Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917207249
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6917207249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

JaroslavaGallaaJUDr.KlaudieKoskovej,vprávnejvecižalobcu:I.B.(pôvodneI.R.),nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. I. Z., X. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Michal Matala, advokát so sídlom Lučenec, Martina
Rázusa 19, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Bratislava,
Dostojevského rad 4, o zaplatenie sumy 44.982,81 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 21. 11. 2019, č. k.: 14C/17/2017-308, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV.,V. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal pôvodne zaplatenia 44.982,81 EUR s príslušenstvom z
toho dôvodu, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu dňa 16. 9. 2015, ktorou bolo dojednané
poistenie budovy - rodinného domu číslo XXXX/X na X. ulici v B. C. ako aj poistenie domácnosti. Dňa
25. 11. 2015 došlo k požiaru rodinného domu. Na základe bezodkladného oznámenia tejto poistnej
udalosti a po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaným žalobcovi zaplatil poistné plnenie v sume
1.585,04 EUR, čo predstavuje 10% celkovej výšky poistného plnenia vyčíslenej žalovaným na sumu

15.850,39 EUR. Žalovaný argumentoval tým, že poistné plnenie znížil s poukazom na čl. 15 ods. 8
Všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP) s tým, že žalobca nedodržal povinnosti týkajúce sa
požiarnej bezpečnosti v rodinnom dome. Na preukázanie výšky nároku predložil žalobca listinné dôkazy,
krycie listy. Žalobca počas konania zobral niekoľkokrát žalobu čiastočne späť, pričom súd v tomto
rozsahu konanie zastavil a predmetom konania zostal iba na rok o zaplatenie 36.389,30 EUR s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 1. 4. 2016 do zaplatenia. Okresný súd rozhodol platobným rozkazom,
voči ktorému podal odpor žalovaný.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že:
„I. Konanie sa zastavuje
- v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 44.982,81 eur od 17.03.2016
do 31.03.2016, a tiež vo výške 0,05 % ročne zo sumy 44.982,81 eur od 01.04.2016 do zaplatenia,
- a tiež v časti týkajúcej sa sumy vo výške 8.593,51 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 8.593,51 eur od 01.04.2016 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.389,30 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne od 01.04.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 62 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.IV. Žalobca a žalovaný sú povinní nahradiť znalcovi Q.. R. N. s miestom výkonu znaleckej činnosti v
E., Ul. G. R. XX trovy prvoinštančného konania (znalečné), a to žalobca v rozsahu 19 % a žalovaný
v rozsahu 81 %, obaja do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady

trov konania (znalečného).
V. Žalobca a žalovaný sú povinní nahradiť znalcovi Q.. Q. X. s miestom výkonu znaleckej činnosti v E.
E., L. XX trovy prvoinštančného konania (znalečné), a to žalobca v rozsahu 19 % a žalovaný v rozsahu
81 %, obaja do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania
(znalečného).“

3. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom rodinného
domu. Druhým spoluvlastníkom jeho brat N. R.. Okresný súd za účelom zistenia príčiny vzniku požiaru
nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že požiar bol s najväčšou pravdepodobnosťou
spôsobený konaním fyzickej osoby, pričom nebolo vylúčené, že táto osoba pri vzniku požiaru použila
akcelerátor horenia, pričom znalec pri vyslovení záveru vychádzal aj z toho, že predmetný rodinný dom
nebolvčasepožiaruriadneuzamknutýazabezpečenýprotivstupucudzíchosôb.Zároveňvyslovilzáver,

že zistené nedostatky v elektroinštalácii rodinného domu nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru.
Technickú závadu na elektroinštalácii v objekte jednoznačne vylučuje ako možnú príčinu požiaru. Na
podporu tohto záveru svedčí aj výsluch svedka N. A. z OO PZ v B. C., ktorý uviedol, že malá bránička
bola neuzamknutá a do domu vošli cez bočné dvere, ktoré neboli uzamknuté, keď vykonávali zásah.
Žalovaný sa počas konania prikláňal k prevádzkovo technickej poruche elektroinštalácie rodinného

