Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200714
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820200714.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému:
K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, zastúpeného JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Zámocká 36, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 27.210,72 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.575,55 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 25.635,17 eur spolu s dlžným úrokom z istiny vo

výške 7.790,18 eur a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 27.210,72 eur od 1.2.2020 do 11.3.2020,
zo sumy 27.010,72 eur od 12.3.2020 do 8.4.2020, zo sumy 26.554,06 eur od 9.4.2020 do 12.5.2020,
zo sumy 26.139,19 eur od 13.5.2020 do 9.6.2020 a zo sumy 25.635,17 eur od 10.6.2020 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,68%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou pôvodne podanou proti dedičom po poručiteľovi K. K. (ako žalovanému v 1.
rade) a žalovanému domáhal zaplatenia sumy 27.210,72 eur spolu s dlžnými úrokmi vo výške 8.049,43
eur, zmluvným úrokom vo výške 10,6% ročne zo sumy 27.210,72 eur od 1.2.2020 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27.210,72 eur od 1.2.2020 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 1.2.2016 uzatvoril s poručiteľom K. K. („poručiteľ“) a žalovaným
zmluvuoúvere,ktorejneoddeliteľnousúčasťoubolio.i.Obchodnépodmienkyžalobcuprespotrebiteľské
úvery („obchodné podmienky“), Všeobecné obchodné podmienky žalobcu („všeobecné podmienky“)

a Sadzobník poplatkov žalobcu („sadzobník“). Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému a
poručiteľovi finančné prostriedky v sume 30.000,- eur a žalovaný a poručiteľ sa zaviazali v určenej lehote
žalobcovi vrátiť istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov
aplniťostatnépovinnostivzmyslezmluvnýchdokumentov.Vdôsledkuporušeniapovinnostíporučiteľaa
žalovaného žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 14.8.2017. Dňa 15.5.2019 poručiteľ zomrel.
V žalobe žalobca uviedol, že jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom
stave úveru vyhotoveného z bankového informačné systému. Ku dňu 31.1.2020 dlh predstavoval istinu

27.210,72 eur, dlžné úroky z istiny v sume 8.049,43 eur, zmluvný úrok 10,6% ročne zo sumy 27.210,72
eur od 1.2.2020 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27.210,72
eur od 1.2.2020 do zaplatenia. Pred doručením žaloby žalovaným žalobca oznámil, že voči dedičom
po poručiteľovi K. K. (pôvodne žalovaný v 1. rade) berie žalobu späť. V súlade s ust. § 145 ods. 3Civilného sporového poriadku (CSP) súd o nároku konal bez rozhodovania o zastavení konania a v
konaní pokračoval len so žalobcom a žalovaným. Pred prvým pojednávaním žalobca vzal žalobu v časti
o zaplatenie sumy 1.575,55 eur späť z dôvodu, že žalovaný uhradil dňa 12.3.2020 sumu 200,- eur, dňa

9.4.2020 sumu 456,66 eur, dňa 13.5.2020 sumu 414,87 eur a dňa 10.6.2020 sumu 504,02 eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, túto považoval za nedôvodnú. V konaní namietol premlčanie nároku
žalobcu s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko premlčacia doba podľa jeho názoru
začala plynúť už odo dňa nasledujúceho po zročnosti splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní ako

prvou. Neskôr v priebehu konania žalovaný namietal, že žalobca pri poskytovaní úveru nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, nakoľko neskúmal bonitu dlžníka. Podľa jeho názoru skúmanie výdavkov
klienta len nahliadnutím do databáz bánk a Sociálnej poisťovne nie je dostatočné, pretože záväzky
klienta nemusia vyplývať iba z týchto verejných databáz. V dôsledku toho sa predmetný úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov a súčasne od žalovaného nemožno požadovať splatenie spotrebiteľského
úveru jednorazovo. Žalovaný následne v konaní uviedol, že úverová zmluva je neplatným právnym

