Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204607
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120204607.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: M. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX, XXX XX M., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom Slovenská 46,
080 01 Prešov proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, o priznanie PFZ, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Prešov č.k. 9Csp/71/2020-29 zo dňa 18.06.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol
žalobu a vo výroku II. zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa na žalovanom
domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.000 eur. Jej žaloba
nadväzovala na právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
20Csp/43/2016, v ktorom súd rozhodol o zamietnutí žaloby vo výške 6.619,29 eura. Spolu s tým,
súd rozhodol o určení neprijateľnosti inkorporačnej doložky VOP ako zmluvnej podmienky. Súd prvej

inštancie v tejto súvislosti uviedol, že zmena žalobcu sa podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) na rozdiel od zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku zakladá na čiastočne odlišnom zákonnom ustanovení, čo rozobral Najvyšší súd SR vo veci sp.
zn. 7Cdo/207/2017. Dospel záveru, že ak bola žaloba o zaplatenie zamietnutá pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že BENCONT COLLECTION, a.s. sa nestal postupníkom (tento
záver bol odobrený aj rozsudkom odvolacieho súdu), uvedené znamená, že terajší žalovaný de iure s

pohľadávkou a teda ani zmluvou o úvere uzatvorenej ako veriteľom Poštovou bankou, a.s. nemá nič
spoločné. S týmto záverom je spojený aj ďalší záver, že žalovaný žiadne povinnosti dodávateľa alebo
práva spotrebiteľa porušiť nemohol. Na uvedenom závere podľa súdu nič nemení ani to, že v konaní
sp. zn. 20Csp/43/2016 došlo v rozpore s vysloveným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie terajšieho
žalovaného k vysloveniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je nesporné, že túto zmluvnú podmienku
do zmluvy neinštaloval terajší žalovaný a tento z tejto zmluvy nemá ani žiadne práva, preto nemôže niesť

ani žiadnu zodpovednosť. Súd prvej inštancie sa absolútne nestotožnil s názorom žalobkyne, ktorá chce
trestať žalovaného za to, že tento podal žalobu a neuspel. Podľa súdu žalovaný len využil svoje ústavné
právo a za to „trestaný“ zaplatením primeraného finančného zadosťučinenia byť nemôže. Žalovaný bol
v pôvodnom konaní za neúspešnú žalobu už zaťažený platením trov konania. Podaním hoci neúspešnej
žaloby žiadne práva spotrebiteľa porušené neboli. Žalovaný (terajšia žalobkyňa) žiadne svoje právo
alebo porušenie povinnosti protinávrhom, s ktorým by uspela neuplatnila. Podľa súdu prvej inštancie

tak dôvody pre aplikáciu § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nenastali a preto
žalobu zamietol.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s 261 ods. 1 CSP, keď v
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia vo veci. Poukázala na to, že právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká od
toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými procesmi
zodpovedá. Citovala bod 26. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/43/2016

z 13.04.2018 : ,,pokiaľ teda Poštová banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku na žalobcu konala v
rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ“. Ďalej citovala bod 4 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 25Co/66/2018 z 18.10.2018: ,,Žalobca má za to, že došlo k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, za splnenia všetkých zákonných pohľadávok a z uvedeného dôvodu došlo
aj k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu.“ Tvrdila, že zmluva o
postúpení pohľadávok je dvojstranným právnym úkonom, v tomto prípade medzi dvoma subjektami

oprávnenými poskytovať spotrebiteľské úvery. Miera zavinenia v súvislosti s neplatnosťou Zmluvy o
postúpení pohľadávok, hodnotí žalobkyňa rovnako u oboch zmluvných strán aj ohľadom na procesný
postoj terajšieho žalovaného v pôvodnom konaní. V tomto konaní bolo preukázané, že došlo k porušeniu
osobitnej spotrebiteľskej normy, konkrétne § 17 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Keďže subjektom, ktorý zavinil svoj neúspech

v konečných rozhodnutiach pôvodných konaní bol žalovaný, ako zodpovednú stranu určila práve jeho.
Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380

CSP , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením zo strany súdu prvej inštancie. Je

toho názoru, že splnila podmienky na priznanie primeraného zadosťučinenia, nakoľko miera zavinenia
na neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu porušenia § 17 ods. 1 ZoSÚ, ktorú voči nej uplatnil
v súdnom konaní pôvodný žalobca Poštová banka a.s. (postupca) a po pripustení zmeny na strane
žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s. (postupník) je rovnaká tak strane postupcu, ako aj postupníka.

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,Zákon o ochrane
spotrebiteľa“) proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú

len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je

dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

10. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu Zákona o ochrane spotrebiteľa, či už v pôvodnom
alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktoráneustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože

toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa
ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

11. Pri výklade § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa treba akcentovať, že zákonodarca formuloval

uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len
hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ
nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“).

12. Odvolací súd je toho názoru, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného

zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu
sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči
úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že
sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ

sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.

13. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní

porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Nie je dôležité či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako
žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda
pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské
práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne

uplatnil svoje spotrebiteľské práva.

14. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Všeobecnou právnou
zásadou vlastnou európskej právnej kultúre je princíp primeranosti, ktorý zvolil zákonodarca aj vo vzťahu
k zadosťučineniu, na ktoré má mať nárok spotrebiteľ úspešne sa domáhajúci ochrany svojho práva

spotrebiteľa, je preto na súde, ktorý je orgánom s právomocou právnu normu vyložiť a poskytnúť ochranu
subjektívnemu právu, vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa.

15. Odvolací súd sa domnieva, že výklad súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomuto ustanoveniu
predovšetkým v uvádzanej poslednej vete § 3 ods. 5 nebol správny.

16. Z obsahu k žalobe pripojených rozsudkov okresného a krajského súdu odvolací súd zistil, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20Csp 43/2016 podanou žalobou žiadal žalobca
(v prejednavanej veci žalovaný) zaviazať žalovanú (v prejednavanej veci žalobkyňa) na zaplatenie
sumy 6.619,29 eura s príslušenstvom. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 13.04.2018, č.k.

20Csp/43/2016-128 vo výroku I. žalobu zamietol. I vzhľadom na námietky žalovanej o tom, že žalobca
nepreukázal dodržanie dikcie ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Okresný súd
Prešov skúmal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, pričom zistil, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti
nedošlo, a teda Poštová banka a.s. nemohla postúpiť tzv. živý úver. Pokiaľ však postúpila svoju
pohľadávku na BENCONT COLLECTION a.s., konala tak v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ,

a preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie určil
vo výroku III. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie bodu 2 zmluvy č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi pôvodným veriteľom Poštovou bankou a.s. a žalovanou (v tomto konaní žalobkyňou).
Rozsudkom č. k. 25Co/66/2018-155 zo dňa 22.08.2019 Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok súdu

prvejinštancieakovecnesprávny,keďsastotožnilzozáveromsúduprvejinštancieonedostatkuaktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia žalovanej pohľadávky. Rozsudok
Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov nadobudol právoplatnosť dňa
23.11.2018.17. V zmysle vyššie uvedených rozsudkov je teda zrejmé, že žalobca (teraz žalovaný) si v pôvodnom
konaní uplatňoval práva z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy titulom

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako
postupcom Poštovou bankou a.s. a novým žalobcom ako postupníkom BENCONT COLLECTION,
v dôsledku čoho nebol aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Bez akýchkoľvek pochybností v
tomto pôvodnom konaní vystupovala terajšia žalobkyňa ako spotrebiteľka, ktorá namietala neplatnosť
predčasného zosplatnenia, čo Okresný súd Prešov vyhodnotil ako nesplnenie zákonnej podmienky

pre postúpenie bankovej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak žalovaný v pôvodnom
konaní vyžadoval plnenie od žalobkyne v rozsahu, ktorý by bol založený platnou zmluvou o postúpení
pohľadávky, pričom k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo pre nesplnenie zákonných podmienok,
zo strany žalovaného ako obchodníka s pohľadávkami je toto konanie konaním v rozpore s odbornou
starostlivosťou (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže pravidlá postúpenia pohľadávky poznať
musíarovnakotomožnopovažovaťzanekaloobchodnúpraktiku(§8ods.1písm.d/zákonač.250/2007

Z.z.).

18. Aj keď je nepochybné, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa úverovú zmluvu
so žalobcom neuzatváral, v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil do postavenia veriteľa spolu so
všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z ust. § 524 a nasl. upravujúcich postúpenie pohľadávky.

Žalobkyňa postúpením pohľadávky nebola vo svojom právnom postavení dotknutá a námietky, ktoré
mala v čase postúpenia pohľadávky, sa zachovali aj po postúpení. Bol to žalovaný, ktorý po postúpení
pohľadávky pokračoval v konaní vo veci 20Csp/43/2016 Okresného súdu Prešov, v ktorom žalobkyni
hrozila ujma v podobe zaplatenia sumy 6.619,29 eura s príslušenstvom, pričom v dôsledku obrany
žalobkyne došlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu a k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky.

19. Odvolací súd je toho názoru, že porušovateľom spotrebiteľských práv podľa § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa je aj osoba, ktorá nie je nositeľom hmotnoprávnej subjektivity, naviac ak od
spotrebiteľa v pôvodnom konaní požadoval plnenie, ktoré mu nepatrilo (z dôvodu nedostatočnej aktívnej
legitimácie) a navyše spotrebiteľ žiadnym spôsobom neparticipoval na neplatnej cesii.

20. Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad
pod sp. zn. 20Csp/43/2016 žalobkyňa úspešne uplatnila svoje práva ako spotrebiteľka, keďže žaloba v
tomto konaní bola zamietnutá z vyššie uvedených dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu sa tak javí
nárok žalobkyne na zaplatenie finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane

spotrebiteľa.

21. Za takejto situácie preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnutý
rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie(§391ods.1CSP).

22. V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom
žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo vyššie naznačených intenciách
rešpektujúc názor odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo
požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Bude úlohou súdu prvej inštancie sa zaoberať výškou
uplatnenej náhrady primeraného finančného zadosťučinenia, a to pri jej stanovení vychádzať z kritérií,

ktoré sú rozhodné pre stanovenie jej primeranej výšky, a to závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo, finančnej situácie osoby, do ktorej práva bolo zasiahnuté, s tým, že jej
výška musí byť primeraná a vždy závisí od úvahy súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinstančného tak i odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).