Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 20, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119204548
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119204548.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov: 1/

M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. II. XX/XX, XXX XX V. nad Z., 2/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. II. XX/XX, XXX XX V. nad Z., obaja právne zastúpení: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so
sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo,
so sídlom SNP 1936, 017 07 Považská Bystrica, IČO 36 016 659, právne zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, Trenčín, o určenie, že žalovaný nie
je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného

práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese T., obci V. nad Z., k.ú. V. nad Z. zapísaným na LV č.
XXXX, a to k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp.č. XX
postavenom na parcele KNC parc.č. 3755/131, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 695 m2 a k bytu
prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve o veľkosti 1/30, ktorým záložným právom je zabezpečená pohľadávka vyčíslená v
oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.12.2018 v sume istiny 2.015,14 eur a v sume
príslušenstva 405,53 eur a vo vzťahu ku ktorému sa v dňoch 07.01.2019 - 13.01.2019 konalo písomné

hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp.č. XX, R. II, V. nad Z..
Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2019 sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný nie je
oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. V. nad Z. zapísaným na LV č. XXXX, a to k bytu č. XX nachádzajúceho sa na
1. poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp.č. XX postavenom na parcele KNC parc.č. 3755/131,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 695 m2 a k bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 1/30 (ďalej len „byt“).

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia sú vlastníkmi bytu s evidovanými ťarchami, pričom
ako prvé v poradí je zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Žalobkyňa 1/ obdržala dňa 07.01.2019 od žalovaného oznámenie zo dňa 17.12.2018 o
výške dlhu, ktorý vznikol ako nedoplatok na platbách na služby spojené s užívaním bytu a nedoplatok
do fondu v sume 2.015,14 eur s výzvou na úhradu dlhu a upozornením, že záložný veriteľ môže

pristúpiť k výkonu záložného práva. V dňoch 07.01.2019-13.01.2019 prebiehalo písomné hlasovanie
o súhlase s vykonaním dobrovoľnej dražby. Výsledky hlasovania boli dňa 14.01.2019 a vlastníci dali
súhlas s vykonaním dražby. Dňa 23.01.2019 bola žalobcom od žalovaného doručená upomienka z
19.01.2019, kde bol vyčíslený nedoplatok k 31.12.2018 vo výške 2.007,84 eur aj s upozornením,že v prípade neuhradenia dlhu v stanovenej lehote bude vec postúpená na vymáhanie Finlegal
services s.r.o. Dňa 21.02.2019 žalobkyňa 1/ obdržala od Finlegal services s.r.o. výzvu na umožnenie
vykonania ohliadky, ktorá sa mala uskutočniť dňa 21.02.2019. Dňa 29.03.2019 obdržala žalobkyňa

1/ od Finlegal services s.r.o. oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.12.2018 s
plnomocenstvom zo dňa 29.11.2018 a súčasne aj znalecký posudok. Istina k 31.11.2018 bola vyčíslená
na 2.015,14 eur a príslušenstvo na 405,53 eur. Na návrh žalobcov bolo nariadené neodkladné
opatrenie uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/15/2019-35 zo dňa 16.04.2019, ktorým nariadil
súd žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej a súčasne uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej
týkajúcu sa záložného práva k predmetu dražby. Žalobcovia tak podali túto žalobu, pričom poukázali
na časové nezrovnalosti jednotlivých úkonov žalovaného spojených s výkonom záložného práva,
keď písomné hlasovanie vlastníkov, ktorým bolo odsúhlasené vykonanie dražby, prebehlo 07.01.2019
-13.01.2019, ale plnomocenstvo na výkon záložného práva dražbou bolo spol. Finlegal services s.r.o.
udelené už dňa 29.11.2018 a to isté sa týka aj oznámenia o začatí výkonu záložného práva datovaného

dňom 14.12.2018, a teda žalovaný podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby dražobníkovi ešte
predsamotnýmhlasovanímvlastníkovbytov.Ďalejžalobcoviaspochybnilivýškuvymáhanejpohľadávky.
Uviedli, že ku dňu 10.01.2019 ako aj k prvému dňu hlasovania vlastníkov (07.01.2019) bola výška
pohľadávok žalovaného spolu v sume 1.907,84 eur. Žalobkyňa uhradila dňa 28.12.2018 sumu 100,- eur
na prevádzkový účet, kde sa dlh znížil o 7,30 eur a dňa 07.01.2019 uhradila sumu 100,- eur na fondový

účet, kde sa dlh o túto sumu znížil, a teda v tomto čase jej dlh nedosahoval sumu 2.000,- eur a nebola tak
splnená podmienka podľa § 3 ods. 6 zákona 527/2002 Z.z., kde sa finančný limit 2.000,- eur viaže ku dňu
oznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávadatovanéhodňom14.12.2018.Tiežpoukázalinaneurčitosť
vymáhanej pohľadávky, ktorá je v oznámení o začatí výkonu záložného práva určená ako istina 2.015,14
eur a príslušenstvo 405,53 eur, ale príslušenstvo nie je bližšie identifikované, a teda nie je jasné, čo

uvedená suma predstavuje. Žalobcovia sa domnievajú, že v danom prípade sú žalovaným vymáhané
aj sumy zálohových platieb, ktoré majú povahu preddavkových platieb a v prípade dražby by bola aj táto
vedená pre zálohy, čo by malo za následok neplatnosť dražby ako takej. Poukázali pritom na viaceré
rozsudky, v zmysle ktorých nedoplatok môže vzniknúť až samotným vyúčtovaním a nie neuhradením
mesačnéhopreddavkuzaslužby,keďžeskutočnávýškacienazálohzajednotlivéslužbysazúčtujúvždy

za kal.rok. Tiež uvádzali zrejmú neprimeranosť vzájomne pomerovaných plnení, keď podľa oznámenia
o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.12.2018 hodnota pohľadávky bez príslušenstva je v sume
2.015,14 eur a byt bol ohodnotený znaleckým posudkom na sumu 38.500,- eur. Výška pohľadávky je v
hrubom nepomere k hodnote bytu a jeho speňažením dražbou by došlo k neprimeranému zásahu do
práva na obydlie, súkromný a rodinný život a k porušeniu dobrých mravov. Speňaženie bytu navyše pre

