Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/456/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709212490
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6709212490.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážassudcovJUDr.
Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, proti žalovanej I/ Y. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S., T. G. XXXX/XX, zastúpenej Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Nám.
SNP 6/11, IČO: 47 236 655, a žalovanému II/ D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., A. H. XXX/XX,

zastúpeného JUDr. Petrom Milecom, advokátom, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, Lazovná
20, o zaplatenie 3.904,30 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 12C/41/2010-339 zo dňa 24. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými žalobu voči žalovanému II/ zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného II/ z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými konanie voči I/ žalovanej zastavil a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu I/ žalovanej zostáva týmto rozhodnutím
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému v

rade II/ zaplatenia sumy 3.904,30 EUR s 4 % ročným úrokom z omeškania od 07. 08. 2009 do zaplatenia.
Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný v rade II. dňa 30. 05. 2008 zavinil vozidlom tov. zn. Ford Focus
Combi 1,8 TD, ev. č. S vo F. G. dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorových vozidiel
V. B., ev. č. DT198AN a Y. H., ev. č. M V čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo, ktoré
riadilžalovanývradeII.,uzavretépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorového
vozidla a z toho dôvodu žalobca poskytol poškodeným V. B. a Y. H. poistné plnenie z garančného fondu

vo výške 3.904,30 EUR.

2. Okresný súd uznesením 12C/41/2010-136 z 07. 02. 2011 pripustil zámenu strán sporu tak, že na
miesto pôvodne žalovaného v rade I/ I. C. vstúpila do konania Y. S.. Podaním zo dňa 10. 5. 2016 zobral
žalobca žalobu proti žalovanej I/ späť s dôvodu, že dňa 24. 05. 2015 Okresný súd v Banskej Bystrici
rozhodol v konaní sp. zn. 1K/51/2010 o oddĺžení žalovanej Y. S., čo zakladá nevymožiteľnosť nároku

proti žalovanej I/. Okresný súd konanie proti žalovanej I/ zastavil a v tejto časti rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť.

3. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že podľa správy polície o priebehu dopravnej
nehody zo dňa 30. 05. 2008 bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič vozidla
Ford Focus jazdiaci v smere od F. na F. G. z dôvodu nedodržania bezpečnej vzdialenosti za vozidlom

jazdiacim pred ním narazil do zadnej časti tohto vozidla tov. zn. Fiat Bravo, ktoré bolo po náraze
odrazené do pred ním idúceho vozidla Ford Mondeo. Svedkyňa Y. H. uviedla, že do jej vozidla naraziloauto so žalovaným II/. Svedok I. D. uviedol, že cestou do M. G. pred F. G. bola kolóna pred nimi
jazdiacich vozidiel, preto pribrzďovali, až celkom zastali, kedy do auta zozadu narazilo iné auto, a tým
pádom ich auto narazilo do auta, ktoré stálo pred nimi. Svedkyňa V. B. uviedla, že pred F. G. bola

kolóna vozidiel, preto išli pomaly a zrazu pocítila náraz. Ešte sa snažila pribrzdiť, aby nenarazila do
nasledujúceho auta. Žalovaný v rade II. sa necítil v prípade havárie vinným, on bol tretí vodič, prudko
zabrzdil, a preto narazil. Prevádzkovateľ, ktorý zapožičal motorové vozidlo inému, aj naďalej zostáva
jeho prevádzkovateľom, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. V
posudzovanej veci nebol splnený žiadny liberačný dôvod, pre ktorý by mohli žalovanú v rade I. ako

prevádzkovateľa motorového vozidla zbaviť objektívnej zodpovednosti za škodu. Žalovaný II/ si ako
vodič motorové vozidlo jednorazovo riadne požičal na jednu jazdu od vlastníka. Žiadnym spôsobom
nemohol ovplyvniť, či bola splnená zákonná povinnosť spočívajúca v uzavretí tzv. povinného zmluvného
poistenia. O skutočnosti, že na motorové vozidlo nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie, nemal
žalovaný v rade II. žiadnu vedomosť, pri preberaní vozidla nebol o tejto skutočnosti vôbec informovaný.
Ako vodič by zodpovedal za škodu len v prípade, že by vozidlo použil bez vedomia a súhlasu jeho

majiteľa. Nemôže byť na ťarchu žalovaného v rade II., že prevádzkovateľ motorového vozidla si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie.

