Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120328320
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:6120328320.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Q. sk, a.s., so sídlom

v Q., R. X. XX, D.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine,
Kuzmányho 4, proti žalovanému: A. poisťovňa, a.s. V. D. U., so sídlom v B.-Q. F., V. XX, D.: XX XXX
XXX, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/
A, o zaplatenie 460,80 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 460,80 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica, dňa 24.6.2020, sa žalobca domáhal, aby súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 460,80 eur a náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým,
že na základe škodovej udalosti, evidovanej u žalovaného, došlo ku škode na vozidle poškodeného.
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného.
V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb
a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po skončení nájmu žalobca vystavil poškodenému
faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný nevybavil
poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania. Poškodený následne uzatvoril so

žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody, vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle
§ 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“).

2. Platobným rozkazom, vydaným Okresným súdom Banská Bystrica, v upomienkovom konaní, pod

sp.zn. 26Up/1268/2020, zo dňa 14.7.2020, súd žalobcovi, ním v konaní uplatnený nárok, dňa 14.7.2020,
priznal.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol. Uviedol, že predovšetkým poukazujú na to, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1
Zákona o upomínacom konaní, sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia Zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“), s výnimkou § 129, ak zákon v

upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené majú za to, že žaloba nespĺňa
zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 CSP, pretože podľa odseku 1 tohto ustanovenia sa
v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné popísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh“. Zároveň podľaodseku 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy“. V
tomto smere majú za to, že žalobca v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva
uplatňovaný peňažný nárok, mal označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj

návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje
zmluvy o nájme, vystavenej faktúre, zmluve o postúpení pohľadávok a podobne. Žalobca údaje o týchto
podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je vzhľadom na
znenie § 132 ods. 2 CSP postačujúce. Na základe vedomostí o existencii ďalších zmlúv, o postúpení
pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, majú za to, že takúto činnosť

žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. K samotnému údajnému nároku na náhradu
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, uvádzajú, že jeho vznik žalobca
opiera odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 442 ods.
1 OZ, avšak ďalej tento nárok nijako nekonkretizuje. Tento údajný nárok voči žalovanému zákon č.

381/2007 Z.z. vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z OZ. Súčasne majú za to, že žalobca nie
je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne
potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý
spočíval v neuhradenej faktúre č. 180383, zo dňa 10.7.2018, ktorú žalobca v konaní nepredložil. Z
uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené

preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie
žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva,
že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o
postúpení pohľadávok (ďalej len „ZOPP“). Uzatvorením predmetnej ZOPP nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávok poškodeného na žalobcu (pretože uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy

ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného,
ktoré v zmysle vystavenej faktúry predstavujú práve pohľadávky žalobcu. To znamená, že uvedeným
postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 OZ. K úhrade faktúry pritom v uvedených
súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného žalobcom k

predloženej zmluve o postúpení pohľadávok. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej ZOPP jednoznačne
vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov neskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie
uvedeného podľa ich názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok
poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej
postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla

vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca
mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne
vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. V zmysle rozsudku NSSR, sp.zn.
4Obo/20/2007, zo dňa 29.1.2008 ,,podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne

neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, teda absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla
znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol“. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, viažucu

sa k uzatvoreniu ZOPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej
sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZOPP bolo
postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi, (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považujú takýto právny úkon podľa § 39 OZ za
absolútne neplatný.

4. Z dôvodu odporu podaného proti platobnému rozkazu žalovaným a návrhu žalobcu o pokračovanie v
konaní na miestne príslušnom súde, postúpil Okresný súd Banská Bystrica vec tunajšiemu súdu.

5. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na ňom ospravedlnil. S

poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo
veci v jeho neprítomnosti.6. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalobcu a oboznámením
obsahu spisu - žaloba č.l. 2, správa o nehode č.l. 6, zákazkový list č.l. 6, faktúra zo dňa 10.7.2018
č.l. 7, Zmluva o prenájme vozidla č.l. 8, oznámenie o postúpení pohľadávky č.l. 9, Zmluva o postúpení

pohľadávky č.l. 9, upomienka s podacím lístkom č.l. 10, čestné prehlásenie zo dňa 10.7.2018 č.l. 13,
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 29 a faktúra č.l. 31, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

7. Zo správy o nehode (č.l. 6) mal súd zistené, že dňa 27.5.2018 došlo v Nedožeroch-Brezanoch,
okres Prievidza, k škodovej udalosti na motorovom vozidle značky Škoda Octavia, evidenčné číslo

X spôsobenej poškodenému J. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
Škoda 120 LS, evidenčné číslo X poisteného v poisťovni žalovaného. Nehodu zavinil P. V., vodič
osobného motorového vozidla značky Škoda120 LS.