žalovaného nie je nevyhnutnou možnosťou, ale až krajným riešením. Okrem toho žalobcovia poukázali
aj na znalecký posudok na ohodnotenie bytu v inej veci výkonu záložného práva, kde bola hodnota
bytu určená až na sumu 65.500,- eur, a teda o 27.000,- eur viac ako posudok doručený žalobcom v
tejto dražobnej veci. K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení dali do pozornosti §
19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého dražobník je povinný upustiť od dražby

najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ
dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby. V ďalšom konaní žalobcovia zotrvali
na tom, že v zmysle § 8b ods. 1 písm. h/ zák.č. 182/1993 Z.z. správca bytového domu až na základe
rozhodnutia vlastníkov navrhne vykonanie dražby a následne s dražobníkom uzavrie zmluvu o vykonaní
dražby. Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby však bol realizovaný ešte pred vznikom jeho zákonnej

povinnosti. Poukázali na to, že v čase vykonania úhrad z 28.12.2018 a 07.01.2019 nemala žalobkyňa
1/ vedomosť o podmienkach vykonania dražby ani o tom, že už žalovaný začal s výkonom záložného
práva, nakoľko oznámenie o začatí výkonu záložného práva jej bolo doručené až dňa 29.03.2019.
Zotrvali na svojich argumentoch týkajúcich sa nemožnosti výkonu záložného práva pre dlžné zálohové
platby a pre prípadné úroky z omeškania viažuce sa na takéto pohľadávky. Trvali na tom, že je daná

pasívna vecná legitimácia žalovaného, keďže v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách môže okrem
záložného veriteľa byť aj iná osoba podľa osobitného predpisu navrhovateľom dražby a takýmto
osobitným predpisom je zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a aj správca domu je osobou
oprávnenou podať návrh na vykonanie dražby. Uviedol, že žalobkyňa 1/ si výzvu na sprístupnenie bytu
za účelom ohliadky prevzala až v deň, kedy mala byť ohliadka vykonaná, a to až po hodine, ktorá

bola určená ako hodina vykonania ohliadky, a preto nevedela, že sa v daný deň a v daný čas má
ohliadka vykonať. Žalobkyňa 1/ vzniesla námietky voči znaleckému posudku, kde dražobník aj pripustil
prípadnú diskusiu o otázke výšky hodnoty predmetu dražby a pripustil aj možnosť spracovania ďalšieho
znaleckého posudku potom, čo bude právoplatne skončené toto konanie. K primeranosti pohľadávkydali do pozornosti predovšetkým spotrebiteľský charakter sporu a potrebu učiniť test proporcionality vo
vzťahu k výške pohľadávky, pre ktorú sa má viesť dražba a k hodnote zabezpečenia. Zo samotného
oznámenia o začatí výkonu záložného práva je dôvodné sa domnievať, že správca podal návrh na

vykonanie dražby ešte predtým, než prebehlo hlasovanie vlastníkov bytov a po tomto hlasovaní žiadny
ďalšínávrhpodanýnebol.Hlasovanievlastníkovbytovjepritompodmienkounato,abybolpodanýnávrh
na vykonanie dražby. Dražba sa má viesť pre dlh, ktorý je tvorený aj dlhom na zálohových platbách,
ktoré ale ako také dlhom nie sú až dovtedy, dokedy nedôjde k ročnému vyúčtovaniu. Príslušenstvo je v
oznámení o začatí výkonu záložného práva je vyčíslené na 405,53 eur, ale v rozpise platieb za rok 2018

úroky z omeškania činia iba 27,36 eur. Žalobcom nie je zrejme ako toto príslušenstvo bolo vyčíslené a
je možné, že je tvorené úrokom z omeškania aj z dlhov z predošlých období, a teda úrok z omeškania
môže byť vyčíslený aj z dlžných súm, ktoré by už boli premlčané.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K časovým nezrovnalostiam uvádzaným žalobcami žalovaný tvrdil,
že žiadny predpis nezakazuje udelenie plnej moci na úkon, ktorý je možné vykonať až po splnení určitej

podmienky, resp. po tom, čo nastane určitá právna skutočnosť. Až po udelení plnej moci žalovaný
pristúpil k získaniu súhlasu vlastníkov s dobrovoľnou dražbou. Žalovaný tvrdil, že k 30.11.2018 výška
dlhu bola vyčíslená na sumu 2:015,14 eur a k 21.12.2018 na sumu 2.007,84 eur. Žalovanému nie je
zrejmé, prečo žalobcovia spájajú splnenie podmienok na výkon záložného práva s dátumom konania
hlasovania vlastníkov, nakoľko vykonanie hlasovanie nie je podmienkou, ktorá musí byť pri oznámení

o začatí výkonu záložného práva splnená. Iné by bolo, pokiaľ by sa bez súhlasu vlastníkov vykonala
samotná dražba, pretože by boli v takom prípade naplnené dôvody pre určenie neplatnosti dražby.
Súhlas vlastníkov sa vyžaduje na účely vykonania dražby a nie na účely oznámenia o začatí výkonu
záložného práva. Tiež uvádzal, že žalobcovia zámerne opomínajú pokus o doručenie oznámenia o
začatí výkonu záložného práva z 14.12.2018, ktorú zásielku si žalobcovia neprevzali v odbernej lehote.

Aj z tohto dôvodu z opatrnosti žalovaný pristúpil k oznámeniu začatia výkonu záložného práva formou
zaslania upomienky. Žalobcovia vedeli, že sa začína výkon záložného práva, nakoľko dňa 28.12.2018
a 07.01.2019 vykonali dve úhrady, zrejme za účelom zníženia dlhu pod 2.000,- eur. K námietke o
neurčitosti vymedzenia príslušenstva žalovaný uviedol, že sa jedná o zákonný úrok z omeškania,
ktorý sa žalovaný rozhodol uplatniť a podotkol, že námietka o absencii špecifikácie príslušenstva je

irelevantná, pretože na účely výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa § 3 ods. 6
zákona o dobrovoľných dražbách je rozhodujúca iba výška istiny dlhu. Tiež uviedol, že je rozhodujúca
výška pohľadávky na istine ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
a nie príslušenstva. Bez ohľadu na to, žalovaný konal nad zákonný rámec a oznámil žalobcom ako
dlžníkom i výšku príslušenstva vypočítanú k presnému dňu (30.11.2018). Príslušenstvo bolo vypočítané

ako zákonný úrok z omeškania. Výška príslušenstva vyplýva zo zmluvy o výkone správy, ku ktorej ako
vlastnícibytupristúpili.Žalobcoviatakmalivedomosťajovýškepríslušenstvaajospôsobejehovýpočtu.
Rovnako žalobcovia nepredložili súdu a nepodali žalovanému žiadnu písomnú reklamáciu k výške istiny
pohľadávok žalovaného, ktoré vyplývali z vyúčtovania za rok 2017. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
nemal dôvod nepristúpiť k výkonu záložného práva. Nesúhlasil ani s argumentom, že dlžné zálohové