domu. Okresný súd vo vzťahu k prevádzkovo technickej poruche v elektroinštalácii rodinného domu
vyvodil záver, že žalovaným preferovanú príčinu vzniku požiaru nepovažuje za relevantnú, pretože táto
verziabolaznaleckýmposudkomakoajvýpoveďouznalcavylúčená.Vovzťahukprotiprávnemukonaniu
fyzickej osoby s použitím akcelerátora horenia vyslovil záver, že ani táto verzia nebola jednoznačne
preukázaná, preto právo žalobcu na zaplatenie poistného plnenia je dané. Vo vzťahu k podmienke,

a to vzťahu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009. Aplikoval ust. § 799 ods. 1, 2, 3 OZ. Súd konštatoval, že pokiaľ
aj bolo preukázané, že vstup do dvora ako aj do samotného domu bol prístupný akékoľvek cudzej
osobe, nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že príčinou vzniku požiaru bolo práve protiprávne
konanie takejto osoby. Toto nevyplynulo ani zo znaleckého posudku, pričom absentuje priamy dôkaz

o jednoznačnom vstupe cudzej fyzickej osoby do predmetného rodinného domu, ktorá založila požiar.
Vzhľadom na to, že nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním fyzickej osoby, žalovaný nepreukázal, že konkrétne vedomé porušenie povinnosti žalobcu, na
zabezpečenie vstupu do dvora a do domu malo priamy podstatný vplyv na vznik rozsahu škody. Preto
nevzniklo žalovanému právo znížiť žalobcovi poistné plnenie podľa § 799 ods. 3 OZ.

4. Vo vzťahu k výške plnenia súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, pričom je tvorený
súčtom výšky škody na rodinnom dome vyčíslenej znalcom a výšky škody na hnuteľných veciach
akceptovaných ich oboma stranami sporu a následným znížením už vyplateného poistného plnenia
37.136,74 EUR + 837,60 EUR - 1.585,04 EUR. Z dôvodu zistenej výšky primeraných nákladov na
opravurodinnéhodomuustanovilznalca,ktorývykonalodhadhodnotystavebnýchprác,ktoréprestavujú

sumu 37.136,74 EUR. Vo vzťahu k výške náhrady za poškodené hnuteľné veci prihliadol na tvrdenie
žalovaného v odpore, keď samotný žalovaný túto hodnotu vyčíslil na sumu 837,60 EUR; na súhlas
žalobcu s touto výškou náhrady ako aj na znenie § 186 ods. 2 CSP, keď súd vyšiel zo zhodných tvrdení
strán sporu. Na zistený skutkový stav následne aplikoval aj § 797 ods. 1, 2 OZ. Zároveň žalobcovi priznal
nárok na úrok z omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., § 517 ods. 1, 2 OZ.

O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní, keď aplikoval ustanovenie
§ 255 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania znalečného, ktoré neboli
kryté zloženým preddavkom. Podľa pomeru úspechu v konaní tak zaviazal strany sporu na zaplatenie
znalečného znalcom s poukazom na § 260 CSP.
5. Proti rozsudku sa odvolal včas žalovaný, a to proti výrokom II. až V. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť

tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. Ako dôvod odvolania
uviedol § 365 ods. 1 písm. h) písm. a f) CSP, teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
6. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o poistnom plnení žalovaný prihliadal na to, že v uznesení

Obvodného oddelenia PZ v B. C. zo dňa 31. 12. 2015 bolo skonštatované, že nie je možné dokázať
úmyselné konanie akejkoľvek osoby v súvislosti so vznikom požiaru a vzhľadom na vysoké termické
poškodenie rozvodu elektrickej inštalácie v obytnej miestnosti, kde s najväčšou pravdepodobnosťou
vypukol požiar, nie je možné úplne vylúčiť prevádzkovo technickú poruchu elektrickej inštalácie. V tomtouznesení je tiež uvedené, že išlo o štvrtý požiar v poistenom rodinnom dome, pričom dva z nich mali
byť spôsobené skratom v elektroinštalácii a napriek tomu nebola vykonaná náprava, resp. vykonaná
odborná revízia na elektroinštalácii, ale boli vykonané len drobné úpravy po požiari v januári 2015,o

ktorých neexistuje žiadny písomný záznam.
7. Taktiež prihliadal na správu o požiari zo dňa 18. 3. 2016 vypracovanú Okresným riaditeľstvom
hasičského a záchranného zboru v B. C., z ktorého vyplynulo, že pravdepodobne došlo k prevádzkovo
technickej poruche v elektrickej inštalácii v dôsledku zvýšeného prechodového odporu a následne ku
skratu, ktorý mohol byť príčinou vzniku požiaru.

