Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 14, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120213847
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120213847.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1. T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. XX, XXX XX H., 2. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX H., 3. Y. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX H., všetci žalobcovia právne zastúpení advokátkou
JUDr. Valéria Vassová, so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, proti žalovaným: 1. K.. I. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX H., 2. K.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.
XXX/XX, XXX XX N. Y., prechodne bytom R. XXX/XX, XXX XX H., obaja žalovaní právne zastúpení
Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 50 581 121,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov,
č.k. 15C/67/2020-75 zo dňa 19. mája 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Nariaďuje neodkladné opatrenie v znení: súd ukladá žalovaným v1/ v2/ rade, zdržať sa výkonu
vypratania nehnuteľnosti - rodinného domu, súp. čís. XXX, postavenom na parcele V. č. XXX, zast.
plochy a nádvoria spolu s touto parcelou V. č. XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako aj
pozemku parcely V. č. XXX, záhrady vo výmere XXX mX a pozemku V. č. XXX, záhrady vo výmere XXX

m2, všetko zapísané na LV čís. XX, v kat. úz. H., I. H., okres T. a to až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, sp.zn. 15C/67/2020.

II. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 132 ods. 1, 2,

3, § 325, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovaným uložené zdržať sa vypratania nehnuteľnosti
špecifikovanej v návrhu, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom
Prešov vo veci sp. zn. 15C/67/2020. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca 1. sa v konaní sp. zn.

15C/67/2020domáhaprotižalovanýmurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostizapísanejnaLVč.XX,
v k.ú. H.. Na základe exekučného príkazu č. XXEX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX sa žalovaní domáhajú
vypratania uvedenej nehnuteľnosti, pričom dátum vypratania je určený na deň XX.XX.XXXX o XX:XX
hod., k čomu uviedli, že ak by sa uvedené vypratanie zrealizovalo, prišli by o svoje jediné obydlie,
pričom žalobcovia 2. a 3. sú rodičia žalobcu 1., ktorí sú starší ľudia a majú vážne zdravotné problémy,
pričom matka žalobcu 1. je ležiaca. Z uvedeného dôvodu majú za to, že dostatočne osvedčujú existenciu

nebezpečenstva spočívajúceho v hrozbe možnej straty vlastníckeho práva k opísanej nehnuteľnosti,
pričom by sa mohlo zhoršiť právne postavenie všetkých žalobcov v takom rozsahu, že ich stav môžebyť nenávratný. Z LV č. XX, k. ú. H. vyplýva, že žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci
rodinného domu, súp. č. XXX postavenom na parcele V. č. XXX, ako aj pozemku parcely V. č. XXX a
pozemku V. č. XXX záhrady, každý v podiele 1. Z uvedeného listu vlastníctva tiež vyplýva, že žalovaný

1. nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe I. W o priebehu dobrovoľnej dražby, potvrdenia
o zaplatení XXX/XXXX. Žalovaná 2. nadobudla nehnuteľnosti H. zmluvou V-XXXX/XX. Zo zmluvy o
vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi N. J. a spoločnosťou K., L.. ohľadne vyššie uvedených
nehnuteľností vyplýva, že tieto boli predmetom dobrovoľnej dražby na základe právneho titulu - vzniku
pohľadávky navrhovateľa dražby, a to A. o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX a A. o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX. I. súd Prešov rozsudkom č.k. 32Csp/6/2018-94
zo dňa 05.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/152/2018-1802 zo
dňa XX.XX.XXXX určil, že zmluva o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX a zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Z exekučného príkazu X. úradu L.,
súdneho exekútora R.. Y. S. č.k. XXEX/XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že súdny exekútor
vydal príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním vyššie uvedených nehnuteľností, pričom exekúcia

vyprataním nehnuteľnosti sa uskutoční dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod..

