Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200128
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8819200128.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne U. O., nar. X.X.XXXX, Z. XXX, R..
B. K. I. proti žalovaným 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36482251, 2/
LYKOTEX Slovakia s.r.o., Hlinné 271, okr. Vranov nad Topľou, IČO: 36482251 (len v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia), o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, spoludlžníka, o odvolaní

žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Csp/4/2019 - 56 zo dňa
13.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.žalovanémuv1/radeuložilpovinnosťzdržaťsapoužitia
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) Spoludlžníka č. 1 č. 191013-76003 z 15.04.2014, k Zmluve o

revolvingovom úvere č. 191013-76003 z 15.04.2014, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade,
na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, II.
zrušil uznesenieOkresnéhosúduVranovnadTopľou,sp.zn.10Csp/4/2019-22zodňa31.1.2019,ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie, s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, III.
vyslovil, že žalobkyňa voči žalovaným n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, platného a účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (15.04.2014), podľa § 37 ods.
1, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 54 ods. 1, § 533, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a podľa
článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zrušenie
nariadeného neodkladného opatrenia odôvodnil podľa ust. § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej CSP) a výrok o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo preukázané, že strany sporu dňa 15.4.2014 uzatvorili Zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade poskytol žalobkyni revolvingový úver vo
výške 6.336 eur, ktorú sa dlžník zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach po 176,- Eur mesačne.
Súčasťou úverovej zmluvy bol aj bod 3 - Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka, kde je okrem iného uvedené, že zamestnávateľ žalobkyne bude v riadnom výplatnom

termíne zrážať čiastku vo výške 176,- Eur mesačne a odvádzať ju na účet žalovaného v 1/ rade.

4. Túto revolvingovú zmluvu súd prvej inštancie považoval za formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že listom zo
dňa 29.10.2018 doručeným žalovanému v 2/ rade mu žalovaný v 1/ rade oznámil, že žalobkyňa je jeho
spoludlžníkom a žiada ju o vykonávanie zrážok zo mzdy. Ďalej oznámil, že ku dňu doručenia listu dlhuje

žalobkyňa sumu 4.048,- Eur a vzhľadom že sa dostal do omeškania bola mu vystavená vysoká zmluvná
pokuta a z toho dôvodu je potrebné žalobkyni zraziť celkovo sumu 10.035,82 Eur. Zároveň žalovanýv 1/ rade oznámil žalovanému v 2/ rade, že ho písomne vyrozumie o dozrážaní celkovej dlžnej sumy.
Rovnako mu oznámil číslo účtu, kam má zrážky poukazovať.

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že nebola uzatvorená samostatná Dohoda o zrážkach zo
mzdy. Bolo výlučne v zmluve o revolvingovom úvere uvedené, že zároveň uzatvárajú svojimi podpismi v
tejto zmluve dohodu o zrážkach zo mzdy, čo nespĺňa podmienky uvedené v zákone, nakoľko žalobkyňa
nemala ani možnosť si prečítať a pochopiť, čo znamená klauzula uvedená v tejto časti revolvingovej
zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný v 1/ rade úmyselne uviedol túto časť podmienky v

zmluve o revolvingovom úvere, nakoľko tým prinútil žalobkyňu, aby uzatvorila na jednej strane zmluvu
o revolvingu, a na strane druhej Dohodu o zrážkach zo mzdy.

6. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha

nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach
zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy.

7. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj z toho dôvodu, že podľa súčasne platného zákona o

spotrebiteľských úveroch z roku 2010 zabezpečenie spotrebiteľského úveru Dohodou o zrážkach zo
mzdy nie je prípustné, rovnako tak, ako nie je prípustná zmenka. Pravdepodobne v dobe uzavretia
revolvingovej zmluvy ešte toto ustanovenie neplatilo, ale je možné konštatovať, že i napriek tomu, že
neplatilo, uzatváranie takýchto zmlúv, resp. Dohody o zrážkach zo mzdy bolo v rozpore so všeobecnými
ustanoveniami o právach spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore

s dobrými mravmi. V rozpore so spotrebiteľským právom preto, že jednoznačne staval do nerovného
postavenia dodávateľa finančnej služby - žalovaného v 1/ rade a spotrebiteľa - žalobkyňu.

8. Súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 191013-76003. K
právnej argumentácií žalovaného v 1/ rade, že bol úver zobratý ako podnikateľský, súd prvej inštancie

uviedol, že toto konštatovanie je len rýdzo zo špekulatívneho dôvodu žalovaného v 1/ rade, aby
úver mohol reprodukovať ako podnikateľský podľa Obchodného zákonníka, a nie spotrebiteľský podľa
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sú dané striktné pravidlá.

9. Pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru, bol reálne poskytnutý úver 2.200,- Eur tak, ako aj vo svojom

tvrdení a predložených dôkazoch potvrdil žalovaný v 1/ rade - žiadosť o úver - čl. 42 - z 8.4.2014, v ten
istý deň, kedy bola uzavretá úverová zmluva. Údaj o poskytovanom úvere v bode V., splatnosť úveru - 36
mesiacov, výška mesačnej splátky 176 eur, nominálna hodnota úveru 6.336,- Eur. Pri preplatení úveru
2.220,- Eur na nominálnu hodnotu 6.336 Eur, na 3 roky, predstavuje ročná úroková miera výšku 62,66
%. Toto súd prvej inštancie vyhodnotil nielen ako občiansko-právnu úžeru, ale aj trestnoprávnu úžeru,

resp. o trestnoprávnu rovine takéhoto konania žalovaného v 1/ rade. To je potvrdené už len tým, že vo
výzve na zrážanie zo mzdy žalobkyne, ktorú dal zamestnancovi žalobkyne (zrejme zamestnávateľovi-
poznámka odvolacieho súdu), a to žalovanému v 2/ rade - spoločnosti Lykotex, žiada zrážanie z jej
mzdy do výšky cez 10.000,- Eur, čo možno jednoznačne hodnotiť ako trestný čin v snahe bezdôvodne
sa vo výraznej miere obohatiť na úkor žalobkyne a jej manžela. Preto súd prvej inštancie žalobe v

celom rozsahu vyhovel v zmysle petitu žaloby uložil žalovanému v 1/ rade definitívnu povinnosť držať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň s týmto rozhodnutím vo veci samej zrušil aj nariadené
neodkladné opatrenie, ktoré bolo vo veci vydané.

10. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že je možné konštatovať,

že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, ale trovy konania si neuplatnila, ani jej žiadne preukázateľné
nevznikli. Preto jej ich súd prvej inštancie nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Ako prvý odvolací
dôvod namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal ani nevyporiadal s argumentmi

žalovaného, a ním označenými a predloženými dôkazmi. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe ako
prostriedku procesnej obrany uviedol a predložil dôkazy, ktoré sa týkajú zmluvného vzťahu v súvislosti
s ktorým došlo k uzavretiu aj Dohody o zrážkach zo mzdy č. 19013-76003. Konkrétne zmluva o úvere
a žiadosť o úvere, a navrhol ako dôkaz vykonať aj oboznámenie sa s rozsudkom a súdnym spisomOkresného súdu Bratislava V. pod sp.zn. 1CbZm/1114/2015. V tejto súvislosti poukázal na znenie
ust. § 149, § 150 ods. 1 a § 187 ods. 1, 2 CSP. Z napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej
inštancie sa zmluvou o úvere a žiadosťou o úver ani nezaoberal, ani nevykonal dokazovanie obsahom

rozsudku Okresného súdu Bratislava V., ktorý posudzoval aj otázku právnej povahy zmluvného vzťahu v
rámci ktorého vznikal tam žalovanému nárok. Preto žalovaný tvrdí, že konštatovanie o spotrebiteľskom
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemá oporu v žiadnom dôkaze. Z rozsudku sa ani nedá zistiť
ako k uvedenému záveru súd prvej inštancie vlastne po skutkovej i právnej stránke dospel, pretože
medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá žiadna zmluva, podľa ktorej by žalobca spĺňal právnu

definíciu spotrebiteľa. Súdna prax dospela k záveru o tom, že osoba poskytujúca zabezpečenie za
splatenie úveru, nemá postavenie spotrebiteľa. V tomto prípade to platí o to viac, že zabezpečenie
poskytované žalobcom sa týka úveru, ktorý sám nemá povahu spotrebiteľského úveru. Posúdenie
otázky právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zo strany súdu prvej inštancie minimálne
predčasné a v podstatnom rozsahu nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa žiadnym argumentom
žalovaného ohľadom uvedeného vzťahu nezaoberal. Nevykonal ani navrhované dokazovanie. Ďalej