8. Podľa vyjadrenia firmy KGBG, s. r. o., zo dňa 13. 4. 2015 vyplynulo, že požiarom vznikli poruchy na
elektroinštalácii, ktoré boli zapríčinené priamym pôsobením ohňa a spalín, ale aj následnou agresivitou
chemických zlúčenín (HCL, PCB, dechty), na vybavenie tejto domácnosti. Je preto nutné z hľadiska
ďalšiehobezproblémovéhovyužívaniaelektrickýchzariadenívykonaťopravy,výmenyanáslednéúkony,
ktoré sú podrobne vyšpecifikované v rozpočte zo dňa 11. 3. 2015. Podľa názoru žalovaného žalobca sa
neriadil týmto odborným stanoviskom po prvom požiari a nedbal na to, aby poistná udalosť nenastala,

nedodržiaval technické normy upravujúce požiadavky požiarnej bezpečnosti, pričom neexistuje dôkaz
o odborných opravách elektrickej inštalácie. Žalobca tak vedome porušil povinnosti ustanovené v čl.
12 ods. 3 písm. g) a h) Povinnosti poistníka poisteného VPP -MD. Podľa nich počas trvania poistenia
je poistený okrem povinnosti podľa ods. 1 tohto článku povinný: g) dbať na to, aby poistná udalosť
nenastala, dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a povinnosti uvedené v týchto VPP - MD a

poistnej zmluve, h) dodržiavať technické normy upravujúce požiadavky požiarnej bezpečnosti a ďalšie
predpisy, ktoré upravujú uvedenú oblasť, dodržiavať pokyny pre prevádzku a údržbu predmetu poistenia
dané výrobcom.
9. Podľa čl. 15 ods. 8 VPP-MD Zníženie, odmietnutie a zamietnutie poistného plnenia: Poisťovateľ má
právo poistné plnenie z poistnej udalosti znížiť, ak poistník alebo poistený porušil niektorú z povinností

stanovených v čl. 12 ods. 3 písm. e) až j), m) a v čl. 12 ods. písm. a) až e) týchto VPP - MD.
10. V konaní tiež bolo preukázané, že v rokoch 2007 a 2012 mali byť v nehnuteľnosti vykonané revízie,
ktoré však vykonané neboli. Posledná správa o odbornej prehliadke pochádza z roku 2002, tzn., že ku
dňu požiaru 25. 11. 2015 neexistovala žiadna platná revízna správa.
11.PoukázaltiežnazáveryznalcaQ..R.N.,ktorýuviedol,žepožiarbolsnajväčšoupravdepodobnosťou

spôsobený konaním fyzickej osoby, nie je vylúčené, že pri vzniku požiaru použila fyzická osoba
akcelerátor horenia (benzín, riedidlo a pod.). V mieste požiariska boli objavené 2 kusy 1,5 l fliaš s
neznámou kvapalinou, pričom jedna bola otvorená bez uzáveru a prevrhnutá na keramickej podlahe.
Existenciu nádob potvrdil jeden z užívateľov domu pán X. R.. Malo ísť o benzín, ktorý mal pre vlastnú
potrebu. K okolnostiam vzniku požiaru bol vypočutý aj por. N. A. z OO PZ v B. C., ktorý uviedol, že

malá bránička a bočné vchodové dvere rodinného domu boli odomknuté. Pokiaľ ide o prevádzkovo
technickú poruchu na elektroinštalácii, túto verziu súd považoval za vylúčenú vo vzťahu k záveru
znaleckého posudku. Žalovaný sa s týmto záverom súdu nestotožňuje, pretože znalec dospel k záveru,
že s najväčšou pravdepodobnosťou bol požiar spôsobený konaním fyzickej osoby. Odpoveď znalca
nevylučuje, že príčinou požiaru nemohla byť chyba v inštalácii aj vzhľadom na vykonané dokazovanie,

pretože orgánmi činnými v trestnom konaní bolo preukázané, že s ohľadom na vysoké termické
poškodenie rozvodu elektrickej inštalácie v obytnej miestnosti, kde s najväčšou pravdepodobnosťou
vypukol požiar, nie je možné úplne vylúčiť prevádzkovo technickú poruchu elektrickej inštalácie. Preto
žalovaný vzhľadom na tento záver argumentuje, že vysokým termickým pôsobením došlo k poškodeniu
elektroinštalácie v takom rozsahu, že nebolo možné riadne preskúmať, či príčinou požiaru nebola práve