úkonom,nakoľkopriuzatváranízmluvyzjehostranychýbalazákladnánáležitosťpreuzavretieprávneho
úkonu,atoprejavvôle.Okremtohoakospotrebiteľnemalmožnosťoboznámiťsaspodmienkamizmluvy
pred jej uzavretím. Uviedol, že zmluvu o úvere bol donútený podpísať, nakoľko poručiteľ, ktorý bol
jeho otcom, mu povedal, že ak zmluvu nepodpíše, nebude ho voziť do práce. V tom čase totiž obaja
(žalovaný aj poručiteľ) pracovali v spoločnosti Porfix Porobetón v Zemianskych Kostoľanoch a žalovaný

by sa nemal ako do práce z miesta svojho bydliska dostať. Z jeho výpovede v konaní vyplynulo, že
poručiteľa sa ani nepýtal o aký úver ide a na čo má byť použitý. Uviedol, že pred podpisom zmluvy mu
nikto nezakazoval, aby si jej text prečítal, on sa ani nezaujímal o to, čo je obsahom zmluvy a zmluvu si
neprečítal ani po jej podpise, nezaujímal sa ani následne, na čo poručiteľ peniaze z úveru potreboval.
Žalovaný uviedol, že uzavretie zmluvy prebehlo narýchlo, na pošte v Prievidzi. Poručiteľ sa pri okienku

o niečom rozprával, potom ho ohlásil, aby to šiel podpísať. Písomným podaním zo dňa 29.10.2020
žalovaný poukázal na to, že žalobca hodnoverným, resp. preskúmateľným spôsobom nepreukázal, že
mu dlhuje žalovanú sumu.

3. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyne M.

K., oboznámením obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 1.2.2016, aktuálneho
stavu úveru ku dňu 31.1.2020, výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 17.7.2017, výzvy na
úhradudlžnejsumyzodňa14.8.2017,dokladovozaslanívýzievžalovanému,Všeobecnýchobchodných
podmienok žalobcu („VOP“), Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka („obchodné podmienky“),
sadzobníka poplatkov účinného od 1.1.2016, späťvzatia žaloby voči pôvodnému žalovanému v

1. rade, čiastočného späťvzatia žaloby doručeného dňa 14.7.2020, vyjadrení žalovaného zo dňa
29.7.2020, 2.9.2020, 29.10.2020, vyjadrení žalobcu doručených súdu dňa 13.8.2020, 25.8.2020,
8.9.2020, 3.11.2020, výpisu z registra klientských informácií, prehľadu odpovedí o situácii žalovaného,
predžalobnej výzvy zo dňa 5.2.2020, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil
tento skutkový a právny stav:

4. Dňa 1.2.2016 došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka medzi žalobcom ako
veriteľom a poručiteľom (t.j. neb. K. K., nar. XX.XX.XXXX) a žalovaným ako dlžníkom a spoludlžníkom.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru dlžníkovi vo výške 30.000,- eur. Podľa
zmluvy šlo o účelový úver určený na refinancovanie s tým, že v bode 2.3 zmluvy boli špecifikované

záväzky, ktoré budú týmto úverom splatené. Vrátenie úveru bolo dohodnuté v 96. mesačných splátkach
vo výške 504,02 eur, pričom výška mesačnej splátky (t.j. úroky + istina úveru) bola 468,02 eur a náklady
spojené s poistením schopnosti splácať úver boli vo výške 36,- eur mesačne. Výška poslednej mesačnej
splátky bola dohodnutá v sume 503,46 eur. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba 10,6%
ročne, RPMN vo výške 13,6%, priemerná hodnota RPMN vo výške 10,97%, odplata za poskytnutie

