Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 22, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118206911
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3118206911.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov : 1/

J.. Bc. P. S., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX C., 2/ J.. E. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX J. XXX, obaja žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš,
spol. s r.o., so sídlom Nám. Sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovaným: 1/ C. A., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. XXX, XXX XX C. C., 2/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX,
obaja žalovaní právne zastúpení: Lichner Legal s.r.o., so sídlom Legionárska 7451/4, Trenčín, IČO: 47
246 804, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele o veľkosti 1,

nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, na LV č. XXXX vedenom pre
okresC.,obecV.R.,katastrálneúzemieV.R., atostavby-budovy sosúpisnýmčíslomXXX,postavenej
na parcele KNC parc. č. 796/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2018 sa žalobkyňa (aktuálne žalobkyňa 1/) domáhala určenia,
že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom XXX, ktorá je umiestnená na

parcele č. 796/4, vedenej na LV č. XXXX evidovanej Okresným úradom C., katastrálny odbor, obec V.
R., katastrálne územie V. R. v podiele 1/1. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 06.07.2021 súd
pripustil, aby do konania pristúpil žalobca 2/ a uznesením vyhláseným na totožnom pojednávaní súd
pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej predmetom sporu je určenie, že žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ sú
podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele o veľkosti 1, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. V. R.,
evidovanej Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, na LV č. XXXX vedenom pre okres C., obec
V. R., katastrálne územie V. R. a to stavby so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele č. 796/4,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2.

2. Žaloba bola skutkovo odôvodnená tým, že žalobcovia 1/ a 2/ ako manželia v pozícii kupujúcich
uzatvorili so spoločnosťou KAMEŇOLOMY, s.r.o., IČO: 34 121 358, v postavení predávajúceho kúpnu
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.07.2010, ktorej predmet tvorili
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a ktoré boli v danej zmluve definované ako:
pozemok, parc. č. 791 - orná pôda, o výmere 2.102 m2, evidovaného ako parcela registra „C“, pozemok,

parc. č 795/1 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 380 m2, evidovaného ako parcela registra
„C“, dom - stavba so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele č. 795/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 380 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. V. R.. Dňa 15.07.2010
bola predávajúcim vystavená Faktúra č. XXXXXXXX na úhradu sumy vo výške 10.500 eur, ktorá bolakúpnou cenou za predmet kúpy špecifikovaný ako: - inv. č. 1028 - Letná kuchyňa, 1034 - Rodinný
dom, 1041 - Drev. Murovaná, 1042 - Stodola, 1063 - Oplotenie rod. Domu, 7205 - Parc. č. 791 ,
7157 - Parc. č. 795/1. Kúpna zmluva uvádzala predmet kúpy len v širšom ponímaní, pričom faktúra

č. XXXXXXXX ho špecifikovala uvedením názvov jednotlivých častí. Popis spornej časti budovy je na
danej faktúre uvedený ako tzv. „Stodola“. Predmetná stavba bola predávajúcim dlhodobo užívaná za
účelom ubytovania jeho zamestnancov, v súvislosti s čím bola sporná časť hospodársky využívaná na
odkladanie pracovného a iného náradia, a za týmto účelom nazývaná ako tzv. „stodola“. Sporná časť
budovy tvorí so zvyškom stavby jeden obývateľný celok spojený jedným základovým pásom. Správa

katastra Trenčín vydala dňa 13.08.2010 rozhodnutie, číslo vkladu: V 3325/10, ktorým povolila vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcich. Po vykonanom šetrení kupujúcich
v príslušných výpisoch z katastra nehnuteľností bola dňa 25.08.2010 na Správu katastra Trenčín podaná
zo strany žalobcu 2/ žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte k. ú. V. R.. Kupujúci sa predmetnou
žiadosťou domáhal opravy chyby v grafickej časti katastrálneho operátu par. č. 795/. O predmetnú
opravu žiadal z dôvodu, že v čase podania žiadosti bola sporná časť budovy priradená k par. č. 796,

a nie k par. č. 795/1, t. j v rozpore so zákresom na Geometrickom pláne č. 920-403-68, pričom tá ako
imanentná súčasť nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom 377, mala byť taktiež priradená k par.
č. 795/1. Správa katastra Trenčín žiadosť považovala za nedôvodnú. Dňa 12.09.2012 predávajúci a
kupujúci uzatvorili Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 15.07.2010 o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, v ktorom sa dohodli na úprave Článku II. ods. 1 danej zmluvy v časti definujúcej

predmet predaja, konkrétne popis stavby so súpisným č. XXX. Pôvodné znenie: „domu - stavby so
súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele č. 795/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
380 m2“, bolo nahradené novým znením: „domu- stavby so súpisným číslom 377, ktorý je postavený na
parcele č. 795/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 380 m2. Stavba a jej príslušenstvo pozostávajú
z rodinného domu (inv. č. 1034), letnej kuchyne (inv. č. 1028), drevárne murovanej (inv. č. 1041), stodoly

(inv. č. 1042) a oplotenia rodinného domu (inv. č. 1063).“ Dodatkom č. 1 zmluvné strany prejavili záujem
na zosúladení všeobecného definovania predmetu predaja v Kúpnej zmluve so znením jeho definovania
vo faktúre č. XXXXXXXX. Žalobca 2/ sa žiadosťou o pridelenie súpisného čísla podanou dňa 17.12.2012
na príslušnom obecnom úrade domáhal určenia súpisného čísla spornej časti budovy, a to za účelom
zápisu vlastníckeho práva k nej. Obecný úrad Mníchova Lehota vydal rozhodnutie o určení súpisného

čísla dňa 28.12.2012, v ktorom predmetnej časti budovy určil súpisné číslo 652 a ďalej ju definoval ako
stavbu umiestnenú na par. č. 796, označenie stavby: „Hospodárska budova“, stavebníci budovy: W. D.,
nar.: XX.XX.XXXX a manželka, V. D., rod. K., nar.: XX.XX.XXXX. Obecný úrad ďalej uviedol, že daná
budova bola postavená ešte pred rokom 1976. V zmysle vydaného rozhodnutia sa žalobca 2/ obrátil
so Žiadosťou o zápis do katastra nehnuteľností zo dňa 21.01.2013 na Správu katastra Trenčín, ktorá

uvedenú listinu označila za nespôsobilú na vykonanie zápisu, nakoľko na par. č. 796 už je zapísaná
stavba so súpisným č. XXX na iného vlastníka. Na základe Žiadosti o určenie súpisného čísla zo dňa
23.11.2016 sa žiadateľ- B. K., nar. XX.XX.XXXX, domáhala určenia súpisného čísla pre garáž postavenú
na par. č. 796/5 a inú budovu využívanú ako hospodárska budova postavenú na par. č. 796/4, t.j.
sporná časť budovy. Totožný deň 23.11.2016 Obec Mníchova Lehota oznámila žiadateľke, že danej časti

nehnuteľnosti umiestnenej na par. č. 796/4 prideľuje súpisné č. 601. Spoločnosť KAMEŇOLOMY, s.r.o.
v podaní adresovanom žalobcom zo dňa 24.04.2018 potvrdila, že kúpnopredajnou zmluvou zo dňa
02.06.1975 nadobudla nehnuteľnosti od W. D. a V. D. ako vtedajších vlastníkov, pričom predmet predaja
tvoril rodinný dom s príslušenstvom, ktoré boli konštrukčne spojené základovým pásom a spoločnou
strechou, teda sporná časť budovy tvorila neoddeliteľnú súčasť predávanej budovy. V podaní bola

ďalej konštatované, že svoju daňovú povinnosť si plnila aj vo vzťahu k spornej časti budovy, pričom
celú prevádzanú budovu trvale a nepretržite užívala ako celok patriaci do jej výlučného vlastníctva.
Medzičasom žalobcovia boli rozvedení rozsudkom právoplatným dňa 29.01.2018. Dňa 21.11.2017 bola
medzi žalobkyňou 1/ v postavení darkyne a zároveň oprávnenej z vecného bremena a žalobcom 2/
v postavení darcu a ich dcérami ako obdarovanými uzatvorená Darovacia zmluva a zmluva o zriadení

vecnéhobremena.PredmetomdotknutejzmluvybolodarovanienehnuteľnostíšpecifikovanýchvČlánku
I. danej zmluvy a zriadenie vecného bremena in personam v prospech žalobkyne 1/. Predmetom
darovania boli i nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. pre katastrálne územie Mníchova Lehota
uvedené ako: pozemok CKN parc. č. 795/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2 , pozemok
CKN parc. č. 795/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2 , pozemok CKN parc. č. 795/4 -

orná pôda o výmere 116 m2 , pozemok CKN parc. č. 3753 - orná pôda o výmere 2002 m2 , dom
so súp. č. XXX na parc. č. 795/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2 , letná kuchyňa na
parc. č. 795/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, pričom vklad vlastníckeho práva bol v
prospech žalobkyne 1/ povolený dňa 25.04.2018. Darovacou zmluvou zo dňa 25.05.2018 uzatvorenoumedzi žalobkyňou 1/ v postavení obdarovanej a jej dcérami boli nehnuteľnosti špecifikované v Článku
I. tejto zmluvy darované žalobkyni 1/, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.06.2018.
Žalobcovia tvrdia, že kúpnou zmluvou zo dňa 15.07.2010 nadobudli ako manželia nehnuteľnosti v nej

špecifikované, ktorých súčasť tvorí aj budova so súpisným č. XXX ako celok evidovaná na LV č. XXXX .
umiestnená na par. č. 795/1 a ktorej príslušenstvo tvorí aj sporná časť, v súčasnosti evidovaná na LV
č. XXXX na par. č. 796/4 vo vlastníctve iných osôb. Kúpna zmluva bola doplnená Dodatkom č. 1 zo
dňa 12.09.2012, ktorým sa špecifikoval predmet predaja tak, aby bol dosiahnutý súlad znenia danej
Kúpnej zmluvy a Faktúry. V zmysle uvedeného žalobcovia ako kupujúci nadobudli vlastnícke právo nie

len k budove so súpisným č. XXX, ale aj k jej príslušenstvu, ktorého súčasťou je sporná časť budovy.
Nakoľko spoločnosť KAMEŇOLOMY, s.r.o. bola dobromyseľná pri predaji nehnuteľností a to najmä v
súvislosti s tým, že sporná časť budovy je imanentnou súčasťou budovy a netvorí samostatný predmet
vlastníctva iného subjektu, majú žalobcovia za to, že túto budovu so súpisným číslom 377 nadobudli
taktiež v celistvosti a že do vlastníctva nadobudli aj spornú časť budovy evidovanú na LV č. XXXX na
par. č. 796/4, nakoľko označenie dotknutých parciel a súpisných čísel na nich stojacich budov sa v

priebehu posledných desaťročí niekoľkokrát menilo, a tak i vzhľadom na rok zriadenia stavby došlo k
nepresným zápisom v príslušnom katastri nehnuteľností. Postup príslušného okresného úradu pri vklade
vlastníckeho práva k spornej časti budovy s aktuálnym súpisným č. XXX evidovanom na LV č. XXXX
bol nepresný a zdvojený, nakoľko k uvedenej spornej časti bol v rozhodnom období vykonaný zápis
vlastníckeho práva s rozdielnym označením súpisného čísla a s rozdielnym označením parcely, na ktorej

je umiestnená. Následkom nepresného označenia dotknutých pozemkov a s tým spojenými problémami
s priradením súpisného čísla k daným nehnuteľnostiam, je podľa žalobcov nevyhnutné pridržiavať sa
dobromyseľnosti W. a jeho manželky V. D. ako pôvodných vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti, ktorý
predali spoločnosti t. č. Západoslovenské kameňolomy budovu spolu s príslušenstvom, t. j. ako celok
ju aj kupujúci nadobudol a následne po jej trvalom užívaní ako celok ju predal žalobcom 1/ a 2/. Ak by

spoločnosť nebola vlastníkom spornej časti budovy, ale ak ju trvalo a riadne po dobu viac ako 10 rokov
užívala v presvedčení, že ide o jej vlastníctvo, nadobudla jej vlastníctvo vydržaním. Žalobcovia boli pri
uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľní, bez akejkoľvek pochybnosti o vlastníckom práve spoločnosti
KAMEŇOLOMY, s.r.o k budove a jej príslušenstvu, a teda riadne nadobudli vlastnícke právo k stavbe
so súpisným č. XXX spolu s príslušenstvom, t.j. nadobudli vlastnícke právo aj k spornej časti budovy

so súčasným súpisným č. XXX. Nakoľko ich manželstvo zaniklo dňa 29.01.2018 a k vyporiadaniu BSM
došlofikciouvyporiadania,platí,ženehnuteľnévecisúvpodielovomspoluvlastníctvebývalýchmanželov
v rovnakých podieloch.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Tvrdili, že kúpnou zmluvou zo dňa 19.01.2017 nadobudli od

predávajúcej B. K., nar.: XX.XX.XXXX, nasledovné nehnuteľnosti: pozemok par.č. 794/1 reg. „C“ - orná
pôda o výmere 777 m2, pozemok par.č. 796/3 reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201 m2,
pozemok par.č. 796/4 reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, pozemok par.č. 796/5
reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, pozemok par.č. 796/6 reg. „C“ - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 617 m2, stavbu - rodinný dom so súp.č. XXX na pozemku par.č. 796/3,

stavbu - garáž so súp.č. XXX na pozemku par.č. 796/5, stavbu - budovu so súp.č. XXX na pozemku
par.č. 796/4, všetky zapísané na LV č. XXX, k.ú. V. R.. Vklad vlastníckeho práva bol v ich prospech
povolený dňa 15.02.2017. Žalovaní 1/ a 2/ teda nadobudli v dobrej viere vlastnícke právo k stodole, ktorá
je predmetom žaloby. Predchádzajúca vlastníčka B. K. nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti od V.
D., nar.: XX.XX.XXXX a to kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 19.08.2009