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že má za to, že žalobcovia dostatočne osvedčili potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Uviedol, že je predovšetkým v záujme všetkých zúčastnených strán
sporu zamedziť neodkladným opatrením, aby nedošlo ešte k vážnejším škodám a ujmám na oboch

stranách. Ako totiž z návrhu vyplýva, žalobcovia reálne dosiahli určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke
a zmluvy o zriadení záložného práva, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp/6/2018-94
z 05.09.2018 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/152/2018 z 18.12.2019. Uvedená
zmluvy boli právnym titulom vzniku pohľadávky, na základe ktorých bola v zmysle Zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby vykonaná dobrovoľná dražba, ktorou žalovaný 1. nadobudol vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že bude predmetom konania vo veci samej, či súd v konaní
uprednostní právne postavenie žalovaných ako vydražiteľov predmetných nehnuteľností, ktorých chráni
skutočnosť, že podľa tvrdení žalovaných žalobca 1. nevyužil ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách, a to domáhaním sa určenia neplatnosti dražby na súde v zákonom
stanovenej prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu, a tak rešpektuje ich vlastnícke

právo chránené Ústavou Slovenskej republiky v čl. 20, alebo či súd poskytne ochranu žalobcovi 1. v
právnom postavení spotrebiteľa, ktorý v dôsledku dobrovoľnej dražby, ako inštitútu nepodliehajúcemu
súdnej kontrole prišiel aj napriek judikovanej neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného
práva o vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a v dôsledku uvedeného je ohrozené právo na
nedotknuteľnosť obydlia žalobcov 1. až 3., chránená čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky. Každopádne

je potrebné dať žalobcovi 1. priestor na právnu argumentáciu v riadnom súdnom konaní a uvedenými
otázkami sa zaoberať. Žalobu vo veci samej tak nemožno považovať v tomto štádiu konania za celkom
zjavne bezúspešnú. Výkonom exekúcie vyprataním však dôjde k tak vážnemu zásahu do súkromného
života žalobcov, že samotné rozhodnutie vo veci samej nemusí mať pre nich dostatočný význam. Ďalej
poukázal na to, že žalobcovia 2. a 3. sú osoby vo veku XX rokov. V zmysle návrhu, vykonaním exekúcie

žalobcovia prídu o svoje jediné obydlie a takýto zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia osobitne vo
vzťahu k seniorom je skutočnosťou odôvodňujúcou naliehavosť bezodkladnej potreby upraviť pomery
medzi sporovými stranami. Z uvedených dôvodov nariadil neodkladné opatrenie v znení ako je uvedené
vI.výrokuuznesenia,keďžemalosvedčenúpotrebubezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu.

5. O trovách konania o návrhu žalobcov 1. až 3. na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté
v konaní vo veci samej.

6. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Odvolanie právne odôvodnili § 365
ods. 1 písm. a), d), e) - h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

Uviedli, že skutočnosť je taká, že v predmetnom rodinnom dome nikto roky nebýva, je opustený a
neobývateľný, keďže je odpojený aj od dodávok energií a žalobcovia v dome už nemajú ani len trvalý
pobyt. Namietali, že súd pravdepodobne vychádzal len z argumentov žalobcov, pričom poukázali na
to, že žalobca 1. je stranou konania o určení vlastníckeho práva, keďže bol vlastníkom nehnuteľností v
čase konania dobrovoľnej dražby a žalobcovia 2. a 3. stranami konania nie sú, keďže neboli vlastníkmi

predmetných nehnuteľností, to znamená, že žalovaných 2. a 3. sa budúci rozsudok žiadnym spôsobom
nedotkne. Namietali, že žalobca 1. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svojich rodičov
doslova zneužíva, aby poukazoval na ich zraniteľnosť a citlivosť témy poukazovaním na ich vek a
zdravotné problémy a neštíti sa nepravdivých tvrdení. Rovnako namietali, že uznesenie bolo vydanéna základe nepravdivých a lživých tvrdení žalobcu/žalobcov. Ďalej poukázali na to, že aj keď pojem
obydlie, resp. strecha nad hlavou nie je legálne definovaný, Ústava SR, medzinárodné zmluvy, zákonné
predpisy či rozhodnutia slovenských a medzinárodných súdov ako základnú podmienku uvádzajú, že

