Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200200
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620200200.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: G. Y. C., G. G. H. XXB,

XXX XX H., V.: XXXXXXXX, právne zastúpeného : Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou,
so sídlom Bratislava- mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanému : N.
C., T.. X.X.XXXX, U. H. I. U. XXXX/X, Č. B. M., XXX XX M., v konaní o zaplatenie 3 788,25 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.788,25 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 3.788,25 Eur od 26.04.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2020 domáhal pôvodne od žalovaných
v 1. a 2. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne istiny 3 788,25 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 3 788,25 EUR od 26.4.2019 do zaplatenia, a zároveň od žalovaného v 1. rade
aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 788,25 EUR od 19.4.2019 do 25.4.2019,

a tiež náhrady trov konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
zapísaná v Obchodnom registri B. G. H. V., B.. C., D. Č.. XXX/B. Pôvodne žalovaný v 1. rade je fyzická
osoba - držiteľ motorového vozidla zn. H., J.: G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Pôvodne
žalovaný v 2. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla zn. H., J.: G., ktorého prevádzkou

bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 11.12.2018 spôsobil vodič - pôvodne žalovaný v 2.
rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. B., J.: M.,
ktorého držiteľom bol v tom čase I. N. (ďalej aj „poškodený“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu
nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 - vyššie

uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa XX.XX.XXXX poškodenému z
poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 4.167,08 EUR, z ktorého suma vo výške 378,83
EUR predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Podľa § 24 ods. 7 zákonač. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 18.03.2019 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči
pôvodne žalovanému v 1. rade vo výške 3.788,25 EUR. Žalobca vyzval pôvodne žalovaného v 1. rade v
predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 18.04.2019. Zároveň si žalobca listom zo dňa 25.03.2019

uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči pôvodne žalovanému v 2. rade vo výške 3.788,25 EUR.
Aj tohto žalovaného v predmetnom liste vyzval , aby uhradil dlžnú sumu do 25.04.2019. Žalovaní svoj
dlh do dňa spísania žaloby neuhradili ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo
zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že pôvodne žalovaný v 1. rade
nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol

žalobcovi voči tomuto žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 uvedeného zákona,
na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukazuje na to, že pôvodne žalovaný v 1. rade
zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a pôvodne žalovaný v 2. rade zodpovedá
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

3. V spore bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 16Csp/5/2020-46 zo dňa 30.01.2020, proti ktorému
podal včas a odôvodnený odpor len pôvodne žalovaný v 2. rade , na základe čoho bol uznesením
sp.zn. 16Csp/5/2020-71 zo dňa 08.07.2020 uvedený platobný rozkaz voči tomuto žalovanému zrušený.
Vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1. rade uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa

04.03.2020.

4. V predmetnom odpore pôvodne žalovaný v 2. rade ( ďalej už len ako „ žalovaný“) potvrdil, že ako
vodič spôsobil dopravnú nehodu s motorovým vozidlom zn. H., J. : G., a že tak spôsobil škodu na
inom motorovom vozidle zn. B., J. : M.. Poukázal však na to, že on nie je majiteľom motorového

vozidla, s ktorým došlo k spôsobeniu dopravnej nehody a toto vozidlo mal od jeho majiteľa zapožičané.
Pri odovzdávaní motorového vozidla mu majiteľ odovzdal potrebné doklady k vedeniu - prevádzke
motorového vozidla. Medzi dokladmi bola aj tzv. biela kartička od poisťovne : Y. C., ktorá bola v čase
dopravnej nehody platná. Pri spisovaní dopravnej nehody bola táto poisťovňa zaznamenaná - zapísaná
do správy o nehode aj s číslom zmluvy XXXXXXXXXX a to na oboch záznamoch motorových vozidiel.

On (žalovaný) nikdy nemal vedomosť o tom, že toto zmluvné poistenie nebolo platné, práve naopak ,
existencia „ bielej“ karty ho uistila o opaku, t.j. že zmluvné poistenie je platné. Poukázal tiež na to, že ani
nemal žiadnu možnosť si túto skutočnosť preveriť. O neplatnosti tejto zmluvy o zákonnom poistení sa
dozvedel až z kancelárie žalobcu, čiže až v roku 2019, teda dávno po dopravnej nehode. Má za to, že
podľa § 427 Občianskeho zákonníka je majiteľ motorového vozidla zodpovedný za škodu spôsobenú

prevádzkou tohto vozidla a preto mal túto škodu uhradiť pôvodne žalovaný v 1. rade.