platby nemôžu byť súčasťou dlžnej istiny do vykonania ročného zúčtovania, pretože poukazujúc na
ustanoveniazákona182/1993Z.z.neuhradenézálohovéplatbysúsúčasťouistinypohľadávkyostatných
vlastníkov počas celej doby existencie nedoplatku. Mal za to, že od žalovaného nemožno spravodlivo
požadovať, aby v prípade vzniku nedoplatku nad limit 2.000,- eur nepristúpil k výkonu záložného práva
iba z dôvodu neprimeranosti výšky pohľadávky k intenzite zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Ide

o legislatívne upravený proces smerujúcu k transformácii z dôvodu neplnenia si zákonom uložených
povinností. Ohodnotenie predmetu dražby sa vykonáva až po začatí výkonu záložného práva a nemá
vplyv na určenie toho, či boli splnené podmienky na začatie výkonu záložného práva. Jediným pasívne
legitimovaným v tejto veci môžu byť len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné
čísloXXvchodč.XXnaul.R.II,V.nadZ.,zastúpenísprávcom.Poukázalnato,žeprávneúkonytýkajúce

sa domu zaväzujú všetkých vlastníkov, rozhodnutia prijímajú vlastníci bytov a nie správca. Správca
len zastupuje vlastníkov bytov v ich mene a na ich účet. Plnú moc zo dňa 29.11.2018 na vykonanie
dražby dražobníkovi udelili Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných
častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového domu na ulici R. so súp.č.
XX, vchod č.XX v V. nad Z., v zastúpení správcom na základe zmluvy o výkone správy. Oznámenie

o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.12.2018 oznamovali žalobcom Ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva,
pozemku bytového domu na ulici R. so súp.č. XX, vchod č.XX v V. nad Z., v zastúpení správcom
na základe zmluvy o výkone správy. V Zápisnici z písomného hlasovania, ktoré sa konalo v dňoch7.1.2019-13.01.2019 Vlastníci bytov a NP bytového domu XX, R. II, V. nad Z. sa rozhodli v zmysle §14a
zákona č.182/1993 Z.z. tak že súhlasia s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcov. Žalovaný trval
na tom, že nie je pasívne legitimovaným v tomto súdom spore, nakoľko nie je nositeľom zákonných

práv rozhodnúť o podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Mal tiež za to, že navrhovaný petit
nie je vykonateľný. Poukázal v súvislosti s námietkami k znaleckému posudku na to, že nakoľko si
žalobkyňa 1/ prevzala výzvu na sprístupnenie bytu za účelom ohliadky v deň stanovenej obhliadky,
žalovaný predpokladá že sa zdržiavala v mieste bydliska t..j predmetu dražby. Dražobník pri stanovovaní
predmetu dražby dodržal zákonné ustanovenia. Žalobkyňa 1/ bola riadne vyzvaná na sprístupnenie

bytu znalcovi a o presnom termíne obhliadky vedela, a napriek tomu žalobcovia vnútornú obhliadku
predmetu dražby neumožnili. V takom prípade zákon umožňuje, aby znalec vyhotovil znalecký posudok
z dostupných údajov. Znalecký posudok bol žalobkyni 1/ doručený, čo sama uznala. O výške znalcom
stanovenej hodnoty bytu, tak žalobkyňa 1/ vedela v dostatočnom časovom predstihu. Pokiaľ žalobkyňa
1/ nesúhlasila s výškou ceny stanovenou znalcom, mohla si dať vyhotoviť vlastný znalecký posudok,
čo ale neurobila. Rovnako mohli žalobcovia vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu

dražby, čo ale podľa informácií žalovaného, žalobcovia neurobili. Do procesu vyhotovenia znaleckého
posudku dražobník a ani žalovaný nevstupovali. Podľa názoru žalovaného nemožno od dražobníka ani
správcu bytového domu, ktorý zastupuje navrhovateľov dražby požadovať, aby zodpovedal ešte aj za
činnosť znalca. Znalec si za svoju činnosť zodpovedá sám a postupuje len podľa vyhlášky č. 492/2004
Z. z., nie podľa pokynov dražobníka. V prípade zákonného záložného veriteľa je neprijateľné, aby sa

výška pohľadávky rovnala alebo približovala k hodnote bytu. Podľa názoru žalovaného nie je možné
pri výkone zákonného záložného práva brať do úvahy rozhodovaciu prax súdov, ktoré určujú nepomer
pohľadávok k hodnotám dražených bytov, k čomu predložil žalovaný stanovisko Ministerstva financií
Slovenskej republiky zo dňa 19.4.2017. Nemožno vyžadovať od ostatných vlastníkov bytov, aby na ich
ťarchu žalobkyňa v byte bývala a neplatila príslušné poplatky. Tiež uviedol, že podľa ust. §14a ods. 8

Zákona č. 182/1993 Z.z. platného ku dňu oznámenia o výkone záložného práva t.j. k 14.12.2018 (teraz
§14a ods. 8), mohli žalobcovia podať v lehote 30 mesiacov od hlasovania žalobu na príslušný súd, čo
ale neurobili. Uviedol, že v konaní nie je sporné, že plná moc bola dražobníkovi udelená dňa 29.11.2018,
že písomné hlasovanie prebehlo v dňoch 07.01.2019 - 13.01.2019 s výsledkom dňa 14.01.2019 a že
oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo datované dňa 14.12.2018. Žalovaný však zdôraznil,

že udelenie plnej moci ani zaslanie oznámenia o začatí výkonu záložného práva, neznamená podanie
návrhu na vykonanie dražby podľa ust. §8b ods. 1 písm. h) zákona o dobrovoľných daržbách tak,
ako žalobcovia uvádzajú. Žiadne ustanovenie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ani
ust. §151l Občianskeho zákonníka, nezakazuje záložnému veriteľovi ani správcovi, oznámiť dlžníkovi,
začatie výkonu záložného práva pred tým, ako prebehlo hlasovanie o forme výkonu záložného práva

dražbou. Ani ustanovenie §151l Občianskeho zákonníka, neurčuje záložnému veriteľovi ako podmienku
začatia výkonu záložného práva, vopred mať odsúhlasený takýto postup. Nesúhlasil s tým, že inou
osobou, ktorej svedčí postavenie navrhovateľa dražby, je správca bytového domu, správca nie je
oprávnenýuzavrieťzmluvuovykonanídražbyalebodoručiť,vyhotoviťoznámenieovykonanídražbyako
navrhovateľ, ale činí vždy len ako zástupca. Zákon stanovuje sumu 2.000,- eur, od ktorej sa odvíja právo