chyba v elektroinštalácii. Súd automaticky z dokazovania vylúčil možnosť poruchy v elektroinštalácii,
ktorú s ohľadom na zničenú elektroinštaláciu nie je možné vylúčiť, čo však zo žiadnych okolností aj
s ohľadom na ďalšie dôkazy o zanedbaní opravy elektroinštalácie nemôže byť na ťarchu žalovaného.
Napriek tomu, že súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením znalca, ktorý uviedol že s najväčšou
pravdepodobnosťou išlo o protiprávne konanie fyzickej osoby s použitím akcelerátora horenia, tak súd

dospel k záveru, že táto verzia nebola jednoznačne preukázaná a preto právo žalobcu na doplatenie
poistného plnenia je dané v celom rozsahu.
12. Súd pri svojej úvahe úplne opomína, že s ohľadom na vysoké termické poškodenie rozvodu
elektrickej inštalácie v obytnej miestnosti, kde s najväčšou pravdepodobnosťou vypukol požiar, nie je
možné úplne vylúčiť prevádzkovo technickú poruchu elektrickej inštalácie, čo bolo preukázané orgánmi

činnými v trestnom konaní.
13. V rámci šetrenia počas likvidácie poistnej udalosti bolo z vykonaného dokazovania, najmä s
poukazom na správu o požiari zo dňa 18. 3. 2016 vypracovanú Okresným riaditeľstvom hasičského a
záchranného zboru v B. C. preukázané, že pravdepodobne došlo k prevádzkovo technickej poruchev elektrickej inštalácii v dôsledku zvýšeného prechodového odporu a následne ku skratu, ktorý mohol
byť príčinou vzniku požiaru. Bolo preukázané, že neboli vykonávané potrebné revízie v zmysle
príslušných právnych predpisov, pričom žalobca neprijal ani dostatočné opatrenia na vykonanie nápravy

po predchádzajúcich troch požiaroch, z ktorých dva boli zapríčinené práve chybnou elektroinštaláciu.
14. Poukázal taktiež na ustanovenie § 415 OZ ako aj § 14 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 314/2001 Z.
z. o ochrane pred požiarmi. Súd ust. § 415 OZ vôbec neaplikoval. Podľa názoru žalovaného žiadna iná
možná príčina požiaru nebola pri vyšetrovaní ani len predpokladaná, ako vyššie uvedené dve možnosti,
a to buď porucha elektroinštalácie alebo protiprávne konanie fyzickej osoby. Súd sa nezaoberal otázkou

zníženia plnenia, povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť nehnuteľnosť a prijať opatrenia, aby predišiel
vzniku požiaru. S námietkou žalovaného, že v zmysle čl. 14 ods. 5 VPP môže žalobca uplatňovať nárok
len na výšku poistného plnenia, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, sa súd v odôvodnení
vôbec nezaoberal a poskytol plnenie v celom rozsahu.
15. V replike žalovaný zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní.
16. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne

správny, preto ho žiadal potvrdiť. Po oboznámení sa s odvolaním žalovaného dospel k záveru, že
tento neuviedol v odôvodnení žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a
vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa všetkými dôvodmi uvedenými
v odvolaní dostatočne v rozhodnutí vysporiadal, pričom jasne uviedol, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu,

že právo žalobcu na zaplatenie poistného plnenia vo zvyšnej časti je dané. Výška poistného plnenia
bola určená znaleckým dokazovaním.
17. Žalobca popiera, že by nedbal na to, aby poistná udalosť nenastala a nedodržiaval technické normy
upravujúce požiadavky požiarnej bezpečnosti a ďalšie predpisy, ktoré upravujú túto oblasť. Opätovne
tvrdí, že vedome neporušil žiadnu povinnosť dohodnutú v poistnej zmluve, resp. vyplývajúcu z právnych

predpisov. Poukázal na stanovisko spoločnosti KGBG s.r.o. zo dňa 22. 3. 2016, ktoré potvrdilo, že
stav elektroinštalácie bol vyhovujúci a spôsobilý prevádzky. Ostatné elektrické okruhy na II. NP neboli
pripojené.
18. Podľa jeho názoru aj po znaleckom dokazovaní nebola zistená presná príčina požiaru. Súdny znalec
Q.. R. N. určil, že požiar, ktorý vznikol na II. NP v detskej izbe, bol s najväčšou pravdepodobnosťou