úveruvovýške12,04%ročne,najvyššiaprípustnáhodnotaodplaty21,94%ročne.Celkováčiastka,ktorú
má klient zaplatiť, je v zmluve uvedená vo výške 48.385,36 eur, splatnosť prvej mesačnej splátky bola
dohodnutá dňa 25.3.2016, splatnosť každej mesačnej splátky bola dohodnutá k 25. dňu v mesiaci. V
zmluve dlžník požiadal o základný súbor poistenia schopnosti splácať úver s tým, že vyhlásil, že spĺňa
podmienky pre vznik takto zvoleného poistenia. V bode 2.4. zmluvy je uvedený splátkový kalendár,

kde je uvedené, aká časť tej-ktorej splátky bude započítaná na úroky, aká časť na istinu a aká časť na
poistenie. V bode 4.6. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade riadneho nesplácania úveru bude
žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak bude dlžník/spoludlžník v omeškaní viac ako
tri mesiace so zaplatením splátky.5. Listom zo dňa 17.7.2017 žalobca vyzval poručiteľa aj žalovaného na zaplatenie sumy 1.974,98 eur do
15dníoddoručeniavýzvysupozornenímnamožnosťvyhláseniaúverupredčasnesplatným.Výzvabola

odosielaná dňa 18.7.2017. Následne listom zo dňa 14.8.2017 žalobca poručiteľovi, ako aj žalovanému
oznámil, že v dôsledku toho, že svojím konaním podstatným spôsobom porušili ustanovenia zmluvy o
úvere zo dňa 1.2.2016, stáva sa úver ku dňu 14.8.2017 predčasne splatným. Súčasne boli vyzvaní, aby
dlžnú sumu 29.196,39 eur uhradili v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Táto výzva bola žalovanému
odoslaná poštou dňa 15.8.2017.

6. Z „aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.1.2020“ vyplýva, že úver vo výške 30.000,- eur bol vyčerpaný
a bolo uhradených celkom 11 splátok vo výške 504,02 eur (od 25.3.2016 do 25.1.2017), dňa 25.2.2017
bola zaplatená suma 0,10 eur, dňa 24.3.2017 suma 500,02 eur. Následne úver nebol splácaný, až
dňa 25.10.2017 bola uhradená suma 2.844,12 eur a neskôr od 12.3.2018 do 9.5.2019 bola postupne
uhradená suma 1.580,- eur. Celkovo do 31.1.2020 bola žalobcovi uhradená suma 10.468,46 eur, z čoho

na úroky bola započítaná suma 7.139,18 eur, na poistenie suma 540,- eur a na istinu suma 2.789,28 eur.

7. Žalobca si žalobou podanou dňa 17.2.2020 voči žalovanému uplatnil v konaní nárok na zaplatenie
dlžnej istiny 27.210,72 eur, spolu s dlžnými úrokmi do 31.1.2020 vo výške 8.049,43 eur, 10,6% ročným
zmluvným úrokom zo sumy 27.210,72 eur od 1.2.2020 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania

zo sumy 27.210,72 eur od 1.2.2020 do zaplatenia. Po začatí konania žalobca súdu oznámil, že žalovaný
uhradil dňa 12.3.2020 sumu 200,- eur, dňa 9.4.2020 sumu 46,66 eur, dňa 13.5.2020 sumu 414,87 eur
a dňa 10.6.2020 sumu 504,02 eur, t.j. celkom po začatí konania bola uhradená suma 1.575,55 eur.
Vzhľadom k tejto skutočnosti žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.575,55 eur späť.

8. Žalobca si pôvodne podal žalobu aj voči dedičom po poručiteľovi K. K. st. ako voči žalovanému v
1. rade. Vzhľadom k tomu, že dedičské konanie voči poručiteľovi bolo zastavené a majetok nepatrnej
hodnoty bol vydaný vystrojiteľovi pohrebu, žalobca vzal žalobu voči tomuto žalovanému späť. Keďže ku
späťvzatiu došlo ešte pred doručením žaloby žalovanému, súd podľa § 145 ods. 3 CSP o zvyšku žaloby
vo veci konal bez zastavenia konania už len so žalovaným.

9. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú. V konaní najskôr vzniesol voči nároku žalobcu námietku
premlčania s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Následne namietol, že zo strany žalobcu
nebola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, preto je potrebné zmluvu považovať za
bezúročnú a bez poplatkov a nemožno od žalovaného žiadať jednorazové splatenie úveru. Následne v

konaní namietol neplatnosť zmluvy z dôvodu, že k jej uzavretiu bol donútený poručiteľom tým spôsobom,
že ak zmluvu nepodpíše, nebude ho voziť do práce. Na jeho strane teda chýbala náležitosť platného
právneho úkonu - prejav vôle. Poukázal tiež na to, že pred uzatvorením zmluvy nemal možnosť sa
oboznámiť s obsahom zmluvy o úvere. Z jeho výpovede v konaní vyplynulo, že mu nikto nebránil zmluvu
si prečítať, on sa ani nezaujímal o to, čo je obsahom zmluvy a zmluvu si neprečítal ani po jej podpise.

Uviedol, že sa nezaujímal o aký úver ide a na aký účel poručiteľ - jeho otec peniaze potrebuje. V
konaní žalovaný napokon namietal aj to, že žalobca hodnoverným, resp. preskúmateľným spôsobom
nepreukázal, že mu dlhuje žalovanú sumu.

10. V konaní bola ako svedok vypočutá M. K., matka žalovaného. Vo svojej výpovedi uviedla, že má

vedomosť, že jej nebohý manžel si zobral úver v Poštovej banke, o tomto sa dozvedela z upomienky,
ktorá mu prišla kvôli nesplácaniu úveru. Povedal jej, že tento úver potreboval na splatenie predošlých
pôžičiek a zmluvu musel uzavrieť aj žalovaný, pretože inak by jemu samému úver na sumu 30.000,-
eur nedali. Svedkyňa uviedla, že v tom čase chodili žalovaný a jej manžel do práce spolu na jednu
zmenu a manžel žalovaného psychicky vydieral, že ak mu nepôjde za ručiteľa, tak ho nebude voziť do

práce. Svedkyňa uviedla, že ona nepočula, keď to jej nebohý manžel žalovanému hovoril, ale myslí si,
že takýmto spôsobom žalovaného donútil zmluvu podpísať, pretože aj voči nej sa správal tak, že jej napr.
povedal, že ak mu nedá na benzín, nepôjde s ňou do mesta alebo niekam, kam potrebovala. Žalovaný
jej v súvislosti so zmluvou o úvere povedal, že otec na neho tlačí, aby išiel za ručiteľa.

11. Žalobca v konaní uviedol, že bonitu žalovaného skúmal tým, že deklarovaný príjem žalovaného
overil z externého nezávislého zdroja (Sociálnej poisťovne) a akceptoval jeho príjem vo výške 850,-
eur (u poručiteľa to bol príjem 950,- eur). Okrem toho v rámci posudzovania mal k dispozícii kompletné
informácie o úverových záväzkoch klientov (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií, z dátEOS KSI nemali poručiteľ ani žalovaný v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy, žalovaný
uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti, poručiteľ uvádzal rodinný stav ženatý a žiadne
vyživované deti. Uviedol, že finančná analýza platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru

vo výške 30.000,- eur na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 438,02 eur, s mesačným poistným
za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 36,- eur. Na preukázanie tvrdeného predložil reporty
zo SRBI, EOS KSI a Sociálnej poisťovne. Námietku premlčania ani neplatnosti úveru nepovažoval za
dôvodné a svoj nárok považoval za dostatočne preukázaný predložením dokladu „aktuálny stav úveru ku
dňu 31.1.2020“, ktorý je vyhotovovaný z bankového informačného systému odsúhlaseného Národnou

bankou Slovenska a údaje z bankového informačného systému ako výstupný dokument - „Banková
kniha“ sú považované v rámci bankovej praxe za verejnú listinu.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