5. K uvedenému odporu sa žalobca vyjadril v písomnej replike doručenej súdu dňa 23.10.2020, v ktorej
poukázal na to, že na motorové vozidlo zn. H. G. J.: G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda
(ďalej len „motorové vozidlo“ alebo „vozidlo“), nebolo ku dňu spôsobenia škody uzatvorené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva
z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
„zákon o PZP“), a preto vznikla žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť
poškodenému za vzniknutú škodu poistné plnenie z poistného garančného fondu. Uvedené tvrdenia

žalobca preukázal aj dôkazmi pripojenými k podanej žalobe. Citujúc § 3 ods. 1 zákona o PZP ďalej
poukázal na to, že v konaní nie je sporné, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nemalo
v čase dopravnej nehody platne uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, čím došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 1 zákona o PZP. Citujúc § § 24 ods. 3 a
ods. 7 zákona o PZP uviedol, že povinné zmluvné poistenie je poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a predstavuje finančnú ochranu držiteľa alebo majiteľa
motorového vozidla pre prípad vznesenia nároku poškodeného na náhradu škody na majetku alebo
zdraví. Pre nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní je rozhodujúca skutočnosť, že držiteľ
motorového vozidla nemal na motorové vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Z uvedeného
dôvodu bol žalobca v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP povinný poskytnúť finančné plnenie

poškodenému, a teda má v zmysle ust. § 24 ods. 7 predmetného zákona voči žalovanému regresný
nárok. Zákon o PZP ustanovil povinnosť každého držiteľa, resp. vlastníka alebo prevádzkovateľa
motorového a nemotorového vozidla uzavrieť poistnú zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, a zároveň zriadil G. Y. C., ktorá na základe § 20 ods. 2 psím.a) spravuje poistný garančný fond, z ktorého sa poskytuje poistné plnenie v prípadoch uvedených v §
24, § 24a a § 24b, za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, na ktorú má

poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti
poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je
v čase škodovej udalosti poistené. Ďalej citujúc § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že
žalovaný žiadnym spôsobom nenamieta, že dňa 11.12.2018 ako vodič viedol motorové vozidlo, ktorým
v dôsledku dopravnej nehody spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. B. G. J.: M., ktorého držiteľom

v čase nehody bol poškodený. V tejto súvislosti poukázal na § 151 ods. 1, 2 CSP. Tiež uviedol, že
žalovaný ako vodič je v spore pasívne legitimovaný, keďže zavinene porušil pravidlá cestnej premávky
a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného.
Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, a pretože
škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia
zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Žalobca za

neho plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa
§ 24 ods. 7 zákona o PZP, tzv. postih. Žalobca má teda právo postihu aj proti vodičovi - osobe, ktorá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. Pri prevádzke
tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a
teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že v čase vedenia vozidla

mal od majiteľa vozidla k dispozícii všetky potrebné doklady je potrebné uviesť, že dôkazy, na ktoré
poukazuje žalovaný, a teda potvrdenie o poistení zodpovednosti (tzv. Biela karta), príp. tzv. Zelená karta,
v žiadnom prípade nedosvedčujú existenciu, či neexistenciu poistného vzťahu v čase nehody, resp.
platnosť poistnej zmluvy. Potvrdenie o poistení zodpovednosti a tzv. Zelená karta sú len dokladmi, ktoré
poisťovne vydávajú poistníkom na začiatku poistného obdobia. Poisťovne však nemajú žiadne reálne

možnosti, ako by tieto doklady mohli od poistníkov získať späť v prípade, ak poistný vzťah zanikne ešte
počas dohodnutého poistného obdobia (napr. pre neplatenie poistného a pod.). Z uvedeného je logické
a zrejmé, že žalovaný vzhľadom ku skutočnosti, že viedol vozidlo, ktorého nebol ani držiteľom a ani
vlastníkom, mohol a mal mať pochybnosť o existencii platného poistenia a v danom prípade podniknúť
i ďalšie kroky k overeniu si platnosti poistenia, príp. jeho riadneho zaplatenia zo strany majiteľa vozidla

pred jazdou relevantným dokladom. Nárok žalobcu voči žalovanému je nárokom na náhradu plnenia,
ktoré žalobca za neho plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, na základe čoho má žalobca právo proti tomu,
kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil

(§ 24 ods. 7 zákona o PZP). Pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej zmluve a pokiaľ je k určitému vozidlu
dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí
pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa,
tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí,
za ktorých bolo z poistného garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do poistného garančného

fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za
plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným
vozidlom. V súvislosti s tým poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 134/2009
zo dňa 31.08.2010. Napokon uviedol, že plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods.
2 písm. b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP, a titulom regresu má žalobca voči

žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Vzhľadom k tomu má žalobca za to,
že postupuje zákonne a správne, keď si u žalovaného vymáha plnenie, ktoré bol nútený i za neho plniť.