vykonaťdražbu,pretoodmietaltvrdeniaoprípadnejneproporcionalitespoukazomnavýškupohľadávky.
Jednoznačne bolo preukázané, že výška dlžnej istiny ku dňu oznámenia o vykonaní záložného práva
presiahla sumu 2.000,- eur, tento údaj je podstatný, nie je podstatné koľko bolo príslušenstvo, keďže
špecifikácia príslušenstva bola vykonaná i nad rámec povinnosti dražobníka. Žalobkyňa vzhľadom na
to, že vzniesla námietky k posudku, sa mýli ak tvrdí, že zrazu dražobník má záujem rokovať o hodnote

bytu. Postup po podaní námietok je jednoznačne presne vymedzený a dražobníkovi neostáva nič iné,
ako len spracovať kontrolný znalecký posudok a odpovedať na tieto námietky, je to jeho povinnosť.
Žalovaný mal za to, že sa doručovalo oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcom dva krát
a z tohto dôvodu je jedno oznámenie datované dňom 14.12.2018 a druhé dňom 31.01.2019.

4. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 15C/23/2019-111 zo dňa 25.02.2020 tak, že žalobu
zamietol, zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 28C/15/2019-35 zo dňa 16.04.2019
a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Dôvodom zamietnutia žaloby bol najmä
názor súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na odvolanie žalobcov Krajský súd
v Trenčíne uznesením č.k 17Co/60/2020-154 zo dňa 25.02.2021 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že odvolací súd sa nestotožnil s názorom
okresného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pretože oprávnenie správcu navrhnúť
vykonanie dobrovoľnej dražby výslovne vyplýva z § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Okrem
toho správca je v zmysle § 9 ods. 7 zákona č 182/1993 Z.z. oprávnený aj zastupovať vlastníkov bytova nebytových priestorov v tomto konaní vo vlastnom mene vzhľadom k žalobcami určenému predmetu
sporu. Nariadil súdu vec opätovne prejednať a ešte predtým vyzvať tiež žalobcov na zosúladenie petitu
žaloby s jej obsahom tak, aby bolo presne špecifikované, ktorého konkrétneho výkonu dobrovoľnej

dražby sa žaloba týka.

5. Vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec opätovne prejednal,
ešte predtým však žalobcov vyzval na úpravu žalobného petitu, ktorý žalobcovia v určenej lehote
upravili, a teda predmetom sporu je určenie, že žalovaný nie je oprávnený na podklade písomného

hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp.č. XX, . R. II, V. nad Z., ktoré
sa uskutočnilo v dňoch 07.01.2019 - 13.01.2019 na uspokojenie pohľadávky vo výške istiny 2.015,14
eur a príslušenstva 405,53 eur, navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese T., obci V. nad Z., k.ú. V. nad Z. zapísaným na LV č.
XXXX, a to k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp.č.
XX postavenom na parcele KNC parc.č. 3755/131, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 695 m2 a k

bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve o veľkosti 1/30 (zmena pripustená uznesením zo dňa 31.05.2020).

6. V ďalšom priebehu konania žalobcovia v celom rozsahu na žalobe zotrvali a doplnili, že aktuálna
výška pohľadávky, pre ktorú bol podaný návrh na vykonanie dražby je už len vo výške 270,- eur, na

prevádzkovom účte je dlh asi 100,- eur a na fondovom približne 170,- eur z dôvodu vykonaných úhrad.
Žalovaný trval na nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Doplnil, že pohľadávka, pre
ktorú sa konalo hlasovanie vlastníkov bytov, bola zaplatená, a teda aktuálne nie je už vôbec žiaden dlh
ani len na istine. Túto v celom rozsahu žalobcovia uhradili. Žalobca je preto nedôvodná a ani upravený
žalobný petit nie je vykonateľný, pretože výška pohľadávky v ňom uvedená, nie je aktuálna. Doplnil, že

z jeho strany nebol vo vzťahu k dražobníkovi vykonaný žiaden taký úkon, ktorým by došlo k akémusi
späťvzatiu návrhu na vykonanie dražby a nie je to ani potrebné, pretože spolu s uzavretím zmluvy s
dražobníkom navrhovateľ dražby vyhlasuje, že pohľadávka, pre ktorú sa má viesť dražba, je pravá a
splatná, a pokiaľ pominuli pravosť a splatnosť, o takomto návrhu sa ďalej nekoná. Navrhovateľ dražby
môže upustiť od vykonania dražby, ale to až vo fáze, keď už bolo dané oznámenie o mieste a čase

vykonania dražby, o tom, že sa dražba bude realizovať, ale do takejto fázy sa nikdy v tejto veci ani
nedospelo. Z týchto dôvodov naďalej trval na tom, že žalobu je nutné zamietnuť ako nedôvodnú.

7. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

8. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z LV č. XXXX pre k.ú. V. nad Z., že žalobcovia sú bezpodieloví
spoluvlastníci bytu so zapísaným zákonným záložným právom v prospech ostaných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov ako prvým v poradí.

9. Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení,

spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového domu na ulici R. so súp.č. XX, vchod č.XX v V.
nad Z., v zastúpení správcom - žalovaným na základe zmluvy o výkone správy udelili dňa 29.11.2018
plnomocenstvo spol. Finlegal services, s.r.o. na vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s
dražbou nehnuteľností podľa zákona o dobrovoľných dražbách, zloženie výťažku dražby do notárskej
úschovy v mene navrhovateľa dražby, oznámenie príslušnej správe katastra, že sa začína s výkonom

záložného práva a podanie správy o výkone záložného práva v zmysle § 151m ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Zálohom bol špecifikovaný byt žalobcov a navrhovateľ dražby žiadal o predaj predmetu
dražby ako stojí a leží.

10. Z rozpisu platieb za rok 2018 vyplynulo, že dlh viažuci sa k bytu žalobcov k 30.11.2018 činil spolu

sumu 2.015,14 eur, z toho suma 27,36 eur predstavovala úroky z omeškania. Následne boli vykonané
dve úhrady dňa 28.12.2018 v sume 100,- eur a dňa 07.01.2019 v sume 100,- eur.

