Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 8, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/676/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515214585
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1515214585.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Pribiniva 25, Bratislava proti žalovanej: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX,
O.: XXX XX, o zaplatenie 3.534,40 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1842,40 eur , spolu so 6 % ročným
úrokom zo zmenkovej sumy 1842,40 eur od 07.06.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
6,14 eur , a to v splátkach po 50,- eur mesačne, splatných vždy do 28. dňa v mesiaci, počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania 4 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2015 domáhal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť
mu zmenkovú sumu 3534,40 eur spolu so 6 % úrokom ročne od 07.06.2015 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 11,78 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vystavením zmenky zo dňa

28.04.2014 sa žalovaná zaviazala, že zaplatí zmenkovú pohľadávku 3534,40 eur dňa 6.6.2015, pričom
na zmenku nemalo byť nič ku dňu podania žaloby zaplatené.

2. Súd vo veci vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 3CbZm 676/2015-11 z 23.11.2015, ktorým vyhovel
celej žalobe, ale vzhľadom na nedoručenie predmetného zmenkového platobného rozkazu žalovanej
do 23.12.2015 ho súd zrušil uznesením č. k. 3CbZm 676/2015- 15 dňa 03.02.2016 (právoplatné dňa
03.03.2016).

3. Na základe čiastočného späťvzatia zo strany žalobcu bez udania dôvodu súd uznesením č. k.
3CbZm/676/2015-34 z 06.06.2016 konanie zastavil v časti sumy 1692 eur , v časti 6% ročného úroku z
zmenkovej sumy 1692 eur od 7.6.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 5,64 eur. Zároveň
pripustil zmenu petitu, v zmysle ktorého žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu 1842,40 eur spolu
s 6 % úrokom ročne zo zmenkovej sumy 1842,40 eur od 07.06.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
6,14 eur a náhradu trov konania.

4. Žalobca na podanej zvyšnej časti žaloby trval. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú
považujúc sa za spotrebiteľku.5. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán, zmenkou, zmluvou o revolvingovom o
úvere z 28.04.2014, splátkovým kalendárom z 28.4.2014, žiadosťou o úver z 1.4.2014, prekladom
živnostenského oprávnenia žalovanej, rozhodcovskou zmluvou z 28.4.2014, výsluchom žalovanej a

svedkyne P. M., ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaná podpísala dňa 1.4.2014 žiadosť o úver, v žiadosti bola ako poskytnutá čiastka uvedená
suma 1600 eur, splatnosť úveru 18 mesiacov vždy k 30. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky 188
eur a nominálna hodnota úveru 3384 eur. Z obsahu žiadosti vyplýva, že žalovaná je tu označená okrem

iného menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom, ako podnikateľka s predmetom podnikania:
opatrovateľka s konkrétnou adresou výkonu práce. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili
dňa 28.4.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, pričom predmet zmluvy bol jasne
zadefinovaný ako poskytnutie sumy 3384 eur na „účely výkonu podnikateľskej činnosti“. V zmluve sa
pri označení žalovanej ako dlžníčky uvádza jej zápis do príslušného registra cudzieho štátu a číslo
oprávnenia na podnikanie. Zmluvné strany si dohodli 18 mesačných splátok po 188 eur. Obe zmluvné

strany podpísali aj splátkový kalendár, kde boli presne po mesiacoch rozpísané mesačné splátky so
splatnosťou prvej dňa 31.5.2014 a poslednej dňa 31.10.2015. V zmysle zmluvy sa žalovaná zaviazala
zaplatiť žalobcovi za poskytnutie úveru odplatu ( zmluvnú odmenu) 1784 eur, ktorá predstavuje úroky
za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Žalobca zaslal žalovanej výzvy zo dňa 16.3.2015
a zo dňa 21.5.2015; tiež pokus o zmier pred začatím konania, v ktorej ju vyzval na úhradu dlžnej sumy

celkovo vo výške 3534,40 eur do 10 dní od doručenia tohto oznámenia. Listom z 8.3.2015 zaslal žalobca
žalovanej upomienku č. 1 na zaplatenie splátky č. 10 v sume 188 eur. Listom z 6.4.2015 zaslal žalobca
žalovanej upomienku č. 1 na zaplatenie splátky č. 11 v sume 188 eur.

7. Zhodným tvrdením sporových strán mal súd preukázané, že žalovaná uhradila celkovo 10 splátok po

188 eur v období od 31.5.2014 do 28.2.2015.