a tiež kúpnou zmluvou zo dňa 19.08.2009. K uzatvoreniu a podpísaniu druhej kúpnej zmluvy došlo
z dôvodu, že predmetná garáž a stodola nemali pridelené súpisné čísla a neboli zapísané v katastri
nehnuteľností, v dôsledku čoho ich nebolo potrebné špecifikovať v kúpnej zmluve spísanej vo forme
notárskej zápisnice, ktorá bola vyhotovená pre účely katastra. Následne po pridelení súpisných čísiel
boli uvedené stavby zapísané do katastra nehnuteľností s pridelenými súpisnými číslami, a to spolu

s geometrickým plánom č. 43621457-041-16 zo dňa 07.11.2016, ktorým bolo pozemku pod stodolou
pridelené parcelné číslo 796/4. Následne došlo rozhodnutím zo dňa 11.01.2017 k povoleniu vkladu
vlastníckeho práva v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 19.08.2009 medzi B. K. a V. D.. Stavebníkmi,
pôvodnej stavby postavenej výlučne ako stodola, boli M. D. a jeho manželka S. D.. Uvedená stavba v
čase jej postavenia teda tvorila jeden celok využívaný ako stodola. Následne kúpnopredajnou zmluvou

spísanou dňa 08.05.1969 vo forme notárskej zápisnice nadobudli v rámci prevodu od S. D. pozemky
špecifikované v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 02.06.1975 jej syn W. D. a jeho manželka V. D.. W. D.
a jeho manželka V. D. následne časť stodoly, ktorá bola ich vlastníctvom prerobili na rodinný dom a v
tomto stave sú predmetné nehnuteľnosti do dnešných dní. Z uvedeného je zjavné, že uvedená stavbatvorila pôvodne jeden celok a to stodolu, a následne bola jej jedna časť prerobená na rodinný dom a
druhá časť, ktorá je predmetom žaloby, zostala stodolou. Žalovaní preto tvrdili, že sporná stodola nikdy
nebola príslušenstvom časti stodoly prerobenej na rodinný dom (súp.č. XXX ), a teda ani nemohlo dôjsť

k jej prevodu. W. D. a jeho manželka V. D. tiež v danom čase postavili oplotenie rodinného domu, ktoré
jednoznačne oddelilo rodinný dom od stodoly, ktorá je predmetom žaloby, z čoho možno vyvodiť, že
stodolu nepovažovali za svoje vlastníctvo. Uvedený rodinný dom spolu s príslušenstvom, ktorým nebola
stodola, ktorá je predmetom žaloby, užívali do roku 1975, kedy uvedený rodinný dom s príslušenstvom
a vyššie uvedené parcely na základe spomínanej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 02.06.1975 odpredali

Národnému podniku Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, podnikové riaditeľstvo. O prebratí
vyššie uvedených nehnuteľností na základe predmetnej kúpnopredajnej zmluvy bola dňa 18.06.1975
spísaná zápisnica, ktorá má deklarovať prevzatie drevárne murovanej, stodoly a letnej kuchyne +
WC, avšak žalovaní mali za to, že táto bola dodatočne upravovaná. Uvedenou zmluvou z roku 1969
previedla S. D. zároveň na svojho syna C. D. (brat W. D.) rodinný dom, v ktorom žalovaní bývajú s
priľahlými pozemkami a stavbami. Od uvedeného roku až do svojej smrti užíval predmetnú stodolu C.

D. a neskôr aj jeho manželka V. D., ktorá sa tam prisťahovala a neskôr nadobudla v rámci dedičstva
predmetné nehnuteľnosti ona. C. D. predmetnú stodolu užíval za účelom úschovy poľnohospodárskej
techniky, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že predmetná stodola mala aj z druhej strany bránu, aby
sa z uvedenej stodoly dalo dostať priamo na pozemok C. D.. Pri technicko-hospodárskom mapovaní,
pri ktorom sa šetrili hranice pozemkov podľa ich označenia vlastníkmi pozemkov v teréne, vychádzali

poverení pracovníci so skutočného stavu na danom mieste a v danom čase. V čase začatia vykonávania
tohto mapovania bola vlastníčkou nehnuteľností S. D.. V priebehu jeho vykonávania došlo uzavretiu
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 08.05.1969,ktorou S. D. previedla všetky nehnuteľnosti na svojich synov
C. D. a W. D. a tiež jeho manželku V. D.. Keďže došlo k pričleneniu stodoly k par. č. 796 a nie k par. č.
879, museli pracovníci vykonávajúci mapovanie vychádzať z tvrdení vlastníkov, resp. užívateľov. Navyše

v čase vlastníctva predmetných nehnuteľností Národným podnikom Západoslovenské kameňolomy a
štrkopiesky, podnikové riaditeľstvo, užívali tieto nehnuteľnosti manželia - neb. M. S. a Z. S., pričom
podľa žalovaných nebolo preukázané, že Národný podnik Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky,
podnikové riaditeľstvo, resp. ich právny nástupca spoločnosť KAMEŇOLOMY, s.r.o. stodolu v dobrej
viere užívali viac ako 10 rokov. Preto nemohlo dôjsť k vydržaniu spornej stodoly touto spoločnosťou.

Tvrdili tiež, že nikdy nedošlo k reálnemu prevodu vlastníckeho práva k stodole, ktorá je predmetom
žaloby, z S. D. na W. D. a jeho manželku V. D., resp. z W. D. a jeho manželky V. D. na Národný podnik
Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, podnikové riaditeľstvo. Táto spoločnosť a ani jej právny
nástupca uvedenú stodolu nikdy neužívali a ani nedržali dobromyseľne, takým spôsobom, aby ju mohli
vydržať, a teda žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k tejto stodole so súp. č. XXX od

spoločnostiKAMEŇOLOMY,s.r.o,t.j.kúpnouzmluvouzodňa15.07.2010,atoanivspojitostisdodatkom
k tejto zmluve zo dňa 12.09.2012. Poukazovali tiež na to, že nielen oplotenie oddeľuje rodinný dom od
spornej stodoly, ale aj rýny sú len na prednej časti - na rodinnom dome. Ďalej tiež tvrdili, že po uzatvorení
zmluvy vo forme notárskej zápisnice N 375/69 došlo k dohode o užívaní spornej nehnuteľností, ktorá
upravila užívacie práva medzi jednotlivými jej subjektmi.

4. V ďalšom priebehu konania trvali žalobcovia na tom, že spornú časť ako imanentnú súčasť
jednej budovy nadobudli do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 15.07.2010. Trvali na tom, že v zmysle zásady „nikto nemôže na iného previesť
viac práv, než má sám“ je zrejmé, že žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej časti

budovy, nakoľko osoba, ktorá im v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2017 predala danú nehnuteľnosť,
nebola jej skutočným vlastníkom. Vlastníctvo B. K. k Spornej časti budovy nemožno odvodiť ani z titulu
vydržania spornej časti nehnuteľnosti, nakoľko aby bolo vydržanie schopné vyvodiť právne následky,
je nevyhnutné splniť niekoľko zákonných podmienok - najmä dĺžku vydržania a oprávnenosť držby. Ani
jednu z uvedených podmienok pani K. nesplnila,. Od kúpy stavby so súpis. č. XXX (ktorej súčasťou je

sporná časť), t.j. od roku 2010 užívali stavbu ako celok žalobcovia, tak ako ju užívali aj predchádzajúci
vlastníci, a ako celok im bola aj predaná pôvodnými vlastníkmi, pričom o celistvosti stavby nemali v
čase predaja žiadne pochybnosti tak kupujúci ako ani predávajúci. Pani K. sa od uzatvorenia kúpnej
zmluvy medzi ňou a pani D. v roku 2009 vôbec nedomáhala vlastníctva k spornej časti, nakoľko o
celistvosti budovy so súpis. č. XXX a o celistvosti vlastníctva k nej neexistovali žiadne pochybnosti,

pričom pani K. si riadne uvedomovala, že celá stavba so súpis. č. XXX, teda aj sporná časť, patrila pred
rokom 2010 ako celok spoločnosti KAMEŇOLOMY, s.r.o., a po roku 2010 ako celok žalobcom. Až v
roku 2016, po zistení, že žalobcovia sa domáhajú vykonania opráv v súvislosti so spornou časťou v
príslušnej evidencii nehnuteľností a na príslušnom obecnom úrade, pani K. vykonala niekoľko účelovýchkrokov smerujúcich k zápisu vlastníctva spornej časti do katastra nehnuteľností v jej prospech. Tvrdili
tiež, že predmetom predaja v zmysle notárskej zápisnice zo dňa 19.08.2009 bol predaj len jednej jedinej
stavby - rodinný dom so súpis. č. XXX, pričom ani podrobnejší opis predmetu predaja nešpecifikuje,

že by mala byť predmetom predaja i nejaká iná stavba (hoci i bez prideleného súpisného čísla). Je
zrejmé, že predávajúca V. D. nemala dojem, že by jej patrila i susediaca sporná časť budovy, čoho
následkom nemala ani vôľu predať niečo, čo jej nepatrí. Druhá kúpna zmluva medzi nimi nebola
uzatvorená dňa 19.08.2009, ale dňa 29.11.2016 a bola uzatvorená účelovo. Mali za to, že žiadosť
B. K. zo dňa 29.11.2016 o pridelene súpisného čísla a zápis ňou predloženého geometrického plánu

a špekulatívne uzatvorenie ďalšej kúpnej zmluvy so zmätočným uvedením dátumu spolu s návrhom
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrýchleným konaním je len účelovým krokom,
nakoľko o uvedené požiadala až v roku 2016, t. j. 7 rokov po odkúpení nehnuteľností od V. D. a po
tom, čo sa dozvedela o skutočnosti, že žalobcovia požiadali o vykonanie opravy v katastrálnom operáte
a upozornili na priradenie časti ich budovy k nesprávnej parcele. Stavba (teraz stavba so súpis. č.
XXX a Sporná časť budovy so súpis. č. XXX) bola postavená ako jeden celok, jedna budova, ktorá

vlastnícky patrila ako celok vlastníkom - M. a S. D., ktorí boli zároveň jej stavebníkmi, a len v zmysle ich
rozhodnutia, resp. rozhodnutia nasledujúcich vlastníkov bola časť tejto budovy využívaná ako stodola,
t. j. stále išlo o jednu budovu, a teda sporná čas nemohla a nemala byť nikdy prevádzaná na iného
vlastníka ako oddelená časť od zvyšku budovy. Nesúhlasili s tvrdením, že sporná stodola bola vo
vlastníctve C. D., nakoľko tá patrila W. D. a jeho manželke, a títo ju ako jej výluční vlastníci previedli

Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 22.05.1975 v súlade s Geometrickým plánom č. 920-403-68 zo dňa
08.11.1968 na národný podnik Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, podnikové riaditeľstvo,
pričom predmet predaja tvoril rodinný dom s príslušenstvom, ktoré boli konštrukčne spojené a tvorili
jeden celok. Trvali na tom, že KAMEŇOLOMY, s.r.o. splnili podmienky pre vydržanie pozemku a
súčasne tvrdili, že Z. S. bol zamestnancom tejto spoločnosti a táto užívala nehnuteľnosť so súhlasom

zamestnávateľa. KAMEŇOLOMY, s.r.o. v presvedčení o svojom vlastníctve prenechala nehnuteľnosť v
rámci výkonu vlastníckeho práva na dočasné obývanie svojmu zamestnancovi, čo nemá žiadny vplyv
na dobromyseľnosť držby. Trvali na tom, že v prípade domu a s ňou spojenej stavby ide o jeden celok,
táto stavba nebola nikdy zákonom predpísaným spôsobom rozdelená. Mali za to, že B. K. konala v zlom
úmysle, keď žalovaným predala niečo, o čom vedela, že jej nepatrí. Žalovaní navyše pred podaním

žaloby spornú stodolu nevyužívali a až po podaní žaloby začali s jej úpravami.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise,
výsluchom navrhnutých svedkov a tiež vykonaním ohliadky na mieste samom a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Svedok V. V., bývalý konateľ spol. KAMEŇOLOMY, s.r.o., uviedol, že má len sprostredkovanú
vedomosť o tom, že spornú nehnuteľnosť užívala spol. Kameňolomy a predtým Západoslovenské
kameňolomy a štrkopiesky a že tam bývali jej zamestnanci.

7. Svedok T. W., bývalý konateľ a obchodný riaditeľ spol. KAMEŇOLOMY, s.r.o., uviedol, že táto
spoločnosť sa v rokoch 2008-2012 zbavovala prebytočného majetku, medzi ktorý patrila aj táto
nehnuteľnosť v Mníchovej Lehote v blízkosti kameňolomu v časti Jarky. Nehnuteľnosť slúžila na
ubytovanie zamestnancov, býval tam vedúci pán S. s manželkou, následne sa odsťahovali v 70.tych
alebo 80.tych rokoch. Potom sa stavba tiež využívala na ubytovávanie zamestnancov, keď o to požiadali.

Potom neskôr už nebola nehnuteľnosť využívaná. Mal za to, že ju spoločnosť nadobudla kúpnou
zmluvou v roku 1975. Ako sa to kúpilo, tak sa to aj ako celok ako prebytočný majetok predalo.

8. Svedok Z. F., bývalý zamestnanec spol. KAMEŇOLOMY, s.r.o. uviedol, že v roku 2010, keď sa
realizoval predaj sporných nehnuteľností , tak zabezpečoval podklady spoločnosti, list vlastníctva aj

snímku z katastrálnej mapy. Uviedol, že dom sa kupoval ako služobný byt od D.. Býval v ňom vedúci
lomupánS.. Potomsatovyužívalotak,ževŕtači sostrelmajstritamobčasprespali.Vroku2010 satouž
nevyužívalo vôbec. Predná časť stavby slúžila ako služobný byt, zadná časť ako stodola. Pamätal si, že
sa so žalobcami spisovala kúpna zmluva a potom dodatok, aj keď nevie, kto spísanie dodatku inicioval,
ale jeho účelom bolo, aby sa dal majetok vyradiť podľa inventárnych čísel z evidencie spoločnosti.