11. Oznámením o začatí výkonu záložného práva z 14.12.2018 spol. Finlegal services, s.r.o. žalobkyni
1/ oznámila, že sa začína s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom

o dobrovoľných dražbách. Zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka z titulu neuhradených
mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorý je tvorený na úhradu nákladov spojených
s prevádzkou, opravami a údržbou bytového domu a neuhradených mesačných zálohových platieb na
plnenia spojené s užívaním bytu, poplatok za výkon správy a ostatné náklady, ktoré bezprostrednesúvisia s užívaním bytu a bytového domu ako celku. Pohľadávka k 30.11.2018 bola vyčíslená na
2.420,67 eur, z toho istina 2.015,14 eur a príslušenstvo 405,53 eur. Vymedzený bol záloh, záložné
právo a dôvod výkonu záložného práva a súčasťou oznámenia bola aj výzva na úhradu pohľadávky

navrhovateľa dražby a dražobníka. Podľa poznámky v pravom hornom rohu, oznámenie bolo žalobkyni
1/ doručené dňa 29.03.2019. Okrem toho bolo predložené aj oznámenie o začatí výkonu záložného
práva adresované žalobkyni 1/ a datované dňom 31.01.2019 prakticky so zhodným obsahom, pričom
podľa poznámky v pravom hornom rohu, oznámenie bolo žalobkyni 1/ doručené dňa 29.03.2019. Z
predloženej obálky ( č.l. 65) vyplýva, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo doručované

aj žalobcovi 2/, ale tento si zásielku, uloženú na pošte dňa 19.12.2018, neprevzal v odbernej lehote.
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 14.12.2018 spol. Finlegal services, s.r.o. doručovala aj
Okresnému úradu Ilava, odboru katastrálnemu.

12. Žalobkyňa 1/ bola výzvou z 17.12.2018 vyzvaná na úhradu dlhu v sume 2.015, 14 eur istiny s
upozornením, že záložní veritelia, ktorými sú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

môžu pristúpiť k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Podľa poznámky v pravom hornom
rohu, oznámenie bolo žalobkyni 1/ doručené dňa 07.01.2019. Upomienkou z 10.01.2019 bol aj žalobca
2/ vyzvaný na úhradu dlhu vyčísleného k 31.12.2018 v sume 2.007,84 eur (862,77 + 1.145,07) do 15
dní od doručenia s upozornením na možnosť postúpenia vymáhania pohľadávky spol. Finlegal services,
s.r.o. Podľa poznámky v pravom hornom rohu, upomienka bola doručená dňa 25.01.2019.

13. Zo zápisnice o vykonaní písomného hlasovania v bytovom dome na ulici R. II, so súp.č. XX,
vchod č.XX v V. nad Z., ktoré sa uskutočnilo v dňoch 07.01.2019-13.01.2019 vyplynulo, že bolo prijaté
uznesenie, ktorým celkom 20 z celkového počtu 30 bytov a nebytových priestorov zahlasovalo za súhlas
s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcov.

14. Výzvou z 31.01.2019 bola žalobkyňa 1/ vyzvaná na umožnenie vykonania ohliadky za účelom
ohodnotenia založenej nehnuteľnosti na deň 21.02.2019 o 13,00 hod. Podľa poznámky v pravom
hornom rohu, oznámenie bolo žalobkyni 1/ doručené dňa 21.02.2019. Znalecký posudok č. 12/2019 bol
spracovaný znalcom Ing. Danou Tatarkovičovou a všeobecná hodnota bytu bola stanovená na 38.500,-

eur. Z vyjadrenia dražobníka ( č.l. 93) vyplynulo, že žalobkyňa 1/ podala proti znaleckému posudku
námietky a žiadala o spracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom s tým, že nový znalecký
posudok bude zabezpečený po zrušení účinnosti neodkladného opatrenia alebo po právoplatnom
rozhodnutí vo veci samej.

15. Z aktuálnej sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2020 do 30.06.2021 vyplynulo, že dlh
žalobcov na prevádzkovom a fondovom účte aktuálne činí 508,80 eur, pričom ide o dlhy za roky
2020-2021 a nie za predošlé obdobia.

16. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľom dražby je vlastník
predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba,
ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Dražobník je povinný
upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že
navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu,
postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.

Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
v rozhodnom čase, Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene
zastupujúakonajúnaúčetvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomepredsúdomainýmorgánom
verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci

nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.Podľa § 8b ods. 1 písm. h/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v rozhodnom čase, Pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b
ods. 1 písm. o) .

Podľa 14b ods. 1 písm. o/
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodnom čase,

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o podaní návrhu na exekučné
konanie alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v
rozhodnom čase, Rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi

vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov
považuje aj zhromaždenie.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľ dražby je povinný
písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,

je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva podľa tohto zákona.

Podľa § 16 ods. 4 vety druhej zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách Prílohou zmluvy je aj
písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje

výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 ).

17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia podali žalobu, ktorou sa domáhajú určenia, že
žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva predajom

zálohu - a to bytu v ich vlastníctve. Žalovaný vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa predmetný
byt žalobcov nachádza.

18. V konaní nebolo sporné, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných
častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového domu v zastúpení správcom

- žalovaným udelili dňa 29.11.2018 plnomocenstvo spol. Finlegal services, s.r.o. ako dražobníkovi na
vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s dražbou nehnuteľností podľa zákona o dobrovoľných
dražbách. Tiež nebolo sporné, že žalobkyni 1/ bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného
právaformoudobrovoľnejdražbypredajombytuakozálohuzaúčelomuspokojeniapohľadávkyvovýške
istiny 2.015,14 eur a príslušenstva 405,53 eur, ktorú žalobcovia rozporujú a neuznávajú, a to jednak

najskôroznámeniedatovanédňom14.12.2018,anásledneaj oznámenie(rovnakéhoobsahu)datované
dňom 31.01.2019 (obe tieto písomnom boli opatrené poznámkou o dátume doručenia, vo vzťahu ku
ktorej aj právny zástupca žalobcov potvrdil, že ide o dátum doručenia listiny žalobkyni 1/, čo protistranou
nebolo rozporované). Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo ešte v roku 2018 doručované
aj žalobcovi 2/, ale tento si zásielku, uloženú na pošte dňa 19.12.2018, neprevzal v odbernej lehote.

Napokon oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby bolo doručené dňa
17.12.2018 aj príslušnému katastrálnemu odboru Okresného úradu Ilava. . Okrem toho nebolo sporné,
že v dňoch 07.01.20XX až 13.01.2019 prebiehalo písomné hlasovanie v bytovom dome na ulici R. II,
so súp.č. XX, vchod č.XX v V. nad Z., kde bol vyslovený súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu
žalobcov.

