Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 12, 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3P/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520201715
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:3520201715.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou vo veci rozvodu manželstva

navrhovateľky H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom L. XX a
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov H. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L., zväzok X, ročník XXXX, strana
XX, por. č. X, r o z v á d z a .

II. Maloletá E. A., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. E. zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať mesačne na výživu mal. E. sumou 120,- Eur, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Na žiadosť rodičov sa stretávanie otca s mal. E. n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podaným návrhom požadovala, aby súd jej manželstvo rozviedol a zároveň aby
rozhodoloúpraveprávapovinnostíkmaloletémudieťaťupochádzajúcemuztohtomanželstva.Vnávrhu
uviedla, že príčinou rozvratu manželstva je alkoholizmus a nevera manžela. Spočiatku navrhla zveriť
maloletú E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, potom ako bol manžel vzatý do väzby z
dôvodu napadnutia navrhovateľky požadovala zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti s tým,
aby otcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu mal. E. sumou 120,- eur mesačne. Stretávanie otca

s dcérou navrhla neupravovať, uviedla že na tomto sa rodičia vedia dohodnúť a za predpokladu, že otec
sa bude vyhýbať alkoholu a pôjde sa liečiť, nebude dcére brániť stretávať sa s ním.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Súhlasil aj so zverením spoločného
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s požadovanou výškou výživného 150,- eur mesačne aj s tým,
aby súd stretávanie sa otca s mal. E. neupravoval.

3. Kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby bola mal. E. zverená so osobnej starostlivosti matky, otcovi
uložená povinnosť prispievať na výživné sumou 120,- eur mesačne a s tým, aby súd styk otca s mal.
E. neupravoval.4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámením sobášneho
listu, rodného listu mal. E., potvrdenia o spoločnom pobyte manželov, potvrdení o príjme rodičov,
oboznámením správ kolízneho opatrovníka a lekárskych správ ohľadom zdravotného stavu maloletej.

Takto zistil nasledovný skutkový stav:

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom v L., zapísané je v knihe
manželstiev vo zväzku X, roč. XXXX, na strane XX, pod por. č. X. Obaja manželia sú slovenskí štátni
občania, u oboch išlo o prvé manželstvo. Ešte pred uzavretím manželstva sa rodičom narodila maloletá

E., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v L..

6. Manželka navrhovateľa na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že pred uzavretím manželstva s
manželom chodili spolu tri roky. Narodila sa im dcéra, keď mala asi 9 mesiacov tak sa vzali. Manžel pil
už pred svadbou, ale najprv v takej obvyklej miere. Zlom nastal, keď sa musela vrátiť práce a on ostal s
malou na materskej, pretože toto bolo pre rodinu výhodnejšie, keďže mala vyšší zárobok. Vtedy začal

manžel piť intenzívnejšie a zle na neho vplývala aj sociálna izolácia. Liečenie odmietal, opakovane sa
sám pokúšal prestať piť avšak vždy neúspešne. Kvôli alkoholu prišiel aj o prácu, začal vytvárať dlhy,
pod vplyvom alkoholu opakovane šoféroval. Potom ako bol navrhovateľke neverný, sa manželia dohodli,
že spolu ostanú formálne žiť kvôli dieťaťu, ale vzájomná dôvera medzi nimi sa naštrbila. Potom ako
ju fyzicky napadol privolala políciu a manžel bol vzatý do väzby. Jeho vzťah s dcérou bol spočiatku

pekný, ale v dôsledku alkoholu ju začal zanedbávať. Mal. E. má vzhľadom k veku primerané výdavky, má
zhoršený zdravotný stav je sledovaná u psychológa, psychiatra a logopéda. Od septembra nastupuje
do prvého ročníka základnej školy.

7. Manžel navrhovateľky sa v čase výsluchu sa nachádzal vo väzbe, výsluch bol zrealizovaný cestou

dožiadaného súdu. Manžel navrhovateľky uviedol, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí. Ohľadom
výšky výživného poukázal na skutočnosť, že vo väzbe nemá žiaden príjem, po prepustení z väzby bude
nezamestnaný a plánuje nastúpiť na liečenie. Príčinu rozvratu manželstva rovnako ako manželka videl
vo svojej závislosti na alkohole. Neveru poprel. Uviedol, že momentálne je nezamestnaný, príčinou
ukončenia pracovného pomeru bolo jeho vzatie do väzby. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že

vlastní rodinný dom, ktorý má v BSM. Spolu s manželkou majú hypotéku v celkovej výške 60-63.000,-
eur, túto v súčasnosti spláca manželka, on spláca spotrebný úver s výškou splátky 70,- eur, ktorého
celkovú výšku nevie uviesť.

8. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý

možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť od mája tohto
roka, kedy bol manžel vzatý do väzby po fyzickom napadnutí navrhovateľky. Potom ako bol z väzby
prepustený bol mu uložený zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na súdom určenú vzdialenosť. Manželia
však už počas spolužitia finančne spolu nehospodárili a intímne sa niekoľko rokov nestýkali. Manželské
vzťahy sú narušené tak, že manželstvo si už neplní svoje spoločenské poslanie a niet predpokladu, že

by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia. Takýto manželský zväzok nie je zväzkom, v ktorom
manželiažijúvovzájomnejzhode,citovomzblížení,poskytujúsinavzájompomocapodporu.Súddospel
k záveru, že jednoznačnou príčinou rozvratu manželstva bol alkoholizmus manžela navrhovateľky. Z
uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.13. Podľa § 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

14. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno dieťa, mal. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude od
septembra tohto roku žiačkou prvého ročníka základnej školy. Má zhoršený zdravotný stav. Je sledovaná
u psychológa, psychiatra a logopéda. Matka jej platí mesačne poistenie vo výške 27,50 eur, inak má
výdavky na starostlivosť primerané dieťaťu jej veku.

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa

použijú primerane.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode;
to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

23.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.26. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Maloletáje t.č. od5/2021vovýlučnej starostlivostimatky.Sociálnymšetrením,ktorébolovykonané

v mieste bydliska matky kolíznym opatrovníkom neboli v starostlivosti matky zistené žiadne nedostatky.
Matka má vytvorené všetky materiálne predpoklady na starostlivosť o maloletú, žije s ňou v rodinnom
dome ktorý bol do 5/2021 miestom spolužitia celej rodiny. S osobnou starostlivosťou matke z dôvodu
pracovnej vyťaženosti pomáhajú manželovi rodičia. Manžel navrhovateľky ako aj kolízny opatrovník so
zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasili. Z tohto dôvodu súd rozhodol o zverení
maloletej do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode s tým, že zákonnými zástupcom maloletej

oprávnenými na jej zastupovanie a spravovanie jej majetku ostávajú obaja rodičia.

28. Rozsah stretávania sa otca s maloletou súd na žiadosť oboch rodičov neupravoval, nakoľko obaja
rodičia zhodne deklarovali, že na tomto sa vedia dohodnúť. Prípadný styk otca s dcéru preto súd
ponechal na vzájomnej dohode rodičov.

29. Matka maloletej je zamestnaná ako zmenová majsterka v spoločnosti Hella Slovakia, s.r.o. a jej
priemerný mesačný netto príjem je 1.695,- eur iný príjem nemá, poberá rodinné prídavky. S maloletou
v súčasnosti žije v dome patriacom do nevyporiadaného BSM. Zo svojho príjmu hradí hypotekárny úver
vo výške 200,- eur, úver na stavebné úpravy 245,- eur, úver na auto 204,- eur, elektriku 123,- eur, životné

poistenie 47,50 eur, poistenie dcéry 27,50 eur, telefón 27,- eur.

30. Otec maloletej je aktuálne nezamestnaný. Pred vzatím do väzby pracoval v spoločnosti Bidfood
Slovakia, s.r.o. kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 780,- eur. Otec bol od mája do júla tohto
roku vo vyšetrovacej väzbe. Aktuálne žije v domácnosti so svojimi rodičmi, v rodinnom dome, ktorý je

vo vlastníctve rodičov.

31. Obaja rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

32. Otec maloletého dieťaťa bol v čase predchádzajúcom vzatiu do väzby zamestnaný a jeho priemerný

čistý mesačný zárobok predstavoval sumu cca 780,-eur. Aj keď v súčasnosti otec nemá žiaden príjem,
súd pri určení výšky výživného vychádzal z tzv. princípu potencionality. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza
z potencionálneho príjmu otca, t. j. príjmu, ktorý by dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ otec nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k
maloletémudieťaťu,jepovinnosťousúduskúmaťdôvodytakéhotostavu.Posúdenímokolnostínastrane

otca súd dospel k záveru, že tento sa svojím vlastným správaním pripravil o možnosť príjmu, keďže
pred vzatím do väzby bol riadne zamestnaný. Túto skutočnosť, ale nie je možné pričítať na ťarchu
dieťaťa, ktoré je plne odkázané na poskytovanie rodičovskej starostlivosti. Z týchto dôvodov súd s
poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní pomerov otca vychádzal z
jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by riadne pracoval. Stanovenú

výšku výživného v sume 120,- eur, preto súd považoval za výživné, ktoré na jednej strane zodpovedá
potrebám maloletého dieťaťa a na druhej strane je súd je toho názoru, že v súčasnosti by otec, v prípade,
že by riadne pracoval mohol dosiahnuť minimálne rovnaký príjem t.j. 780,- eur, ktorý by mu umožnil platiť
výživné pre maloleté dieťa v súdom určenej výške pričom stratu zamestnania si privodil sám obvinením
z úmyselnej násilnej trestnej činnosti.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. v spojení s § 57 C.m.p., pretože ani jeden
z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa tohto práva vzdal. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)

kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému matričnému úradu, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.