Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/165/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209470
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6713209470.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členiek senátu
JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: X. V., nar. XX. X. XXXX, bytom
XXX XX B., B. 3, zastúpený splnomocneným JUDr. Q. S., bytom XXX XX O., Y. XX, proti žalovaným: 1/
X. V., nar. XX. W. XXXX, bytom XXX XX P., K. Q. XXXX/X, 2/ Q. V., nar. X. K. XXXX, bytom XXX XX P.,
J. G. I. XXX/X, 3/ A. V., rod. B., nar. XX. U. XXXX, bytom XXX XX P., J. G. I. XXX/X, všetci zastúpení

splnomocnenou advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, so sídlom Advokátska kancelária 977 01 Brezno,
Československejarmády5,oneplatnosťdarovacejzmluvyaurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/61/2013-232 zo dňa
7. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/61/2013-232 zo dňa 07. mája 2019 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej súd prvej inštancie alebo
okresný súd) výrokom I. rozsudku určil, že darovacia zmluva č. V 433/2010-626/2010 zo dňa 26. mája
2010 (ďalej len darovacia zmluva), uzatvorená medzi darkyňou A. V., rod. B., nar. XX. U. XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX, bytom P., J. G. I. XXX/X (ďalej darkyňa alebo žalovaná 3/) a obdarovanými X. V., nar.
XX. W. XXXX, bytom P., K. Q. XXXX/X a Q. V., nar. XX. K. XXXX, bytom P., J. G. I. XXX/X predmetom

ktorej bolo darovanie bytu číslo XX na 8. poschodí, vchod číslo 2 v obytnom dome súpisné číslo XXX na
parcele C KN XXXX v k.ú. P., zapísaný na LV číslo XXXX a pozostávajúci z troch obytných miestností
s príslušenstvom a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 8280/594695
(ďalej darovaný byt alebo byt) je voči žalobcovi neplatná. Výrokom II. určil, že žalovaná 3 je výlučnou
vlastníčkou darovaného bytu. Výrokom III. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval skutkový a právny základ
nároku žalobcu, ktorý sa určovacou žalobou domáhal určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi
darkyňou a obdarovanými je voči žalobcovi neplatná a domáhal sa určenia, že žalovaná 3/ je výlučnou
vlastníčkou darovaného bytu. Ďalej uviedol že v rozsudku okresného súdu sp. zn. 14C/144/2003 zo
dňa 02. júla 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len odvolací súd) sp.

zn. 16Co/343/2009 zo dňa 25. marca 2010, právoplatným dňa 29. apríla 2010 a vykonateľným dňa 03.
mája 2010, bola žalovaná 3/ v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej BSM) zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 7.800,57 eur v dvoch splátkach a to prvú splátku v sume
3.900,28 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a druhú v sume 3.900,29 eur do 300 dní
od právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Žalovaná 3/ však neuhradila uvedenú
pohľadávku a preto, podal exekučný návrh a od júla 2010 prebieha bezúspešne exekučné konanie

vedené pod sp. zn. EX 124/2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Juraja Kašinského v Banskej Bystrici.
Žalovaná 3/ po oboznámení sa s rozsudkom krajského súdu o vyporiadanie BSM účelovo darovacouzmluvou darovala byt žalovaným 1/ a 2/. Návrh na vklad bol na Okresný úrad Detva, odbor katastrálny,
doručený a zaregistrovaný dňa 02. júna 2010 a vklad vlastníckeho práva bol v rámci urýchleného
katastrálneho konania povolený dňa 07. júna 2010. Preto sa domáhal určenia, že darovacia zmluva je

neplatná podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
OZ), keďže podľa jeho názoru išlo zjavne o právny úkon v rozpore s dobrými mravmi.

1.2. Procesná obrana žalovaných 1/, 2/ a 3/ spočívala predovšetkým na tvrdení, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy a určení vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam.

1.3. Okresný súd právne posúdil uplatnený nárok žalobcu podľa § 137 písm. c)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších (ďalej CSP). V odôvodnení
rozsudku okrem iného uviedol:

1.4. „Sporné v konaní bolo, či vo veci je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy.
V konaní o neúčinnosť darovacej zmluvy bolo preukázané, že k darovaniu došlo špekulatívne zo strany
všetkých troch žalovaných v tomto konaní, za účelom poškodiť žalobcu a neumožniť mu vyrovnanie zo
strany žalovanej v III. rade. Keďže žalovaná v III. rade tvrdí, že nemá žiaden majetok, jediná možnosť
je dosiahnuť zmenu vlastníka opätovne na ňu bytu, aby sa dostal tento byt do exekučného konania

ako jej majetok a aby mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu, ktorá 10 rokov nie je uspokojená.
Žalobca má preukázaný právny záujem na určovacej žalobe z tých dôvodov. Z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 2Cdo 155/2007 vyplýva, že žalovaní nemôžu byť exekuční vlastníci, rozsudok
NS, ktorý potvrdil rozsudok krajského súdu, že pokiaľ dôjde k prevodu nehnuteľností v rozpore s dobrými
mravmi tak skutočnosť, že existuje súdne rozhodnutie o neúčinnosti zmluvy o prevode nebráni konaniu

o neplatnosť o prevode nehnuteľnosti, lebo len takéto môže byť pre kataster a ďalšie konanie právne
relevantné. Z ďalšieho rozhodnutia vyplýva, že účastníkmi exekučného konania nemôžu byť ďalší
vlastnícinehnuteľnostítakakovtomtoprípadesajednáožalovanýchvI/,II/,alemôžebyťlentenvlastník
nehnuteľností, ktorý ju nezákonne a neplatne previedol a preto je potrebné rozhodovať o neplatnosti
prevodu. Z rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ nedôjde v určovacom konaní k rozhodnutiu súdu o práve

