Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 1, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Er/716/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609209685
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6609209685.6

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom:
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: Y., o vymoženie pohľadávky vo
výške 66,38 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD.,
pod sp. zn. EX 2418/2009, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Lučenec
č. k. 6Er/716/2009-32 zo dňa 30.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Výrok II. uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/716/2009-32 zo dňa 30.12.2019 m e n í tak,
že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec konajúci prostredníctvom povereného vyššieho súdneho úradníka uznesením
č. k. 6Er/716/2009-32 zo dňa 30.12.2019 exekúciu zastavil (výrok I.) a oprávneného zaviazal
povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,83 Eur do troch dní od doručenia

tohto uznesenia (výrok II.). Dňa 02.03.2021 bolo vydané opravné uznesenie č. k. 6Er/716/2009-53,
ktorým došlo k oprave záhlavia predmetného rozhodnutia v časti označenia oprávneného.

2. Dôvodom zastavenia predmetnej exekúcie bolo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, a to v
zmysle uznesenia Okresného súdu Banská Bystria sp. zn. 5OdK/966/2019 zo dňa 25.11.2019.

3. Dňa 27.01.2020 bola súdu doručená sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia č. k.
6Er/716/2009-32 zo dňa 30.12.2019. Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že oprávnený nesúhlasí s
povinnosťou nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu,
že na majetok povinnej bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/966/2019 zo
dňa 25.11.2019 vyhlásený konkurz. Podľa názoru oprávneného je nesprávne rozhodnutie v časti
trov konania, pretože exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý

až s účinnosťou od 01.01.2012 upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu. Z
prechodných ustanovení nevyplýva, že by sa ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku malo
aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Preto podľa názoru oprávneného bolo potrebné
aplikovať úpravu v znení do 31.12.2011 a na náhradu trov zaviazať povinného v súlade s ustanovením §
197 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz.

V zmysle uvedeného oprávnený žiada súd, aby rozhodnutie zmenil a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal, prípadne na ich náhradu zaviazal povinného.

4. K sťažnosti oprávneného sa povinný ani súdny exekútor napriek doručenej výzve nevyjadrili.

5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti

uzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustnásťažnosť.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.6. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.07.2009, doručením návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

12. Zákonom č. 348/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 348/2011 Z. z.“) s účinnosťou od 01. januára 2012 bolo

do Exekučného poriadku zavedené ustanovenie § 203 ods. 3, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

13. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že oprávnený nesúhlasí s uznesením tunajšieho súdu z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré videl v tom, že oprávnený nemal byť v zmysle platných
predpisov zaviazaný povinnosťou platiť trovy exekúcie a to z dôvodu, že Exekučný poriadok v znení
účinnom v čase začatia konania, neobsahoval ustanovenie § 203 ods. 3, preto oprávnený nemal byť
zaviazaný povinnosťou hradiť trovy exekúcie, ale touto povinnosťou mal byť zaviazaný povinný, resp.
súd nemal súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie.

14. S poukazom na vyššie uvedené súd preskúmal uznesenie č. k. 6Er/716/2009-32 zo dňa 30.12.2019
v časti II. výrokovej vety, pričom si najskôr musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko exekučné
konanie začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa
31.07.2009, t.j. pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie

po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon nemá prechodné ustanovenia k tejto otázke.

15. Aj keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, exekučný
sud má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie začalo pred 01.01.2012, je potrebné
použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide

síce o rozhodovanie procesného práva, toto rozhodovanie má však materiálnu povahu. Podľa názoru
súdu charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej
intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré
boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať
pri procesných pravidlách len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj

v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu
v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie
subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, ak účastník konania vstupuje do
konania s dôverou v právo s tým vedomím, že len pri právom predvídateľných okolnostiach a pravidlách
známych mu už pri začatí konania bude musieť materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie)

a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho a jeho postavenie
nebude zhoršené. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť
tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v
časti trov konania účastník) a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenejrozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V súlade s vyššie uvedeným mal súd v tomto
prípade pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011.

16. Sud nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli
s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Preto skúmal, či v konaní nie
sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na
náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného
na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť, že

bol na majetok povinnej vyhlásený konkurz a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je
možné mu uložiť povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky
na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom
prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
oprávneným.

17. V konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, toto
riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením
pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou
podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny

exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v
tom, že majetok povinného nebude postačoval na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto
riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom
uvedené riziko nie je možne bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislostí súd poukazuje
na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.

novembra 1983 séria A, č. 70, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej
republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS
423/2008.“

18. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti dospel súd k záveru, že rozhodnutie vydané vyšším

súdnym úradníkom je potrebné v časti II. výrokovej vety zmeniť tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia, a preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.