8. Zo zákazkového listu (č.l. 6) mal súd zistené, že osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, vo
vlastníctve J. C., bolo následne prevzaté za účelom jeho opravy spoločnosťou AUTOKOMPLEXX s.r.o.,

dňa 7.6.2018. V predmetnom zákazkovom liste je uvedené poškodenie predmetného vozidla, termín
dokončenia opravy dňom 14.6.2018 a odhadnutá cena s DPH 2.000 eur.

9. Dňa 10.7.2018 vystavila spoločnosť AUTOKOMPLEXX s.r.o., poškodenému J. C. faktúru č.
018511602 za opravu vozidla, na sumu 2.114,27 eur.

10. Zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 367/5, zo dňa 29.6.2018, mal súd zistené, že žalobca prenajal
motorové vozidlo značky Peugeot 207, evidenčné číslo F od 29.6.2018 poškodenému, za dennú sadzbu
prenájmu 42 eur, pričom v zmluve bola rukou dopísaná doba prenájmu do 10.7.2018, s tým, že prenájom
náhradného vozidla bude uplatnený z povinného zmluvného poistenia vinníka pri dopravnej nehode. V

zmluve je uvedený účel zapožičania náhradného vozidla nasledovne: ,,dochádzanie do zamestnania
(manželka, dcéra), rodinné nákupy“. V zmluve je tiež vyznačené, že nájomca (poškodený) nevlastní iné
vozidlo a ani nemôže iné vozidlo využívať. Nájomca súčasne požiadal prenajímateľa o zastupovanie pri
uplatňovaní náhrady škody. Pod samotný text zmluvy pri ukončení nájmu vozidla žalobca dňa 10.7.2018
rukou dopísal stav vozidla po jeho odovzdaní poškodeným žalobcovi, a to, že poškodený odovzdal

žalobcovi predmetné vozidlo v poriadku, bez nových poškodení, s polovične plnou nádržou, pričom
s ohľadom na cenník prenájmu náhradných vozidiel žalobcu pre rok 2018, zverejnený na internete
(www.setcar.sk>dokumenty>cennik-2018), keďže nájom vozidla trval viac ako 10 dní, denná sadzba
prenájmu vozidla bola upravená na sumu 38,40 eur. Vozidlo bolo prevzaté od poškodeného žalobcom
dňa 10.7.2018.

11. Dňa 10.7.2018 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 180383, s dátumom splatnosti 24.7.2018,
na sumu 384 eur bez DPH a 460,80 eur spolu s DPH, za prenájom náhradného motorového vozidla, na
základe zmluvy o nájme č. 367 - Peugeot 207, evidenčné číslo F od 29.6.2018 do 10.7.2018, za 12 dní,
pri jednotkovej cene 32 eur. Predmetnú faktúru poškodený C. prevzal.

12. Dňa 10.7.2018 postúpil poškodený J. C., ako postupca, svoju pohľadávku voči žalovanému,
spočívajúcu v nároku na poistné plnenie, vyplývajúce z poistnej udalosti, z titulu náhrady účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou, zo dňa
27.5.2018, na vozidle Škoda Octavia, evidenčné číslo X Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie

pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 460,80 eur a zodpovedá
faktúre č. 180383, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla značky Peugeot 207, evidenčné číslo F

13. Postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámil postupca, poškodený J. C., žalovanému, listom zo dňa

10.7.2018.

14. Upomienkou (doklad č.: 20180098), zo dňa 5.12.2018, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
svojich pohľadávok po lehote splatnosti spolu v sume 1.737,65 eur, vrátane nedoplatku faktúry č.
180383, s dátumom splatnosti 24.7.2018, v sume 460,80 eur.