žalobcu, nemôže dôjsť k zmene v katastri nehnuteľností. To znamená, že v tomto prípade žalobca, kým
nedosiahne neplatnosť darovacej zmluvy a kým sa vlastníčka na LV nedostane žalovaná III/, nemôže byť
predmetný byt exekuovaný, hoci krajský súd jednoznačne konštatoval v konaní o neúčinnosť darovacej
zmluvy, že k právnemu úkonu došlo špekulačne a s vedomím a s úmyslom poškodiť žalobcu, aby z titulu
exekuovania bytu nemohol dosiahnuť vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z výzvy

žalovanej III/ z 12.03.2015 na Exekútorský úrad Banská Bystrica JUDr. Juraj Kašinský na vyplatenie
pohľadávky 10.729,73 Eur vyplýva z odpovede žalovaného I/ exekútorovi, že v prípade ak súd návrhu
na obnovu konania vyhovie žalovanému, že mu vyplatí uvedenú sumu. Pod tým sa nachádza výzva
exekútora z 12.03.2015. Súd pri hodnotení naliehavého právneho záujmu prihliadol na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/155/2007. Rozhodnuté bolo tak, že darovacia zmluva

bola právne neúčinná podľa § 42 Občianskeho zákonníka keďže ide o odporovateľný právny úkon.
Právnym dôsledkom rozhodnutia o odporovacej žalobe je na postavení účastníkov exekučného konania
pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je povinný a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu,
ktorý bol rozhodnutím súdu vyhlásený za neúčinný nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok.
Rozhodnutím odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného. Vyplýva to z uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Mcdo/15/2010. Odôvodnením naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení neplatnosti darovacej zmluvy s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností, výpis z katastra nehnuteľností slúži na preukázanie vlastníckeho práva,
na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že
bez požadovaného určenia by právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho

práva je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch v katastri nehnuteľností. Vyplýva to z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/163/2005. Ak bolo právoplatným súdnym
rozhodnutím určené, že právny úkon medzi dlžníkom a žalovanou III/ je právne neúčinný, a teda
pomer medzi účastníkmi, ktoré nadobudla majetok od dlžníka na základe odporovateľného právneho
úkonu sa na tento právny úkon hľadí akoby k právnemu úkonu nedošlo, potom v exekučnom konaní je

sťažovateľka,ktoránazákladeprávnehoúkonusúdomprávoplatnevyhlásenéhozaneúčinnýnazáklade
darovacej zmluvy nadobudli nehnuteľnosť jej synovia. Súd má za to, že z uvedených dôvodov žalobca
má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka.
Tým pádom, že súd určil, že zmluva je neplatná, určil, že A. V. je výlučnou vlastníčkou bytu číslo XXna 8. poschodí, vchod číslo 2, v obytnom dome so súpisným číslom XXX na parcele C KN XXXX v
k.ú. P., zapísaných na LV XXXX. Súd nezohľadnil dôvody na odročenie pojednávania, považoval ich
za účelové.“

1.5. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovaným 1/, 2/, 3/ v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/, 2/ a 3/ v zákonom stanovenej

lehote odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces garantovaný nielen ustanoveniami CSP, ale aj zák. č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky (ďalej len ústava).

2.1. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ predovšetkým namietali skutočnosť, že predvolanie na

pojednávanie, určené na deň 7. mája 2019, nebolo doručované právnej zástupkyni žalovaných 1/, 2/
a 3/ (odvolací súd poznamenáva, že v odvolaní žalovaní nesprávne uviedli žalobcov). Žalovaní žiadali
pojednávanie odročiť, z osobných a zdravotných dôvodov. Okresný súd aj napriek tomu vo veci konal,
pojednával a i meritórne rozhodol a to i napriek tomu, že žaloba bola podaná za účinnosti zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov platný do 30. júna 2016 (ďalej OSP) a konal

a rozhodoval tak, že predvolal len účastníkov bez náležitého poučenia o zmene procesných pravidiel
podľa CSP platný od 1. júla 2016.