8. Žalobca k veci doplnil v písomnom vyjadrení ( čl. 23), že vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky
sa dňa 3.5.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok vo výške istiny 1504 eur a vznikol mu nárok
aj na zmluvné pokuty zo zmluvy 2030 eur. Zmluvnú pokutu 2030 eur špecifikoval na zmluvnú pokutu

169,20 eur za omeškanie 10 splátky o viac ako 15 dní, sumou 169,20 eur za omeškanie 11 splátky
o viac ako 15 dní a sumou 1692 eur za omeškanie uhradenia zosplatneného úveru o viac ako 15
dní. Zmenka bola vystavená žalovanou ako vystaviteľom na rad žalobcu ako veriteľa za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy pre prípad omeškanie žalovanej s plnením splatných
záväzkov. Žalobca zmenku vyplnil, pritom zmenková suma pozostáva z neuhradenej časti istiny úveru

1504 eur a zo zmluvných sankcií 2030,40 eur. Žalobca poukázal na to, že zmluvy uzatvoril so žalovanou
ako podnikateľom, preto ide o podnikateľský zmluvný vzťah.

9. Žalovaná v rámci svojej obrany uviedla, že pôvodne jej pri stretnutí ukazovala pracovníčka žalobcu
(pani M.) splátkový kalendár na 9 splátok a až pri podpisovaná zmluvy bolo v splátkovom kalendári

18 splátok. Doklady podpisovala pod citovým nátlakom súc súrená menovanou pracovníčkou, ktorá ju
uistila, že v prípade požiadania o predčasné splatenie po 9-10 mesiacoch jej bude vyčíslený úrok
maximálne 300 eur až 400 eur. Po 9 mesiacoch za pomoci pani M. aj písomne požiadala o predčasné
splatenie, ale žalobca od nej požadoval o 100% viac než si požičala. V zmysle rady tejto pani zaplatila
10 splátku, opätovne žiadala o predčasné splatenie úveru, ale prišla jej od žalobcu tá istá odpoveď.

10. V podaní zo dňa 28.8.2017 ( čl. 104 v spise) žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti
tunajšieho súdu s odkazom na ust. 13,14,18 Civilného sporového poriadku, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.
Žalovaná sa odvolávala na novelizované znenie § 17 zmenkového a šekového zákona a tiež na
„Občiansky súdny poriadok“ , v zmysle ktorého ak ide o vec týkajúcu sa nároku zo zmenky vzniknutej v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, tak musí súd poučiť žalovanú (fyzickú osobu) o možnosti uplatniť
námietky podľa § 17 zákona zmenkového a šekového. Z vyjadrení žalovanej súdu vyplynulo, že z úveru
poskytnutého žalobcom kúpila sedaciu súpravu a televízor.

11.1. Podľa názoru žalovanej zmenka v jej konkrétnom prípade vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy

obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky a preto je povinnosťou súdu preskúmať predmetnú
zmluvu ex offo a prihliadať na ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. Žalovaná popiera celý uplatnený
nárok tvrdiac, že jej bola poskytnutá suma 1600 eur, ktoré do začatia konania aj uhradila. Konanie
žalobcuhodnotí zarozpornésdobrýmimravmi ahrubopoškodzujúcejejspotrebiteľsképráva. Samotnúzmluvu považuje za neplatný právny úkon odvolávajúc sa na § 37,39 OZ, §53 ods. 1,4,11 OZ, § 4 ods.
4 z. č. 258/2001 Z. z., § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z., čl. 46 ods. 1,2 ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv. Žalovaná v rámci vyjadrenia žiada „tieto podmienky vyhlásiť za neprijateľné“

avšak konkrétne ich vo svojom vyjadrení nešpecifikovala, len všeobecne odkazovala na rôzne právne
ustanovenia, ktoré v texte vyjadrenia citovala.

11.2. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.3.2018 uviedla, že nepoznala slovo „revolving“ uvedené v zmluve
o revolvingovom úvere. Samotný poskytnutý úver považuje za spotrebiteľský a preto sa podľa nej musí

zmluva prednostne riadiť Občianskym zákonníkom. Ďalej uviedla, že v zmluve je uvedená ako fyzická
osoba a ona „nikdy nepodnikala“ a preto si úver nemohla zobrať ako podnikateľka. Prácu opatrovateľky
v Rakúsku považuje za klasickú prácu, odvody platí priamo zo svojho osobného účtu a dane v Rakúsku
neplatí z dôvodu, že jej príjem je nižší ako nezdaniteľná časť. V zmluve jej absentujú povinné náležitosti
v zmysle z č. 129/2010 Z. z. Zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, ale konkrétne ich nevymedzila. Sankcie v čl. 12 zmluvy ako

aj obsah článkov 5, 13 až 17 zmluvy označila za neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvu považuje za
neplatnú aj z dôvodu, že úver bol celkovo vo výške 1600 eur , zaplatila celkovo1880 eur a teda žalobca
sa bezdôvodne obohatili o 280 eur. V rámci ďalších pojednávaní žalovaná uviedla, že to, že je živnostník
neznamená, že nie je spotrebiteľ a peniaze požičané od žalobcu neboli na podnikanie. Po právnom
posúdení súdu ako sa mu javí vec na rozhodnutie žalovaná uviedla, že nemá možnosť uhradiť žalovanú

sumu jendorázovo. Podľa jej vyjadrenia je práceneschopná, ale súdu nepredložila doklad preukazujúci
jej tvrdenie o PN-ke. Dodala, že žiadala vypočuť ako svedkyňu M. z dôvodu, „aby s ajej pozrela do očí“.