9. Svedkyňa B. K. uviedla, že ona stodolu nadobudla od V. D. v roku 2009 a v roku 2016 nehnuteľnosti,
ktorých bolo viac, predala cez realitku žalovaným. Ako kúpila, tak predala. Stodolu užívali aj oni, mali
tam zložené drevo. Potvrdila, že od roku 2010 prebiehali medzi ňou a žalobcami dobré susedské vzťahy,dohodovali sa ohľadom opravy strechy na stodole. Potom sa to odmlčalo, žalobkyňa prerábala letnú
kuchyňu, stavala prístrešok a ale ona s druhom stodolu užívali, mali tam stavebný materiál, drevo a
prechádzali tadiaľ s traktorom, jej druh si tam garážoval traktor. Ju ani nenapadlo, žeby táto stodola

nemala byť jej. Ona musela legalizovať stavby, dať to zamerať a to na zajačincoch, na garážach, latríne
aj stodole. Uviedla, že stodolu užívala V. D. s manželom, Mali tam uložené v stodole poľnohospodárske
stroje, sudy na kvas, demižóny, hrable aj rebríky. Ona s druhom obývali dom, ktorý patrí žalovaným
od roku 2009 asi až do roku 2016 a ohľadom stodoly nikdy medzi ňou a žalobcami spor nebol a aj
žalobcovia v nej mali zložené veci. Ona v roku 2016 legalizovala hospodárske budovy. Keď kupovala

nehnuteľnosti od V. D., hospodárske budovy v zmluve neboli uvedené, starí ľudia to nedávali nikdy
zamerať ani zlegalizovať, napriek tomu to ona užívala. Asi v roku 2011 z dôvodu, že si brala hypotéku,
prišiel znalec, zameral hranice pre účely založenia nehnuteľnosti a povedal, že pozemok pod stodolou
je jej. Ona o tomto komunikovala so žalobkyňou, povedala jej, že pre účely hypotéky to takto zamerali a
žalobkyňa sa jej opýtala, či by jej pozemok pod stodolou nepredala, ale už to bolo založené, tak to nešlo.
Svedkyňa jej odkázala, že keď to bude predávať, tak že potom to budú riešiť, ale realitná kancelária

tam nechcela tretiu osobu, takže to zostalo na tom, že prípadný odpredaj pozemku si má žalobkyňa
vyriešiť už s novými vlastníkmi, teda so žalovanými. Žalobkyňa chcela kúpiť pozemok pod stodolou, ale
stodolu kúpiť nechcela asi preto, že bola v tom, že stodola je ich. Svedkyňa uviedla, že V. D. užívala
dom, ktorý teraz vlastnia žalovaní, garáž, ale aj predmetnú stodolu.

10.SvedkyňaZ.S.uviedla,žesav75.rokusmanželom nasťahovalidodomu,ktorýjeterazžalobkynin a
v stodole garážovali auto. Nebohý manžel jej vtedy povedal, že sa pýtal pána R. D., či auto môže v tejto
stodole garážovať, a keď mu to dovolil, tak tam parkovali. Obaja s manželom pracovali v kameňolome
a niekedy v 80. rokoch, kameňolom staval novú sociálnu budovu a v tom čase si R. D. zo stodoly
musel vypratať svoj traktor a poľnohospodárske stroje, pretože kameňolomy si tam potrebovali uskladniť

materiál na stavbu. Mali to tam potom uskladnené vždy po ľavej pravej strane a oni tam ale aj naďalej
parkovali auto. V 89. odtiaľ odišli a potom nevie, ako sa stodola užívala. Podľa nej v čase, keď tam bývali,
stodolu vlastnil R. D., pretože jej manžel si od neho pýtal povolenie na parkovanie auta. Nevedela o
dohodách týkajúcich sa stodoly medzi R. D. a kameňolomami. R. obýval dom, kde teraz bývajú žalovaní.
Ona s manželom v dome bývali ako zamestnanci kameňolomu, a vedela, že kameňolomy kúpili dom

od W. D., ale ona nepoznala bližšie vlastnícke vzťahy.

11. Svedok Q. A. uviedol, že si ohľadom stodoly všetko pamätá. Pôvodne to celé bola stodola s pajtou a
celé tak ako to je, to staval M. D.. Potom jeho syn W. (svedkov ujo) si z prednej polovice prerobil stavbu
na rodinný dom, bola tam kuchyňa, izba a kúpeľňa a on neskôr chalupu predal M.. K stodole v zadnej

časti uviedol toľko, toľko, že sa to užívalo 40 rokov, najprv to užíval M. D. a potom R. (svedkov ujo),
ktorý tam mal zloženú mláťačku, rajtár, rebrinu na voz aj traktor. Kameňolomy tam nikdy nemali nič.
Svedok pomáhal R. opravovať vráta na stodole aj škridly. On bol v tom, že to patrí R., keď to opravoval.
W. D. odišiel z toho domu, ktorý prerobil zo stodoly možno aj 40 rokov dozadu, odsťahoval sa. W. túto
stodolu nijakým spôsobom nevyužíval. Toto si pamätal z detstva, pričom z dediny odišiel v roku 78. R.

vykášal okolo stodoly, ukladalo sa do nej seno, ktoré sa vyhadzovalo na hrady.

12. Svedok A. A., druh B. K., uviedol, že jeho družka nehnuteľnosť kúpila v roku 2009 a babka V. D. jej
povedala, že sporná stodola k tomu už ale nepatrí a že to bolo W. D.. Potom to kúpili žalobcovia. Žaloba
2/ prišiel ním s otázkou, že čo s tou strechou na stodole a ešte mu aj povedal, že to podľa papierov

nepatrí ani kameňolomom, čomu sa svedok divil. Potom znova prišiel žalobca 2/ a povedal, že stodola
je ich a pozemok je B.. Keď si brali hypotéku, prišiel odhadca. On to zameral a povedal, že podľa m2 to
sedí tak, že aj stodola je družky svedka. Odvtedy teda boli v tom, že je to ich celé aj so stodolou. Mal za
to, že ak si W. R. ústne doma povedali, že si niečo vymenia, tak to nebolo to nikde napísané. Babka D.
niečo také hovorila, že si R. s W. niečo možno aj takto dohodli, ale za 30 rokov to nebolo zapísané. Keď

sa svedok s družkou nasťahovali do domu, najprv stodolu užívali oni, potom keď prišiel žalobca 2/ , že
je to ich, tak oni a potom to užívali zase svedok s družkou, keď zistili, že je to ich. Mali tam zložený
materiál obaja, on tam parkoval traktor, keď ho opravoval. Žalobcovia stodolu chceli od nich kúpiť, ale
kúpa sa nerealizovala, lebo to už bolo založené. Keď oni kúpili dom, tak R. D. mal v stodole uskladnený
rajtár, mláťačku, sudy, brány a vie, že tam niekedy v 87. roku mal R. malý traktor, mláťačku a tiež sudy.

13. Svedok W. H., ktorý uviedol, že dobre od detstva poznal rodinu R. D., doplnil, že s R. spoločne v
stodole opravovali traktor v 70.tych rokoch, ktorý v stodole R. mal umiestnený, ale mal tam aj iné veci
- vercajch, vlečku aj iné zariadenie, sejačku. On bol vždy v tom, že stodola je R., aj keď ako chlapecsa o vlastníctvo k stodole nikdy nezaujímal. Nevedel sa vyjadriť, či aj W. D. stodolu užíval, lebo jeho až
tak dobre nepoznal. Pamätal si, že v dome kameňolomov býval pán S., ale aj v tom čase mal v stodole
uložené veci pán R. a nikdy tam nevidel stroje, s ktorými by sa pracovalo v kameňolome.

14. Nakoľko žalobca 2/ sa stal účastníkom sporu až v roku 2021, skôr v roku 2020 bol vypočutý aj
ako svedok. Uviedol, že nehnuteľnosť kúpili od kameňolomu, ktorý predložil súpis majetku, kde bola
označená aj hospodárska budova. Pri kúpe to vyzeralo tak, že predmetná stodola je súčasťou toho, čo
kupujú. Až neskôr ale zistili z papierov, že hranica pozemku, na ktorom stojí stodola, je daná k susedným

pozemkom, na ktorom stál dom, kde v tom čase bývala B. K.. Keď nehnuteľnosti kúpili, tak stodolu
užívali spoločne žalobcovia aj B. K., kto čo potreboval, ten si tam zložil, druh B. K. tam parkoval traktor.
Vychádzali z toho, že pozemok je B. K. a stodola je žalobcov. Následne došlo k posunu a v dôsledku
toho došlo k takejto nezrovnalosti. Kedysi to užívala jedna rodina a oni vôbec neriešili, koho je stodola
a koho pozemok. On mal za to, že pozemok je B. a podľa súpisu majetku od kameňolomov, že stodola
je ich. Chcel oficiálnou cestou napraviť chybu, ktorá vznikla niekde pri zakresľovaní máp, ale potom sa

už o to viac nezaujímal, dalo sa to riešiť vtedy so B. K. aj cez súd, ale vzhľadom na susedské vzťahy,
to takto riešiť nechceli. Preto sa s ňou rozprávali o tej spomínanej dohode o dokúpení pozemku pod
stodolou, ktorá ale nakoniec uzavretá nebola. Nebola medzi nimi žiadna dohoda o opravovaní stodoly,
len raz B. K. opravila laty na stodole, lebo im to ohrozovalo autá a peniaze za to ani nechcela. Keď
nehnuteľnosť kupovali, mal od kameňolomov takú informáciu, že pred 89. rokom dom, ktorý kúpili, slúžil

ako služobný byt pre správcu kameňolomu, Pred kúpou tam boli asi 4-5 krát sa pozrieť, ale celé to bolo
prázdne, zanedbané, kameňolomy tam nič nemali uskladnené, ani v stodole. Keď to kupovali, tak mali
za to, že nehnuteľnosti kupujú ako celok, dom vrátane stodoly aj s letnou kuchyňou aj s pozemok, so
všetkým ako to tam bolo.

15. Svedkyňa V. D., manželka zosnulého C. D., uviedla, že bola za ňou B. K., že si to vymeriavala
a že tá pajta patrí svedkyni. Svedkyňa to sama predávala, ale keď muž ešte žil, hovoril, že to už ich
rodine nepatrí. Hovoril, že to patrilo W., jeho bratovi. Svedkyňa povedala, že oni si na to nenárokovali,
vedeli totiž, že to patrí W. a tiež vedeli, že on to predal bani. Svedkyňa B. predala chalupu, ale bez
tej stodoly, lebo to bolo na švagrovom. Svedkyňa vedela, že W. to predal aj so stodolou kameňolomu.

Potvrdila tiež, že stodolu s manželom ale užívali a to aj vtedy, keď sa do domu nasťahovala pani S.,
jej sesternica, pretože baňa tam nič nemala uskladnené. Bolo to tak, aj keď to vlastnil W., aj keď to
vlastnili S., pretože tí im to dovolili. Keď kameňolomy začali stavať na kopci kancelárie, tak povedali, že
si zo stodoly musia vypratať veľké veci. C. tam mal traktor, čistilo sa tam zbožie, museli to vysťahovať,
pretože si tam kameňolomy chceli zložiť materiál, keď stavali. Jej muž C. mal dva traktory, nebolo ich

už kde dať, a preto aj vo svojom dvore museli začať stavať garáž. Potom, keď si kameňolomy pobrali
odtiaľ materiál, svedkyňa s manželom stodolu ďalej používali, dávali si tam napríklad ďatelinu. Oni s
manželom ale vedeli, že to nie je ich a oni peniaze za to nepýtali, švagor si to s kameňolomami totiž
vyrovnal. Švagor W. nebol ľahostajný, povedal, že to predal, a teda keď to predal, mali v rodine za to,
že dostal za to aj peniaze. V rodine sa vždy hovorilo, čo je koho. Svedkyňa povedala, že stodola im

aj chýbala, a aj preto potom museli stavať garáž. Jej manžel C. si tam v pajte síce uskladňoval svoje
veci, ale bolo to z kamarátstva. Používali to s dovolením kameňolomov a prv preto, že to mal manželov
brat. Keď to oni nepoužívali, tak to používala rodina svedkyne s výnimkou jedného razu, kedy sa museli
zo stodoly vysťahovať, keď kameňolomy o to žiadali. Svedkyňa doplnila, že im ostala chalupa, ona za
stodolu peniaze nepýtala. Uviedla, že B. K. si to vymerala, ale potom keď sa to úradne zameralo, jej to

nesedelo, a tak si metre, ktoré jej chýbali, nahnala na stodole. B. hovorila, že jej chýbajú metre, svedkyňa
jej ale hovorila „ako sme to my mali, tak vám to predávam“.

16. Kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 375/69, NZ 441/69 zo dňa 08.05.1969
prevádzala predávajúca S. D. nehnuteľnosti v k.ú. V. R., a to parc.č. 879/1 dom a dvor o výmere 7á

23m2, parc.č. 879/4 záhradu o výmere 9 á 68m2, parc.č. 880/3 roľu o výmere 9 á 32m2, parc.č. 880/4
roľu o výmere 29 á 02 m2, parc.č. 880/1 roľu o výmere 21á 74 m2, parc.č. 879/2 zastavaná plocha o
výmere 5á 42m2, parc.č. 880/2 roľu o výmere 11á 92m2 a parc.č. 879/3 spoločný vchod výmere 7 á73
m2, pričom tieto parcely boli vytvorené geometrickým plánom zo dňa 08.11.1968 č. 920-403-68. Na C.
D., nar. XX.XX.XXXX boli prevedené : dom s pozemkom, na ktorom je postavený dvor, záhrady a role

v Mníchovej Lehote - parc.č. 879/1 dom a dvor, parc.č. 879/4 záhrada, parc.č. 880/4 roľa, parc.č. 880/1
roľa a polovica spoločného vchodu parc.č. 879/3 za dojednanú kúpnu cenu. Na W. D., nar. XX.XX.XXXX
a jeho manželku V. D., rod. K. boli do ich bezpodielového spoluvlastníctva prevedené : stodola a rolev Mníchovej Lehote - parc.č. 880/3, parc.č. 879/2, 880/2, polovicu spoločného vchodu parc.č. 879/3 za
dojednanú kúpnu cenu.