žalovaný uviedol, že išlo o dokazovanie v otázke, v ktorej je podstatné a) posúdenie námietky miestnej
príslušnosti, ktorou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, b) v súvislosti s námietkou miestnej
príslušnosti, s ktorou je spojená otázka zachovania práva na zákonného sudcu, c) pre rozhodovanie vo
veci samej, teda pre posúdenie relevantných skutočností a pre právne posúdenie. Zároveň poukázal
žalovaný na znenie ust. § 220 ods. 2 CSP, a na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS

328/5, III.ÚS 116/06, III.ÚS 107/07, III.ÚS 311/07, III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06, IV.ÚS 57/2014, a ďalšie
z ktorých citoval. Tým, že sa súd prvej inštancie tvrdeniami žalovaného nezaoberal, a teda žiadnym
spôsobom sa s nimi nevyporiadal, porušil právo žalovaného na spravodlivé konanie. Celé skutkové
závery a právne posúdenie súdu prvej inštancie je zaťažené vadami, ktoré súd dôsledkom porušenia
procesných práv žalovaného, a preto tieto závery súdu rovnako ako celý rozsudok sú nesprávne a

nezákonné. Právne odôvodnil svoje odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP.
Žalovaný navrhol rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie na riadne posúdenie všetkých skutočností. Zároveň si uplatnil trovy prvoinštančného
i odvolacieho konania.

12. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario, a zistil, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejednal v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietanou nepreskúmateľnosťou, nesprávnym skutkovým zistením, a nesprávnym právnym
posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku, alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje jednak na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05,
ale i na rozhodnutie II.ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019 uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod číslom 29/2019. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že ak

všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi
stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku
významná, či dokonca rozhodujúca, znemožniť tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich
dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky.

15. V danom prípade súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.04.2014 strany sporu uzatvorili Zmluvu o
revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade poskytol žalobkyni revolvingový úver vo výške6.336 Eur. V zmysle zmluvy, sa dlžník zaviazal, že predmetnú sumu vráti v 36-tich mesačných splátkach
po 176 Eur mesačne. Súčasťou úverovej zmluvy bol aj bod 3 - Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka, kde je okrem iného uvedené, že zamestnávateľ žalobkyne bude v riadnom

výplatnom termíne zrážať čiastku vo výške 176 Eur mesačne a odvádzať ju na účet žalovaného v 1/
rade. Bez samotného podpisu, ktorým klient vyjadrí súhlas s touto dohodou o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov, je dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov neplatná.

16. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané listom zo dňa 29.10.2018 doručeným žalovanému

v 2/ rade, mu žalovaný v 1/ rade oznámil, že žalobkyňa je jeho spoludlžníkom a žiada ju o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Ďalej oznámil, že ku dňu doručenia listu dlhuje žalobkyňa sumu 4.048,- Eur a vzhľadom
že sa dostal do omeškania bola mu vystavená vysoká zmluvná pokuta a z toho dôvodu je potrebné
žalobkyni zraziť celkovo sumu 10.035,82 Eur. Zároveň žalovaný v 1/ rade oznámil žalovanému v 2/ rade,
že ho písomne vyrozumie o dozrážaní celkovej dlžnej sumy. Rovnako mu oznámil číslo účtu, kam má
zrážky poukazovať.

17. Súd prvej inštancie v bode 25 a 26 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že revolvingová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je formulárová
spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Uzatvorením dohody o
zrážkach zo mzdy ako súčasti formulárovej úverovej zmluvy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas

platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej
kontroly, ktorá vyplýva zo zmluvného vzťahu, ktorý obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

18. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe vyhovel aj z toho dôvodu, že podľa súčasne
platného zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2010 zabezpečenie spotrebiteľského úveru Dohodou

o zrážkach zo mzdy nie je prípustné, rovnako tak, ako nie je prípustná zmenka.