15. Z čestného prehlásenia J. C., poškodeného pri dopravnej nehode, zo dňa 10.7.2018, mal súd
zistené, že požiadal žalobcu o opätovné zapožičanie náhradného vozidla (Peugeot 207, F z dôvodu
nedokončenej opravy jeho poškodeného vozidla značky Škoda Octavia, evidenčné číslo X pretožeautorizovaný servis nedostal originál ťažné zariadenie od importéra v dohodnutom termíne a servis
odmietol odovzdať vozidlo bez ťažného zariadenia. Jeho manželka sa denne potrebovala dopravovať do
zamestnania, pracuje ako vychovávateľka v materskej škôlke, ktorá funguje aj počas prázdnin a taktiež

potrebovala využívať vozidlo aj dcéra na dochádzanie do zamestnania z Nedožier do Prievidze, kde
robila aj nočné zmeny.

16. Podaním z č.l. 29 právny zástupca žalobcu k podanému odporu okrem iného uviedol, že tvrdenia
žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočnosti ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré

žalobca opiera svoj návrh, považujú v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie
platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Tu
poukazujú na § 3 ods. 4 predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene
predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú
žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy,
ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok

žalobcu eviduje vo svojom účtovníctve. Uvedené žalobca aj urobil a preto považujú tvrdenia žalovaného
za zjavne neopodstatnené. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a § 442 ods. 1 OZ. Prenájom náhradného
vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú
bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné

metodické usmernenie členov SKP číslo 17/2002. Dňa 27.5.2018 došlo v Nedožeroch-Brezanoch ku
škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, evidenčné číslo X spôsobenej poškodenému
J. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda 120 LS, evidenčné
číslo X poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať
náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Peugeot 207,

evidenčné číslo F u žalobcu, v zmysle zmluvy o nájme č. 367/5, zo dňa 29.6.2018. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180383, zo dňa 10.7.2018, s dátumom splatnosti 24.7.2018
na sumu 460,80 eur. Oznámenie o ukončení šetrenia o poistnom plnení im zo strany žalovaného
nebolo doposiaľ doručené. Žalovaný si tak zjavne nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z. a žalobcovi neposkytol žiadne poistné plnenie. Žalovanému bola dňa 12.12.2018

zaslaná upomienka, na ktorú však nereagoval. Listinné dôkazy, preukazujúce skutočnosti uvedené
v návrhu, boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody, v rámci likvidácie
poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti.
Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, pretože
poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní

vlastného vozidla. Škodu, spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,
ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je
škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o
príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená

porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu
pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového
vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/189/2014). V predmetnom rozsudku sa
súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť
náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za

škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanoviť poškodenému, aby hľadal
najlacnejšiu poisťovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú (rozsudok OS Bratislava I sp.zn. 27Cb/39/2012, rozsudok KS v Žiline sp.zn. 13Cob/110/2017).
V opačnom prípade by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho

motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom
pre poškodeného. Námietku žalovaného, týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou
pohľadávok,majúzaneopodstatnenú.Uvedenénemožnovtomtoanivobdobnýchprípadochpovažovať
za neoprávnené podnikanie žalobcu, pretože žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade
ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa

10.7.2018 ZOPP, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody, vyplývajúcej z poistnej udalosti, zo
dňa 27.5.2018, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré
poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5 ZOPP je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na
základevzájomnéhozápočtu,vdôsledkučohožalobcavstúpildoprávapovinnostípoškodeného.Keďžežalovaný neuhradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní
domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov, účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla.
Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii,

rozpore s ustanovením § 524 OZ, či neplatnosti ZOPP, považujú za neopodstatnené. Takéto postúpenie
pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky neodporuje
zákonu. ZOPP je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Podľa rozsudku OS
Martin, sp.zn. 18Cb/32/2018, zo dňa 3.5.2018, žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom
rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní, podľa článku 5 ZOPP.

Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka
poškodeného voči žalobcovi podľa článku 4 ZOPP (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka
žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj KS v Prešove vo
svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti ZOPP
v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom
a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným, tak rozhodne neodporuje zákonu

a nespôsobuje absolútnu neplatnosť ZOPP. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky
považujú za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na
úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie
so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom ZOPP
tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi.

Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne
k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu poškodeného považujú za nepodložené a účelové. V
zmysle ZOPP poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k
vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému,
čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Poukazujú tiež na rozhodnutie KS v Bratislave, sp.zn.