19. Vo vzťahu k procesnej prípustnosti uvedenej žaloby súd konštatuje, že ide o žalobu o určenie, či
tu právo je, alebo nie je (či žalovaný má alebo nemá právo podať návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby), a teda ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP). Sám zákon
o dobrovoľných dražbách v § 19 ods. 1 písm. b/ predpokladá možnosť podania osobitnej žaloby,

ktorou je možné domáhať sa vydania rozhodnutia, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť
jej vykonanie. Nakoľko osobitný zákon predpokladá právo osoby, ktorej práva môžu byť vykonaním
dražby dotknuté, podať žalobu s takýmto predmetom konania, potom je nutné konštatovať, že naliehavý
právny záujem na takomto určení, vyplýva priamo zo zákona o dobrovoľných dražbách, a teda takátožaloba je procesne prípustná v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Vecne legitimovaným na podanie takejto
žaloby je subjekt, ktorého práva môžu byť vykonaním dražby dotknuté alebo ohrozené, čo sú v
prejednávanej veci žalobcovia, ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetu dražby, pričom ich práva

k predmetu dražby nepochybne by boli jej vykonaním dotknuté. Žalovaným subjektom musí byť
navrhovateľ dražby, od ktorej sa má upustiť. Súd, viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho
súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí ( § 391 ods. 2 CSP), konštatuje, že je daná aj pasívna
vecná legitimácie žalovaného v spore. V konaní nebolo sporné, že žalovaný má postavenie správcu
bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcov. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002

Z.z. o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá
vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Takouto inou osobou podľa osobitného zákona, ktorej
svedčí postavenie navrhovateľa dražby, je aj správca bytového domu. Ten je povinný podať návrh na
vykonanie dobrovoľnej dražby vždy na základe rozhodnutia vlastníkov bytov podľa § 8b ods. 1 písm.
h/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Keďže zákon č. 182/1993 Z.z.

určuje takýto špeciálny subjekt s oprávnením (povinnosťou) podať návrh na vykonanie dražby, potom
podľa hmotného práva je žalovaný ako správca bytového domu nositeľom práv a povinností, o ktorých
sa koná. Preto mu svedčí pasívna vecná legitimácia.

20. Vzhľadom na splnenie vyššie uvedených procesných predpokladov súd žalobu meritórne prejednal

a dospel k záveru, že táto je dôvodná. Z citovaných zákonných ust. § 8b ods. 1 písm. h/ a § 14b
ods. 1 písm. o) . zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že ak sa vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o) zákona ako záložní veritelia rozhodnú podať návrh

na vykonanie dobrovoľnej dražby na byt konkrétneho vlastníka - neplatiča na uspokojenie ich splatnej
pohľadávky, správca je povinný realizovať ich vôľu. To prakticky znamená, že na základe rozhodnutia
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomesprávcanavrhnevmeneanaúčetvlastníkovvykonanie
dražby bytu/nebytového priestoru vo vlastníctve neplatiča a následne s vybraným dražobníkom uzavrie
zmluvu o vykonaní dražby, ktorej prílohou je aj vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške, splatnosti

pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje vykonanie záložného práva formou dobrovoľnej dražby a o tom, že
predmet dražby je možné dražiť. Z uvedených zákonných ustanovení je možné jednoznačne vyvodiť,
že najskôr sa vyžaduje rozhodnutie vlastníkov, ktorým vyslovia súhlas s podaním návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby a až následne, na základe takéhoto rozhodnutia, je správca bytového domu
oprávnený a súčasne zo zákona povinný takýto návrh podať. Opačný výklad, teda keby mohol návrh na

vykonanie dobrovoľnej dražby správcom byť podaný aj pred prijatím rozhodnutia vlastníkov o tom, že si
želajú uspokojiť pohľadávky voči neplatičovi formou podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby,
podľa názoru súdu nemôže obstáť. Vlastníci samotní totiž musia najskôr prejaviť svoju vôľu podať takýto
návrh a logicky až následne správca môže realizovať takto prejavenú vôľu vlastníkov formou podania
návrhu príslušnému dražobníkovi. Táto postupnosť zodpovedá aj skutočnosti, že nie správca, ale iba

vlastníci samotní sú záložnými veriteľmi, a preto len od výsledku ich rozhodnutia závisí, či návrh na
vykonanie dobrovoľnej dražby ako jednej z foriem výkonu záložného práva, bude alebo nebude môcť
byť podaný. To napokon zodpovedá aj názoru žalovaného, že správca je vykonávateľom vôle vlastníkov.
Zákon č. 182/1993 Z.z v § 8b ods.1 písm. h/ jednoznačne vymedzuje, že správca návrh na vykonanie
dražby je povinný podať „na základe rozhodnutia vlastníkov“, čo jednoznačne zodpovedá len takému

výkladu, podľa ktorého skoršie rozhodnutie vlastníkov o tom, či návrh má alebo nemá správca podať,
je základným predpokladom pre vznik následnej povinnosti správcu takýto návrh podať. Správca podľa
názoru súdu nie je z časového hľadiska oprávnený kedykoľvek podať návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby, ale takéto oprávnenie má len vtedy, keď je podľa zákona na to povinný, a to je v zmysle § 8b
ods.1 písm. h/ zákona č. 182/1993 Z.z. až po tom, čo ho k podaniu návrhu na vykonanie dražby zaviažu

vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí si touto formou „želajú“ uspokojiť pohľadávku voči inému
vlastníkovi - neplatičovi. Ich vôľa je tak pre správcu záväzná, a preto správca nemôže ž vlastnej iniciatívy
návrh podať najskôr a potom dodatočne vyžadovať, aby túto jeho vôľu svojím rozhodnutím „odobrili“
vlastníci. V takom prípade by sa totiž mohlo aj stať, a nepochybne nebolo úmyslom zákonodarcu navodiť
taký zmätočný stav, že skôr správcom podaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby následne nenájde

dostatočnú podporu v radoch vlastníkov, hlasovaním sa vyjadria proti jeho podaniu a následne by došlo
k tomu, kedy návrh síce zástupcom vlastníkov - správcom podaný u dražobníka už je, ale tí, výlučne
od ktorých závisí to, či si želajú vykonať ním patriace záložné právo formou dobrovoľnej dražby (teda
vlastníci), vôľu takýto návrh podať ani nemajú. Otázkou by bolo, ako by sa táto situácia potom riešila,ako by sa malo ďalej naložiť s takto podaným návrhom, kto by prípadne znášal náklady súvisiace
s už vykonanými úkonmi týkajúcimi sa podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a náklady
súvisiace s tým, aby sa takto, podaným návrhom zahájený, proces vedúci k dobrovoľnej dražbe ukončil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto podľa názoru súdu nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že
zákon č. 182/1993 Z.z. ani Občiansky zákonník nezakotvuje povinnosť, že hlasovanie vlastníkov bytov
musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Rovnako tak sa súd nestotožnil s
názorom žalovaného, že súhlas vlastníkov bytov v zmysle § 14b ods. 1 písm. o/ zákona č. 182/1993
Z.z. sa vyžaduje len na vykonanie dražby ako takej. Ich predošlý súhlas sa vyžaduje už aj na samotné

podanie návrhu na vykonanie dražby konkrétnemu dražobníkovi.