17. Dňa 26.01.1970 manželia W. a V. D. žiadali miestny národný výbor v Mnívhovej Lehote o pridelenie
stavebného pozemku do osobného užívania za účelom postavenia rodinného domu s odôvodnením,
že si chcú postaviť rodinný dom, pretože t.č. bývajú v byte adaptovaného zo stodoly, ktorý pre rodinu
nie je vyhovujúci.

18.Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 02.06.1975 uzavretou medzi W. D. a jeho manželkou V. D., rod.
K. ako predávajúcimi a národným podnikom Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, podnikové
riaditeľstvo ako kupujúcim boli za dohodnutú kúpnu cenu na kupujúceho prevedené nehnuteľnosti
v k.ú. V. R.- rodinný dom s príslušenstvom nachádzajúci sa na parc.č. 879/2, ďalej pozemok 879/2,
zastavaná plocha o výmere 542m2, parc.č. 880/2, roľa o výmere 1192m2, parc.č. 880/3, roľa o výmere
932m2 a podiel o veľkosti 1 na pozemku parc.č. 879/3, spoločný vchod o výmere 173m2, ktoré

boli vytvorené geometrickým plánom zo dňa 08.11.1968 č. 920-403-68 a vedené na LV č. XX pre
k.ú. V. R. ako vlastníctvo predávajúcich. V zmluve sa uvádza, že sa prevádzajú nehnuteľnosti, ktoré
predávajúci nadobudli od S. D. kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 375/69, NZ
441/69 zo dňa 08.05.1969 registrovanej na Štátnom notárstve v Trenčíne dňa 04.08.1971 pod tam
uvedeným číslom. V zmysle návrhu na zápis vlastníctva, resp. správy zo dňa 17.07.1978 národný podnik

Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky adresovanému Geodézii, np. Bratislava žiadali zapísať do
vlastníctva Československého štátu a správy podniku Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, n.p.
rodinný dom s príslušenstvom nachádzajúci sa na parc.č. 879/2, ďalej pozemok 879/2 o výmere 542m2,
parc.č. 880/2 o výmere 1192m2, parc.č. 880/3 o výmere 932m2 a podiel o veľkosti 1 na pozemku parc.č.
879/3 o výmere 173m2 v .ú. V. R..

19. Predložené boli preberacie protokoly zo dňa 18.06.1975 spísané medzi W. D. a manž. V., rod. K., v
zmysle ktorých sa vykonalo preberacie konanie stavby (ucelenej časti) - rodinný dom W. D. a manželky.
Preberanie sa týkalo murovanej drevárne na parc.č. 879/2, stodoly na parc.č. 879/2, letnej kuchyne a
WC na parc.č. 879/2 tak, ako boli zaznamenané znaleckým posudkom Ing. Michala Bartka z 30.03.1975.

20. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2010 uzatvorenej medzi predávajúcim - spol. KAMEŇOLOMY,
s.r.o. a kupujúcimi - žalobcami 1/ a 2/, predávajúci predával a kupujúci kupovali za dohodnutú kúpnu
cenu 10.500,- eur nehnuteľnosti v k.ú. V. R., a to KNC parc.č. 791, orná pôda o výmere 2102m2,
KNC parc.č. 795/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 380m2 a dom súp.č. XXX postavený na

parcele č. 795/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 380m2 zapísané na LV č. XXX pre k.ú. V. R..
K zmluve bola vyhotovená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 15.07.2010 znejúca 10.500,- eur, ktorou bola
fakturovaná kúpna cena za letnú kuchyňu, rodinný dom, murovanú drev. (celkom zrejme dreváreň),
stodolu, oplotenie rodinného domu, parc.č. 791 a 795/1 s uvedením ich inventárnych čísel. Na základe
návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva zo dňa 15.07.2010 podpísaného zmluvnými stranami

Správa katastra Trenčín dňa 13.08.2010 vydalo rozhodnutie pod č. V 3325/10, ktorým povolila vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 15.07.2010 v
prospechžalobcov1/a2/doichbezpodielovéhospoluvlastníctva.Dňa12.09.2012uzatvorilipredávajúci
- spol. KAMEŇOLOMY, s.r.o. a kupujúci - žalobcovia 1/ a 2/ dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa
15.07.2021, kde sa dohodli, že čl. II ods. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2010 v časti špecifikujúcej

prevádzanú stavbu sa upravuje tak, že text označujúci predmet prevodu ako dom súp.č. XXX postavený
na parcele č. 795/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 380m2 sa nahrádza textom dom súp.č.
XXX postavený na parcele č. 795/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 380m2 s tým, že stavba
a jej príslušenstvo pozostávajú z rodinného domu (inv.č. 1034), letnej kuchyne (inv.č. 1028), drevárne
murovanej (inv.č. 1041), stodoly (inv.č. 1042) a oplotenia rodinného domu (inv.č. 1063).

21. Darovacou zmluvou zo dňa 21.11.2017 uzatvorenou medzi žalobcami 1/ a 2/ ako darcami a B. S. a
C. S. ako obdarovanými došlo k darovaniu nehnuteľností, o.i. aj k darovaniu nehnuteľností v k.ú. V. R.
evidovaných na LV č. XXXX a to: KNC parc.č. 795/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2,
parc.č. 795/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, parc.č. 795/4, orná pôda o výmere 116 m2,

parc.č. 3753, orná pôda o výmere 2002 m2, dom súp.č. XXX postavený na parcele č. 795/1 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 317 m2 a letná kuchyňa na parc.č. 795/3, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 63 m2, a to dcére C. S., v prospech ktorej bol pod V 1772/2018 dňa 25.04.2018 povolený vklad
jej výlučného vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.22. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 19Pc/13/2016-60 zo dňa 22.11.2017 právoplatného dňa
29.01.2018 bolo manželstvo žalobcov 1/ a 2/ rozvedené.

23.Následne darovacou zmluvou zo dňa 25.05.2018 C. S. (v odseku 21. obdarovaná) darovala žalobkyni
1/ nehnuteľnosti v k.ú. V. R. evidovaných na LV č. XXXX a to: KNC parc.č. 795/1, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 317 m2, parc.č. 795/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, parc.č. 795/4,
orná pôda o výmere 116 m2, parc.č. 3753, orná pôda o výmere 2002 m2, dom súp.č. XXX postavený

na parcele č. 795/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2 a letná kuchyňa na parc.č. 795/3,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, v prospech ktorej bol pod V 3132/2018 dňa 29.06.2018
povolený vklad jej výlučného vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

24.Spol.KAMEŇOLOMYs.r.o.dňa24.04.2018vyhotovilapotvrdenie,vktoromuviedla,ženehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX pre k.ú. V. R. kúpili zmluvou zo dňa 02.06.1975 od W. a V. D., kde predmetom

bol rodinný dom s príslušenstvom pôvodné č. domu XXX, ktoré bolo pridelené na rodinný dom a stodolu.
Stodola bola a je neoddeliteľnou súčasťou rodinného domu, sú spolu konštrukčne spojené základovým
pásom a spoločnou strechou a túto nehnuteľnosť užívali nepretržite až do jej odpredaja žalobcom a
aj za stodolu, ktorá tvorí s rodinným domom celok, si táto spoločnosť plnila daňové povinnosti. Podľa
potvrdenia Obce Mníchova Lehota zo dňa 23.04.2018 v rokoch 2011-2017 za stavbu súp.č. XXX, do

ktorej bola započítaná aj stavba v tom čase bez súp.č. na parcele č. 796, platil dane z nehnuteľnosti
žalobca 2/.

25. Kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 362/2009, NZ 28052/2009 zo dňa
19.08.2009 predávajúca V. D., rod. F. predala do výlučného vlastníctva kupujúcej B. K. nehnuteľnosti v

k.ú. V. R.,a to rodinný dom súp.č. XXX postavený na pozemku KNC parc.č. 796, pozemok parc.č. 796
zastavané plochy a nádvorie o výmere 910m2, parc.č. 790 orná pôda o výmere 2270m2, parc.č. 792
trvalé trávne porasty o výmere 412m2, parc.č. 794/1 orná pôda o výmere 777m2, parc.č. 794/2 orná
pôda o výmere 2933m2, zapísané na LV č. XXX. Rodinný dom bol opísaný ako samostatne stojaci s
konkrétnym opisom, kde v jeho prístavbe sa nachádzajú hospodárske priestory s dvomi miestnosťami

a kurínom za dohodnutú kúpnu cenu 56.430,- eur. Ďalej kúpnou zmluvou datovanou dňom 19.08.2009,
kde však podpis prevodcu - predávajúceho bol úradne overený až dňa 29.11.2016, boli z vlastníctva V.
D., rod. Drevenej prevedené do výlučného vlastníctva kupujúcej B. K. - stavba hospodárska budova bez
súp.čísla a garáž bez súp.č., nezapísané v katastri nehnuteľností v k.ú.V. R. postavené na pozemku
KNC parc.č. 796 o výmere 910 m2 evidovanom na LV č. XXX s tým, že kúpna cena za predmet prevodu

už bola dohodnutá v kúpnej zmluve spísanej vo forme notárskej zápisnice N 362/2009, NZ 28052/2009
zo dňa 19.08.2009, ktorá predstavuje kúpnu cenu aj za predmet prevodu podľa tejto neskoršej zmluvy.
Na základe geometrického plánu č. 43621457-041-16 zo dňa 07.11.2016 bola zameraná predmetná
hospodárska budova s tým, že stojí na novovytvorenej parcele KNC parc.č. 796/4 o výmere 58m2. Na
žiadosťB.K.zodňa23.11.2016pridelilaObecMníchovaLehotadňa23.11.2016nahospodárskubudovu

súp.č. XXX s poznámkou, že stavebníkom stavby bola V. D., rod. F.. Dňa 29.11.2016 B. K. požiadala
o zápis dosiaľ v katastri nehnuteľností nezapísaných stavieb - o.i. aj hospodárskej budovy súp.č. XXX
do katastra nehnuteľností, pričom ich zápis bol vykonaný v prospech V. D., rod. F.. Dňa 03.01.2017
podali účastníci zmluvy návrh na zrýchlené konanie o vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcej
na podklade tejto neskoršej kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzala hospodárska budova a garáž, ktorému

bolo vyhovené. Znalecký posudok č. 213/2011 znalca Ing. Ladislava Horného, ktorého zadávateľom
bola B. K. bola určená aj všeobecná hodnota stodoly na parc.č. 796.

26. Kúpnou zmluvou spísanou zo dňa 19.01.2017 B. K. ako predávajúca predala do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaným 1/ a 2/ ako kupujúcim nehnuteľnosti v k.ú. V. R., a to okrem pozemkov

KNC parc.č. 794/1, 796/3, 796/4, 796/5, 796/6 aj rodinný dom súp.č. XXX postavený na pozemku KNC
parc.č. 796/3, stavbu so súp.č. XXX na pozemku KNC parc.č. 796/4 a garáž súp. 600 na parc. č.
796/5, v prospech ktorých bol pod V 448/2017 dňa 15.02.2017 povolený vklad do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Aktuálne je tak predmetná hospodárska budova (označovaná ako stodola, alebo
sporná stavba) vedená pod súp.č. XXX postavená na pozemku KNC parc.č. 796/4, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 58m2 na LV č. XXXX pre k.ú. V. R. ako stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve
(BSM) žalovaných 1/ a 2/.27. Na základe žiadosti žalobcu 2/ o pridelenie súp.č. na hospodársku budovu Obec Mníchova Lehota
dňa 28.12.2012 pridelila tejto budove stojacej na pozemku parc.č. XXX súp.č. XXX s poznámkou, že
stavebníkmi boli W. D. a V., rod. K.. Žalobca 2/ žiadal dňa 21.01.2013 o jej zapísanie do katastra

nehnuteľností, ktorej však nebolo vyhovené s odôvodnením, že na uvedenej parcele je už zapísaná
stavba so súp.č. XXX na iného vlastníka.

28. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy z 08.05.1969 a
02.06.1975 , Vlastník má právo užívať vec pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti; má právo na
úžitky a prírastky veci, ako aj právo previesť ju na iného. Ak to nie je v rozpore so záujmami spoločnosti,
môže vlastník vec prenechať na užívanie inému alebo s ňou nakladať aj inak.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy z 08.05.1969 a 02.06.1975,

Osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa§134ods.2Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyz08.05.1969a02.06.1975
K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza

registráciou zmluvy.