spôsobený konaním fyzickej osoby. Pretože nebol zistený presne iniciátor vzniku požiaru, podľa názoru
žalobcu nemôžu byť splnené zákonné podmienky na zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 OZ.
Popiera, že by nedbal na to, aby poistná udalosť nenastala a nedodržiaval technické normy. Revízne
správy a dokumenty, ktoré uvádza súdny znalec ako nedodané, nebolo možné dodať z dôvodu ich
zničenia v dôsledku predchádzajúceho požiaru, resp. došlo k strate týchto dokumentov ešte počas ich

držby predchádzajúcim vlastníkom - starým otcom žalobcu. Žalobcovi sa v spolupráci so stavebným
úradom v B. C. podarilo získať aspoň niektoré materiály, ktoré boli súdnemu znalcovi poskytnuté. Pokiaľ
ide o záver súdneho znalca, že objekt domu nebol zabezpečený uzamknutím, ide len o jeho domnienku.
Žalobca popiera toto tvrdenie a považuje ho za rozporné, pretože na typ dverí použitých na poistnom
dome (maďarská výroba s bezpečnostným zatváraním) existuje množstvo rovnakých súborov kľúčov, a

teda zo samotnej skutočnosti, že nedošlo k poškodeniu zámkov, nemožno automaticky dôjsť k záveru,
že objekt nebol riadne zabezpečený uzamknutím. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka N.. X.
R., ktorý na pojednávaní uviedol, že dňa 25. 11. 2015 bol po jeho odchode zámok na bráne rodinného
domu riadne uzamknutý a taktiež bol zamknutý aj garážový vchod domu, ktorý zamykal osobne. Taktiež
bol uzamknutý aj druhý vchod do domu.

19. Stotožnil sa so záverom súdu, že nebola preukázaná zo strany žalovaného priama príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a protiprávnym konaním fyzickej osoby.
20. V súvislosti s ustanovením čl. 14 ods. 5 VPP vyslovil názor, že žalobca má nárok na celé poistné
plnenie. Dôvodom je to, že v poistnej zmluve je uvedený ako poistený žalobca. Z tohto dôvodu má nárok
na výšku poistného plnenia zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu a zároveň, keďže druhý

podielový spoluvlastník nie je v poistnej zmluve uvedený ako poistený, má nárok aj na zvyšnú (druhú)
časť poistného plnenia. Pretože v zmysle druhej vety čl. 14 ods. 5 VPP ak nie sú v poistnej zmluve
uvedení ako poistení všetci spoluvlastníci, poisťovateľ zvyšnú časť poistného plnenia vyplatí poistenému
spoluvlastníkovi (t. j. žalobcovi) uvedenému v poistnej zmluve.
21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na riadne zistenom skutkovom stave, pričom v odôvodnení
rozhodnutiauviedolpodstatnédôvodysvojhorozhodnutia,keďvychádzalzozistenýchskutočností,ktoré
tvoria základ pre jeho rozhodnutie tak po skutkovej stránke ako aj pri aplikácii relevantných právnych
noriem. Skutočnosť, že okresný súd sa nevenoval všetkým argumentom, ktoré žalovaný uvádza v
odvolaní, neznamená, že tieto by boli schopné ovplyvniť výsledok rozhodnutia, ktoré je založené na

silnejších argumentoch a skutkových zisteniach, ktoré vyplývajú z vykonaného znaleckého dokazovania.
24. Žalovaný okrem iného poukazuje na to, že v dome boli viaceré požiare. Toto tvrdenie budí dojem,
akoby skutočne došlo v minulosti k rozsiahlym požiarom, pričom v konaní bolo zistené, že nešlo priamo v
dvoch prípadoch o požiar, ktorý mal svoju podstatu v elektroinštalácii domu, ale len poruchy elektrických
spotrebičov, a to hriankovača a chladničky. Požiar vzniknutý od adventného venca nemožno považovať
sa požiar z dôvodu nevyhovujúcej elektroinštalácie, naviac, tento sa nerozšíril a bol uhasený bez zásahu