4. Podľa okresného súdu žalobca tiež nepreukázal, čo bolo škodovou udalosťou, v čom spočívalo
porušenie povinnosti žalovaného II/, ani príčinnú súvislosť. Keďže žalobca poskytol plnenie z

garančného fondu, nárok nie je nárokom z titulu náhrady škody, ale nárokom voči tomu, za koho žalobca
plnil sám podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel. Na žalobcu prešlo právo
na náhradu voči tomu, za koho bolo plnené. Zo žaloby nevyplýva, kedy žalobca poškodeným plnil.
Žalobca voči žalovanému II/ právo postihu nemá. Žalovaná v I. rade má zodpovedať na objektívnom
princípe a žalovaný II/ na subjektívnom princípe na základe zavinenia ako vodič motorového vozidla.

Žalovaný nehodu nespôsobil, bol jedným zo spoluúčastníkov nehody. V zápise z dopravnej nehody
bol žalovaný II/ bez svojho vedomia označený za vinníka a nesúhlasil s tým, že bol jedným vinníkom
dopravnej nehody. Autá sa v kolóne pohybovali rýchlosťou 10 - 20 km/ hod.. Je z fyzikálneho hľadiska
vylúčené, aby žalovaný v rade II. svojím nárazom do pred ním idúceho vozidla toto posunul takou
silou, že by spôsobilo škodu ešte na ďalšom motorovom vozidle. Je potrebné skúmať zavinenie vodičky

pred ním idúceho motorového vozidla. Pokuta v blokovom konaní mu bola uložená ako účastníkovi
dopravnej nehody. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 431, §
438 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 2 písm. b), ods. 7 zák. č. 381/2001 z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

5. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 08. 07. 2016 namietal skutkové a právne posúdenie,
ako aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Záver súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom
ohľadne zavinenia žalovaného II/ boli nesprávne. Okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému
II/ s tým, že jeho zodpovednosť za škodu nemal preukázanú, ale návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania ohľadne určenia príčin vzniku dopravnej nehody a výšky škody neakceptoval. Naopak,

okresný súd sám posúdil skutočnosti, na ktoré nie je odborne spôsobilý. Otázka osoby zodpovednej
za vznik dopravnej nehody bola vyriešená a vyplýva z blokového konania. I keď súd nie je týmto
rozhodnutím viazaný, závery v otázke zavinenia neboli relevantne spochybnené. Ide o problematiku,
na ktorej posúdenie sú potrebné odborné znalosti, ktoré ani súd ani žalovaný II/ nemajú. Postih v
zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. smeruje voči všetkým, ktorí zodpovedajú za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. V prípade, že osoba prevádzkovateľa nie je vodičom zodpovedným
za vznik škody z dopravnej nehody, je osobou zodpovednou popri prevádzkovateľovi vodič motorového
vozidla. Záver, že postih môže smerovať len proti prevádzkovateľovi, je nesprávny. Žalobca má právo
na náhradu toho, čo plnil, od každého, kto zodpovedá za škodu a kto je bez poistenia zodpovednosti.
Žalovaný nepreukázal, že ostatní účastníci nehody mali akýkoľvek podiel na vzniku škody. Okresný

súd bez logických dôvodov ignoroval posúdenie otázky účasti jednotlivých účastníkov na vzniku škody
a škodou, ktorú žalobca likvidoval ako poistnú udalosť, kedy sa žalobca zaoberal otázkou výšky škody a
jej súvislosti s dopravnou nehodou. Vo vyjadrení zo dňa 17. 08. 2016 žalobca ďalej uviedol, že zo správy
polície o priebehu dopravnej nehody je zrejmý podiel jej účastníkov na vzniku škody, pokiaľ ide o určenie
vinníka dopravnej nehody. Žalovaný porušil povinnosť v zmysle § 16 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke

na pozemných komunikáciách dodržať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne
vozidlo zastaviť, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Žalovaný
tvrdil nesprávne stanovenú výšku škody a iný priebeh nehody, ale svoje tvrdenia ničím nepodložil, ani
nedal návrh na vypracovanie znaleckého posudku za účelom odborného posúdenia nehodového deja,prípadne výšky škody. V prípade, že je založená zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a zároveň
vodiča, má právna teória a súdna prax v aplikácii § 24 ods. 7 v spojení s ods. 2 písm. b) zák. č.
381/2001 Z. z. jasno v tom, že žalobca má právo postihu voči každému, kto zodpovedá za škodu a za

koho plnil. Bez ohľadu na to, že prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na objektívnom princípe a vodič
na princípe subjektívnom, je žalobca oprávnený uplatňovať postihové právo voči obom. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobcovi priznal uplatnený
nárok alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Žalovaný
II/ od začiatku tvrdil, že je len spoluúčastníkom, a nie jediným vinníkom dopravnej nehody. Skutočnosť,
že žalovaný bol ako jediný označený za vinníka dopravnej nehody, sa dozvedel až zo žaloby, pričom
na vzniku škody mali podiel práve osoby, ktoré si ako poškodení uplatnili nároky voči žalobcovi.
Správa polície o priebehu dopravnej nehody nepreukázala zavinenie žalovaného. Žalobca nepreukázal,
že dopravnú nehodu zavinil žalovaný. Zodpovednosť za škodu zo strany žalovaného ako vodiča

motorového vozidla je založená na subjektívnom princípe, za zavinené porušenie právnej povinnosti,
ktoré nebolo preukázané.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379
a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie.
8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 24 ods. 2, písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti,

Podľa § 24 ods. 7, veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý bol účinný
do 01. 2. 2009, vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol
včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť

jazdy alebo zastaví.

9. Okresný súd správne vec právne posúdil, pokiaľ nárok žalobcu, ktorý poskytol plnenie z garančného
fondu nepovažoval za nárok z titulu náhrady škody, ale za nárok voči tomu, za koho žalobca plnil sám
podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel. Správne tiež vychádzal z toho,

že žalovaná v rade I. bola prevádzkovateľom motorového vozidla a nemôže sa zbaviť objektívnej
zodpovednosti za škodu a že žalovaný II/ zodpovedá na subjektívnom princípe na základe zavinenia
ako vodič motorového vozidla.

10. Okresný súd si osvojil obranu žalovaného II/, že tento nemohol ovplyvniť, či bola splnená zákonná

povinnosť spočívajúca v uzavretí tzv. povinného zmluvného poistenia, lebo motorové vozidlo si ako vodič
požičal na jednu jazdu, ďalej v tom, že pokuta v blokovom konaní nepreukazuje, že žalovaný nehodu
spôsobil výlučne sám, a že žalovaný bol jedným zo spoluúčastníkov nehody. Rozhodnutie potom založil
na závere, že žalobca nepreukázal, čo bolo škodovou udalosťou, v čom spočívalo porušenie povinnosti
žalovaného II/, ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

11. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné, lebo uvedené skutkové a právne závery okresného súdu boli
nepodložené a predčasné. Pokiaľ okresný súd vychádzal z obrany žalovaného, že vozidlo použil iba
na jednu jazdu, opomenul sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať s tým, že otázka zodpovednostivodiča nepoisteného motorového vozidla bola vyriešená napr. v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4 Cdo 134/2009 z 31. 08. 2010 a rozhodnutia všeobecných súdov z tohto rozhodnutia vychádzajú. Podľa
uvedenej rozhodovacej praxe súdov žalobca (Slovenská kancelária poisťovateľov) má právo postihu

proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnil. Má, teda, právo postihu aj proti osobe, ktorá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti
vodičovi. Vodič totiž pri prevádzke motorového vozidla je povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení
zodpovednosti, a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Pokiaľ žalovaný použil motorové vozidlo bez
toho, aby mal pri sebe potrebné doklady a závery vyšetrovania dopravnej nehody nasvedčujú tomu, že

ako vodič zavinil dopravnú nehodu, na jeho nedbanlivosť týkajúcu sa použitia nepoisteného motorového
vozidla nemožno prihliadnuť.