Podľa § 399 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy z 08.05.1969 a 02.06.1975, Z
kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť
vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 120 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase (v rovnakom znení doposiaľ),
Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým
vec znehodnotila.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase (v rovnakom znení doposiaľ),
Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou
vecou trvale užívali.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o

zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebealebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1, 4 a 5 Občianskeho zákonníka, (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,

platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. (5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v

rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. V konaní bolo preukázané, že stavba, ktorú aktuálne tvorí dom súp.č. XXX (na LV vlastnícky vedený

na žalobkyňu) a hospodárska budova (stodola) súp.č. XXX (vlastnícky vedená na LV na žalovaných)
v k.ú. V. R., pôvodne bola celá len jednou hospodárskou budovou - stodolou, pričom obe strany
zhodne tvrdili, že stavebníkom tejto stodoly bola S. D. a jej manžel M., o čom vzhľadom na zhodné
tvrdenia strán nemá pochybnosti. Nasvedčuje tomu aj znenie kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej
zápisnice zo dňa 08.05.1969, kde sa uvedená stavba označuje len ako „stodola“ (a nie ako dom a

stodola, alebo dom a príslušenstvo, resp. inak, čo by nasvedčovalo inému stavu, ako len tomu, že šlo
iba o stodolu). Aj svedok Q. A. potvrdil, že najskôr to postavil M. D. celé ako jednu stodolu. V spore
bolo preukázané, že uvedenou kúpnou zmluvou S. D. predala predmetnú stodolu spolu s ostatnými
tam presne označenými pozemkami synovi W. D. a jeho manželke V. D., rod. K. do ich BSM. Pred
prevodom vlastníckeho práva touto zmluvou bol spracovaný geometrický plán, z ktorého zmluvné strany

pri koncipovaní zmluvy vychádzali a na ktorý v zmluve aj odkazujú, v zmysle ktorého uvedená stavba
(označená ako stodola) je „prislučkovaná“ k novovytvorenému pozemku 879/2. V zmysle uvedenej
zmluvy stodola aj pozemok pod stodolou parc.č. 879/2 boli prevedené na W. a V. D., čomu napokon
zodpovedá aj znenie stanoviska Okresného úradu Trenčín, odboru katastrálneho zo dňa 31.05.2017,
ktorý rovnako po prešetrení dokumentácie konštatoval prevod stodoly (ktorej v dnešnom právnom stave

zodpovedá dom súp.č. XXX a hospodárska budova súp.č. XXX, avšak vtedy to bolo celé len stodola)
ako aj pozemku parc.č. 879/2 pod stodolou na základe predmetnej kúpnej zmluvy do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov W. a V. D.. V tom čase teda nemalo význam rozlišovať, čo je dom a čo
je hospodárska stavba, pretože sa jednalo len o jednu stavbu - stodolu, ktorá ako celok s pozemkom
parc.č. 879/2 bola prevedená do BSM W. a V. D.. Súd nemá pochybnosti o tom, že došlo k riadnemu

prevodu týchto nehnuteľností uvedenou kúpnou zmluvou zo dňa 08.05.1969 do vlastníctva kupujúcich,
nakoľko skutočnosť, že vlastníctvo na podklade uvedenej kúpnej zmluvy bolo riadne zapísané i na
LV č. XX v k.ú. V. R. v prospech kupujúcich, a že teda táto zmluva našla svoj odraz v vtedajšom
katastri nehnuteľností (len s tým obmedzením, že v tom čase stodola nebola evidovaná na listevlastníctva) potvrdilo aj vyššie spomínané stanovisko Katastrálneho odboru Okresného úradu Trenčín
zodňa31.05.2017. Uvedenázmluvabolariadnymprávnymúkonom,jednoznačneaurčitovymedzovala
predmet prevodu z predávajúceho na kupujúceho a je z nej zrejmá vôľa jej účastníkov previesť stodolu a

k nej prislúchajúci pozemok do vlastníctva kupujúcim. Bola spôsobilá pre zápis prevodu vlastníctva tak,
ako to napokon bolo aj v evidencii nehnuteľností učinené. Bola riadne evidovaná na Štátnom notárstve
dňa 04.08.1971 pod č. R 931/70 (č.l. 136), čo bolo v tom čase podmienkou na to, aby mohlo dôjsť k
prevodu vlastníckeho práva.

30. V spore bolo následne preukázané tvrdenie žalovaných, že W. a V. D. pôvodnú stodolu, ktorú
nadobudli vyššie uvedenou kúpnou zmluvou zo dňa 08.05.1969, zrekonštruovali tak, že „predná“ časť
pôvodnej stodoly bola prerobená na obytný dom (časť zodpovedajúca dnešnému domu so súp.č. XXX) a
zvyšná časť ostala hospodárskou časťou - stodolou (časť zodpovedajúca dnešnej budove súp.č. XXX).
Uvedené totiž preukazuje žiadosť W. D. o pridelenie pozemku do osobného užívania zo dňa 26.01.1970,
kde sám píše, že s rodinou býva v byte adaptovanom zo stodoly (k rekonštrukcii muselo prísť teda

niekedy v tomto čase). Uvedenú rekonštrukciu potvrdil tiež svedok Q. A., ktorý uviedol, že W. si z
prednej polovice pôvodnej stodoly urobil rodinný dom. Počas toho, ako pôvodnú stodolu vlastnili uvedení
manželia, došlo teda k prestavbe pôvodnej hospodárskej stavby, v dôsledku ktorej došlo k zmene jej
účelu a využitia jednak na obytnú a jednak na hospodársku časť. Takýto charakter si stavba (javiaca
sa na prvý pohľad opticky ako jedna budova tak, ako to bolo zistené aj ohliadkou na mieste samom)

zachovala až do dnešných dní.

31. V tejto fáze je preto potrebné sa vysporiadať s otázkou, či v dôsledku tejto rekonštrukcie došlo k
vzniku hlavnej veci a jej príslušenstva, alebo či sa stále jedná o jednu nehnuteľnosť vec vo význame,
že stodola je súčasť obytnej časti, príp. naopak. Podľa názoru súdu v dôsledku uvedenej stavebnej

zmeny je nutné považovať rodinný dom a k nemu prislúchajúcu a naň nadväzujúcu stodolu za hlavnú
vec (dom) a príslušenstvo (stodola). Pri tomto konštatovaní súd vychádzal primárne z toho, že hlavná
vec aj príslušenstvo patrili rovnakému vlastníkovi, keďže jej vlastníkmi boli W. a V. D., ktorí nadobudli
jednu stavbu ako celok a až jej úpravou došlo k faktickému rozdeleniu na hlavnú obytnú stavbu a
doplnkovú hospodársku stavbu, pričom ale jednota vlastníctva W. a V. k obom z nich v tom čase bola

zachovaná. Súd tiež vychádzal z tézy, že obe tieto inak samostatné veci (dom a stodola) sú funkčne
prepojené, pričom je nepochybné, že stodola tu mala slúžiť hlavnej stavbe (rodinnému domu) na jej
lepšie a kvalitnejšie využitie, pričom práve s touto vecou mala najužšiu väzbu, keď napokon boli aj
opticky a stavebne spojené (dotýkajú sa, spoločná strecha). Stodola mala plniť akýsi doplnkový účel
k hlavnému objektu - rodinnému domu (úschovňa náradia, osiva, garáž a iné), čomu napokon, ako

vyplynulo z výpovede svedkov aj skutočne slúžila. To, že s dovolením W. D. ako jej vlastníka slúžila
stodola aj na úschovu vecí pre jeho brata C. a jeho manželku V., ako to bolo v spore preukázané,
neznamená, že charakter príslušenstva rodinného domu vlastnícky patriacemu W. a V. stratila. Dočasné
umožnenie užívania doplnkovej hospodárskej stavby zo strany jej vlastníka susedovi neznamená, že sa
táto stavba stala príslušenstvom inej stavby vo vlastníctve suseda (nebola by v tom prípade zachovaná

jednota vlastníctva hlavnej stavby a príslušenstva). Je treba uviesť, že v prospech toho, že rodinný dom
plnil funkciu hlavnej stavby a stodola bola len jeho príslušenstvo, svedčí aj označenie prevádzaných
nehnuteľností v kúpnej zmluve z 02.06.1975, kde ako hlavná stavba je označený rodinný dom (a zvyšok
len ako príslušenstvo domu), teda nepochybne aj vôľou vtedajších vlastníkov manželov D. bolo, aby
stodola slúžila domu ako hlavnej veci, a to trvale, teda i naďalej po tom, čo previedli vlastníctvo na ďalší

subjekt ( k tejto zmluve bližšie v ďalšom texte). To, že sa jedná o hlavnú vec - dom a príslušenstvo
- stodolu podľa názoru súdu platí až do dnešných dní, keďže tieto stavby fakticky majú až dodnes
charakter bezo zmeny taký, aký vznikol po prestavbe učinenej manželmi D., a preto ani plynutie času na
tejto kategorizácii nič nezmenilo. Rovnako tak ani zákonné kritériá stanovené v cit. ust. ú §121 ods. 1,
resp. § 120 OZ sa plynutím času nezmenili. Napokon pre hlavnú vec a príslušenstvo je charakteristické

aj to, že právne ide stále o dve samostatné veci, kde každá z nich môže byť predmetom prevodu aj
zvlášť, čomu napokon zodpovedá aj súčasný právny stav, kedy stavba tak, ako bola prestavaná W. a
V., stojí, avšak predná časť - rodinný dom je evidovaný ako samostatná stavba so samostatným súp.č.
v prospech jednej osoby a zadná časť - hospodárska stavba je evidovaná ako samostatná stavba so
samostatným súp.č. v prospech inej osoby. Niet teda pochýb, že obe tieto stavby sú v právnom zmysle

slova samostatnými vecami spôsobilými byť predmetom právnym úkonov aj každá osve tak, ako je to v
súčasnosti aj na liste vlastníctva zaevidované. To, že celá stavba navonok budí dojem jednej veci (že je
celistvá stavba, ako to strany uvádzali), napr. preto, že má jednoliatu strechu, ešte neznamená, že jedna
jesúčasťoudruhejanaopak.Platítotiž,žeskutočnosť,žeakdôjdestavebnouúpravounapr.kprepojeniudomov technicky, to ešte neznamená, že prestali byť samostatnou vecou v právnom zmysle slova a
jeden sa stal súčasťou druhého (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/4869/2009 z
24.06.2010). V danej veci si podľa názoru súdu každá časť pôvodnej jednej stavby, z ktorej sa faktickým

úkonom jej vlastníka stali stavby dve, zachovala svoju individualitu, každá z nich má síce úzku väzbu
na tú druhú, ale stále môže byť samostatným predmetom právnych vzťahov. To potom vylučuje záver
o tom, že stodola by mala byť súčasťou rodinného domu (kde by sa o dve samostatné veci v zmysle
právnomjednaťnemohlo,alešlobyolenojednuvec).V neprospechhodnoteniastodolyakosúčastiinej
veci - rodinného domu, je fakt, že ak by stodola tvorila súčasť rodinného domu, tak by museli mať takú

neoddeliteľnú väzbu, že súčasť nemôže byť od zvyšku veci oddelená bez toho, aby sa vec znehodnotila.
Ako rodinný dom, tak aj stodola však môžu slúžiť aj oddelene bez toho, aby boli nevyhnutne závislé
jedna na druhej. Keď dôjde k oddeleniu stodoly, dom môže naďalej slúžiť svojmu pôvodnému účelu
a nestane sa z neho vec vadná alebo nepoužiteľná, ale naopak, stále bude rovnako obývateľný, len
bez možnosti využitia doplnkovej úlohy stodoly (kde doplnkovosť je práve znakom príslušenstva), ktorá
len zvyšuje pohodlie obyvateľa domu, ale jej absencia neznemožňuje dom ako taký naďalej užívať

rovnakým spôsobom. Oddelením stodoly nezmení sa hospodársky účel rodinného domu ako takého.
Miera fyzickej spolunáležitosti je tak pri súčasti veci ďaleko užšia ako pri príslušenstve. Tiež platí, že
súčasť veci má tak úzku väzbu s vecou, ktorej súčasťou je, že nie je ani použiteľná pre inú vec. To
však v tejto veci tiež neplatí, pretože stodola síce slúži domu, na ktorý opticky nadväzuje, ale súčasne
bola a je použiteľná aj pre inú vec (a tak aj slúžila, keď prakticky bola úschovňou slúžiacou aj pre

dom v bezprostrednom susedstve, ako potvrdili svedkovia). Súd preto dospel k záveru, že po učinenej
stavebnej zmene, rodinný dom (t.č. súp.č. XXX) bol a dodnes je hlavnou vecou a hospodárska budova
( t.č. súp.č. XXX) bola a do dnes je jeho príslušenstvom. Ich vlastníkmi boli manželia W. a V. D. na
podklade zmluvy uvedenej v odseku 29. Strany sporu vo svojich podaniach tieto stavby označovali raz
ako príslušenstvo, raz ako súčasť, a preto bolo nutné charakter stavieb jednoznačne určiť, pretože to

má vplyv na hodnotenie ďalších prevodných zmlúv.

32. V spore bolo ďalej preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 02.06.1975 uzatvorenou medzi W.
a V. D. ako predávajúcimi a podnikom Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, národný podnik
(ďalej aj len ako „kameňolomy“) ako kupujúcim riadne došlo k prevodu nehnuteľností v k.ú. V. R., okrem

iného aj rodinného domu s príslušenstvom nachádzajúceho sa na parc.č. 879/2 a pozemku 879/2,
zastavaná plocha o výmere 542m2, ktoré boli dovtedy evidované na LV č. XX v prospech predávajúcich.
Kúpna zmluva bola riadne zaevidovaná a vlastníctvo bolo prevedené na Československý štát (správu
realizovali Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, národný podnik), ako to vyplynulo zo správy
Okresného úradu Trenčín odboru katastrálneho zo dňa 31.05.2017. V zmluve sa uvádza, že predmetom

predaja je rodinný dom s príslušenstvom na pozemku parc.č. 879/2. Nepochybné teda je, že zmluvné
strany prejavili písomne vôľu, aby predmetom bol prevod nielen rodinného domu (adaptovaného zo
stodoly), ktorý vlastnili predávajúci, ale aj k nemu náležiace príslušenstvo. Otázkou však je, čo všetko
mienili pod pojem príslušenstvo podradiť a či ním mala byť aj stodola (nadväzujúca na rodinný dom).
Vo všeobecnosti treba povedať, že v minulosti nebolo bežné, aby sa príslušenstvo v prevodnej zmluve

rozpisovalo, obzvlášť vtedy, keď toto nebolo evidované v katastri nehnuteľností (príslušenstvo tohto
domu v tom čase takto evidované nebolo, ako to potvrdil katastrálny odbor vo svojom stanovisku zo
dňa 31.05.2017). V súčasti v praxi prevláda názor, že ak sa prevádza príslušenstvo, ktoré nepodlieha
evidencii v katastri (rôzne vedľajšie stavby, šopy a pod), postačí na prevod vyjadrenie, že vec sa predáva
„spolu s (nezapísaným) príslušenstvom „(napr. rozsudok NSČR z 28.06.2006 sp.zn. 32 Odo 454/2004).