požiarnikov.
25. V uznesení Obvodného oddelenia Policajného zboru v B. C. súd dňa 31. 12. 2015 je uvedený dôvod
vzniku požiaru možná prevádzkovo - technická porucha na elektroinštalácii, pričom tento záver je len
domnienkou, z tejto správy vyplýva, že napriek predchádzajúcim požiarom žalobca nevykonal potrebné
odborné opravy a revíziu, pričom toto tvrdenie nevyplýva z vykonaného dokazovania, dokonca nie je

v tomto prípade ani dostatočne preukázané, že dané požiare mali príčinou v elektroinštalácii a nie z
dôvodu chybného elektrospotrebiča, napr. chladničky. Z uznesenia vyplýva aj zistenie (str. 5), že nie je
možné vylúčiť, že v objekte došlo k pohybu neznámej osoby, ktorá mohla spôsobiť požiar, túto verziu
sa však nepodarilo potvrdiť ani vylúčiť. Tiež nebol identifikovaný iniciátor požiaru. Zo záveru vyplýva,
že príčinu vzniku požiaru sa vôbec nepodarilo zistiť. Takže všetky úvahy odvíjajúce sa od danej správy

sú len vyslovené možnosti.
26. Zo správy KGBG s.r.o., zo dňa 22. 3. 2016 vyplynulo, že po požiari 21. 1. 2015 po likvidácii požiaru
boli všetky elektrické okruhy nachádzajúce sa v požiarnom zasiahnutých miestnostiach (I. NP a na II.
NP) odpojené od zdroja elektrického prúdu, bola vykonaná obnova poškodených elektrických okruhov
v miestnostiach na I. NP, tieto opravené okruhy po zmeraní elektrických parametrov pripojili na zdroj

elektrického prúdu. Ostatné elektrické okruhy na II. NP na zdroj elektrického prúdu nepripájali, pretože
to bolo plánované až po ich oprave a následnej celkovej revízii elektroinštalácie a elektrických zariadení
rodinného domu. Stav elektrickej inštalácie rekonštruovaných priestorov bol vyhovujúci a spôsobilý na
prevádzkovanie.
27. Aj zo správy o požiari Okresného riaditeľstva HaZZ v B. C. zo dňa 18. 3. 2016 vyplýva, že

ide len o pravdepodobnosť vo vzťahu k technickej poruche v elektroinštalácii v dôsledku zvýšeného
prechodového odporu a následnému skratu. Ide len o domnienku a pravdepodobnosť, pričom táto
skutočnosť nebola nijako preukázaná, pričom správne žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na
to, že elektrické okruhy na II. NP neboli pripojené, pričom poukazuje na vykonaný dôkaz, stanovisko
spoločnosti KGBG s.r.o., zo dňa 22. 3. 2016. V konaní nebolo preukázané, že by toto zistenie bolo

nesprávne.Potompredpokladozvýšeníprechodovéhoodporučivznikupožiaruzdôvodunedostatočnej
elektroinštalácievyplývajúcizvyššieuvedenýchdvochsprávnemožnopovažovaťzarozhodujúci,keďže
idelenodomnienku.Pokiaľbytátodomnienkaplatila,muselobybyťpreukázané,žeII.NPbolopripojené
k elektrickému prúdu, teda bolo v čase vzniku požiaru pod napätím. Pokiaľ by tomu nebolo tak, požiar by
nemoholvzniknúťzoskratu.Muselbybyťpripojenýajnejakýelektrospotrebič,ktoréreálne"zoskratoval",

prípadne zapnutý zdroj tepla. Toto preukázané nebolo.
28. Okresný súd vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, pretože na základe dovtedajších
vykonaných dôkazov nebolo jednoznačné, čo mohlo byť príčinou požiaru, pričom vždy išlo iba o nejakú
teoretickú možnosť, ktorá reálne existovala, avšak nebola preukázaná. Súd pri rozhodovaní vyšiel
zo záverov znalca, ktorý konštatoval, že poruchu na elektroinštalácii rodinného domu ako žalovaným

preferovanú príčinu vzniku požiaru vylučuje. Žalovaný neposkytol žiadny iný "lepší" dôkaz, ktorý by tento
záver vyvrátil. Aj znalec vychádzal len z predpokladu, že mohlo dôjsť k podpáleniu inou fyzickou osobou,
čo však tiež nebolo preukázané, ide len o domnienku. Predpoklad, že by sám žalobca nehnuteľnosť
zapálil, je minimálna. To, že boli nájdené fľaše s benzínom, bolo potvrdené aj výpoveďou svedka, ktorý
benzínmaluloženývdomeakopalivodokosačky.Pristarostlivostiorodinnýdomjevcelkubežné,abysa