12. Z obsahu daňového priznania žalovanej k dani z príjmom fyzickej osoby za rok 2013 ( viď na čl.
132) mal súd preukázané, že mala uvedený základ dane 503,70 eur, v daňovom priznaní mala uvedený

príjem 11340 eur, výdavky 7100,36 eur, základ dane 4239,64 eur, nárok na daňový bonus 254,64 eur.

13. Z obsahu živnostenského registra vedeného v E. pod reg.č. XXX-XXXXX, sp. zn. X.X A -XXXXX/
X ,vystavenom dňa 23.11.2012 v meste C. súd zistil, že žalovaná je tu vedená ako živnostníčka s
predmetom podnikania opatrovanie osôb, so vznikom živnostenského oprávnenia dňa 6.4.2009.

14. Svedkyňa P. M. je dcérou žalovanej. K veci uviedla, že jej mama potrebovala peniaze na sedačku
a televízor, živobytie a preto sa podľa jej vyjadrenia nechala oklamať pani M.. Svedkyňa nebola osobne
prítomná pri podpisovaní zmluvy, ale vie že mesačná splátka bola 188 eur a po zrealizovaní 9 splátky sa
malo doplatiť 300-400 eur a mal byť úver vyplatený. Svedkyňa potvrdila, že s mladšou dcérou a matkou

navštívili v Žiline pani M. v roku 2015.

15. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu č. XXXXXX-XXXXX, ktorá bola vystavená v V.
dňa 28.04.2014, súd zistil, že sa žalovaná zaviazala zaplatiť na rad žalobcu dňa 06.06.2015 v
Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka v SR, Námestie SNP 29, Bratislava,

zmenkovú sumu 3534,40 eur, s doložkou „bez protestu“.

16. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje
zmenkové práva preukázal.

11. Predmetom žaloby je ( po čiastočnom späťvzatí) zaplatiť mu 1842,40 eur spolu s 6 % úrokom ročne
zo zmenkovej sumy 1842,40 eur od 07.06.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 6,14 eur a náhradu
trov konania.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra
Rakúskej republiky, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru
na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. Žiadosť o úver zo dňa 01.04.2014 žalovaná podávala ako

fyzická osoba - podnikateľ. Súd považuje za nepodstatné, či žalovaná podávala žiadosť o úver, ktorý
sa týka fyzických osôb podnikateľov z vlastnej iniciatívy alebo jej bola žiadosť predložená s tým, že jej
nebola daná na výber iná možnosť. Žiadosť žalovaná podpísala dobrovoľne so všetkými dôsledkami z
toho vyplývajúcimi.18. Súd pripúšťa, že napriek označeniu dlžníka v úverovej zmluve ako podnikateľa nie je vylúčené,
že by mohla byť zmluva spotrebiteľská. Podľa bodu 1.1 zmluvy o revolvingovom úvere sa však veriteľ

zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a tie
sa dlžník v bode 2.1 zaviazal splatiť veriteľovi v splátkach podľa splátkového kalendára. Podpísaním
zmluvy žalovaná podnikateľský účel úveru schválila. Skutočnosť, že zmluva ako aj žiadosť boli vopred
pripravené žalobcom, nemá pre posúdenie charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami žiaden
vplyv. Rozhodujúce je to, na aký účel bola zmluva uzavretá, teda či žalovaná pri uzatváraní zmluvy

konala, resp. nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre posúdenie právneho vzťahu
je bez právnej relevancie skutočnosť, kto zmluvu pripravoval. Podpísaním zmluvy s takto pripraveným
obsahom žalovaná vyslovila súhlas.

19. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli dvaja podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou
činnosťou. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplýva, že žalovaná pri dojednávaní úveru a

uzatváraní zmluvy svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy vzbudzovala dojem,
že nekoná na podnikateľské účely, ale že úver žiada na súkromné účely. Pokiaľ by úver nečerpala na
podnikateľský účel,, tak by nesúhlasila s tým, aby v žiadosti o úver boli vypĺňané kolónky ako je predmet
podnikania a ďalšie údaje o nej ako podnikateľke či aby v samotnej zmluve o úvere bol uvedený účel
čerpania výkon podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní
zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa,
správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské
účely.