O to viac uvedené musí platiť na prevod príslušenstva v minulosti, kedy evidencia nehnuteľností nebola
ani tak dôsledná ako dnes a kde nebolo vôbec bežné, aby sa do prevodných zmlúv príslušenstvo bližšie
rozpisovalo. Uvedené dodržané bolo, pretože v zmluve je uvedené, že sa prevádza rodinný dom aj
s príslušenstvom (a nielen rodinný dom ako taký). Podľa názoru súdu zo zmluvy zo dňa 02.06.1975
nepochybne vyplýva vôľa predať rodinný dom so všetkými náležiacimi vedľajšími stavbami (teda s

príslušenstvom) a so všetkými pozemkami tak, ako ich manželia W. vlastnili, a uvedené musí platiť o
to viac, ak sa z uvedeného hospodárstva sťahovali úplne na iné miesto. Za tohto stavu by ani nebolo
logické, aby prevádzali do vlastníctva len niektoré z nehnuteľností nachádzajúcich sa na tomto mieste,
keď z danej lokality celkom odišli a nebolo z ich strany už ani reálne využitie týchto nehnuteľností. Vôľa
previesť dom aj s príslušenstvom bola vyjadrená v zmluve nepochybne a tomu zodpovedá aj výpoveď

svedkyne V. D., ktorá jednoznačne potvrdila, že jej švagor W. predal kameňolomom všetko, čo vlastnil,
teda aj rodinný dom aj stodolu, ktorý stav aj navonok prezentoval a tiež potvrdila, že s kameňolomni si
to vyrovnal. Ak by navonok prezentoval W. vôľu takú, že stodolu kameňolomom nepredal, ale že túto
si ponechal, nebolo by ani dôvodné, aby svedkyňa V. D. s manželom R. si následne pýtali povoleniena čiastočné užívanie spornej stodoly od kameňolomov, ktorý subjekt, ako bezprostrední susedia,
považovali za nového vlastníka. Navyše svedkyňa povedala, že v rodine sa vedelo, kto čo vlastní a
jej švagor W. bol dôsledný hospodár, a keď povedal, že si aj stodolu s kameňolomami vyrovnal, tak

to potom platilo. Ku kúpnej zmluve boli vyhotovené preberacie protokoly, kde sa tiež uvádza, že sa
preberá do vlastníctva ucelená časť (z čoho možno vyvodiť, že sa prebrala celá „usadlosť“ prináležiaca k
rodinnému domu) a výslovne sa v nich uvádza, že k domu sa preberá murovaná dreváreň, stodola, letná
kuchyňaaWC,zčohovyplýva,žeuvedenévedľajšiestavbypatriacekrodinnémudomutiežpredmetnou
zmluvou menili vlastníka. Ak žalovaní namietali, že protokol, ktorý pojednáva o prebratí stodoly, bol

dodatočne (zrejme pre účely tohto sporu) vzhľadom na mierne užšie strojové písmo upravený, tak táto
skutočnosť sa vôbec nepotvrdila. Svedok F. potvrdil, že tieto protokoly vytiahol z archívu podniku a tak,
ako ich vytiahol, tak boli predkladané. Protokol o prebratí stodoly do užívania zo strany kameňolomov
je napokon plne v súlade s tým, čo prezentovala svedkyňa V. D., ktorá potvrdila, že aj stodolu jej
švagor W. spolu s domom kameňolomu predal. Súd pritom túto svedkyňu považoval za kľúčovú, pretože
ako jediná bývala dlhé roky na mieste samom v bezprostrednom susedstve, bola blízkou rodinou W.

a V. D. (švagrovci), stodolu tiež spoluužívala a ako aj vyplýva z jej výpovedí mala presnú (a nielen
sprostredkovanú) vedomosť o tom, aké boli vlastnícke a užívacie vzťahy k sporným nehnuteľnostiam na
mieste samom a tieto súdu jednoznačne, a zrozumiteľne opísala. Ako už bolo uvedené, protokoly a ich
obsah zodpovedajú aj už vyššie načrtnutej téze, že logickým sa javí to, že bola daná vôľa predať dom
komplet so všetkým príslušenstvom (teda aj so stodolou), keď sa W. a V. z lokality úplne odsťahovali a

žiadnu časť ich dovtedajšieho hospodárstva už vôbec ďalej nemali ako využiť a ani nevyužívali. Napokon
aj obsah zmluvy z 02.06.1975 odkazuje na zmluvu zo dňa 08.05.1969, čo svedčí tomu, že všetko, čo
uvedenou skoršou zmluvou na W. V. previedla S. D., to všetko sa predáva ďalej národnému podniku
Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky. Predmet tejto zmluvy mal byť podľa jej obsahu tiež bližšie
opísaný a ocenený v znaleckom posudku Ing. Michala Bartka z 30.03.1975, pričom aj protokoly o

odovzdaní drevárne, letnej kuchyne, WC a stodoly uvádzajú, že tieto stavby zodpovedajú znaleckému
posudku znalca Ing. Bartka zo dňa 30.03.1975 a uvádza sa ich cena v zmysle tohto posudku. Je teda
nepochybné,žetiestavby,ktorésúobsiahnutévpreberacíchprotokoloch(vrátanestodoly),sústavbami,
ktoré boli opísané a ocenené v znaleckom posudku Ing. Michala Bartka. Súčasne tento posudok sa v
prevodnej zmluve uvádza ako dokument, ktorý predmet kúpy tiež bližšie opisuje. Znalecký posudok

je tak tiež akýmsi „spojovníkom“ medzi obsahom zmluvy a preberacími protokolmi a aj z uvedeného
odkazu naň je nutné ustáliť, že predmetom prevodu bol nielen rodinný dom s pozemkami opísanými
v zmluve, ale aj celé príslušenstvo uvedené v preberacích protokoloch spísaných bezprostredne po
uzavretízmluvy(18.06.1975)ažetopríslušenstvo,ktorésaspolusdomomprevádzalo, tvoriladreváreň,
letná kuchyňa a WC a tiež sporná stodola. Vychádzajúc z týchto úvah tak súd prijal záver o tom, že aj

sporná stodola (aktuálne so súp.č. XXX) bola riadne spolu s ostatnými tam uvedenými nehnuteľnosťami
prevedená a to kúpnou zmluvou zo dňa 02.06.1975 do vlastníctva Československého štátu (správa
národnému podniku Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky). Bolo preto nadbytočné zaoberať
sa tým, či tento subjekt mohol spornú stodolu vydržať (ako to naznačovali žalobcovia), pretože podľa
názoru súdu sporná stodola bola ním riadne nadobudnutá z iného titulu, a to uvedenou scudzovacou

kúpnou zmluvou.

33. V konaní nebolo sporné, že na základe transformačných zmien právnym nástupcom národného
podniku Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky sa stala spol. KAMEŇOLOMY, s.r.o. a že majetok,
ktorý bol evidovaný pôvodne na Československý štát - Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky,

n.p. následne prešiel do vlastníctva spol. KAMEŇOLOMY, s.r.o.. Ako vyplynulo zo stanoviska Okresného
úradu Trenčín, odboru katastrálneho zo dňa 31.05.2017 rodinný dom (vytvorený zo stodoly) mal
následne pridelené súp.č. XXX a od roku 1987 mal pridelené súp.č. XXX (až doposiaľ) a tiež došlo k
prečíslovaniu parciel pôvodne evidovaných na LV č. XX v k.ú. V. R. a ich prepisu na LV č. XXX. Ako
už bolo uvedené v predošlom odseku, KAMEŇOLOMY, s.r.o. (ako nástupca pôvodného kupujúceho zo

zmluvy zo dňa 02.06.1975) nadobudli do vlastníctva nielen rodinný dom so súp.č. XXX a pozemky
k nemu prináležiace, ale aj celé príslušenstvo tohto domu, teda aj spornú stodolu. V spore bolo
preukázané, že táto spoločnosť kúpnou zmluvou dňa 15.07.2010 previedla na kupujúcich žalobcov
(vtedy ako manželov) nehnuteľnosti definované ako KNC parc.č. 791, orná pôda o výmere 2102m2,
KNC parc.č. 795/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 380m2 a dom súp.č. XXX postavený na

parcele č. 795/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 380m2 zapísané na LV č. XXX pre k.ú.
V. R., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol riadne povolený. Tiež bolo zistené, že v čase
uzavretia tejto zmluvy, sporná stodola (vo vzťahu ku ktorej bolo už vyššie ustálené, že sa jedná o
príslušenstvo rodinného domu súp.č. XXX) nebola ešte evidovaná v katastri nehnuteľností. Otázkouzostáva, či sporná stodola ako príslušenstvo rodinného domu prešla kúpnou zmluvou zo dňa 15.07.2010
do vlastníctva kupujúcich žalobcov alebo nie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že judikatúra
zdôrazňuje potrebu vyjadriť v zmluve vôľu prevodcu spolu s hlavnou vecou (tu domom) previesť aj

príslušenstvo (tu stodolu). Ak tvorí príslušenstvo hlavnej veci nehnuteľnosť, môže dôjsť k prevodu na
iného zmluvou, len ak bola v tejto zmluve vyjadrená vôľa previesť príslušenstvo. Iba písomné vyjadrenie
vôle previesť príslušenstvo veci vytvára predpoklad pre skúmanie, či vôľa bola vyjadrená dostatočne
určito, aby mohla vyvolať právne účinky sledované účastníkmi (zhodne Rc 75/2004, rozhodnutie NSČR
z 27.04.2006 sp.zn. 25Cdo/1071/2004, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 31 Cdo/2772/2000 z 11.09.2003

aj napr. rozhodnutie NSSR sp.zn. 6Cdo/18/2011 z 30.08.2012). Na nadobúdateľa príslušenstvo veci
neprechádza automaticky s vecou, príslušenstvo totiž nesleduje automaticky právny osud veci hlavnej.
Aj preto je nutné, aby z prevodnej zmluvy vyplýva vôľa previesť aj príslušenstvo. K platnosti zmluvy o
prevode nehnuteľností je potrebná presná identifikácia príslušenstva vtedy, je ňou nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností. Ak je príslušenstvom nehnuteľnosť, ktorá nepodlieha
evidencii v katastri (rôzne vedľajšie stavby, šopy a stodoly, humná, a pod), postačí na prevod vyjadrenie,

že vec sa predáva „spolu s príslušenstvom“ (rozsudok NSČR z 28.06.2006 sp.zn. 32 Odo 454/2004).
Pravda, aj v takom prípade sa vyžaduje výslovný prejav vôle a vzhľadom na to, že ide o nehnuteľnosť,
vyžaduje sa tiež písomná forma a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine. V roku 2010 zmluvné
strany uzatvárali kúpnu zmluvu, kde sa akékoľvek príslušenstvo rodinného domu súp.č. XXX vôbec
nespomína. Neuvádza sa ani len to, že by predmetom mal byť rodinný dom „s príslušenstvom“, čo by

v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR postačovalo na prevod v prípade, ak
príslušenstvo nie je evidované v katastri nehnuteľností, čo by práve zodpovedalo stodole, ktorá v tom
čase evidovaná v katastri ešte nebola. V žiadnom ustanovení kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2010 nie je ani
náznakom prejavená vôľa predávajúceho previesť na kupujúcich okrem pozemkov a domu súp.č. XXX
aj príslušenstvo tohto domu (keby aj sa toto označovalo len všeobecným pojmom príslušenstvo, avšak

ani toto nie je nikde v zmluve takto spomenuté). Podľa názoru súdu tak nie je v tejto zmluve splnená
podmienka, že prevodca musí výslovne v zmluve prejaviť vôľu, že chce, aby na nadobúdateľa prešlo aj
príslušenstvo rodinného domu. Preto ani nie je dôvod skúmať, v akej kvalite táto vôľa bola vyjadrená.
Na tom nemôže meniť nič ani to, že vo faktúre, ktorou bola vyúčtovaná kúpna cena za predmet kúpy, sa
spomína, že sa účtuje cena aj za stodolu. Vôľa prevodcu previesť určitú (aj keď v katastri nehnuteľností

nezapísanú) nehnuteľnosť na kupujúceho musí byť vyjadrená relevantným spôsobom a spomenutie
stodoly vo faktúre, ktorou sa účtuje kúpna cena bez toho, aby z prevodnej zmluvy vyplýval úmysel
previesť stodolu na kupujúceho, nie je sám osebe postačujúci. Faktúra nie je právny úkon, ktorý by bol
spôsobilý vyvolať zamýšľaný účinok v podobe prevodu vlastníckeho práva k stodole ako k príslušenstvu.
Podľa názoru súdu zmluva zo dňa 15.07.2010 sama osebe nie je z týchto dôvodov spôsobilá byť titulom

na prevod príslušenstva rodinného domu - spornej stodoly.