2.2. Ďalším dôvodom odvolania bolo nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
a namietali, že súd žalobe žalobcu vyhovel a to aj napriek tomu, že rozsudkom okresného súdu sp.

zn. 16C/130/2012 zo dňa 10. júla 2012, v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13Co/655/2013
okresný súd určil, že pokiaľ žalovaná 3/ previedla darovacou zmluvou zo dňa 26. mája 2010 darovaný
byt na žalovaných 1/ a 2/, je voči žalobcovi darovacia zmluva právne neúčinná podľa § 42a OZ. Ak
však už bol vydaný rozsudok, ktorý určil, že takýto právny úkon urobený medzi žalovanou v 3. rade a
žalovanými v 1. a 2. rade je voči žalobcovi právne neúčinný, nebol tu dôvod na podanie osobitnej žaloby

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (darovanému bytu). Pokiaľ teda bol dlžníkov majetok o
túto nehnuteľnosť ukrátený, nič nebránilo vykonať exekúciu predajom bytu, aj napriek tomu, že byt je
zapísaný ako vlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade u oboch v rovnakom podiele po 1/2 a poukázali
na znenie § 42b ods. 4 OZ. Vzhľadom na uvedené potom na podanie osobitnej určovacej žaloby v
tomto konaní neexistoval naliehavý právny záujem a to ani v zmysle vtedy platného § 80 písm. c/

OSP a tento nebol preukázaný ani podľa súčasne platného § 137 písm. c/ CSP, pretože už bol vydaný
právoplatnýrozsudokoneúčinnostiprávnehoúkonu.Okresnýsúdtakpriskúmanínaliehavéhoprávneho
záujmu v predmetnej veci nepostupoval správne. Pokiaľ existuje rozsudok o neúčinnosti právneho
úkonu, postavenie žalobcu v žiadnom prípade nebolo neisté a je taktiež nepodstatné, na koho je vedené
vlastníctvo k danej nehnuteľnosti. Zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter, avšak

žalobca už v čase podávania žaloby disponoval právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré ho oprávňovalo
na základe neho ďalej konať v exekučnom konaní.

2.3. Vzhľadom na pochybenie okresného súdu navrhujú, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho

výrokoch zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie vo veci.

3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaných v 1., 2. a 3. rade prostredníctvom splnomocneného
zástupcu,ktorývčaseudeleniaplnejmocivykonávalčinnosťadvokáta(odvolacísúdpoznamenáva,žez
evidencie Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že v čase odvolacieho konania má zástupca žalobcu

pozastavený výkon advokácie, avšak udelené plnomocenstvo na zastupovanie naďalej trvá s poukazom
na § 89 ods. 1, § 92 ods. 1 CSP, v spojení s § 31 a § 33b OZ, keďže plná moc na zastupovanie bola
udelená na celé konanie a žalobcom, ako splnomocniteľom, doposiaľ odvolaná nebola, ani vypovedaná
splnomocnencom). Poukázal na to, že žalovaní už deväť rokov využívaním a až zneužívaním zákona
bránia a maria výkon práva žalobcu na súdom priznané vyrovnanie BSM. Pritom žalovaná 3/ ešte pred

siedmimirokmimarilakonanievovecivyporiadaniaBSM,pretožebytusažalobcavzdaldobrovoľnekvôli
deťom a náhradný byt mu žalovaná 3/ nikdy nezabezpečila. Aj kvôli tomu bol nútený podať exekučný
návrh na vymoženie svojho práva. Poukázal aj na to, že žalovaná 3/ buď sama, prípadne spolu so
žalovanými 1/ a 2/, vyvoláva viacero súdnych sporov v spojitosti s bytom, pričom vo všetkých súdnychkonaniach (ohľadom vyporiadania BSM, o obnovu konania, o odklady exekúcie, o neúčinnosť prevodu
bytu, pri podnetoch a dovolaniach, ako aj sťažnostiach na Ústavný súd Slovenskej republiky) bola
neúspešná a naďalej marí výkon práva žalobcu v exekučnom konaní.

3.1. K samotnému odvolaniu žalovaných uviedol, že predvolanie na pojednávanie, právne zastúpený,
obdržal a pojednávania konaného dňa 7. mája 2019 sa zúčastnil. Formu a obsah predvolania súdu
pre žalovaných v 1., 2. a 3. rade nepozná, ale predvolanie, ktoré mu bolo doručené má zákonný
obsah s dostatočným časovým predstihom. Dôvody žalovaných na odročenie pojednávania neboli ani

vážne, ani postačujúce a ani riadne preukázané, šlo zjavne o účelové konanie so zámerom oddialiť
rozhodnutie vo veci samej. Podľa jeho názoru okresný súd skutkový stav zistil úplne a dostatočne, riadne
preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o neplatnosť darovacej zmluvy, najmä poukázal
na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 2Cdo/155/2007, sp.
zn. 1MCdo 7/2004, sp. zn. 2Cdo 163/2005 a najmä na uznesenie sp. zn. 3 MCdo 15/2010. Nakoľko
neúčinnosť právneho úkonu (darovania) smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe - novému

vlastníkovi, nedochádza k zmene subjektu povinného a žalovaní v 1. a 2. rade nie sú účastníkmi
exekučnéhokonania.Postaveniežalobcupretoboloneistéokreminéhoajpreto,žežalovaná3/neustále
spôsobovala prieťahy v exekučnom konaním. Navyše na exekučnom súde sa stratil exekučný spis a
údajne sa nenašiel a nebol rekonštruovaný do vydania rozsudku o neplatnosť darovacej zmluvy. Aj
z týchto dôvodov bolo postavenie žalobcu, ako oprávneného, neisté, čoho dôkazom je aj zbavenie

sa všetkého majetku žalovanou 3/ a deväť rokov trvajúce exekučné konanie bez dosiahnutia výkonu
práva žalobcu. O naliehavosti právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení poukázal na závery
obsiahnuté v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 155/2007. Z uvedených dôvodov potom považuje
napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny a konanie súdu za zákonné. Žalovaní svoje
tvrdenia nepreukázali žiadnymi dôkazmi a neuniesli dôkazné bremeno a na základe uvedeného

navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vo všetkých
výrokoch.

4. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu reagovali žalovaní v 1., 2. a 3. rade a uvádzajú, že zotrvávajú
v celom rozsahu na dôvodoch odvolania. Okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušovaniu práva
na spravodlivý proces tak, ako to už uviedli v odvolaní proti napadnutému rozsudku. Naďalej tvrdia,
že na podanie takejto žaloby neexistoval naliehavý právny záujem vzhľadom na skutočnosť, že bolo
právoplatne rozsudkom rozhodnuté o neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobcovi podľa § 42a OZ.

4.1. K ostatným skutočnostiam uvádzaným žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žalovaná 3/
poznamenala, že po rozvode manželstva sa sama starala o tri maloleté deti, ktoré otec nenavštevoval,
nezaujímal sa o ne a platil takmer minimálne výživné, ktorého zvýšenia sa matka musela domáhať.
V závere vyjadrenia poznamenala žalovaná 3/, že predmetnou darovacou zmluvou previedla byt na
žalovaných 1/ a 2/, teda deťom pochádzajúcim z ich rozvedeného manželstva a napriek tomu, že byt

je vlastníctvom ich spoločných detí a svoju pohľadávku hodlá v rámci exekučného konania uspokojiť
predajom tohto bytu. Žalovaní preto zotrvávajú na všetkých odvolacích dôvodoch a navrhujú rozhodnúť
v zmysle odvolacieho petitu.

5. V dôsledku odvolania odvolací súd podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach daných § 379 a §

380 ods. 2 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu pre zistené závažné procesné pochybenie v postupe súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Je nutné hneď v úvode konštatovať, že hoci žalovaní 1/, 2/ a 3/ naďalej zotrvávajú na nedôvodnosti
podanej žaloby a poukazujú na jej neprípustnosť z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení (keďže žalobca sa samostatnými žalobnými petitmi domáhal určenia
neplatnosti darovacej zmluvy, ako aj určenia vlastníckeho práva žalovanej 3/ k darovanému bytu), avšak
prioritne tvorili odvolací rámec odvolacie dôvody poukazujúce predovšetkým na závažné porušenie

procesných práv žalovaných v 1., 2. a 3. rade nesprávnym procesným postupom okresného súdu, v
dôsledku ktorého znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.7. V ustanovení § 389 ods. 1 CSP sú citované vady, pre ktoré je možné, respektíve nutné rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením
základného práva strán sporu na spravodlivé súdne konanie zaručené ústavou, za porušenie ktorého je

treba považovať nesprávny postup súdu s následkom znemožnenia niektorej zo strán sporu zákonným
spôsobom konať pred súdom, zúčastňovať sa súdneho procesu, uskutočňovať jemu náležiace procesné
práva, respektíve využívať prostriedky procesnej obrany či procesného útoku. Pokiaľ sa v konaní
vyskytne takáto vada spočívajúca v nesplnení procesných podmienok pre to, aby bolo umožnené (v
zmyslevytvoreniaprocesnéhopriestoru)stranezúčastňovaťsakonaniapredsúdom,vždyideozásadný

a závažný nedostatok, pretože sa tým stranám sporu odníma možnosť riadne konať pred súdom.
Takoutovadoujepostihnutýnielenodvolanímnapadnutýrozsudok,aleajprocespredchádzajúcivydaniu
meritórneho rozhodnutia okresného súdu.

8. Odvolací súd sa tak pred vecným prieskumom správnosti odvolaním napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie zaoberal predovšetkým týmto závažným argumentom odvolateľov a dôsledným

oboznámením sa s obsahom spisu je nutné konštatovať, že tieto odvolacie argumenty sú relevantné
a dôvodné.

9. Odvolatelia namietali, že napriek skutočnosti, že sú v konaní právne zastúpení splnomocnenou
advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, so sídlom advokátskej kancelárie v Brezne, ČSA č. 5, okresný súd

predvolanie na pojednávanie určené na deň 7. mája 2019 nedoručoval ich právnej zástupkyni.

10. Podľa § 89 ods. 1 veta prvá CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí.

11. Podľa § 92 ods. 1 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na
celé konanie, alebo len na určité úkony.

12. Podľa § 92 ods. 3 CSP, odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom
sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.

13. Podľa § 110 ods. 1 CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa
písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo
vykonaťaleboakotomsúdrozhodnesohľadomnapovahuveci.Výzvanazaplateniesúdnehopoplatku,
ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.

14. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že okresný súd meritórne o podanej žalobe
rozhodol na pojednávaní konanom dňa 7. mája 2019. Zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že
predmetného pojednávania sa zúčastnili osobne žalobca a splnomocnený zástupca žalobcu, žalovaní
v 1., 2. a 3. rade sa pojednávania nezúčastnili. V zápisnici je konštatované, že doručenie predvolania

je riadne a včas vykázané. Ďalej z obsahu zápisnice vyplýva, že súd prvej inštancie na začiatku
pojednávania sa vysporiadal s neúčasťou žalovaných v 1., 2. a 3. rade a konštatoval, že žalovaná 3/
dňa 6. mája 2019 doručila do súdneho spisu ospravedlnenie z účasti na pojednávaní a uviedla, že
advokátkenebolodoručenépredvolanie.Zpísomnostiobsiahnutejnač.l.223spisuvyplýva,žežalovaná
3/eštepredkonanímpredmetnéhopojednávaniaupovedomilapísomneokresnýsúdotom,žejejprávna

zástupkyňa (a súčasne splnomocnená právna zástupkyňa všetkých žalovaných) nebola upovedomená
o termíne konania pojednávania a predvolanie na pojednávanie jej nebolo doručené. Napriek tomu
okresný súd nevenoval tejto písomnosti pozornosť a žiadnym spôsobom procesne na takéto písomné
upozornenie strany sporu nereagoval.

15. Pokiaľ okresný súd v zápisnici na č.l. I Pv 227 uviedol, že: „Súd konštatuje, že v tomto spise
plná moc pre JUDr. Vieru Žembovú nie je“, odvolací súd konštatuje že tento obsah zápisnice je
v rozpore s obsahom spisu (viď. č. l. 163), kde je riadne zažurnalizované plnomocenstvo zo dňa
6. februára 2015 udelené všetkými tromi žalovanými pre „...JUDr. Vieru Žembovú, advokátku so
sídlom v Brezne, Československej armády 5, zapísanú v zozname advokátov SAK pod číslom 0612

na zastupovanie žalovaných v právnej veci žalobcu X. V., nar. XX. X. XXXX v konaní vedenom na
Okresnom súde Zvolen o neplatnosť darovacej zmluvy - č.k. 9C/61/2013. Plnomocenstvo bolo udelené
na vykonanie všetkých právnych úkonov potrebných pre úplné vybavenie veci.“ Toto plnomocenstvo je
prijaté uvedenou advokátkou a taktiež ňou podpísané a opatrené pečiatkou advokátskej kancelárie .KeďženiejeobsahomspisuodvolanieudelenejplnejmocižalovanýmiadvokátkeJUDr.ViereŽembovej,
ani vypovedanie plnej moci advokátkou, je potom konštatovanie súdu prvej inštancie v zápisnici z
pojednávania o tom, že sa v spise plná moc udelená pre advokátku nenachádza, zavádzajúce a

celkom zjavne nesprávne. Z predmetného splnomocnenia je bez pochýb zrejmé, že toto plnomocenstvo
bolo udelené pre dané súdne konanie identifikované konkrétnou spisovou značkou konania a bolo
udelené na zastupovanie žalovaných v celom rozsahu pre celé konanie pre konkrétnu advokátku v tomto
spore. Pokiaľ však okresný súd nekonal so splnomocnenou právnou zástupkyňou strany sporu, takáto
nesprávnosť mala zásadný vplyv na zachovanie procesných práv strany sporu, konkrétne žalovaných.

Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že po doručení plnej moci pre advokátku JUDr. Vieru Žembovú
do spisu súd prvej inštancie na pojednávaní, konanom dňa 13. februára 2015, riadne so splnomocnenou
právnou zástupkyňou žalovaných konal, táto sa predmetného pojednávania osobne aj zúčastnila a
zastupovala žalovaných 1/, 2/ a 3/. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie procesne akceptoval predmetné
plnomocenstvo a z ničoho nevyplýva, že by mal voči jeho obsahu výhrady. (viď č.l. 166). Zo spisu ďalej
ale vyplýva, že v nasledujúcom procesnom postupe už okresný súd nebol dôsledný a z neznámych

dôvodov opomenul ďalej konať so splnomocnenou právnou zástupkyňou žalovaných a uznesenie o
prerušení konania zo dňa 20. apríla 2016 (viď č.l. 189) už nielenže v záhlaví neoznačil splnomocnenú
advokátku žalovaných, no toto uznesenie ani jej nebolo doručované.

