51 eura + lx režijný paušál á 5,91 eura
3. prevzatie a príprava zastúpenia odporcu v 2. rade, O. M., dňa
18.09.2007;
celkom 1 úkon právnej služby á 45,51 eura + lx režijný paušál á 5,91 eura
4. písomné podanie na súd nazvané ako „Vyjadrenie k odvolaniu č.k. 18C

104/04" zo dňa 18.09.2007:
celkom 1 úkon právnej služby á 72,82 eura + lx režijný paušál á 5,91 eura
5. písomné podanie na súd nazvané ako „Vzájomný návrh" zo dňa 30.09.2007;
celkom 1 úkon právnej služby á 72,82 eura + lx režijný paušál á 5,91 euraspolu trovy právneho zastúpenia Mgr. Sylvie Szabó za zastupovanie odporcov v tomto konaní sú vo
výške 307,57 eura

B. trovy právneho zastúpenia súčasného právneho zástupcu advokátskej kancelárie AK MS s.r.o., resp.
právneho predchodcu JUDr. Miloslava Šimkoviča

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.2.2009
celkom 1 úkon právnej služby á 85,58 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura
2. písomné podanie na súd nazvané ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní" zo dňa

18.03.2009;
celkom 1 úkon právnej služby á 85,58 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura
3. písomné podanie na súd nazvané ako „Doplnenie vyjadrenia odporcov" zo dňa
20.03.2009;
celkom 1 úkon právnej služby á 85,58 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura

4. účasť na konaní pred súdom dňa 03.09.2009;
celkom 1 úkon právnej služby á 85,58 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura
5. písomné podanie na súd nazvané ako „Odvolanie proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 23.09.2009, sp. zn.: 18C 104/2004-228" zo dňa 12.10.2009;
celkom 1 úkon právnej služby á 42,80 eura + lx režijný paušál á 6,95 eura

6. účasť na konaní pred súdom dňa 28.06.2010;
celkom 1 úkon právnej služby á 88,78 eura + lx režijný paušál á 7,21 eura
18C/104/2004

7. písomné podanie na súd vo veci samej nazvané ako „Vyjadrenie odporcov k

listinám predloženým súdu na pojednávaní dňa 28.06.2010" zo dňa 09.09.2010;
celkom 1 úkon právnej služby á 88,78 eura + lx režijný paušál á 7,21 eura
8. účasť na konaní pred súdom dňa 09.09.2010;
celkom 1 úkon právnej služby á 88,78 eura +lx režijný paušál á 7,21 eura
9. vyjadrenie odporcov zo dňa 16.12.2010 k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku zo dňa 9.9.2010,

sp. zn. 18C/104/2004-317
celkom 1 úkon právnej služby á 88,78 eura +lx režijný paušál á 7,21 eura
10. účasť na konaní pred súdom dňa 25.4.2013
celkom 1 úkon právnej služby á 96,12 eura +lx režijný paušál á 7,81 eura
11. účasť na konaní pred súdom dňa 20.6.2013

celkom 1 úkon právnej služby á 96,12 eura +lx režijný paušál á 7,81 eura
12. účasť na konaní pred súdom dňa 11.12.2013
celkom 1 úkon právnej služby á 96,12 eura +lx režijný paušál á 7,81 eura

spolu trovy právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o. za zastupovanie odporcov v

tomto konaní sú vo výške 1115,62 eura + 20 % DPH vo výške 223,12 eura = 1 338,74 eura

Trovy právneho zastúpenia uvedené pod bodom A a B spolu predstavujú sumu vo výške 307,57 eura
+ 1 338,74 eura = 1 646,31 eura

O trovách konania žalobcu súd rozhodol na základe zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore
úspešným účastníkom - odporcom v 1. a 2. rade priznal ich plnú náhradu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:Účastník môže napadnúť rozsudok súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 O.s.p.).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.