34. Nad druhej strane ale je tu dodatok č. 1 spísaný totožnými zmluvnými stranami dňa 12.09.2012,
ktorým došlo (v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka) výslovne k zmene ust. čl. II ods. 1, ktorý v
pôvodnej zmluve definoval predmet prevodu tak, že sa okrem rodinného domu súp.č. XXX postavenom

na tam definovanom pozemku dopĺňa text, že stavba a príslušenstvo pozostávajú z rodinného domu,
letnej kuchyne, drevárne murovanej, stodoly a oplotenia rodinného domu (označené inventárnymi
číslami prevodcu). Nebolo sporným, že dodatok nadobudol platnosť a účinnosť, keď napokon aj
žalobcovia ale aj svedkovia podieľajúci sa na vyhotovovaní zmluvy a dodatku, potvrdili, že dodatok
podpísali a aj z neho vychádzali a vyvodzovali vzájomne i pre seba z neho právne účinky. Je vyhotovený

písomne a prejavy účastníkov sú na jednej listine. Súd sa preto vysporiadal s tým, či takýto dodatok,
ktorý výslovne definuje, že predmetom prevodu má byť nielen dom a pozemky tak, ako boli označené v
pôvodnejkúpnejzmluve z15.07.2010,aleajpríslušenstvorodinnéhodomusosúp.č.XXXavrámcineho
aj sporná stodola (ako to doplnil dodatok), zhojil nedostatok pôvodnej kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2010
vytýkaný v predošlom odseku a či je možné zmluvu už ale v znení tohto dodatku považovať za úkon,

ktorýmbolaajspornástodolaakopríslušenstvonažalobcovprevedená.Súduvedenévyhodnotilkladne.
Vychádzajúc zo znenia dodatku je totiž podľa názoru súdu písomne jasne a jednoznačne prejavená
vôľa prevodcu. Je možné identifikovať, že prevodca chcel zmluvou po zapracovaní dodatku previesť
aj spornú stodolu na žalobcov, keď v dodatku k zmluve je to výslovne zakotvené a dodatok nielen
doplnil, že predmetom zmluvy má byť rodinný dom, ale aj jeho príslušenstvo a keď príslušenstvo, tak

rozpísal, ktoré konkrétne (murovaná dreváreň, WC, letná kuchyňa, stodola a oplotenie). Aj v kontexte
ďalších okolností, a síce, keď žalobcovia nepochybne uhradili kúpnu cenu za všetky súčasti predmetu
kúpy ( v zmysle faktúry), je tak zrejmé, že vôľa prevodcu nielenže bola u neho daná, ale v predmetnom
dodatku bola aj výslovne písomne prejavená, a rovnako tak bolo vôľou kupujúcich nadobudnúť s domoma pozemkami aj príslušenstvo, a teda aj tam uvedenú stodolu. V čase spisovania dodatku príslušenstvo
nebolo evidované v katastri nehnuteľností, a preto, s poukazom na už uvedené rozhodnutie NS ČR v
takom prípade postačovalo zakotviť, že dom sa predáva s príslušenstvom, čo tu splnené bolo a toto bolo

navyšeešteajbližšiekonkretizovanéarozpísané,dodržanábolapísomnáforma.Inástodolavusadlosti,
ktorú žalobcovia kupovali, prítomná ani nebola, a preto nepochybne stodola uvedená v dodatku je
práve spornou stodolou (ktorú mal predávajúci vo vlastníctve titulom kúpy od W. a V. D.). Tento
dodatok ani nebolo dôvod predkladať katastru nehnuteľností, pretože v rozhodnej dobe príslušenstvo
nebolo v katastri evidované (a teda na základe neho by nebolo ani čo do katastra zavkladovať), a

preto nepodliehal vkladu do katastra nehnuteľností. Úkony smerujúce k zápisu stodoly do katastra
nehnuteľnostísažalobcoviasnažilivykonaťažnáslednepojehopodpise(žiadosťopriradeniesúpisného
čísla a o zápis do katastra nehnuteľností), ktoré sa však už vzhľadom na úkony inej osoby, ktoré zápisu
bránili, nepodarilo zrealizovať. Súd tak dospel k záveru, že kúpnu zmluvu v znení jej dodatku je potrebné
vykladať vo vzájomnej súvislosti tak, že úmyslom prevodcu bolo previesť do BSM žalobcov nielen v
katastri nehnuteľností evidované pozemky a rodinný dom súp.č. XXX, ale aj v katastri nehnuteľností

neevidované príslušenstvo tohto domu, vrátane spornej stodoly (v zmysle dodatkom doplneného čl. II
ods. 1 tejto zmluvy v spojení s odsekom 2 tohto článku). Táto vôľa bola riadne prejavená, je zachovaná
požadovaná písomná forma a je prejavená aj dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne. Sporná stodola
sa tak tiež na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2010 v znení dodatku k nej zo dňa 12.09.2012 stala
vlastníctvom žalobcov 1/ a 2/ v režime BSM (v tom čase boli ešte manželmi). Takýto stav je napokon aj

v súlade so základnou premisou, že hlavná vec (tu rodinný dom) a jej príslušenstvo (tu stodola) musia
mať rovnakého vlastníka a je žiaduce, aby spolu s hlavnou vecou vždy prechádzalo na nového vlastníka
aj jej príslušenstvo.

35. Vo vzťahu k následným právnym úkonom, a síce vo vzťahu k darovacej zmluve zo dňa 21.11.2017

uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako darcami a obdarovanou C. S. a následne vo vzťahu k darovacej
zmluve zo dňa 25.05.2018 uzatvorenej medzi C. S. ako darkyňou a žalobkyňou 1/ ako obdarovanou súd
uvádza, že predmetom oboch týchto darovacích zmlúv boli nehnuteľnosti v k.ú. V. R. a to: KNC parc.č.
795/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, parc.č. 795/3, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 63 m2, parc.č. 795/4, orná pôda o výmere 116 m2, parc.č. 3753, orná pôda o výmere 2002

m2, dom súp.č. XXX postavený na parcele č. 795/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2 a
letná kuchyňa na parc.č. 795/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2. Z takto vymedzeného
predmetu darovania (v oboch zmluvách zhodne) treba dospieť k záveru, že stodola ako príslušenstvo
rodinného domu súp.č. XXX predmetom týchto ďalších prevodov nebola. Okrem rodinného domu
súp.č. XXX a pozemkov sa prevádzala letná kuchyňa (vedľajšia stavba, tiež príslušenstvo), ale iné

príslušenstvo vyjadrené v zmluve nebolo vôbec. Ak súd vychádza z judikatúry uvedenej v predošlých
odsekoch, a síce ak je na prevod príslušenstva potrebné, aby bol prejav o jeho prevode výslovne v
zmluve vyjadrený, potom je nutné konštatovať, že ani jedna z darovacích zmlúv takýto prejav vôle
neobsahuje. Ani darovacou zmluvou zo dňa 21.11.2017 a ani darovaciu zmluvou zo dňa 25.05.2018
sa teda so stodolou nenakladalo, keďže v nich nie je zmienka o tom, že by stodola mala vôbec byť

predmetom týchto právnych úkonov. Napokon, treba dodať, že predmetná stodola už ani predmetom
bezodplatných prevodov medzi žalobcami a ich dcérou a následne medzi touto dcérou a žalobkyňou 1/
realizovaných týmito zmluvami byť nemohla, pretože už v tom čase (na základe rozhodnutia Okresného
úradu Trenčín zo dňa 15.02.2017 V 448/2017) bola sporná stodola v katastri nehnuteľností vedená
ako nehnuteľnosť v BSM žalovaných 1/ a 2/, čo formálne vylučovalo možnosť dispozície s ňou inými

osobami ako žalovanými.

36.Nazákladevyššieuvedenéhosúddospelk záveru,žespornástodolasúp.č.XXXsastalanazáklade
kúpnejzmluvyzodňa15.07.2010vznenídodatkuknejzodňa12.09.2012 vlastníctvomžalobcov1/a2/,
keď bola v ich BSM. Nadobudli ju ešte za trvania manželstva, ktoré bolo právoplatne rozvedené až dňa

29.01.2018.Nebolosporné,žestodolabola súčasťouBSMajkudňuprávoplatnostirozsudkuorozvode,
keď nebolo preukázané, že by nejakým úkonom bola z BSM v súlade so zákonom vyvedená. Keďže
predmetom vyporiadania BSM pri jeho zániku je všetko, čo ku dňu jeho zániku tvorí masu BSM, bolo
nutné aj spornú stodolu vyporiadať, a to buď vzájomnou dohodou strán sporu, rozhodnutím súdu, alebo
zákonnou domnienkou vyporiadania. Márnym uplynutím trojročnej zákonnej lehoty od zániku BSM sa

tak uplatnila na spornú stodolu nevyvrátiteľná právna domnienka vyporiadania BSM ( § 149 ods. 4 OZ),
nakoľko táto časť majetku - sporná stodola nebola zahrnutá do vyporiadania žiadnym spôsobom (opak
preukázaný nebol). Sporná stodola ktorá ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bola
súčasťou BSM, sa tak dostáva zo zákona do režimu podielového spoluvlastníctva bývalých manželov sospoluvlastníckymi podielmi o veľkosti 1, a teda žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi
spornej stodoly so súp.č. XXX. v k.ú. V. R. v podiele o veľkosti 1. Aktuálny zápis na liste vlastníctva však
uvedenému faktickému stavu nezodpovedá. Súd preto žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej a určil,

že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi spornej stodoly so súp.č. XXX evidovanej na LV č. XXXX
pre k.ú. V. R. s podielom o veľkosti 1 .

37.Súdkonštatuje,žežalovaní1/a2/niesúanemôžubyťvlastníkmispornejstodoly.Žalovanýmbolado
BSMtátobudovaprevedenákúpnouzmluvouzodňa19.01.2017uzatvorenouspredávajúcouB.K..Táto

svoje vlastníctvo k stodole odvodzovala z jej kúpy od predávajúcej V. D., rod. F. (manželky C. D. - brata
W. D.), s ktorou ohľadom kúpy tejto spornej stodoly uzatvorila kúpnu zmluvu datovanú dňom 19.08.2009,
avšak reálne podpísanou až dňa 29.11.2016. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že V. D., rod. F.
nikdy nebola vlastníčkou (ani sama, ani s manželom C.) spornej stodoly. Vlastníctvo k stodole (v tom
čase, ako už bolo vyššie uvedené, stodolu tvoril aj súčasný dom súp.č. XXX aj súčasná hospodárska
budova súp.č. XXX) totiž jej manžel C. nenadobudol na počiatku kúpnou zmluvou 08.05.1969 NZ

375/69, pretože, ako súd vysvetlil v odseku 29, stodolu v tom čase od svojej matky S. do BSM nadobudli
kúpou W. D. s manželkou V. (C. brat a švagriná). Ak žalovaní tvrdili, že títo nikdy stodolu nenadobudli,
tak obsah uvedenej zmluvy nasvedčuje práve opaku, keďže z nej jednoznačne a výslovne vyplýva,
že v tom čase stodolu ( zodpovedajúcu súčasnému domu a stodole) aj s spolu s pozemkom pod ňou
parc.č. 879/2 nadobudol brat C. W. s manželkou. Napokon aj svedkyňa V. D., manželka C. potvrdila, že

predmetnú stavbu ona alebo jej manžel nemali vo vlastníctve, pretože bola švagra W.. Povedala, že v
rodine sa vedelo, čo kto nadobudol a výslovne si bola vedomá toho, že jej ani jej manželovi vlastnícke
právo k nej nepatrí. Tomu jej vedomiu svedčalo aj to, že z dôvodu, že oni žiadnu stodolu nevlastnili,
museli vo svojom dvore postaviť garáž, aby tento nedostatok odkladacích priestorov preklenuli. Iný
záver, ako len taký, že C. s manželkou V. stodolu nikdy nevlastnili, nemožno prijať, napokon, oni sami

sa nikdy jej vlastníkom ani necítili byť. Ak ju aj užívali, uvedené je vo vzťahu k posúdeniu vlastníctva
irelevantné, pretože V. D. potvrdila, že ju užívali po tom, čo im to dovolil W. D. a potom kameňolomy, a
teda užívali ju s vedomím, že je vlastníctvom inej osoby. Len samotným užívaním ale vlastnícke právo
k nej nenadobudli, pretože ju neužívali ako vec vlastnú, ale s vedomím, že užívajú cudziu vec. U C.
ani jeho manželky V., keďže si boli sami vedomí, že im táto nehnuteľnosť nepatrí, nie je možné preto

vôbec uvažovať ani teoreticky o prípadnom nadobudnutí stodoly vydržaním, pretože by chýbal základný
predpoklad pre vydržanie, a síce oprávnená držba, teda nakladanie s vecou ako vlastnou v presvedčení,
že vec aj držiteľovi patrí. Sami totiž si boli vedomí vlastníctva inej osoby k nej. I napriek tejto skutočnosti
však V. D. previedla zmluvou datovanou dňa 19.08.2009 podpísanou dňa 29.11.2016 stodolu B. K.. V
danom prípade predávajúca V. D. na B. K. previedla niečo, čo sama nevlastnila. Konala tak v rozpore

so zásadou „nemo plus iuris transfere potest quam ipse habet“, teda že nikto nemôže na iného previesť
viac práv, než sám má. V. D. pritom potvrdila, že nadobúdateľke B. K. povedala, že stodola nie je v jej
vlastníctve, pretože vždy patrila švagrovi W. a že jej zvyšné nehnuteľnosti predáva bez stodoly. Zhodne
uvedené potvrdil aj svedok A. A., druh B. K., ktorý pred súdom uviedol, že babka V. D. B. povedala, že
„pajta“ (stodola) k zvyšku nepatrí, pretože to bolo W. D.. Aj B. K. preto muselo byť od počiatku jasné,

že od predávajúcej kupuje niečo, čoho predávajúca nie je vlastníkom a na to, že stodola by mala patriť
žalobcom, ju aj títo upozornili, čo potvrdil svedok A. A., keď uviedol, že žalobca 2/ za nimi prišiel a
povedal, že stodola by mala byť ich. Ak B. K. uvádzala, že o tom, že k zvyšným nehnuteľnostiam v jej
vlastníctve patrí aj sporná stodola, sa dozvedela zo znaleckého posudku, ktorým si nechala veci zamerať
pre účely získania hypotéky, uvedené neobstojí. V prvom rade predložený znalecký posudok znalca

Ing. Ladislava Horného č. 213/2011, ktorý si mala nechať B. K. spracovať pre účely získania hypotéky
a založenia nehnuteľnosti, tam uvedené nehnuteľnosti nezakresľoval ani nevytyčoval, nepotvrdzoval
vlastníctvo kohokoľvek k spornej stavbe, keďže znalecký posudok ani nie je titulom, od ktorého by sa
dalo odvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva k akejkoľvek veci. Predložený znalecký posudok
na určenie všeobecnej hodnoty tam oceňovaných nehnuteľností nebol spôsobilý byť ani podkladom

pre právny úkon, ktorým by sa disponovalo s predmetnou stodolou. Napokon znalec ocení to, čo mu
na ocenenie zadávateľ posudku určí a znalec z odboru stavebníctvo nehodnotí ani neposudzuje, či
oceňovaná vec patrí zadávateľovi alebo inej osobe, keďže mu to ani neprináleží. Znalecký posudok
nie je titul nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle Občianskeho zákonníka a ak raz V. D. žiaden
titul nadobudnutia vlastníckeho právo k nej nesvedčal, nič na tom nezmení ani znalecký posudok,

ktorý oceňoval zadávateľom určené nehnuteľnosti vrátane stodoly. Ak teda B. K. mienila vyvodzovať
vlastnícke právo V. D. k stodole zo znaleckého posudku Ing. Horného spracovaného dňa 25.09.2011
a na základe ktorého sa potom podpísala dodatočne aj kúpna zmluva o prevode spornej stodoly do
vlastníctva B. K., uvedený právny úkon je v rozpore so zákonom, nakoľko vlastnícke právo V. D. k stodolenesvedčalo, a teda od nevlastníka ani B. K. vlastnícke právo k stodole nadobudnúť nemohla. B. K.
teda od nevlastníka spornú stodolu zmluvou datovanou dňa 19.08.2009 a podpísanou dňa 29.11.2016
platne nenadobudla. B. súčasne ani vlastníctvo k nej nemohla nadobudnúť vydržaním, jednak preto,