13. Podľa § 52 ods. 1, 3 až 4 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
podaná dôvodne len sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval
zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom
tento záväzkový vzťah má zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa naň aj ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti
predpisovobčianskehoprávaajevovzťahukObčianskehozákonníkulexspecialis. Uvedenéznamená,
že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v
zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu

odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

19. Žalovaný v konaní namietal neplatnosť zmluvy o úvere z dôvodu absencie prejavu vôle uzavrieť
takýto právny úkon. Uvádzal, že k uzavretiu zmluvy bol prinútený poručiteľom (svojím otcom). Poručiteľmu mal povedať, že ak zmluvu o úvere nepodpíše, nebude ho voziť do práce, keďže v tom čase pracovali
u toho istého zamestnávateľa a žalovaný by sa nemal ako dostať do zamestnania. Toto jeho tvrdenie
potvrdila svedkyňa M. K. (matka žalovaného), avšak z jej výpovede vyplynulo, že ona sama nepočula ani

nebola svedkom toho, že by poručiteľ podmieňoval vozenie žalovaného do práce podpísaním zmluvy o
úvereaanijejtoniktonepovedal.To,žeporučiteľtakýmtospôsobomdonútilžalovanéhouzavrieťzmluvu
o úvere, svedkyňa len predpokladala. Žalovaný tiež poukazoval na to, že nemal možnosť oboznámiť sa
s obsahom zmluvy o úvere pred jej uzavretím. Z jeho výpovede však bolo zistené, že on sám sa vôbec
nezaujímal o aký úver ide a na čo má byť použitý. Žalovaný uviedol, že mu nikto nebránil, aby si pred

podpisom zmluvu prečítal. Z jeho výpovede vyplynulo, že zmluvu si neprečítal ani následne. Súd pri
posudzovaní platnosti zmluvy o úvere sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že absolútna neplatnosť
zmluvy ako právneho úkonu v dôsledku psychického donútenia by prichádzala do úvahy v prípade
preukázania tzv. bezprávnej vyhrážky, ktorou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého
je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej
druh a intenzitu, pričom medzi vykonaním právneho úkonu pod vplyvom bezprávnej vyhrážky musí

byť v priamej príčinnej súvislosti. V súvislosti s nedostatkom vážnosti vôle sa však adresát nevážneho
právneho úkonu musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu - chrániť pred
dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným právnym
úkonom. Vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný. V takomto hraničnom prípade
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná

povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho
úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. V
danej veci žalovaný nepreukázal nepochybným spôsobom, že by poručiteľ na neho vyvíjal psychický
nátlak v súvislosti s uzavretím zmluvy, nakoľko ani z výpovede svedkyne K. táto skutočnosť jednoznačne
preukázaná nebola. Svedkyňa donútenie žalovaného uzavrieť zmluvu o úvere len predpokladala na

základe toho, že žalovaný jej povedal, že otec na neho tlačí, aby šiel za ručiteľa. Sama však nebola
prítomná pri tom, že by poručiteľ akokoľvek na žalovaného vyvíjal nátlak v súvislosti s uzavretím zmluvy
o úvere. Pokiaľ by aj poručiteľ podmieňoval dopravu žalovaného do práce uzavretím zmluvy o úvere, súd
túto skutočnosť nepovažuje za vyhrážku takej intenzity, aby bolo možné hovoriť o bezprávnej vyhrážke.
Hrozba, že žalovaného jeho otec nebude voziť do práce (kde obaja pracovali), nie je takou okolnosťou,

pre ktorú by bolo možné považovať uzavretie zmluvy o úvere zo strany žalovaného za neplatné, nakoľko
intenzita údajného vyhrážania bola nepatrná a, ako už bolo uvedené, žalovaný túto skutočnosť ani
riadne nepreukázal. Rovnako zo strany žalovaného nebolo preukázané, že žalobca ako adresát údajne
nevážneho prejavu vôle žalovaného aspoň mohol pochopiť, že u žalovaného chýba vážnosť vôle. Súd
pretotútoobranužalovanéhohodnotíakoúčelovú.Súdpritompoukazujeajnato,že tvrdenieoprinútení