21. S poukazom na vyššie uvedené súd právne uzatvára, že záväzným a zákonným je taký postup,
kedy a/ vlastníci najskôr rozhodnú - odsúhlasia, že sa pristúpi k vykonaniu dobrovoľnej dražby
bytu/nebytového priestoru vo vlastníctve neplatiča a b/ správca až na základe takéhoto rozhodnutia
vlastníkov je oprávnený a povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby dražobníkovi, s

ktorým potom uzavrie zmluvu o vykonaní dražby. Takýto záväzný postup však v prejednávanej
veci dodržaný nebol. V konaní bolo preukázané, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov,
spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového
domu v zastúpení správcom - žalovaným udelili dňa 29.11.2018 plnomocenstvo spol. Finlegal services,
s.r.o. ako dražobníkovi na vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s dražbou nehnuteľností

podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Následne v decembri 2018 bolo oznámenie o vykonaní
dobrovoľnej dražby doručované žalobcom aj príslušnému katastrálnemu odboru okresného úradu.
Napokon až v dňoch 07.01.2019 až 13.01.2019 prebiehalo písomné hlasovanie v bytovom dome na
ulici R. so súp.č. XX, vchod č.XX v V. nad Z., kde bol vyslovený súhlas s vykonaním dobrovoľnej
dražby bytu žalobcov. Z uvedenej chronológie jednoznačne vyplýva, že úkony správcu smerujúce

k začatiu dobrovoľnej dražby bytu žalobcov časovo predchádzali samotnému hlasovaniu vlastníkov
bytov. Na pojednávaní dňa 25.02.2020 sa právny zástupca žalovaného vyjadril tak, že návrh na
vykonanie dražby je nahradený plnomocenstvom, ktoré v prejednávanej veci bolo dražobníkovi udelené
v novembri 2018, teda viac než mesiac pred samotným hlasovaním vlastníkov bytov. Tomuto tvrdeniu
zodpovedáajobsahplnomocenstva,vktoromjezakotvenýsúčasnenávrh-žiadosťnavrhovateľadražby

adresovaná konkrétnemu dražobníkovi na vykonanie dražby formou predaja predmetu dražby „ako stojí
a leží“. Uvedenú písomnosť podľa obsahu teda možno považovať za návrh na vykonanie dražby. V
samotnom plnomocenstve udelenom dražobníkovi dňa 29.11.2018 (ako aj v oznámení o začatí výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 14.12.2018) je splnomocniteľ, resp. záložný veriteľ
označovaný ako navrhovateľ dražby, z čoho tiež jednoznačne vyplýva, že už v čase vyhotovenia týchto

listín v roku 2018, teda ešte pred konaním hlasovania vlastníkov bytov, dražobníkovi musel byť podaný
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby (bolo by bez relevancie či už bol podaný ako samostatný návrh,
alebo či tento návrh bol konzumovaný udelením plnomocenstva dražobníkovi, ako to uvádzal právny
zástupca žalovaného na pojednávaní). Na základe takýchto zistení preto súd prisvedčuje argumentácii
žalobcov, že podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby ich bytu časovo predchádzalo konaniu

hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto takýto postup je v rozpore s kogentným
postupom zakotveným v ust. § 8b ods. 1 písm. h/ v spojení s 14b ods. 1 písm. o/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových. Na základe návrhu na vykonanie dražby podaného v rozpore so zákonom, keď návrh
podal správca v čase, kedy na jeho podanie nebol podľa § 8b ods.1 písm. h/ zákona č. 182/1993 Z.z.

oprávnený (v čase jeho podania nemal k jeho podaniu správca zákonný podklad), by sa potom podľa
názoru súdu nemohla zákonným spôsobom zrealizovať dražba bytu vlastnícky patriaceho žalobcom.
Návrh na vykonanie dražby totiž nebol podaný riadne, proces výkonu záložného práva formou dražby
týmto spôsobom nebol iniciovaný v súlade so zákonom, keď v čase podania návrhu sa správca ani
nemohol preukázať príslušným oprávnením (súhlasom vlastníkov) na podanie návrhu, keďže v danom

čase takýto súhlas neexistoval. S poukazom na tento záver a s poukazom na to, že dražba ako taká sa
ešte nezačala, preto žalobcovia sa dôvodne domáhajú určenia, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený
navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, čo je v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách dôvodom pre upustenie od dražby samotnej. Vzhľadom na existenciu tohto
dôvodu pre vyhovenie žalobe, bolo nadbytočné sa zaoberať ďalšími dôvodmi uvádzanými v žalobe.

22. Podľa názoru súdu na závere o dôvodnosti žaloby nemôže zmeniť nič ani to, že v súčasnosti dlh,
pre ktorý bol podaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, je už žalobcami uhradený. Toto nebolo
sporné, keďže to tvrdil žalovaný a napokon aj právny zástupca žalobcov na poslednom pojednávaníuznal, že má vzhľadom na tvrdenia žalovaného o nulovom dlhu, zrejme od svojich klientov nesprávne
informácie a vyzerá to teda tak, že dlh, pre ktorý sa podal návrh na vykonanie dražby, bol medzičasom
celkom splatený. Žalovaný sa bránil, že síce sám neučinil žiaden úkon vo vzťahu k dražobníkovi, ktorým

by (vzhľadom na úhradu celej vymáhanej pohľadávky) ukončil proces dražby, avšak ani to podľa neho
nie je nutné, pretože z dôvodu úhrady pohľadávky pominula jej pravosť a splatnosť a o návrhu na
vykonanie dražby sa preto bez ďalšieho nekoná. Tiež tvrdil, že navrhovateľ dražby môže upustiť od
vykonania dražby až vo fáze, keď je dané oznámenie o mieste a čase vykonania dražby, a takáto fáza v
prejednávanej veci nenastala. V prvom rade podľa názoru súdu môže sa od dražby upustiť kedykoľvek,

nielen vo fáze, keď už je zverejnené oznámenie o mieste a čase vykonania dražby. Dikcia zákona §
19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. hovorí, že dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej
začatia, to znamená, že je určený len najneskorší možný okamih, kedy je nutné za splnenia stanovených
podmienok od dražby upustiť („najneskôr do začatia dražby“) a neustanovuje sa, že by tak bolo možné
učiniť len v konkrétnej fáze procesu (teda tak, ako tvrdí žalovaný, iba od zverejnenia oznámenia o
mieste a čase konania dražby najneskôr do jej začatia). Je potrebné zdôrazniť, že vykonanie dražby