takáto okolnosť vyskytla. Predmetné fľaše neboli nájdené na II. NP v ohnisku vzniku požiaru. Vzhľadom
na to, že jedna fľaša bola otvorená, znalec usúdil, že táto mohla byť použitá inou osobou na založenie
požiaru. Nie je však vylúčené ani to, že táto fľaša mohla byť nesprávne zaskrutkovaná a mohla byť
prevrhnutá živočíchom (myš, potkan). Daná úvaha je teoretická, ale možná. Z vykonaného dokazovanianevyplynulo, a ani žalovaný neponúkol iný dôkaz na skutočnosť, že by požiar bol jednoznačne založený
pomocou akcelerátora, hoci daná skutočnosť by mohla byť technicky zistiteľná. Takýto dôkaz však
nebolo navrhnutý ani doložený.

29. Súd vyšiel zo záveru, že aj keď bolo preukázané, že vstup do dvora ako aj do domu bol prístupný
prípadne inej cudzej osobe, nebolo preukázané, že príčinou vzniku požiaru bolo práve konanie takejto
osoby. Odvolací súd dopĺňa, že tento záver vyplýva z vykonaného dokazovania výsluchom svedka A.,
ktorý je pravdivý, neznamená však, že pred vznikom požiaru bránička prípadne vchod do domu neboli
riadne uzamknuté, na čo poukazuje žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, keď odkazuje na výpoveď svedka

N.. X. R.. Nie je vylúčené, že prípadná cudzia osoba mohla bez poškodenia otvoriť zámok a po opustení
priestoru domu (ak by založil požiar) by nemal dôvod tieto priestory zamykať. odvolací súd sa stotožňuje
so záverom, že nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním fyzickej osoby.
30. V odvolaní žalovaný poukazuje na skutočnosť, že neboli vykonané potrebné revízie podľa právnych
predpisov, zákona č. 314/2001 Z. z.. Porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona žalovaný v liste

zo 16. 3. 2016 nijako konkrétne neuviedol ani nekonkretizoval, ani na tento zákon konkrétne neodkázal.
Zníženie poistného plnenie uplatnil na základe Všeobecných poistných podmienok čl. 15 bod 8, kde
žalobcanemaldodržaťpovinnostistanovenévčl.12ods.3.bodd)abodh).Všeobecneuviedollento,že
poistník nedodržiaval technické normy upravujúce požiadavky požiarnej bezpečnosti a ďalšie predpisy,
ktoré upravujú uvedenú oblasť, avšak tieto konkrétne neuviedol.

31. Zo znaleckého dokazovania vykonaného Q.. R. N. (strana 18) jednoznačne vyplynulo, že v
elektrickom vypínači neboli zistené žiadne stopy po skrate, taktiež ani dvojzásuvke, resp. stopy po
zvýšenom elektrickom prechodovom odpore na skrutkových spojoch. Ďalšia zásuvka, ktorou mala byť
napájaná nočná lampa, bola zapojená na elektrickú tiež podľa platných noriem. Ani tu neboli zistené
stopy po elektrickom skrate a po zvýšenom elektrickom prechodovom odpore, ktoré by mohli spôsobiť

uvedený požiar. Záver znalca vo vzťahu k možnej príčine požiaru z dôvodu zlej elektroinštalácie bol teda
podložený konkrétnymi zisteniami, ktoré vyvrátili domnienky vyplývajúce zo žalovaným zdôrazňovaných
dôkazov o vzniku požiaru následkom skratu. To, že žalovaný poukazuje na nepredložené revízne správy,
nemožno považovať za rozhodný dôkaz, keďže táto skutočnosť nie je v príčinnej súvislosti so vznikom
požiaru vzhľadom na závery znaleckého dokazovania ale aj správu KGBG s.r.o.. Pokiaľ v odvolaní

poukazuje žalovaný na to, že súd neaplikoval ust. § 415 OZ a ustanovenia zák. čl. 314/2001 Z. z.,
neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenie a v akej súvislosti malo byť použité. Ust. § 14 citovaného
zákona ukladá povinnosti fyzickým osobám. Bližšie tieto povinnosti upravuje vyhl. č. 508/2009 Z. z..
Znalec v posudku zohľadňoval obidve právne normy. Prípadné samotné porušenie danej normy v
konkrétnosti nemusí znamenať dôvod na zníženie plnenia, ak nie je v bezprostrednej príčinnej súvislosti

so vzniknutou škodou. Ak bolo preukázané, že zásuvky boli zapojené v súlade s STN a neboli zistené
následky skratu, nemožno dospieť k záveru, že požiar vznikol z dôvodu vadnej elektroinštalácie.
32. Žalovaný vytýka súdu, že neaplikoval ust. 415 OZ, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ustanovenie §
415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem

laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu
majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj
inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením
povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky.