osoba tam musí reálne bývať. K potrebe bezodkladne upraviť pomery uviedli, že táto zásade nespočíva
v tom, že si túto potrebu žalobcovia vytvoria samy, či ju nasimulujú, ale musí ísť o objektívnu potrebu.
Všetci žalobcovia vyše roka vedia o tom, že nehnuteľnosti budú vypratané, na to predsa slúži exekučné
konanie. Ďalej uviedli, že exekučný titul získali na základe žaloby zo dňa 27.06.2019, teda ide o
ďalší rok navyše, kedy žalobcovia vedeli o budúcom vyprataní nehnuteľnosti a okrem toho žalobcovia

od roku 2014 vedia o tom, že prebehla dobrovoľná dražba, na ktorej získali vlastnícke právo a že
logicky raz nastane čas, kedy si vlastníci budú uplatňovať svoje vlastnícke práva, teda ide celkovo o 7
rokov. Poukázali tiež na to, že pri vyjadrení k žalobe predložili dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalobcov
opakovane vyzývali na odovzdanie nehnuteľnosti, a to všetkých opakovane písomne, bratom žalobcu
1. aj osobne. Žalobcovia však podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 10.05.2021,
keď vypratanie malo byť 20.05.2021 a takto si vytvorili či simulovali potrebu bezodkladne upraviť

pomery, čo je podľa ich názoru neprijateľné, a to aj v situácii, keby žalobcovia v dome žili. Mali za
to, že nejde o úprimnú obhajobu ich práv, najmä žalobcov 2. a 3., ale o vypočítavé konanie. Ďalej
namietali nesplnenie formálnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenie, pretože žalobcovia
k návrhu nepripojili nič relevantné, žiadny dôkaz, aby dom obývali a súdu opakovane v návrhu uviedli
nepravdivé a lživé tvrdenia. Uviedli, že okolie rodinného domu je zarastené a neobriadené, takto to

vyzerá každý rok a za rodinným domom v jeho prístavbe spadol múr. Ďalej poukázali na vyjadrenia
susedov žalobcov, ako aj na vyjadrenia súdnej doručovateľky, ktoré pripojili v prílohe odvolania, ako aj
na potvrdenie U. o odpojení rodinného domu od dodávky energií, ako aj na to, že žalobcovia nemajú v
dome trvalý pobyt od roku 2019. Namietali, že súd sa len stručne zaoberal úvahami, či sa dobrovoľnými
dražbami neobchádza dôležitý únijný prvok, a to ex offo kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Pre spravodlivé posúdenie veci poukázali na ich aktivitu a pasivitu žalobcov odo dňa, kedy sa konala
dobrovoľná dražba, t.j. v roku 2014. Rovnako poukázali na to, že exekučným titulom na vypratanie
nehnuteľnosti je rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/27/2019 zo dňa 24.10.2019, proti ktorému
žalobcovia nepodali odvolanie, dokonca sa ani len nevyjadrili a nezúčastnili sa ani len pojednávania
vo veci samej. Naproti tomu sa chceli stať intervenientami v konaní o neplatnosť záložnej zmluvy, do

konania ich súd nepripustil s už uvedeným tvrdením, že toto konanie ich práva nemôže mať žiaden
dosah. Záverom poukázali na to, že nielen žalobcovia majú svoje práva, ale aj oni ako žalovaní,
neurobili nič v rozpore so zákonom, inštitút dobrovoľnej dražby je v súlade so zákonom, za nehnuteľnosti
riadne zaplatili a všetky súdne konania, v ktorých boli stranou konania vyhrali, exekučný súd súhlasil s
vyprataním nehnuteľnosti a súdny exekútor realizuje všetky úkony v súlade so zákonom, pričom všetkým

zúčastneným vznikajú konaním žalobcov neprimerané náklady a výdavky za poplatky, hotové náklady,
preddavky, atď.. Na základe uvedeného navrhli, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v odvolaní iba formálne citovali v zákone uvedené odvolacie
dôvody bez toho, aby identifikovali v akom konkrétnom pochybení vidia naplnenie toho ktorého
odvolacieho dôvodu.

11. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaní namietajú nesprávne skutkové zistenie a
nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.).12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

13.Knámietkenesprávnychskutkovýchzisteníodvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,

pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže

bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia

námietka naplnená nebola.

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súdmôže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú

okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

20. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana

nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,

ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo

alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

23. V predmetnom prípade sa žalobca vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam,ktorébolipredmetomdobrovoľnejdražbyvroku2014aktorésúzároveňajpredmetom

tohokonaniaonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Zozistenísúduprvejinštancievyplýva,že
dobrovoľná dražba dotknutých nehnuteľností prebehla v roku 2014, a to na základe uzatvorenej Zmluvy
o pôžičke zo dňa 24.04.2013 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.04.2013,
pričom žalobcovia na jednej strane disponujú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.
32Csp/6/2018-94 z 05.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/152/2018

z 18.12.2019, ktorým bola vyhlásená neplatnosť tak Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.04.2013, ako aj Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.04.2013. Žalovaní na druhej strane disponujú
právoplatným rozsudkom pre zmeškanie sp. zn. 9C/27/2019 zo dňa 24.10.2019, ktorým bola žalobcom
(vuvedenomkonanívpostavenížalovaných)uloženápovinnosťvyprataťdotknuténehnuteľnosti,aktorý
sa tak stal exekučným titulom pre žalovaných. Spornú otázku vlastníckeho práva, a teda aj platnosti,

resp. neplatnosti vykonanej dobrovoľnej dražby možno vyriešiť až v konaní vo veci samej. Vzhľadom na
to, že ako uviedol súd prvej inštancie disponujú strany sporu rozhodnutiami, ktoré sú protichodné a v
prebiehajúcom konaní bude určené vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je to aj podľa názoru odvolacieho
súdu dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd má taktiež za to, že v uvedenom prípade existuje potreba dočasnej úpravy
pomerov a táto priamo súvisí s ochranou vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu je žalobcami
osvedčená dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov, keďže je zrejmé, že žalovaní už začali s
výkonom záložného práva, keďže im bol zo strany súdneho exekútora doručený príkaz na vypratanie
nehnuteľnosti, pričom samotné vypratanie sa malo realizovať dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod., pričom

medzi stranami je sporné vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. V takomto prípade je teda
neodkladné opatrenie jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred pozbavením prípadného
vlastníckeho práva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam.25. Vo vzťahu k okruhu strán konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza,
že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pomerne autonómnym konaním s
prepojením na konanie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu okruh sporových strán v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia nemusí byť totožný s okruhom sporových strán vo veci samej, preto okruh
sporových strán konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa môže odlišovať od okruhu
sporový strán v konaní vo veci samej.

26. K ostatným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že sú vo vzťahu k meritu veci irelevantné.

27. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch neodkladné opatrenie možno vnímať
len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej, t.j. v predmetnom
prípade konaním o určenie vlastníckeho práva. Neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch zásadne
neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným rozhodnutím súdu vo
veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný,
a môže rozhodnúť inak.“

28. Na záver tak možno konštatovať, že zo správania žalovaných vyplýva, že už realizovali úkony
smerujúce k vyprataniu nehnuteľností, a teda odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade je

potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo správne
a postupom podľa § 387 CSP potvrdené.

29. Vo vzťahu k výroku o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza,
že aj keď tento výrok nebol napadnutý podaným odvolaním, ide v zmysle § 379 písm. a) C.s.p. o závislý

výrok, ktorý bolo potrebné tak isto ako vecne správny potvrdiť.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).