3Cob/220/2017, zo dňa 17.1.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver,
že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k
zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k
platnémupostúpeniuprávapoškodenéhonanáhraduškody.TujepotrebnévychádzaťzoZOPP,pretože
predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi

poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto
prípade samotné postúpenie. Odvolací súd tiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka
mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý
vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený
nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania

opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného,
spôsobené dopravnou nehodou. V danom smere poukazujú na bod 17 odôvodnenia rozsudku KS v
Žiline, sp.zn. 13Cob/75/2018, zo dňa 19.9.2018, podľa ktorého dobu opravy vozidla poškodený nemal
možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového
vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so

zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Prenájom náhradného vozidla počas
opravy bol teda plne dôvodný. V zmysle uvedeného rozsudku, ak žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o
výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen
tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by predložil svoje závery. To sa však v tomto konaní nestalo, keďže
žalovaný nijako nepreukázal dôvodnosť nepriznania poistného plnenia. Uvedené je potom potrebné

posudzovať aj s prihliadnutím na § 151 CSP. Všetky podklady, predkladané súdu má žalovaný k
dispozícii, pretože tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu
nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol preto v danom prípade dostatočným spôsobom
konkretizovaný.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní okrem iného uviedol, že vozidlo poškodeného bolo v
servise od 7.6.2018 do 10.7.2018, kedy bola aj vystavená faktúra za opravu motorového vozidla.
Predmetné motorové vozidlo bolo poškodenému zapožičané na dobu od 29.6.20218 do 10.7.2018.
Žalovaný žalobcovi z poistnej udalosti doposiaľ neuhradil nič. Takisto nemá informáciu, že by predmetná
poistná udalosť bola u žalovaného vyriešená (likvidovaná).

18. Predovšetkým súd konštatuje, že nesúhlasí s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného,
a síce, že žalobca nepredložil formálne úplnú žalobu, a že z tohto dôvodu žaloba nie je spôsobilá
na prejednanie. V súlade s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, súd uvádza, že návrh na vydanieplatobného rozkazu spĺňa náležitosti ust. § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
Podľa vyššie cit. ust. zákona, „uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo
skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými

jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie
uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobcu eviduje vo svojom
účtovníctve“. Navyše, žalobca svoj žalobný návrh v priebehu konania v rámci postupu podľa ust. § 167
CSP (replika-duplika) doplnil o ďalšie relevantné skutkové okolnosti. Z vyššie uvedených dôvodov je
právny názor žalovaného o predložení formálne neúplnej žaloby žalobcom, nedôvodný.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,PZP“),
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

20. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.

21. Podľa § 15 ods. 1 PZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi.

22. Podľa § 11 ods. 6 písm. a/ a b/ PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov
odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak

bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď sa pošta vrátila ako nedoručená.

23. Podľa § 11 ods. 1 PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 11 ods. 7 PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie

25. Podľa § 442 ods. 2 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

27. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28.Podľa§526ods.1OZ,postúpeniepohľadávkyjepostupcapovinnýbezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

29. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je

v celom rozsahu dôvodný.

30. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 460,80 eur z titulu
neuhradeného poistného plnenia, ktorý odvodzoval od ZOPP, uzavretej s poškodeným Romanom
Chovancom, dňa 10.7.2018. Žalovaný v konaní platnosť zmluvy namietal a zároveň aj aktívnu a pasívnu

vecnú legitimáciu sporových strán. Žalovaný v podstate poukazoval na to, že postúpiť možno iba
pohľadávku, ktorá existuje, poukazujúc aj na rozpornosť a nejasnosť predmetu postúpenia. Tvrdil,
že postúpenie pohľadávky poškodeným C. na žalobcu je absolútne neplatným právnym úkonom (§
39 OZ). V tejto súvislosti súd uvádza, že budúca splatnosť pohľadávky nie je prekážkou pre jejpostúpenie, t.j. postúpiť možno i pohľadávku, ktorej splatnosť nastane v budúcnosti, musí však byť určitá
- identifikovateľná. Pohľadávka, ktorá je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v
ZOPP v bode 1 dostatočne určitým spôsobom. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že poškodený faktúru

neuhradil a preto na jeho strane žiadna skutočná škoda nevznikla, súd sa s tým nestotožňuje, pretože
v zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom postúpení a výška odplaty
bola dohodnutá vo výške sumy nehradenej faktúry č. 180383, t.j. vo výške 460,80 eur. V bode 5 ZOPP
sa strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j. nároku na zaplatenie faktúry č. 180383 a
nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky) a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je

zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry č. 180383 došlo. V dôsledku postúpenia pohľadávky
nadobúda postupca všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou a je oprávnený uplatňovať ich
namiesto pôvodného veriteľa. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie doposiaľ nevyplatenej
(ani časti) náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla, v súvislosti s poistnou udalosťou, t.j. ide o
časť pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia a povinnosť poskytnúť poistné plnenie má žalovaný.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd uzavrel, že ZOPP, zo dňa 10.7.2018, je

platným právnym úkonom a v spore je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia žalobcu a žalovaného.

31. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.5.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Škoda Octavia, evidenčné číslo X ktorého držiteľom v
čase dopravnej nehody bol poškodený J. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového

vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné poistené u žalovaného. V dôsledku
škodovejudalostibolpoškodenýnútenýdaťsvojemotorovévozidloopraviť,pričomopravapoškodeného
vozidla bola vykonaná v období od 7.6.2018 do 3.10.2018. Poškodený používal svoje motorové vozidlo
bežne, na zabezpečenie súkromných potrieb a dochádzku rodiny do zamestnania, preto dňa 29.6.2018
uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme č. 367/5, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového

vozidlaznačkyPeugeot207,atovčase,kedymalsvojevozidlovoprave,t.j.od29.6.2018do10.7.2018.
Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 180383
za prenájom motorového vozidla počas 12 dní pri dohodnutom dennom nájomnom 32 eur bez DPH,
teda spolu na sumu 384 eur bez DPH a 460,80 eur s 20%-nou DPH.

32. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že predmetná poistná udalosť bola žalovanému nahlásená, a
tentojudoposiaľnezlikvidoval,žalovanývýslovnenepoprelapretosúdtietoskutkovétvrdeniapovažoval
za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

33. Medzi stranami sporu teda zostalo sporné, či si žalobca dôvodne uplatnil v konaní voči žalovanému

nárok z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla nezaplatením nájmu osobného motorového vozidla za 12
dní, a takisto, či je dôvodná výška náhrady škody, ktorú má žalovaný žalobcovi z titulu poistnej udalosti
zaplatiť. Skutočná škoda, ktorá poškodenému v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné
za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným.

34. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, pretože
poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní
vlastného vozidla. Škodu, spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,
ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je

škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o
príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla, bola spôsobená
porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu
pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového
vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/189/2014). V každom prípade prenájom

náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, ktorú bolo potrebné
vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu.

35. Poškodený v záujme toho, aby svoje motorové vozidlo, ktoré užíval na dochádzku rodiny do práce
a na ostatné osobné účely, mal prevádzky schopné, toto vozidlo odovzdal na opravu do servisu.

Je zrejmé, že po odovzdaní vozidla do opravy, nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania
opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako napr. počet objednávok,
personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu. Ide o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle
od vôle a konania poškodeného (aj škodcu) a nebolo možné od poškodeného ani spravodlivo (navyše,keď motorové vozidlo každodenne potrebuje), žiadať, aby hľadal servis (čo by tiež trvalo istý čas), v
ktorom by jeho motorové vozidlo bolo opravené v čo najkratšom čase a za čo najnižšiu cenu. V tejto
súvislosti súd súhlasne s názorom právneho zástupcu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov,

uvádza, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi
formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu
zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanoviť
poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami
podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudky OS Bratislava I sp.zn. 27Cb/39/2012, KS v Žiline sp.zn.

13Cob/110/2017), pretože v opačnom prípade by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže
už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Napokon, v skutočnosti mal poškodený prenajaté vozidlo od
žalobcu len počas 12-ich dní, pričom z dôvodu poistnej udalosti mal vozidlo v oprave dlhší čas - od
7.6.2018 do 10.7.2018, teda spolu 34 dní. V danom prípade bolo navyše poškodenému poskytnuté
do nájmu celkom zjavne vozidlo nižšej kategórie, než bolo poškodené vozidlo (vozidlo Peugeot 207 je

kategórie nižšej strednej a vozidlo Škoda Octavia kategórie vyššej strednej).

36. Je tiež nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten
istý účel, ako svoje vlastné vozidlo a to v súvislosti so zabezpečovaním pracovných potrieb rodiny a

ďalších súkromných potrieb. Súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalobcu, že nie je z týchto dôvodov
možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený
v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu existencie.