uzavrieť zmluvu žalovaný uviedol až neskôr v konaní, túto skutočnosť vôbec neuvádzal v písomných
vyjadreniach k žalobe a ani počas prvého pojednávania. Rovnako za účelové súd považuje tvrdenie
žalovaného, že nemal možnosť sa oboznámiť s podmienkami zmluvy pred jej uzavretím, nakoľko sám
potvrdil, že mu nikto nebránil prečítať si zmluvu pred jej podpísaním. Žalovaný dokonca neprejavil
záujem o obsah zmluvy ani následne. Predmetná zmluva má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 120/2020 Z.z.. Keďže žalovaný nepreukázal dôvody neplatnosti
zmluvy, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka uzavretú dňa 1.2.2016 považoval za platný
právny úkon.

20.Žalovanývkonanínamietalajpremlčanienárokužalobcu.Zúdajovvyplývajúcichzdokladu„aktuálny

stav úveru ku dňu 31.1.2020“, v časti týkajúcej sa splatených splátok, vyplýva, že úver bol riadne
splácaný do 25.1.2017, následne bola splátka splatná dňa 25.2.2017 uhradená iba čiastočne (dňa
25.2.2017 vo výške 0,10 eur, dňa 24.3.2017 v sume 35,90 eur a 464,12 eur). V ďalších mesiacoch
splátky hradené neboli, preto na základe ust. čl. 4 bod 4.6 zmluvy žalobca po predchádzajúcej písomnej
výzve na zaplatenie dlžných splátok a upozornení na možnosť predčasnej splatnosti úveru vyhlásil úver

za predčasne splatný ku dňu 14.8.2017. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti k 14.8.2017,
pričompodľazmluvyoúverebolomožnéúverzosplatniťvprípade,akbudedlžníkvomeškanísplatením

splátky viac ako tri mesiace. Ku dňu 14.8.2017 bola táto podmienka splnená v prípade splátok splatných
v mesiaci február až apríl 2017 (keďže splátka splatná v mesiaci február 2017 nebola uhradená v celom
rozsahu). Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá k 25. dňu v mesiaci. Premlčacia doba je podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka 3-ročná. Žalobca podal žalobu dňa 17.2.2020, t.j. ešte pred uplynutímpremlčacej doby v súvislosti s najstaršou neuhradenou splátkou splatnou dňa 25.2.2017. Z uvedeného
vyplýva, že nárok žalobcu premlčaný nie je.

21. Žalovaný tiež v konaní namietal, že žalobca ako veriteľ neskúmal jeho bonitu ako dlžníka pred
uzavretím zmluvy o úvere, v dôsledku čoho podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch nie je oprávnený vyžadovať od neho jednorazové splatenie úveru a keďže
ide o hrubé porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., považuje sa úver
za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti žalobca súdu preukázal, že bonitu žalovaného i

poručiteľa skúmal nahliadnutím do databázy Sociálnej poisťovne, informácie o nich mal zo spoločného
úverového registra informácií, žalovaný uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti. Z
takto zistených skutočností možno teda uzavrieť, že žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere skúmal
schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať úver v súlade s ust. 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
a preto nemožno v danom prípade aplikovať ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona, v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že skúmanie bonity

dlžníka musí zahŕňať okrem nahliadnutia do databázy bánk a Sociálnej poisťovne aj skúmanie reálneho
príjmu klienta a jeho výdavkov, nakoľko ust. § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z. (v
znení účinnom k 1.2.2016) považuje za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom buď: a) bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa, alebo b) bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely

posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca si túto svoju povinnosť splnil
spôsobom uvedeným vyššie pod písm. b).