6. Žalovaný k tejto písomnej replike žalobcu nepodal žiadnu písomnú dupliku.

7. Žalobca a ani žalovaný sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nezúčastnili, pričom
však žalobca bol zastúpený svojim právnym zástupcom, ktorý sa predmetného pojednávania zúčastnil.

8. Žalovaný bol na uvedené pojednávanie riadne predvolaný cestou náhradného doručenia dňa
28.04.2021,kedypredvolanienauvedenépojednávanietomutožalovanémubolodoručovanénaadresu

jeho trvalého pobytu, t.j. MZ. U. XXXX/X, Č. M., XXX XX M.. Uvedená súdna zásielka s predmetným
predvolaním adresovaná uvedenému žalovanému sa v súlade s ust. § 31a ods. 10 zákona č. 305/2013
Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o e-Governmente) považovala za vrátenú súdu dňa 28.04.2021. Postupom podľa § 111ods. 3 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa
§ 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie, súd považoval uvedenú zásielku - t.j. predvolanie na pojednávanie za

doručenú žalovanému uvedeným dňom, t.j. 28.04.2021. Žalovaný svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnil, a preto súd konal a napokon aj rozhodol bez jeho účasti.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s Evidenciou
vozidla vedenou G. Y. C. (žalobcom), s vypísaným tlačivom K. C., Z..G.. „.Správa o nehode“, s

vypísaným tlačivom Y. C., Z..G.. „Hlásenie škodovej udalosti“, s faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa
10.01.2019 vystavenou spoločnosťou M.-N..Z.. G., G..M..B.., M. a adresovanou poškodenému a s jej
„ Posudkom - Kalkuláciou č. XXXXXXXXXX“ , s kalkuláciou žalobcu označenou ako „ Výpočet výšky
škody“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2018, s prípisom Z. - G. C. , a.s. zo dňa 13.03.2019 označeným
ako„Oznámenieopoukázanínáhradyškody“ ,sprípisomZ.-G.C.,a.s.zodňa13.03.2019označeným
ako „ vyúčtovanie delegovaná PU“ , s bankovým výpisom žalobcu vedeným vo D. H. , s prípisom žalobcu

č. G.-Z. zo dňa 18.03.2019 označeným ako „ Výzva na náhradu poistného plnenia“ adresovaným
obom žalovaným a doručenkou o jeho doručení pôvodne žalovanému v 1. rade a kópiou poštovej
zásielky č. OA00534554SK o jeho doručovaní pôvodne žalovanému v 2. rade, s prípisom právneho
zástupcu žalobcu č. X.XXX.XXX zo dňa 28.11.2019 označeným ako „ Pokus o zmier“ adresovaným
obom žalovaným a s podacím hárkom č. EPH 182022039, a na ich základe zistil tento skutkový stav:

10. Podľa Evidencie vozidla vedenou G. Y. C. ( žalobcom) ako vlastník osobného motorového vozidla
továrenskej značky H. XXXD, farby: čierna metalíza , výrobné číslo karosérie : P., bol vedený v období
od 25.10.2018 pôvodne žalovaný v 1. rade , ktorý bol zároveň vedený za uvedené obdobie aj ako držiteľ
tohtovozidla,pričomvozidlomalovuvedenomobdobípridelenéEVČ:G.atechnickýpreukazpodč.:C..

11. Z vypísaných tlačív označených ako „Správa o nehode“ od K. C., Z..G.. a ako „ Hlásenie škodovej
udalosti“ od Y. C., a.s. vyplynulo, že dňa 11.12.2018 o 16:40 hod došlo k dopravnej nehode v M. -
Č. M., kedy žalovaný ( t.j. pôvodne žalovaný v 2. rade) viedol vyššie uvedené vozidlo EVČ : G., ktoré
podľa vypísaného tlačiva malo byť poistené v Y. C. s číslom poistnej zmluvy : XXXXXXXXXX, pričom

uvedený žalovaný v neoznačenej križovatke odbočoval bez smerovky , čím nabúral do vozidla zn. B.
V. , J. : M., ktoré ho v tom čase riadne predbiehalo, pričom pri uvedenej zrážke na poškodenom vozidle
došlo k nabúraniu prednej časti uvedeného vozidla na strane spolujazdca. Za vinníka uvedenej nehody
v uvedeným podkladoch bol označený žalovaný, čo tento vo svojom vyjadrení k žalobe ( odpore) ani
nepoprel .

12. Na vozidle poškodeného podľa Správy o nehode boli poškodené pravý bočný držák nárazníka, hrdlo
nasávania vzduchu, držiak pravého blatníka , penový absorber a bola tiež prasknutá pravá hmlovka .