37. Z faktúry vystavenej žalobcom poškodenému ako i z nájomnej zmluvy vyplýva dohodnutá denná

sadzba nájomného za predmetné náhradné vozidlo Peugeot 207 vo výške 38,40 eur s DPH, pričom
primeranosť výšky denného nájomného v danom prípade je zrejmá zo žalobcovho Cenníka prenájmu
náhradných vozidiel pre rok 2018 (internetová adresa www.setcar.sk>dokumenty>cennik-2018), z
ktorého vyplýva, že motorové vozidlá zn. Peugeot 2007 žalobca prenajímal za sumu 42 eur za deň pri
dĺžke prenájmu do 10 dní a za sumu 38,40 eur za deň pri dĺžke prenájmu nad 10 dní (ako tomu bolo aj

v tomto prípade). Je tiež zrejmé, že motorové vozidlo poškodeného nebolo nižšej triedy ako motorové
vozidlo, ktoré mal poškodený od žalobcu v nájme.

38. Skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov
v súvislosti so vznikom škody. Nebolo sporné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje vlastné

motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil
nárok iba za časť doby opravy svojho motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise, pričom náhradné
vozidlo Peugeot 207 používal na tie isté účely, ako svoje vlastné vozidlo. Súd sa stotožňuje s právnym
názorom žalobcu, že v danom prípade ide o účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti
a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol

poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (viď napr. aj
rozsudok KS Bratislava sp. zn. 2Cob/134/2014). Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za
dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho
vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť
nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla si bol nútený

požičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (napr. aj rozsudok KS Košice sp. zn. 3Cob/189/2014, KS
Trenčín sp. zn. 16Co/55/2019). Dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani
v tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by
tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného

sociálneho komfortu poškodeného (rozsudok KS v Žiline, sp.zn. 13Cob/75/2018).

39. Poškodené vozidlo bolo v oprave od 7.6.2018 do 10.7.2018, poškodený však mal nájomnú zmluvu
uzavretúlenna12dní,počasktoréhoobdobiapotrebovalodžalobcunáhradnévozidlo apretosižalobca
ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 12 dní používania náhradného motorového

vozidla, v sume 38,40 eur za deň nájmu, vrátane DPH, čo spolu predstavuje sumu 460,80 eur.

40. Ako už súd uviedol, poškodený z objektívnych príčin nemohol aj v období od 29.6.2018 do 10.7.2018
užívať svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (napr. aj rozsudok KSKošice sp. zn. 2Co/240/2014). Skutočnou škodou v danom prípade je nájomné za prenajaté osobné
motorové vozidlo počas celej doby nájmu, keďže poškodený užíval náhradné vozidlo len počas doby
opravy jeho vozidla, pričom nemal reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy vozidla. Oprava každého

jednotlivého vozidla v servise sa rieši individuálne a je ovplyvnená viacerými faktormi, uvádzanými
vyššie. V tomto konkrétnom prípade bolo vozidlo poškodeného v servise ešte podstatne dlhšiu dobu,
než počas ktorej mal poškodený od žalobcu v nájme iné vozidlo, resp. išlo o opätovné zapožičanie
náhradného vozidla poškodeným z dôvodu nedokončenej opravy jeho poškodeného vozidla značky
Škoda Octavia, evidenčné číslo X pretože ako uviedol poškodený v čestnom vyhlásení, ktoré žalovaný

nespochybnil, autorizovaný servis nedostal originál ťažné zariadenie od importéra v dohodnutom
termíne a servis odmietol odovzdať vozidlo bez ťažného zariadenia z dôvodu, že sa čakalo na náhradné
diely.

41. Je potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný v konaní namietal tvrdenia a dôkazy predložené v konaní
žalobcom o dôvodnosti žalobcom uplatnenej náhrady škody a o jej výške, bolo jeho povinnosťou

poskytnúť súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje iné závery (§ 149 a nasl. CSP),
čo však neurobil, pretože nijako v konaní nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za 1 deň nájmu vo
výške 38,40 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná a takisto, že poškodený bol odkázaný
mať v nájme vozidlo žalobcu po dobu 12 dní. Žalovaný navyše nevykonal ani relevantný prieskum trhu,
na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Súd súhlasí takisto

s tvrdením žalobcu, že činnosť súvisiacu s nadobudnutím a správou pohľadávok žalobcu nemožno
považovať za neoprávnené podnikanie, pretože žalobca nepodniká za týmto účelom - v danom prípade
ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky.

42. Na základe všetkých vyššie uvedených zistení a záverov súdu, uložil súd žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 460,80 eur.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu (Exekučný poriadok).