22.Vkonanížalovanývpísomnompodanízodňa29.10.2020uviedol,žežalobcažiadnymhodnoverným
spôsobom nepreukázal, že mu dlhuje žalovanú sumu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca predložil

doklad „aktuálny stav úveru ku dňu 31.1.2020“, z ktorého je zrejmé čerpanie úveru, ako aj jeho splácanie.
Z tohto dokladu vyplýva, že ku dňu 31.1.2020 bola uhradená suma celkom 10.468,46 eur, z čoho bola na
úroky započítaná suma 7.139,18 eur, na poistenie suma 540,- eur a na istinu úveru suma 2.789,28 eur.
Po podaní žaloby žalobca súdu oznámil, že zo strany žalovaného bola uhradená ešte suma 1.575,55
eur v štyroch splátkach (ktoré boli žalobcom riadne špecifikované, t.j. uvedená výška a dátum splátky) v

obdobíod12.3.2020do10.6.2020.Žalovanývkonanítietoskutočnostinenamietalasúduaninepredložil
žiadne iné dôkazy, ktoré by údaje tvrdené žalobcom vyvrátili. Keďže žalovaný nepredložil žiadne iné
dôkazy, z ktorých by vyplývali iné skutočnosti v súvislosti s výškou nároku žalobcu, súd nemal dôvod
pochybovať o údajoch vyplývajúcich s výpisu o aktuálnom stave úveru žalovaného ku dňu 31.1.2020 a
tvrdeniach žalobcu o realizovaných úhradách žalovaného po začatí konania.

23. V konaní teda bolo preukázané, že žalobca poručiteľovi a žalovanému poskytol úver vo výške
30.000,- eur, ktorý aj bol vyčerpaný. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že prostriedky úveru boli použité
na úhradu iných úverov, ktoré sú v zmluve špecifikované. Rovnako bolo preukázané, že úver nebol
splácaný riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný a poručiteľ túto povinnosť, napriek upomienke,

neplnili, žalobca im oznámil zosplatnenie celej dlžnej sumy úveru v súlade s ust. čl. 4 bod 4.6 zmluvy a
vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, uplatnil si žalobca nárok
prostredníctvom súdu. V konaní sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia istiny 25.635,17 eur,
dlžného zmluvného úroku vyčísleného do 31.1.2020 vo výške 8.049,43 eur, ako aj dlžného zmluvného
úroku 10,6% ročne z dlžnej istiny od 1.2.2020 až do zaplatenia a tiež úroku z omeškania vo výške 5%

ročne z dlžnej istiny od 1.2.2020 do zaplatenia. Ako už bolo uvedené vyššie, k 31.1.2020 bola v súvislosti
s úverom uhradená istina vo výške 2.789,28 eur, zmluvné úroky vo výške 7.139,18 eur a poistné v sume
540,- eur. K uvedenému dátumu a aj ku dňu podania žaloby teda bola výška neuhradenej istiny úveru
27.210,72 eur (30.000,- eur - 2.789,28 eur). Po začatí konania žalovaný uhradil ešte sumu 200,- eur
dňa 12.3.2020, sumu 46,66 eur dňa 9.4.2020, sumu 414,87 eur dňa 13.5.2020 a dňa 10.6.2020 sumu

504,02 eur, pričom tieto sumy boli započítané na istinu úveru. Celkovo teda na istinu bola uhradená
suma 4.364,83 eur a dlžná istina potom predstavuje sumu 25.635,17 eur. V časti dlžnej istiny 25.635,17
eur súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. Keďže žalovaný neuhradil istinu úveru žalobcovi riadne
a včas, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej

splatnosti úveru. Žalobca si tento nárok uplatnil vo výške 5% ročne (t.j. v súlade s citovaným nariadením
vlády SR) až od 1.2.2020. Aj v tejto časti súd považoval jeho nárok za dôvodný.24. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku v sume 8.049,43
eur vyčíslenej do 31.1.2020 a vo výške 10,6% ročne z dlžnej istiny od 1.2.2020 do zaplatenia.
Nárok na zmluvný úrok v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol

predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach sp.zn. 7Cdo/111/2019, 7Cdo/135/2019,
5Cdo/42/2020. Z uvedených rozhodnutí vyplýva záver, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí. Súd preto aj v prejednávanej veci posúdil nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku v
súlade so závermi Najvyššieho súdu SR. Podľa splátkového kalendára uvedeného v zmluve o úvere v

bode 2.4, ktorého súčasťou je rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poistenie, je zrejmé, že pri
riadnom splácaní úveru by žalovaný mal na zmluvných úrokoch uhradiť celkovo sumu 14.929,36 eur.
V tejto výške má teda žalobca nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku. V konaní bolo
zistené, že v súvislosti s úverom bola žalobcovi z titulu zmluvného úroku už uhradená suma celkom
7.139,18 eur. Zostáva teda doplatiť sumu 7.790,18 eur. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvného úroku za dôvodný. Pokiaľ si žalobca uplatnil tento nárok vo väčšom rozsahu, súd

jeho nárok v časti prevyšujúcej sumu 7.790,18 eur považoval za nedôvodný, a preto ho zamietol.

25. Žalobca po začatí konania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 1.575,55 eur z dôvodu, že túto
sumu mu žalovaný po podaní žaloby na súd uhradil. Keďže žaloba bola v tejto časti vzatá späť pred
prvým pojednávaním, súd konanie v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP)

zastavil.

26. Žalobca podal žalobu pôvodne aj voči dedičom po poručiteľovi K. K., nar. XX.XX.XXXX, ako
žalovanému v 1. rade. Pred doručením žaloby žalovaným však vzal žalobu v tejto časti späť. Vzhľadom
k tomu, že k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred doručením žaloby žalovaným, súd

pokračoval v konaní o zvyšku žaloby (t.j. len voči žalovanému) bez čiastočného zastavenia konania v
súlade s ust. § 145 ods. 3 CSP.

27. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.635,17
eur spolu s dlžným zmluvným úrokom vo výške 7.790,18 eur a 5% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 27.210,72 eur od 1.2.2020 do 11.3.2020 (t.j. do úhrady sumy 200,- eur), zo sumy 27.010,72 eur
od 12.3.2020 do 8.4.2020 (t.j. do úhrady sumy 456,66 eur), zo sumy 26.554,06 eur od 9.4.2020 do
12.5.2020 (t.j. do úhrady sumy 414,87 eur), zo sumy 26.139,19 eur od 13.5.2020 do 9.6.2020 (t.j. do
úhrady sumy 504,02 eur) a zo sumy 25.635,17 eur od 10.6.2020 do zaplatenia, v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa pôvodne
domáhal zaplatenia sumy celkom 37.528,77 eur (istina 27.210,72 eur + vyčíslený zmluvný úrok 8.049,43
eur, 10,6% úrok zo sumy 27.210,72 eur od 1.2.2020 do zaplatenia, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku
pri zohľadnení čiastočných úhrad realizovaných po začatí konania, predstavuje sumu 2.268,62 eur).

Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy celkom 35.000,90 eur (istina 25.635,17 eur
+ 1.575,55 eur zaplatená istina po začatí konania + zmluvný úrok 7.790,18 eur) a bol mu priznaný aj
úrok z omeškania v zmysle žaloby. Úspech žalobcu teda v konaní predstavoval 93,26%, žalovaný bol v
konaní úspešný v 6,74%. Prevažný úspech v konaní mal teda žalobca a jeho čistý úspech predstavuje
86,52% (93,26% - 6,74%). V tomto rozsahu mu súd voči žalovanému aj nárok na náhradu trov konania

priznal. V rámci písomného vyhotovenia rozsudku súd zistil, že pri vyhlásení rozhodnutia došlo v časti
týkajúcej sa výšky nároku na náhradu trov konania ku chybe v počítaní, a preto súd súčasne s písomným
vyhotovením rozsudku vypracoval v súlade s ust. § 224 CSP aj opravné uznesenie, ktorým túto chybu
v počítaní opravil. Súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1
CSP. O konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 Civilného mimosporového poriadku).