12. Žalobca uplatnil v konaní regresný nárok na náhradu peňažných plnení, ktoré poškodeným uhradil
namiesto poisťovne, s ktorou mal mať prevádzkovateľ motorového vozidla uzavretú zmluvu. Uvedený
nárok nie je nárokom podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani podľa § 427 Občianskeho

zákonníka, ale originálny nárok podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý žalobca uplatnil proti tomu, kto povinnosť
plniť z garančného fondu vyvolal. Žalobca nárok uplatnil proti vodičovi motorového vozidla a pôvodne aj
proti prevádzkovateľovi motorového vozidla. V posudzovanej veci bolo konanie proti prevádzkovateľovi
právoplatne skončené zastavením konania a žalobca svoj nárok uplatnil proti žalovanému II/ ako

vodičovi, ktorý škodu spôsobil porušením pravidla premávky na pozemných komunikáciách, podľa
ktorého bol povinný dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť
rýchlosť jazdy, prípadne vozidlo zastaviť. Pokiaľ chcel okresný súd zodpovednosť žalovaného II/ vylúčiť,
bol povinný riadne sa vysporiadať s dôkazmi, ktoré predložil žalobca, a to správou dopravnej polície o
priebehu dopravnej nehody a o priestupku vyriešenom v blokovom konaní (č. l. 28 - 32, 47) aj s opisom

dopravnej nehody, ktoré svojim poisťovniam uviedli v oznámeniach o škodovej udalosti ostatní účastníci
dopravnejnehody(č.l.38-40,50).PoškodenízavinníkazhodneoznačiliII.žalovaného.Tutrebauviesť,
že poškodení, za ktorých žalobca plnil, boli povinní podľa § 799 Občianskeho zákonníka podať pravdivé
vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti, rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady. Pokiaľ
žalovaný II/ spochybňuje pravdivosť dôvodov, na základe ktorých si poškodení poistné plnenia uplatnili,

je povinný svoje tvrdenia aj preukázať. Z dôkazov, ktoré predložil žalobca, vyplýva, že došlo k stretu
prevádzok motorových vozidiel, ale z tvrdení žalovaného II/ a zo žiadneho dôkazu, ani z odôvodnenia
rozhodnutia, nevyplýva zistenie, že by za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorú
hradil žalobca, zodpovedal okrem žalovaného aj niektorý z týchto ďalších prevádzkovateľov podľa § 431
Občianskeho zákonníka, alebo, že by škoda vznikla aj zavinením poškodených podľa 441 Občianskeho

zákonníka. Tvrdenia žalovaného II/ boli v tomto smere nepostačujúce a okresný súd urobil skutkový
záver o tom, že žalovaný nezodpovedal za škodu výlučne sám, že žalobca nepreukázal, čo bolo
škodovou udalosťou, v čom spočívalo porušenie povinnosti žalovaného II/, ani príčinnú súvislosť, bez
toho, aby sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré sú v súdnom spise. Jeho rozhodnutie je z uvedených dôvodov
nepreskúmateľné a odvolací súd ho z týchto dôvodov zrušil.

13. V ďalšom konaní bude okresný súd vychádzať z toho, že žalobca odôvodňuje nárok voči
žalovanému II/ z dôvodu, že tento za škodu zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca preukazuje, že ku škode na motorových vozidlách idúcich pred žalovaným došlo v dôsledku
nesprávneho spôsobu jazdy žalovaného, ktorý vozidlo neubrzdil a v dôsledku nedodržania bezpečnej

vzdialenosti narazil do pred ním idúceho motorového vozidla. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ v konaní o
uspokojení postihovaného nároku žalobcu vyjde najavo pochybnosť o tom, či škoda, na ktorej náhradu
žalobca poskytol plnenie, nebola spôsobená tiež zavinením poškodených (v posudzovanej veci V. B. a
Y. H.), súd túto otázku vyrieši sám ako predbežnú otázku v prípade, ak o nej príslušný orgán nevydal
rozhodnutie (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 331/2011 z 30. 01. 2013).

14. Rozsudok vo výrokoch, ktorými okresný súd konanie voči žalovanej I/ zastavil a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť jej trovy, zostáva týmto rozhodnutím nedotknutý. V novom konečnom rozhodnutí súd
prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.