Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120200139
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5120200139.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. W.
Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou
so sídlom E.. M. R. K. X, XXX XX Y., a manžela: Ing. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX K. XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom

Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/1/2020-286 zo dňa 08.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie navrhovateľky odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.XX.XXXX
v Y. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom XXX rozviedol (výrok I.) Zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva v znení uvedenom v rozsudku (výrok II.).

O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok III.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odkázal na ustanovenia § 22, § 23 ods. 1 až
3, § 24 ods. 1 a 3 až 5, § 25 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a uviedol, že manželstvo účastníkov konania neplní
svoj účel, manželia sa citovo odcudzili, nevážia si jeden druhého. Manžel bol donútený na základe

neodkladného opatrenia opustiť spoločnú domácnosť. Takýto zväzok nie je v záujme účastníkov konania
ani v záujme maloletých detí, rovnako ani v záujme spoločnosti, preto súd manželstvo rozviedol. Keďže
rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorou si upravili práva a povinnosti k maloletým deťom, okresný
súd túto schválil v znení uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o trovy konania,
konajúci súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znenia ustanovenia § 52 CMP.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá vzniesla
námietky proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, keď nesúhlasila s tvrdeniami súdu, že „deti sú
do rodičovského konfliktu zatiahnuté a voči otcovi negatívne manipulované“. Uvedené považovala za
zavádzajúce tvrdenie, ktoré nebolo ničím preukázané ani podložené. Tiež poukazovala na to, že v
danom prípade boli podané návrhy na rozvod zo strany oboch účastníkov konania, pričom tieto boli
zlúčené do jedného konania vedeného pod sp. zn. 37P/1/2020. Zároveň namietala rozhodnutie súdu

prvej inštancie o tom, že bola povinná zriadiť a následne názov a číslo sporiacich účtov oznámiť otcovi do
08.03.2021. Keďže napadnutý rozsudok bol doručený jej zástupkyni až dňa 09.03.2021, táto povinnosťje nevykonateľná. Napokon odvolateľka argumentovala tým, že od začiatku mala za to, že rodičovská
dohoda bude uzatvorená medzi účastníkmi konania okrem výživného. Ona, ako aj jej zástupkyňa,
žiadali, aby bolo výživné stanovené súdom. Záver súdu prvej inštancie zaradiť výživné do rodičovskej

dohody preto nie je možné považovať za vecne správny. Z uvedeného dôvodu odvolateľka navrhla, aby
odvolací súd považoval výživné za rozhodnutie určené súdom, a nie za rodičovskú dohodu. Na základe
uvedenej argumentácie navrhla napadnutý rozsudok zmeniť. Súčasťou odvolania bol aj návrh na opravu
rozsudku a návrh na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva.
4. K odvolaniu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy, pričom ďalšie listinné dôkazy, vrátane zvukovej

nahrávky z pojednávania zo dňa 08.02.2021, pripojila k doplneniu odvolania zo dňa 25.03.2021.

5. Na základe výzvy súdu odvolateľka doplnila svoj opravný prostriedok s tým, že uviedla, že napadnutý
rozsudok napáda vo výroku II., a to v časti týkajúcej sa rodičovskej dohody o výživnom. Zdôraznila,
že ona a jej zástupkyňa žiadali, aby bolo výživné stanovené súdom, na čo konajúci súd v
rámci pojednávania neprihliadal. Rovnako jej odvolanie smeruje proti odôvodneniu rozhodnutia tak, ako

uviedla v podanom opravnom prostriedku. Poukázala na to, že okresný súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľka tiež v konkrétnostiach poukázala
na chyby v napadnutom rozsudku, ktoré je nevyhnutné postupom podľa § 224 CSP opraviť. Zopakovala,

že povinnosť uložená jej rodičovskou dohodou zriadiť a oznámiť čísla sporiacich účtov do 08.03.2021, je
nevykonateľná. Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhla, aby otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné
na maloletú W. Z. v celkovej sume 416,60 Eur a na maloletého W. Z. vo výške 366,60 Eur, z toho k
rukám matky po 300,00 Eur + 250,00 Eur, spolu 550,00 Eur a na sporiaci účet zriadený 26.01.2018 vo
R. S. S., a. s., I. po 116,60 Eur na každé dieťa, prípadne, aby v tejto časti rozhodnutie krajský súd zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP odvolanie navrhovateľky odmietol podľa § 386
písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

9. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z obsahu odvolania podaného navrhovateľkou mal krajský súd zistené, že toto bolo podané jednak
proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, jednak proti výroku o výživnom. Rozhodnutie o výživnom
bolo súčasťou rodičovskej dohody, ku schváleniu ktorej došlo na pojednávaní dňa

08.02.2021. Vzhľadom na námietky navrhovateľky krajský súd venoval pozornosť aj zvukovej nahrávke
z daného pojednávania s cieľom preskúmať, či v danom prípade účastníci konania skutočne dospeli
k rodičovskej dohode tak, ako je zachytená v zápisnici z pojednávania na č. l. 282 až 285 spisu. Z
uvedeného dôvodu sa senát odvolacieho súdu dňa 28.07.2021 oboznámil s predmetnou nahrávkou. Z
prezentovaných prejavov vôle nepochybne vyplýva, že tak navrhovateľka, ako aj manžel, vyslovili súhlas

s výživným, ktoré bude povinný platiť otec na maloleté deti v sume 350,00 Eur na maloletú W. a v sume
350,00 Eur na maloletého W. s tým, že spotrebná zložka výživného bude predstavovať 300,00 Eur na
každé dieťa a sumu 50,00 Eur na každé dieťa bude otec zasielať na účely sporenia. Navrhovateľka bola
na pojednávaní zastúpená advokátkou a tá prejavila súhlas s uzavretím rodičovskej dohody v tomto
znení. Z jej prejavu nevyplýva žiaden nesúhlas s takto ustálenou výškou výživného, ani s konečným

názorom súdu, že v danom prípade došlo k rodičovskej dohode, keďže navrhovateľka i manžel prejavili
zhodný prejav vôle. Práve uvedené prejavy oboch účastníkov smerujúce k stanoveniu výšky výživného
tak, ako je uvedené v rozsudku okresného súdu, boli kľúčovými pre posúdenie, či v danom prípade bola
dohodarodičovuzavretá.Pokiaľnavrhovateľkanáslednevpodanomopravnomprostriedkuspochybňujejej vlastné rozhodnutie, resp. rozhodnutie zástupkyne pristúpiť k uzavretiu označenej dohody, uvedené
nemohol odvolací súd akceptovať. Pokiaľ sa totiž účastníci dohodli na výške výživného, potom je zrejmé,
že postup okresného súdu pri schvaľovaní rodičovskej dohody rešpektoval právnu úpravu a následná

zmena postoja účastníka nemohla byť pre ďalší procesný postup relevantná.

12. Je teda nepochybné, že odvolanie navrhovateľky v danom prípade smerovalo proti rodičovskej
dohode a tiež proti dôvodom napadnutého rozsudku, pričom takýto opravný prostriedok právna úprava
nepripúšťa (§ 358 CSP, § 122 CMP).

13. Na základe uvedeného rozhodol krajský súd o odmietnutí odvolania spôsobom uvedeným vo výroku
tohto uznesenia, a to postupom podľa § 386 písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 52 CMP v spojení
s § 396 ods. 1 CSP.

15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.