19. S otázkou právnej argumentácie žalovaného v 1/ rade, že bol úver zobratý ako podnikateľský
úver, sa súd prvej inštancie vyporiadal tak, že úver bol zobratý ako podnikateľský úver len rýdzo zo
špekulatívneho dôvodu žalovaného v 1/ rade, aby tento úver mohol reprodukovať ako podnikateľský

úver podľa Obchodného zákonníka, a nie spotrebiteľský úver podľa Občianskeho zákonníka a Zákona
o spotrebiteľských úveroch, kde sú dané striktné pravidlá. Pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru, bol
reálne poskytnutý úver 2.200,- Eur tak, ako to vo svojom tvrdení a v predložených dôkazoch potvrdil
žalovaný v 1/ rade. Údaj o poskytnutom úvere v bode V., splatnosť úveru - 36 mesiacov, výška mesačnej
splátky 176,- Eur, nominálna hodnota úveru 6.336,- Eur. Ročnú úrokovú mieru vypočítal súd prvej

inštancie na 62,66%. Konštatoval, že možno hovoriť o trestnoprávnej úžere, respektíve o trestnoprávnej
rovine takéhoto konania žalovaného v 1/ rade.

20. Žalovaný, tak ako to uvádza aj súd prvej inštancie v bode 4 odôvodnenia rozsudku zaslal súdu dňa
03.02.2020 písomné vyjadrenie k žalobe, kde namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Vranov nad

Topľou na konanie vo veci samej. Namietal, že medzi stranami nebola uzatvorená žiadna spotrebiteľská
zmluva, ako to prezentuje žalobkyňa. Žiadal, aby bol spor postúpený Okresnému súdu Bratislava 1,
ako súdu vecne a miestne oprávnenému konať vo veci samej. S touto námietkou žalovaného v 1/
rade, ktorú uplatnil pri svojom prvom úkone sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal.
Zároveň žalovaný v 1/ rade poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava V. pod sp.zn.

1CbZm/1114/2015, pričom mal byť vydaný rozsudok, ktorým mala byť žalobkyni a dlžníkovi uložená
povinnosť plniť peňažné plnenie v prospech žalovaného v 1/ rade. Tento poprel tvrdenie žalobkyne o
tom, že uzavrel akýkoľvek spotrebiteľský vzťah, že má postavenie spotrebiteľa a teda že ním uzavretá
Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná podmienka. Žalobkyňa mala pristúpiť ako spoludlžník k
záväzku hlavného dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 191013-76003, ktorú ako dlžník uzavrel

X. O. a žalovaný v 1/ rade ako veriteľ. Z tejto zmluvy vyplýva, že úver bol čerpaný na podnikateľský účel.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe sa nachádza na čl. 33 a nasledujúcich spisu, pričom z podania na čl. 34
vyplýva, že žalovaný navrhuje ako dôkaz pripojiť súdny spis Okresného súdu Bratislava V. pod sp.zn.
1CbZm/1114/2015. Zároveň ako dôkaz navrhol zmluvu o úvere a žiadosť o úvere.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné. Súd prvej inštancie
sa nezaoberal námietkou miestnej príslušnosti vznesenej žalovaným pri jeho prvom úkone, teda pri
vyjadrení k žalobe. Skutočne sa jedná o otázku zachovania práva na zákonného sudcu. Zároveň
súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným, a zároveň ani neuviedol prečo satvrdeniami žalovaného nezaoberal a prečo nepripojil spis, ktorý žalovaný navrhol pripojiť, prípadne prečo
nevykonal ďalšie dôkazy.

22. Preto možno prisvedčiť žalovanému, že súd prvej inštancie sa riadne tvrdeniami žalovaného a
navrhnutými dôkazmi nevyporiadal, a preto porušil právo žalovaného na spravodlivé konanie. Skutočne
skutkové závery a právne posúdenie súdu prvej inštancie je zaťažené vadami, ktoré sú dôsledkom
porušenia procesných práv žalovaného.

23. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované žalovaným, hoci tieto mali preukazovať takú
medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku
významná,možnodokoncarozhodujúca.Zároveňsúdprvejinštancieanineodôvodnilprečonavrhované
dôkazy nevykonal.

24. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa dôkazmi, ktoré navrhoval žalovaný, teda buď tieto
dôkazy vykonať, a tak sa vyporiadať jednak s námietkou miestnej príslušnosti Okresného súdu Vranov
nad Topľou, s otázkou či sa skutočne jedná o spotrebiteľskú vec, a či je nárok dôvodný. Prípadne súd

prvej inštancie riadne vysvetlí prečo navrhované dôkazy nie je potrebné vykonať. Odvolaciemu súdu sa
však javí, že navrhované dokazovanie je účelné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodní
tak, aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v ust. § 220 CSP.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách tohto odvolacieho konania v zmysle ust.

§ 396 ods. 3 CSP.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).