16. Z hľadiska skúmania dôvodnosti podaného odvolania a relevantnosti a závažnosti odvolacích

argumentov je zásadné zistenie pravdivosti tvrdenia odvolateľov, že predvolanie na pojednávanie
konané dňa 7. mája 2019 bolo skutočne doručované výlučne len žalovaným 1/, 2/ a 3/, nie však
ich splnomocnenej právnej zástupkyni ( viď. č.l. 218- 222). Na túto skutočnosť písomne upozornila
žalovaná 3/ súd prvej inštancie (viď č.l. 223 ). Je tak nutné skonštatovať, že odhliadnuc od akýkoľvek
prípadných iných odvolacích dôvodov už len z tohto dôvodu je nevyhnutné odvolaním napadnutý

rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie, pretože je celkom zjavné, že
nesprávnym procesným postupom (nedoručenie predvolania na pojednávanie splnomocnenej právnej
zástupkyni strany sporu), znemožnil strane (žalovaným) riadne a kvalifikovane konať pred súdom a
tým došlo k závažnému porušeniu procesných práv strany sporu a k zásahu do ústavou zaručeného
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ide o taký nedostatok a

vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorý je spôsobilý porušiť zásady spravodlivého procesu do
takej miery, že takýmto postupom dochádza k porušeniu základného práva žalovaných. Na podporu
svojich tvrdení odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 25/2001, „Ak
súd neumožní účastníkovi konania prípravu na pojednávanie, odníme mu možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f) OSP.“ Taktiež v rozhonutí R 4/2012 najvyšší súd konštatoval: „Ak má účastník

konania zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je súd povinný doručovať písomnosť tomuto
zástupcovi. Nesprávny postup pri doručovaní má za následok jeho neúčinnosť, a to aj v prípade, že súd
doručírozhodnutieúčastníkovikonania.Pritakomtoprocesnompochybenísúsplnenédôvodydovolania
podľa § 237 písm. f) OSP, t. j. že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.“
Odvolací súd tak s poukazom aj na uvedené dôvody a závery vyplývajúce z rozhodnutia najvyššieho

súdu potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v celom
rozsahu a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak, aby boli
dôsledne rešpektované a zachované procesné práva všetkých strán sporu.

17. Z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal meritórnemu

vyhláseniu rozsudku, sa už odvolací súd nemal dôvod zaoberať vecnou správnosťou odvolaním
napadnutéhorozsudkuvnadväznostinadôvodyodvolania,napriektomuvšakpovažujeajvtomtoštádiu
konania za potrebné reagovať na obsah odvolania a odvolacie argumenty žalovaných, ktorí namietali
nesprávne právne posúdenie naliehavosti právneho záujmu žalobcu a trvajú na tom, že v danom spore
neexistuje naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení a to tak neplatnosti darovacej

zmluvy, ako aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - darovanému bytu žalovanej 3/.

18. Žaloba obsahujúca dva samostatné petity, bola podaná dňa 24. mája 2013, teda je zrejmé, že ešte
v čase platnosti a účinnosti procesného postupu súdu podľa ustanovení OSP. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ v
rámci odvolacej argumentácie namietajú, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle

žalobných petitov nebol daný ani v čase účinnosti § 80 písm. c/ OSP (ktorý bol platný a účinný do 30.
júna 2016) a nie je daný ani podľa súčasne platného § 137 písm. c/ CSP.19. Vychádzajúc z intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

21.ZcitovanýchprechodnýchustanoveníCSPvyplývazásadatzv.okamžitejaplikabilitynovejprocesnej
úpravy a to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jej účinnosti (pokiaľ nie je výslovne
ustanovené inak), pričom § 470 ods. 2 CSP zakotvuje, že len právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované(avšaktoneznamená,že
zostáva zachovaná aj právna úprava predošlej procesnej normy) a taktiež zostáva zachovaná aj vecná,

miestna, kauzálna a funkčná príslušnom súdu podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 v začatých
konaniach (§ 470 ods. 4 CSP). Zo žiadneho prechodného ustanovenia CSP tak nemožno vyvodiť, že
súd prvej inštancie, rozhodujúci už v čase účinnosti novej procesnej úpravy, mal ešte právne posudzovať
určitú právne významnú a zásadnú otázku podľa kritérií predošlej (už neúčinnej) procesnej úpravy a tak
odvolací súd poznamenáva, že ani právne posudzovať otázku danosti naliehavého právneho záujmu

podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP by nebolo správne. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej
inštancie, dôsledne rešpektujúc už novú procesnú úpravu, správne posudzoval otázku naliehavosti
právneho záujmu pri určovacích žalobách podľa ustanovenia § 137 CSP, hoci už s jeho záverom
o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s ohľadom na predmet sporu a
navrhované petity žaloby, sa nemôže stotožniť.

22. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. V § 137 CSP zákonodarca zakotvil úplne novú koncepciu, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba
(§ 137 písm. c/) a žaloba o určení inej právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/). Odvolací súd poukazuje

na zrejmý úmysel zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti,
resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa
účelu určovacej žaloby. Sledovaným účelom takejto právnej úpravy nesporne bolo zamedziť žalobám,
pri ktorých konečný výsledok nie je spôsobilý odstrániť spornosť či problém v určitom vzťahu, prípadne
právnu neistotu žalobcu, kedy ide len o akési akademické spory, prípadne nič neriešiaci tzv. „spor

pre spor“. Pokiaľ žalobca žalobný petit formuloval o určenie neplatnosti darovacej zmluvy (navyše len
vo vzťahu k svojej osobe - teda celkom zjavne by tak nemohlo ísť o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, napriek tomu, že sa domáhal určenia neplatnosti s poukazom na § 39 OZ) a domáhal sa určenia
vlastníckeho práva žalovanej 3/, je zrejmé, že v danom prípade bolo žalobou vymedzené určenie, či tu
právo je alebo nie je a išlo o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, pričom pre prípustnosť

takejto žaloby sa vyžaduje nevyhnutne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z uvedeného
zákonného ustanovenia tak vyvstáva nevyhnutná potreba skúmania naliehavosti právneho záujmu na
určení neplatnosti darovacej zmluvy a určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