20. V tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanej ako podnikateľke
na podnikateľské účely, dokonca ani z následného postupu žalovanej nemohlo byť žalobcovi zrejmé,
že žalovaná v skutočnosti nemienila úver použiť na ňou deklarovaný účel. Žalovanej bola po podpísaní
zmluva o revolvingovom úvere odovzdaná, čiže nič jej nebránilo od nej odstúpiť a vrátiť poskytnutý
úver, ak by z jej obsahom nesúhlasila. Žalovaná sa však ochrany ako spotrebiteľ začala dovolávať až

v priebehu súdneho konania. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie charakteru kauzálneho vzťahu
medzi stranami, je moment uzavretia zmluvy a nie následné kroky a správanie sa strán. Žiaden z
predložených dôkazov nenasvedčoval tomu, že v čase uzavretia zmluvy žalobca vedel alebo mohol
vedieť, že žalovaná v skutočnosti žiada o úver na svoju osobnú potrebu. Práve naopak priamo zo zmluvy
vyplýva, že išlo o obchodnoprávny .

21. Ak žalovaná svojím správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzovala
dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ. Bolo teda na
žalovanej, aby v konaní preukázala, že sa nejedná o úver na podnikateľskú činnosť, ale že ide o
spotrebiteľský úver a finančné prostriedky mienila použiť na osobnú spotrebu a nie na podnikateľské

účely, a že žalobca „v čase uzavretia zmluvy“ o tejto skutočnosti mal vedomosť. Žalovaná podľa názoru
súdu nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by naznačovali, že z jej správania musel
žalobca ako druhý účastník zmluvy vedieť, že úver nežiada na podnikateľské účely.

22. K výške zmluvnej odmeny, ktorá predstavovala úrok za poskytnutie úveru, súd uvádza, že

pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti, ustanovenia Obchodného zákonníka o
záväzkových vzťahoch majú len dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu
odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak. Účastníci zmluvy sa preto mohli odchýliť od úpravy
uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že zmluvná odmena, ktorá plní funkciu úrokov z úveru, sa stáva
splatnou ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a bude zaplatená započítaním.

23. Na námietku miestnej nepríslušnosti doručenej súd neprihliadal, nakoľko túto v zmysle § 41 CSP
súd skúma iba na námietku žalovanej uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí;
výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. Žalovaná námietku vzniesla
oneskorene, nakoľko prvým procesným úkonom, ktorý jej patril, bolo vyjadrenie k žalobe.

24. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.25. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena

pomerov.

26. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nie je schopná uhradiť žalovanú sumu jednorázovo, čo si súd
vyhodnotilakožiadosťosplátky,ktoréjejpovolilsplácaťpodobu36mesiacov,čopredstavujemaximálnu
možnú dobu v zmysle zaužívanej súdnej praxe.

27. Podľa § 253 ods. 3 CSP, ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz
nevykoná.

28. Súd nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne M. M. v zmysle § 253 ods. 3 CSP z dôvodu,
že žalovaná neuhradila preddavok na svedecké dokazovanie v súdnej lehote, pritom rozhodnutie jej bolo

doručené ešte dňa 04.10.2018. Druhým dôvodom nevyhovenia vo vypočutí navrhnutej svedkyne je to,
že obsah listinných dôkazov doručených do spisu, podrobné vyjadrenie žalovanej ako aj jej dcéry ako
svedkyne boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie v merite veci. Taktiež na poslednom pojednávaní
žalovaná ako dôvod výsluchu svedkyne uviedla, že sa jej chce pozrieť do očí. Súd podporne vychádzal
z toho, že zmluvy boli uzavierané skoro pred 6,5 rokmi

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

33. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a

§ 262 ods. 1 CSP posudzujúc pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca si pôvodne uplatnil
sumu 3546,18 eur ( 3534,40 eur + 11,78 eur), žalobu zobral späť bez odôvodnenia v časti 1.697,64 eur
( 1692 eur + 5,64 eur) a súd mu priznal sumu 1848,54 eur (1842,40 eur + 6,14 eur). Nakoľko zobral
žalobu v časti 1.697,64 eur späť bez udania dôvodu, súd to vyhodnotili ako neúspech žalobcu. Úspech
žalobcu predstavuje sumu 4 % (výpočet: 1848,54 eur x 100/3546,18 =52,12, zaokrúhlene 52 %), úspech

žalovanej je vo výške 48 % ( 100-52) a čistý úspech žalobcu je 4 %. Z týchto dôvodov súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania vo výške jeho čistého úspechu 4 %.

34. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške
náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
a musí byť odvolateľom podpísané.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.