Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 21, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203093
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420203093.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobkyne: H. S., B.. XX.XX.XXXX, O. L. V.É. V., W. XXX, zastúpená SOUKENÍK - ŠTRBKA, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti žalovanému v 1. rade: Obec Horné Hámre, so
sídlom Horné Hámre 45, konajúca starostom obce Ing. Milanom Mokrým, IČO: 00 320 641, žalovanému
v 2. rade: N.. G. I., B.. XX.XX.XXXX, O. L. V. V. Č.. XXX, zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Marek B
E N E D I K, s.r.o., so sídlom Bratislava, Rudnayovo námestie č.1, IČO: 47 247 959 o určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 2.) rade náhradu trov konania v rozsahu 100% do
3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Súd žalovanému v 1.) rade náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala určenia
neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 13.09.2019 medzi žalovaným v 1. rade
ako povinným z vecného bremena a žalovaným v 2. rade ako oprávneným z vecného bremena.

Predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného v 1. rade strpieť uloženie vodovodnej prípojky žalovaným v
2. rade na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, zapísaných na LV č. XXXX ako EKN parc.č.
XXXX/X, EKN parc.č. XXXXX a na LV č. XXXX CKN parc.č. XXXX/X a CKN parc.č. XXXX/X k.ú. V. V..

2.Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v 2. rade doručil žalovanému v 1. rade dňa 26.04.2019
žiadosť o vydanie súhlasu so zriadením vecného bremena spočívajúce v práve žalovaného v 2. rade
uložiť vodovodnú prípojku na parcelách XXXX/X, XXXXX, XXXX, XXXX/X. Dňa 08.05.2019 obecné

zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade uznesením č.28/2019 žiadosť žalovaného v 2. rade schválilo.
Dňa 13.09.2019 žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade uzavreli Zmluvu o zriadení vecného
bremena na dobu neurčitú a žalovaný v 1. rade ju zverejnil na svojom webovom sídle dňa 18.09.2019,
zmluva nadobudla účinnosť dňa 19.09.2019. Dňa 09.01.2020 podal Peter Vician protest na preskúmanie
zákonnosti prijatého uznesenia č. 28/2019 ako aj Zmluvy o zriadení vecného bremena. Prokurátorka
podala voči uzneseniu obecného zastupiteľstva protest. Dňa 24.04.2020 poslanci žalovaného v 1. rade
uznesením č. 23/2020 zobrali na vedomie protest prokurátora, žiadosti prokurátora vyhoveli a uznesenie

zrušili. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v 1. rade síce podal návrh na výmaz vecného bremena,
ale nedošlo k uzavretiu Zmluvy o zrušení vecného bremena. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že má za to, že
žalovaný v 1. rade sa pri uzatváraní Zmluvy o zriadení vecného bremena dopustil viacerých pochybení,
ktoré v žalobe aj špecifikovala.3.Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.

4.Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
žalobkyňa nemá v spore aktívnu legitimáciu, pretože predmetom žaloby nie je zmluva o prevode majetku
obce, zo strany obce nedošlo k scudzeniu majetku. Zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a
žalovaným v 2- rade o zriadení vecného bremena nie je zmluvou o prevode majetku obce. Uzavretá
zmluva nie je neplatná. Zriadenie vecného bremena k majetku obce nie je zakázané. Žalobu žiadal

zamietnuť.

5.Na pojednávaní dňa 21.06.2021 žalobkyňa a žalovaný v 2. rade, prostredníctvom svojich právnych
zástupcov, zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalovaný v 2. rade doplnil, že žalobu žalobkyne považuje za
podanú oneskorene. Žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané,
neúčasť neospravedlnil. Súd konal v jeho neprítomnosti.

6.Podľa § 1 ods.1 zákona č. 138/1991Zb. o majetku obcí účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci
z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a
hospodárenie obcí s ich majetkom.

7.Podľa § 9b ods.1 toho istého zákona fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať
neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na
tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou
alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď
tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.

8.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 13.09.2019 bola uzavretá Zmluva o zriadení vecného
bremena medzi žalovaným v 1. rade ako povinným z vecného bremena a žalovaným v 2. rade ako
oprávneným z vecného bremena. Predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného v 1. rade strpieť uloženie
vodovodnejprípojkyžalovanýmv2.rade napozemkochvovlastníctvežalovanéhov1.rade,zapísaných

na LV č. XXXX ako EKN parc.č. XXXX/X, EKN parc.č. XXXXX a na LV č. XXXX CKN parc.č. XXXX/X
a CKN parc.č. XXXX/X k.ú. V. V..

9.Prioritne bolo medzi stranami sporu sporné, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne v spore.

10.Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho z hmotného práva, o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe

tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorý súd koná.

11.Žalobkyňa sa v spore domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú ako
povinný z vecného bremena uzatváral žalovaný v 1., čiže Obec Horné Hámre. Domáhať sa neplatnosti

právneho úkonu sa môže fyzická osoba, ktorá na v obci trvalý pobyt a to pokiaľ ide o majetok obce, ktorý
bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej
verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného
predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa (§ 9b ods.1 zákona č. 138/1991
Zb.). Žalobkyňa splnila len jednu podmienku a to, že má trvalý pobyt v obci V. V.. Žalobkyňa by sa mohla,

ako osoba aktívne legitimovaná, domáhať iba určenia neplatnosti takej Zmluvy, ktorou by bol majetok
obce prevedený na tretiu osobu, pri ktorom prevode by obec porušila zákonom stanovené povinnosti.
V prejednávanej veci, súd konštatuje, že k prevodu majetku obce na tretiu osobu nedošlo. Uzavretím
Zmluvy o zriadení vecného bremena obec (žalovaný v 1. rade), nepreviedla majetok na žalovaného v2. rade. Prevodom vlastníckeho práva sa rozumie nadobudnutie vlastníckeho práva na základe prejavu
vôle doterajšieho vlastníka, čo Zmluvou o zriadení vecného premena nedošlo.

12.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu v danom
spore, pretože aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
by jej vyplývalo ňou uplatňované právo (nárok), respektíve by jej vyplývalo procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Keďže žalobkyňa nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby na
určenie neplatnosti Zmluvy o určenie vecného bremena zo dňa 13.09.2019, súd jej žalobu zamietol.

Vzhľadom na to, že nebola splnená základná podmienka - aktívna legitimácia, ktorá bola sama
osebe dôvodnom na zamietnutie žaloby, súd s poukazom na hospodárnosť konania sa nezaberal inými
výhradami strán sporu.

13.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14.Žalobvaní v 1.a 2. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im vznikol nárok na náhradu
trov konania. Súd priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP). Žalovanému v
1. rade trovy konania nevznikli, v spore bol nečinný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).