25. Zásadné v danej veci je, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej

medzi žalovanou 3/ a žalovanými 1/ a 2/ až po tom, ako okresný súd rozsudkom pod sp. zn.
16C/130/2012 zo dňa 10. júla 2013 (teda v inom konaní) určil, že darovacia zmluva k darovanému bytu
je voči žalobcovi právne neúčinná, ktorý rozsudok krajský súd rozsudkom sp. zn. 13Co/655/2013 zo
dňa 24. septembra 2013 potvrdil, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. októbra 2013. Bolo
tak v čase pred podaním žaloby (t.j. 24. mája 2013) právoplatne určené, že darovacia zmluva je voči

žalobcovi právne neúčinná. Právna neúčinnosť darovacej zmluvy vyplynula z ustanovenia § 42a ods. 1
OZ, v zmysle ktorého sa veriteľ môže domáhať odporovateľnosti dlžníkovho právneho úkonu, ak tento
ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. To, že bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní
za účasti tých istých strán sporu o tom istom predmete (darovacej zmluvy) má potom zásadný význam zhľadiska posúdenia a konštatovania o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
neplatnosti darovacej zmluvy v tomto konaní.

26. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

27. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

28. S poukazom na citovanú úpravu právnych dôsledkov odporovacej žaloby je zrejmé, že po

úspešnom odporovaní určitého právneho úkonu odporovacou žalobou sú zachované právne následky
z odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil, teda
žalovaní 1/ a 2/, ako obdarovaní a tí, ktorí mali úžitok z odporovateľného právneho úkonu, naďalej
zostávajú vlastníkmi veci, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu. Zásadný právny
dôsledok úspešnej odporovacej žaloby je, že žalobca (ako veriteľ) môže požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a preto môže
navrhnúť exekúciu, napríklad predajom tejto veci tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi.
K návrhu na exekúciu však musí pripojiť právoplatný a vykonateľný rozsudok o neúčinnosti napadnutého
odporovateľného právneho úkonu voči nemu. Okrem toho žalobca môže požadovať, ak sa vec už
nenachádza v dispozičnej sfére toho, kto mal z nej úžitok, náhradu v peniazoch od toho, kto mal z

odporovateľného úkonu prospech. Z uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ už v čase podania žaloby
mal žalobca k dispozícii právoplatný a vykonateľný exekučný titulu k tomu, aby sa domohol svojho
nároku tento mal v rámci už prebiehajúceho exekučného konania pripojiť k tomuto konaniu a tak sa
domôcť vykonania exekúcie k veci, ktorá v dôsledku odporovateľného právneho úkonu ušla z dlžníkovho
majetku, potom je samostatne podaná určovacia žaloba o neplatnosť totožnej darovacej zmluvy, (o

ktorej neúčinnosti bolo už vo vzťahu k žalobcovi právoplatne rozhodnuté súdom), zbytočná a neexistuje
naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Odvolací súd v tejto súvislosti však poukazuje aj na
zásadnú skutočnosť úspešnej odporovacej žalobe, ktorou je predpoklad o existencii platného právneho
úkonu. V prípade, že právny úkon je neplatný odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Z tohto pohľadu
je potom zmätočná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy), ktorý právny

úkon bol predmetom úspešnej odporovacej žaloby (teda tej istej darovacej zmluvy). Pokiaľ okresný
súd právoplatne vyhovel odporovacej žalobe a vyslovil právnu neúčinnosť odporovaného právneho
úkonu vo vzťahu k žalobcovi, nemožno sa domáhať určenia dodatočnej neplatnosti takéhoto úspešne
odporovaného právneho úkonu a takáto žaloba okrem toho, že je neprípustná z dôvodu absencie
naliehavosti právneho záujmu na takomto určení, je aj zmätočná.

29. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil naliehavosť právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení s
poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/155/2007, sp. zn. 3 MCdo/15/2010 a sp. zn.
2Cdo/163/2005, odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z týchto rozhodnutí
vyplýva danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti darovacej zmluvy po tom,

čo už súd právoplatným a vykonateľným rozsudkom vyslovil odporovateľnosť a právnu neúčinnosť
darovacej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi.

30. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia najvyššieho súdu sp.
zn. 3 MCdo/15/2010, odvolací súd poukazuje na závery uvedeného uznesenia, z ktorého vyplýva,

že nemá neúčinnosť právneho úkonu právne dôsledky v prípade nastúpenia na miesto pôvodného
povinného novým povinným, ktorý by mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Uvedené
však nemá žiadny vplyv na zákonom jasne upravený právny dôsledok odporovateľnosti právneho
úkonu práve s poukazom na § 42b ods. 4 časť vety pred bodkočiarkou OZ, z ktorého vyplýva, že
veriteľ sa môže domáhať uspokojenia z dlžníkovho majetku v dôsledku úspešnej odporovacej žaloby,

pričom sa nevyžaduje zmena subjektov exekučného konania na strane povinných, pretože predmetom
uspokojovania nároku veriteľa je majetok, ktorý ušiel v dôsledku úspešného odporovania z majetku
povinného a toto nesmeruje voči osobe pôvodného dlžníka veriteľa a teda povinného v exekučnom
konaní. Ako už odvolací súd zdôraznil, veriteľ, ktorý sa úspešne dovolal odporovateľnosti právnehoúkonu môže sa na podklade exekučného titulu, (ktorým je rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu vo
vzťahu k nemu), domáhať v exekučnom konaní svojho práva a to vo vzťahu ku konkrétnemu majetku,
ktorého sa odporovateľný právny úkon týka a nie vo vzťahu ku konkrétnej osobe - či už svojho

pôvodného dlžníka, prípadne nových majiteľov, ktorí mali prospech z odporovateľného právneho úkonu.
Teda žalobca po tom, čo sa úspešne dovolal v súdnom konaní neúčinnosti darovacej zmluvy, nemá už
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti totožnej darovacej zmluvy.

31. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v prospech svojho záveru o existencii naliehavého právneho

záujmu na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/155/2007, odvolací súd po oboznámení sa so
skutkovým a právnym stavom, ktorý bol riešený v predmetnom rozhodnutí zdôrazňuje, že ani z tohto
rozhodnutia nemožno vyvodiť naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti darovacej
zmluvy.Odvolacísúdlenvstručnostiapreúplnosťpoznamenáva,žepredmetnomrozsudkudovolacieho
súdu bol skutkový a právny stav úplne odlišný ako v danom spore, pretože predmetom konania v
dovolaní bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25. mája 1999 medzi úplne odlišnými

stranami sporu, ako bolo v inom súdnom konaní rozhodnuté, že kúpna zmluva uzavretá dňa 27. februára
1995 medzi úplne inými stranami, je právne neúčinná. Zásadné teda je, že z hľadiska skutkového a
právneho stavu nejde o totožný stav ako je v prejednávanej veci, kedy sa žalobca po tom, ako sa v inom
súdnom konaní vo vzťahu ku účastníkom totožnej zmluvy už úspešne dovolal jej právnej neúčinnosti,
následnevinomsúdnomkonanídovolávaurčovacoužalobouurčenianeplatnostitotožnejkúpnejzmluvy

vo vzťahu k totožným účastníkom tejto zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom k tomu, že ani
skutkový ani právny stav nie je totožný so skutkovým a právnym stavom v danom spore, teda ani z
tohto rozhodnutia nevyplýva naliehavosť právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti
darovacej zmluvy, ktorej sa už vo vzťahu k účastníkom tejto zmluvy neúčinnosti úspešne žalobca dovolal
v inom súdnom konaní.

32. Rovnako pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 2 Cdo/163/2005, odvolací súd poznamenáva, že i v tomto rozhodnutí bola riešená otázka
naliehavosti určovacej žaloby na inom skutkovom základe, ktorým bol duplicitný zápis vlastníkov
v katastri nehnuteľností, ktorá skutočnosť vždy odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcu na

požadovanom určení, z čoho vyplýva, že ani v tomto prípade nejde o totožný skutkový a právny základ,
ako je to v danom spore.

33. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že i predmetom dovolacieho konania pod sp. zn. 1 MCdo/7/2004,
na ktoré poukazuje aj žalobca bol celkom iný skutkový a právny stav ako je v prejednávanej veci.

34. Po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností potom odvolací súd opätovne dáva na zváženie
súdu prvej inštancie právne posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení o neplatnosti darovacej zmluvy po tom, ako už bolo právoplatne v inom súdnom konaní vo
vzťahu k tým istým účastníkom darovacej zmluvy a vo vzťahu k tej istej darovacej zmluve právoplatne

a vykonateľne rozhodnuté a v dôsledku odporovateľného právneho úkonu bola vyslovená právna
neúčinnosť darovacej zmluvy a to s poukazom na právne účinky vyplývajúce z § 42b ods. 4 OZ. Odvolací
súd taktiež poznamenáva a zdôrazňuje, že aj vo vzťahu k druhému určovaciemu petitu, (žalobca sa
domáha určenia vlastníckeho práva žalovanej 3/), je nutné skúmať, či takáto určovacia žaloba nie je
prípustná nie len z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, ale aj z dôvodu aktívnej legitimity

žalobcu.

35. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a to v celom jeho rozsahu a následne vec vrátil súdu prvej inštancie
podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom. Bude nevyhnutné, aby súd prvej inštancie opätovne vykonal pojednávanie na
ktoré riadne a účinne predvolá strany sporu, aj splnomocnenú právnu zástupkyňu žalovaných 1/, 2/ a 3/
umožní tak strane kvalifikovane konať pred súdom a následne nanovo vo veci meritórne rozhodne.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).