33. Akbolaporušenákonkrétnapovinnosťustanovenávtýchtoustanoveniach,použijúsapredovšetkým
zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Na rozhodovaný prípad sa
vzťahujú iné, konkrétne ustanovenia, ktoré boli pri rozhodovaní aj aplikované. Nemožno vchádzať z
predpokladu, že ak došlo k požiaru, určite žalobca niečo porušil.
34. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že neboli splnené podmienky pre zníženie plnenia

podľa čl. 15 ods. 8 VPP, keď podľa čl. 12 ods. 1 písm. d) nebolo preukázané, že žalobca neudržiaval
predmety poistenia v dobrom stave a že by podľa písmena h) nedodržiaval technické normy upravujúcej
požiadavkypožiarnejbezpečnosti,čobolopreukázanéznaleckýmdokazovaním.Zásuvkyvdetskejizbe,
kde vznikol požiar, ako aj vypínač boli riadne nainštalované a nebolo zistené tvrdenie o ich zoskratovaní,
naviac, nebolo ani preukázané, že na II. NP bolo pripojené k zdroju prúdu.

35. Neobstojí ani námietka o rozsahu plnenia v zmysle čl. 14 ods. 5 VPP. Podľa tohto článku
„Poistné plnenie za poistnú udalosť na budove alebo vedľajšej stavbe v podielovom spoluvlastníctve
poisťovateľ vyplatí tým poisteným spoluvlastníkom, ktorí sú ako poistení uvedení v poistnej zmluve. Ak
nie sú v poistnej zmluve uvedení ako poistení všetci spoluvlastníci, poisťovateľ zvyšnú časť poistnéhoplnenia vyplatí poisteným spoluvlastníkom uvedeným v poistnej zmluve s prihliadnutím na výšku ich
spoluvlastníckych podielov.“
36. Vkonaníbolopreukázané,žepoistnúzmluvuuzavrellenžalobcaakojedenzdvochspoluvlastníkov.

Nie je sporné, že poistné platil z celej nehnuteľnosti, takže žalovaný neprijímal len 1/2-icu poistného
od žalobcu. Z logiky veci vyplýva, že ak sa platí poistné z hodnoty celej nehnuteľnosti, nielen z podielu
1/2-ica, potom aj plnenie by tomu malo zodpovedať. Je nesporné, že nehnuteľnosť bola v podielovom
spoluvlastníctve (žalobca a brat), poistnú zmluvu uzavrel iba žalobca. Žalovaný má povinnosť vyplatiť
poistné plnenie tomu poistenému spoluvlastníkovi, ktorý je uvedený v poistenej zmluve, a to je žalobca.

37. Je pravda, že v poistnej zmluve nie je uvedený druhý spoluvlastník, preto žalovaný má povinnosť
vyplatiť zvyšnú časť poistného plnenia pripadajúcu na v poistnej zmluve neuvedeného druhého
spoluvlastníka (brata) spoluvlastníkovi uvedenému v zmluve (žalobcovi) s prihliadnutím na výšku jeho
spoluvlastníckeho podielu. Takže v prípade, ak sú spoluvlastníci dvaja a iba jeden je uvedený v poistnej
zmluve, plnenie pre druhého spoluvlastníka celé pripadne prvému spoluvlastníkovi.
38. Lepšie úvaha vyznie vtedy, ak by v danom prípade boli traja spoluvlastníci a dvaja by boli uvedení v

poistnej zmluve a jeden nie. Potom by plnenie na jeho podiel pripadol dvom poisteným podľa výške ich
podielu. Ak by boli spoluvlastníkmi po 1/3 ine, tak by každý z dvoch poistených spoluvlastníkov dostal
plnenie v rozsahu 1/3 + 1/6 = 1/2. Námietka žalovaného nie je dôvodná, dokonca je zavádzajúca.
39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto

mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
40. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).