že absentuje dobromyseľnosť držby. Od počiatku totiž vedela, že jej stodola nepatrí, že nepatrila ani V.
D., na čo ju táto aj upozornila a súčasne znalecký posudok nie je, ako už bolo uvedené, titulom, od
ktorého by B. K. mohla po práve odvíjať svoje presvedčenie o tom, že stodola jej patrí, keďže znalecký
posudok nie je ani len domnelým právnym dôvodom, ktorý by mohol byť základom pre vydržanie. O
dobromyseľnosti B. K. preto nemožno hovoriť. Napokon, sporná stodola je nehnuteľnosť, pričom zmluva

o jej prevode s V. D. bola datovaná dňom 19.08.2009 a podpísaná dňom 29.11.2016. Nech už by
sme rátali počiatok plynutia vydržacej doby od ktoréhokoľvek z týchto dvoch dátumov, B. K. nemohla
stodolu vydržať, pretože mala ju v držbe len do roku 2017 (prevod na žalovaných), a teda nebola by
splnená ani podmienka 10 ročnej vydržacej doby od momentu uchopenia držby stodoly (ktoré navyše
ani nebolo dobromyseľným uchopením). Ani B. K. sa tak platne nestala vlastníčkou spornej stodoly.
Nemohla preto opäť v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má, previesť

kúpnou zmluvou zo dňa 19.01.2017 spornú stodolu na žalovaných 1/ a 2/, ktorý sa tak nestali v súlade
s právom na základe uvedenej kúpnej zmluvy jej bezpodielovými spoluvlastníkmi. Žalovaní tiež nemohli
vlastnícke právo k stodole vydržať, predovšetkým preto, že držby sa chopili v roku 2017, pričom už v roku
2018 bola na súde podaná a im aj doručená táto žaloba, ktorá relevantne a na podklade konkrétnych
skutočností spochybnila ich v katastri nehnuteľností evidované vlastnícke právo k spornej stodole, ktoré

boli spôsobilé vyvolať na strane žalovaných dôvodné pochybnosti.

38. Zásada, že nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má, chráni vlastnícke právo skutočného -
pravého vlastníka. Jej základom je, že platne nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo právny nástupca,
ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k veci, toto právo nikdy nenadobudol a teda ho

ani nemohol ďalej platne previesť (obdobne rozhodnutie ÚS SR sp.zn. I. ÚS 50/10). Slovenský právny
poriadok (až na konkrétne výnimky) vychádza zo zásady, že zmluvou možno nadobudnúť vlastnícke
právo zásadne len od vlastníka. Oprávnenie previesť svoje vlastníctvo na iného je totiž imanentnou
súčasťou vlastníckeho práva a prináleží výlučne vlastníkovi veci ( § 123 Občianskeho zákonníka). Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ zmluvou prevedie vec na iného ten, kto ju nevlastní, je takýto úkon pre

rozpor so zákonom neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko V. D. previedla na B. K.
stodolu,ktorájejnepatrilaarovnakotakB.K.previedlanažalovanýchtotožnústodolu,ktorájejnepatrila,
obe tieto scudzovacie zmluvy sú absolútne neplatné v časti, ktorá sa týka prevodu vlastníckeho práva
k spornej stodole, keďže súdom konštatovaná neplatnosť sa nevzťahuje na prevod iných nehnuteľností
obsiahnutých v tej istej zmluve podľa § 41 Občianskeho zákonníka. V rade týchto scudzovacích zmlúv

na konci tak sú žalovaní, ktorí sa platne nestali vlastníkmi spornej stodoly. Námietka dobromyseľnosti
žalovaných, ktorí poukazovali na svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí stodoly od B. K., neobstojí.
Platí tiež, že k platnému prevodu vlastníckeho práva nemôže dôjsť na základe absolútne neplatného
právneho úkonu. Právo (a ani vlastnícke) nemôže totiž vzísť z bezprávia. Prelomenie zásady nemo
plus iuris s poukazom na dobromyseľnosť nadobúdateľov (tu žalovaných) preto neprichádza do úvahy

v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a preto
nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoci aj dobromyseľného nadobúdateľa (rozsudok
NSČR sp.zn. 3 Cdo/144/2010 z 30.03.2011, alebo sp.zn. 30 Cdo/250/2009, rozhodnutie sp.zn. I. ÚS
50/10). Dobrá viera nadobúdateľa sa navyše musí posudzovať prísne a musí byť úplne nepochybné,
že dobrá viera bola daná, k čomu žalovaní napokon neprodukovali ani žiadne konkrétne skutkové

tvrdenia, ktoré by nepochybne nasvedčovali tomu, že žalovaní boli dobromyseľní, resp. z ktorých by
sa dalo aspoň vyvodiť, že nemali čo i len najmenšiu pochybnosť o tom, že nadobudnutie stodoly do
ich vlastníctva sa deje v súlade s právom. Podľa názoru súdu by v danej veci nebolo spravodlivé, aby
z dôvodu protiprávneho stavu, ktorý vedome nastolil právny predchodca žalovaných, došlo k odňatiu
vlastníctva stodoly ako príslušenstva osobám, ktoré vlastnia aj rodinný dom, ku ktorému táto stodola

mnohé desaťročia patrila. Naproti tomu, žalovaní sa chopili držby stodoly len v roku 2017 (na základe
neplatnej kúpnej zmluvy) a už v roku 2018 bola podaná žaloba, a teda nejde o prípad, kedy po veľmi
dlhej dobe sa zrazu nadobúdateľ dozvie, že niečo, čo dlhodobo užíva, nie je jeho. Napokon, v konaní
žalobcovia tvrdili a nebolo toto tvrdenie rozporované, že žalovaní ani stodolu pred podaním žaloby
(narozdiel od žalobcov) nijako neužívali, a teda nevyužívali v celom rozsahu ani oprávnenie vlastníka k

nej.Nebolotiežrozporovanétvrdenie,žežalovaníjudokoncazačaliupravovaťaž popodanížaloby,teda
v čase, kedy ani oni sami si nemohli byť istí svojím vlastníctvom k nej a kedy je nanajvýš žiaduce, aby
sa predmet sporu zachoval v rovnakom stave až do definitívneho vyriešenia sporu o jej vlastníctvo, a
teda nekonali za takéhoto stavu ako rozumní hospodári. Za takto zisteného stavu by sa súdu ani nejaviloako spravodlivé, aby súd čo i len teoreticky dával prednosť dobrej viere žalovaných a uprednostnil ich
spoľah v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností ohľadom osoby, ktorá im stodolu predala.

39. Pre úplnosť súd k námietkam, ktoré v konaní boli vznesené uvádza nasledovné: Ak žalovaní
poukazovali na akúsi bližšie neurčenú dohodu o užívaní stodoly medzi bratmi W. a C. D. po tom, čo
bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 08.05.1969, súd uvádza, že odhliadnuc od toho, že ani nie je jasné,
akú dohodu a s akým konkrétnym obsahom mali žalovaní namysli, akákoľvek dohoda o užívaní stodoly
medzi nimi by nemala vplyv na určenie vlastníka k nej. Nepochybne bolo zistené, že ak aj po dohode

bratov užíval stodolu aj nevlastník C., užíval ju s vedomím, že táto mu nepatrí, ako to potvrdila jeho
manželka. Takéto užívanie cudzej veci s vedomím, že ide o cudziu vec, ako už bolo vyššie opísané,
by nebolo ani základom pre konštatovanie vydržania spornej stavby C.. Ak tiež poukazovali na užívanie
stavby manželmi S., užívanie stodoly týmito osobami síce pravdivé je, ale súčasne bolo zistené, že
títo manželia užívali rodinný dom a stodolu ako zamestnanci kameňolomov (ako služobný byt) a neboli
vlastníkom predmetných stavieb. Prenechanie užívania stavieb ich vlastníkom (kameňolomami) inej

osobejelenprejavomoprávneniavlastníkaužívaťpredmetsvojhovlastníctvabuďsám,aleboprenechať
jeho užívanie inému, a preto ani tento faktický úkon sám osebe nepozbavil vlastníka vlastníctva k
spornej nehnuteľnosti. Námietky týkajúce sa pričlenenia spornej stodoly súp.č. XXX ku konkrétnym
pozemkom v rozdielnom čase, tiež záver súdu nemôžu zmeniť. Samotná skutočnosť, na ktorej parcele
stodola stála a stojí a ako sa vyvíjali právne vzťahy k pozemku pod stodolou, nie sú relevantné pre

posúdenie vlastníctva stavby, a jej právny osud sa musí posudzovať nezávisle na vzťahoch pozemku
pod ňou (pozemok pod ňou ani nie je predmetom sporu). Od roku 1951 na území SR platí zásada, že
stavba nie je súčasť pozemku, a preto nie je vylúčené, že dispozície so stavbou a pozemkom pod ňom sa
nekopírujú. Nebolo preto ani možné vyvodzovať vlastníctvo k stodole od vlastníctva k pozemku pod ňou,
resp. od pričlenenia stodoly ku konkrétnemu pozemku a na uvedené sa súd preto ani nezameriaval.

Posudzoval primárne právne úkony, ktorými sa v čase nakladalo so spornou stodolou a tieto posúdil
tak, ako vyššie zdôvodnil. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj posúdil spornú stodolu súp.č. XXX . nie
ako príslušenstvo rodinného domu súp.č. XXX (na ktorom posúdení súd však zotrváva a poukazuje na
úvahy, ktoré ho viedli k posúdenie stodoly ako príslušenstva), ale posúdil by ju ako jeho súčasť, na
závere o tom, že stodola nepatrí žalovaným, by to nič nezmenilo. Totiž, v takom prípade by sa stodola už

vôbec v prevodných zmluvách zo dňa 02.06.1975 a zo dňa 15.07.2010 nemusela uvádzať a stačilo by,
aby ako predmet prevodu bol vyjadrený rodinný dom. Bez potreby ďalšej špecifikácie by sa tak prevádzal
týmito zmluvami dom a automaticky aj jeho súčasť- stodola (keďže by šlo len o 1 vec v právnom zmysle
slova), a teda nároky na vyjadrenie vôle prevodcu v týchto zmluvách by tak boli ešte benevolentnejšie,
ako v prípade, ak sa stodola posúdi ako príslušenstvo rodinného domu (kde vôľa previesť príslušenstvo

musí byť vymedzená výslovne). Ani v takom prípade by teda vlastnícke právo nesvedčalo žalovaným,
pretože by ani tak nemohli odvodzovať vlastnícke právo k stodole od svojich právnych predchodcov,
ktorí ju platne nevlastnili.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého Súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa
vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobcovia boli úspešní v celom rozsahu, keďže súd ich
žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto majú voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaní sa domáhali aplikácie

§ 257 CSP s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými mal byť fakt, že obe
strany sa domnievali, že stodola je predmetom ich kúpy a nemali vedomosť o spornosti vlastníctva, keď
súčasne pred nimi užívali stodolu viaceré osoby, čo bolo mätúce a nevedeli ustáliť, kto je vlastníkom
stodoly. Súd sa s týmto nestotožnil. Žalovaní za dôvody hodné osobitného zreteľa považovali prakticky
skutočnosť, že obe strany mali stodolu za svoje vlastníctvo a nevedeli ustáliť, kto je jej vlastníkom

vzhľadom na nejasné užívacie vzťahy. Takáto okolnosť však nie je výnimočná a sprevádza spory o
vlastníctvo k nehnuteľnostiam prakticky vždy. To, že sa obe strane považujú za vlastníkov predmetu
sporu, je základ sporu samotného. Ak by jedna zo strán uznala, že nie je vlastníkom predmetu sporu, tak
by zrejme konanie na súde nebolo nutné ani viesť. To, že skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre ustálenie
vlastníckeho práva, sú na prvý pohľad zúčastneným nejasné a vyžadujú si dokazovanie, tiež nie je pre v

civilnom sporovom konaní výnimočná okolnosť, najmä ak sa jedná o nehnuteľnosť postavenú dávnejšie
s dlhším „právnym osudom“. Tento spor sa čo do jeho predmetu, priebehu, procesnej situácie ničím
nelíši od iných obdobných sporov o určenie vlastníckeho práva a ani zúčastnené subjekty nie sú ničím
špecifické. Ani správanie niektorej zo strán počas sporu sa nevymykalo rámcu bežného sporu, kedystrany riadne so súdom spolupracovali, zúčastňovali sa konaní, plnili si svoju povinnosť tvrdiť rozhodné
skutočnosti aj na ich preukázanie produkovali dôkazy, a preto niet dôvodu úspešnú stranu sporu
sankcionovať nepriznaním náhrady trov konania, keď na domoženie sa vlastníckeho práva dôvodne

iniciovala súdne konanie, v ktorom riadne pokračovala. Žalovaní boli síce v pozícii, že im nevlastník
prevádzal vec, ktorú nemal, ale ako už bolo odôvodnené, ich prípadnej dobromyseľnosti súd prednosť
dať nemohol. Napokon žalovaní majú nástroje, ako odčiniť prípadnú ujmu, ktorá im vznikla v dôsledku
neplatnostiscudzovacejzmluvytýkajúcejsaspornejstodoly. Pretopodľanázorusúduniejespravodlivé,
aby v tomto spore neboli žalovaní ako neúspešní zaviazaní na náhradu trov konania úspešnej strane

sporu, ktorá žalobu podala dôvodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.