je v plnom rozsahu závislé od vôle jej navrhovateľa. Ak tento subjekt na vykonaní dražby netrvá,
môže písomne požiadať dražobníka, aby od nej upustil (§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona o dobrovoľných
dražbách), pričom zákon neobmedzuje jeho dispozíciu s návrhom len na konkrétnu fázu. Preto je súd
toho názoru, že žalovanému nič nebránilo, aby po tom, čo došlo k úhrade pohľadávky s príslušenstvom,
pre ktorú pôvodne podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, takýto úkon vo vzťahu k dražobníkovi

učinil. Žalovaný tak neučinil, čo sám potvrdil. Rovnako tak nebolo preukázané, že by doposiaľ došlo
k ukončeniu zmluvy o vykonaní dražby, ktorá nepochybne musela byť s dražobníkom v prejednávanej
veci uzatvorená, pretože sám žalovaný sa odvoláva na existenciu vyhlásenia navrhovateľa dražby o
pravosti,výškeasplatnostipohľadávky, atedanaexistenciuprílohyzmluvyovykonanídražby.Pretoniet
pochýb, že ak existuje povinná príloha k nej, existuje aj samotná zmluva o vykonaní dražby uzatvorená s

dražobníkom. Stále teda pre dražobníka platí jemu odovzdané pôvodné vyhlásenie dané navrhovateľom
dražby, že pohľadávka je splatná, pravá a je daná v tej konkrétnej výške, pre ktorú sa aj podával návrh
na vykonanie dražby, hoci uvedené vyhlásenie aktuálnemu stavu už nezodpovedá, pretože pohľadávka
už medzičasom bola v celom rozsahu uhradená. Je tak otázne, či teda dražobník vôbec má vedomosť
o tom, že už niet žiadnej pohľadávky a že navrhovateľovo pôvodné vyhlásenie už nie je aktuálne. Za

takéhoto stavu, keď niet pohľadávky, ktorú by bolo ešte treba uspokojiť a na druhej strane žalovaný
sám doposiaľ neučinil žiaden úkon vedúci k ukončeniu ním začatého procesu, je preto podľa názoru
súdu o to viac potrebné, aby sa definitívnym rozhodnutím dosiahlo to, že dražbu (speňaženie predmetu
dražby) nemožno zrealizovať, pretože už ani niet pohľadávky, ktorú by z výťažku dražby bolo nutné
ešte uspokojiť. To sa dosiahne práve vyhovením žalobe v tejto veci. Nemožno žalobu zamietnuť len

preto, že súd sa „spoľahne“ na to, že sa dražobník nebude riadiť vyhlásením o pravosti, splatnosti,
výške vymáhanej pohľadávky v sume 2.015,14 eur s príslušenstvom, ktoré má k dispozícii (nateraz
mu okrem neodkladného opatrenia nič nebráni na základe takéhoto vyhlásenia konať) a že sa súd
spoľahne na existenciu vedomosti dražobníka, o tom, že napriek zneniu tohto vyhlásenia vymáhaná
pohľadávka medzičasom zanikla. Súd nemôže ponechať žalobcov v neistote o tom, či dražobník bude

v začatom procese pokračovať, hoc na to nie je dôvod, alebo či upustí od jej vykonania sám (čo sa
ani nemusí stať, ak nebude vedieť o tom, že pohľadávka už bola uhradená žalovanému v celom
rozsahu). Ak by súd žalobu zamietol z dôvodu, že pohľadávka bola uhradená (ako sa toho domáha
žalovaný), musel by v zmysle CSP zrušiť aj neodkladné opatrenie sp.zn. 28C/15/2019 (ktoré nateraz
dočasne bráni dražobníkovi ďalej konať) a ak by dražobník neupustil od úkonov vedúcich k dražbe (nie

je istota, že by tak urobil), žalobcovia by sa ocitli v presne takej istej situácii, v akej boli pred podaním
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pred podaním tejto žaloby, pretože opäť by museli
súdnym rozhodnutím zabrániť speňaženiu majetku, tentokrát primárne z dôvodu, že už niet vymáhanej
pohľadávky. Toto sa však dosiahne už žalobou, o ktorej sa koná v tejto veci. Žaloba je preto podľa názoru
súdu napriek argumentácii žalovaného dôvodná.

23. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o tom, že ani upravený petit nie je vykonateľný,
pretože je v ňom uvedená výška pohľadávky, ktorá už nie je aktuálna. Podľa súdu táto skutočnosť
sama osebe nerobí petit nevykonateľným, pretože výška pohľadávky je v ňom uvedená tá pôvodná, pre
vymoženie ktorej bol celý proces dražby zahájený a je uvedená najmä preto, aby sa dalo identifikovať,

o ktorej dražbe konkrétne sa v tejto veci pojednáva. Napokon, uviedol to aj odvolací súd, nie je nutné
lipnúť na tom, aby výrok rozsudku doslovne kopíroval žalobný petit a súd môže jeho formuláciu upraviť,
pokiaľ sa zachová predmet sporu čo do obsahu a rozsahu. Tak to súd aj v tejto veci učinil s tým, že
to neznamená, že by súd rozhodol o niečom inom, než o tom, čoho sa žalobcovia domáhali. Súd lenupravil formuláciu tak, aby táto zodpovedala časovej chronológii úkonov zistenej v prejednávanej veci
(súd neuviedol vo výroku, že „žalovaný nie je oprávnený podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby
na podklade písomného hlasovania vlastníkov bytov...“, pretože dôvodom vyhovenia žaloby je práve to,

že návrh sa podával bez toho, aby jeho podkladom bolo predtým učinené písomné hlasovanie vlastníkov
bytov).

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V prejednávanej veci vzhľadom na vyhovenie žalobe mali v spore plný úspech žalobcovia,
ktorí majú z tohto dôvodu spoločne a nerozdielne voči neúspešnému žalovanému nárok na plnú
náhradu trov prvostupňového konania. V uznesení Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/60/2020-154
zo dňa 25.02.2021 sa uvádza, že súd v ďalšom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania
podľa § 296 ods. 3 CSP. Čo do trov odvolacieho konania, ktorého výsledkom bolo zrušenie prvého

rozsudku, žalobcovia boli v odvolacom konaní proti prvému rozsudku plne úspešní, nakoľko docielili
podaním odvolania zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalovaný tak bol (rovnako
ako v prvostupňovom konaní) aj v odvolacom konaní neúspešný, a preto žalobcovia majú spoločne a
nerozdielne proti žalovanému nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v

zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.