13. Z písomného výstupu zo systému žalobcu vo veci povinného zmluvného poistenia č. Z. vyplynulo,

že osobné motorové vozidlo značky H. XXXD, D. Č. Y. : P., J. : G. k dátumu 11.12.2018 ( t.j. k
dátumu dopravnej nehody) nebolo evidované v žiadnej z poisťovní pôsobiacich na území Slovenska a
poskytujúcich služby povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového
vozidla.

14. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 10.01.2019, vystavenej spoločnosťou M.-N..Z.. G., G..M..B.., M.
adresovanej poškodenému vyplynulo, že uvedená spoločnosť vykonávala opravu poškodeného vozidla
B. V. , J. : M., kde celkové náklady na vykonanú opravu na tomto vozidle predstavovali čiastku X.XXX,XX
EUR vrátane DPH, kedy z tejto sumy suma bez DPH predstavovala čiastku X.XXX,XX EUR a samotné
DPH čiastku XXX,XX EUR. Z uvedenej faktúry tiež vyplynuli jednotlivé položky za vykonané práce ako

aj položky za použitý materiál. Zároveň tejto faktúre predchádzal ešte aj tzv. „ Posudok - Kalkulácia č.
XXXXXXXXXX uvedenej spoločnosti zo dňa 11.12.2018, v ktorom táto predbežne vyčíslovala náklady
na uvedenú opravu sumou X.XXX,--J. vrátane DPH.

15. Podľa kalkulácie žalobcu označenej ako „ Výpočet výšky škody“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2018

predstavovali celkové náklady na opravu poškodenia vyššie uvedeného poškodeného vozidla súvisiace
s vyššie uvedenou poistnou udalosťou sumu X.XXX,XX EUR vrátane DPH, kedy z tejto sumy bola
odpočítavaná suma amortizácie nahradzovaných dielov pri oprave vo výške XXX,XXEUR, pričom
výsledná suma v čiastke X.XXX,XX J. predstavovala poistné plnenie.16. Zo strany žalovaných vyššie uvedená suma ako aj účtované jednotlivé položky v rámci vyššie
uvedenej faktúry, ako aj suma poistného plnenia uvedená v kalkulácii žalobcu označenej ako„ Výpočet

výšky škody“ neboli spochybňované a teda namietané.

17. Prípisom zo dňa 13.03.2019 označeným ako „ Oznámenie o poukázaní náhrady škody “ Z. - G.
C. , Z..G.. oznámila poškodenému, že v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou zo dňa 11.12.2018
vedenou u nej pod č. : XXXXXXXXXXX z poverenia žalobcu mu poukáže náhradu škody za poškodenie

jeho vozidla v celkovej výške X.XXX,XX J..

18. Prípisom zo dňa 13.03.2019 označeným ako „ vyúčtovanie delegovaná PU“ požiadala Z. - G. C. ,
Z..G.. žalobcu v zmysle bodu 3 ods. 3.1 Pravidiel pre delegovanie poistných udalostí o náhradu sumy
vo výške X.XXX,XX EUR, ktorá pozostávala zo sumy X.XXX,XX EUR ako materiálnej škody a sumy
XXX,XX EUR ako poplatku za spracovanie. Z obsahu prípisu je zrejmé, že išlo o vybavenie poistnej

udalosti týkajúcej sa poškodeného, ktorý uvedená poisťovňa vybavovala na základe poverenia od
žalobcu.

19. Podľa bankového výpisu žalobcu vedeného vo D. H. , a.s. tento dňa 14.03.2019 zaslal v prospech
Z. - G. C., Z..G.. na jej bankový účet sumu X.XXX,XX EUR.

20. Prípisom č. G.-Z. zo dňa 18.03.2019 označeným ako „Výzva na náhradu poistného plnenia“
adresovaným obom žalovaným žalobca týchto vyzval na úhradu sumy X.XXX,XX J. a to bankový účet
v tejto výzve uvedený v lehote do 18.04.2019.

21. Uvedená výzva bola pôvodne žalovanému v 1. rade podľa poštovej doručenky doručená dňa
25.03.2019.

22. Žalovanému ( t.j. pôvodne žalovanému v 2. rade) bola uvedená výzva doručovaná na adresu :
I. U. XXXX/X, XXX XX M. poštovou zásielkou č. B., ktorá sa však žalobcovi vrátila ako nedoručená

dňa 23.04.2019 s poznámkou „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z obsahu uvedenej zásielky tiež
vyplynulo, že neúspešný pokus o jej opätovné doručenie jej adresátovi s výzvou o opakované doručenie
sa uskutočnil dňa 18.03.2019, opakované doručenie sa uskutočnilo dňa 21.03.2019 a zásielka bola u
tohto poštového prepravcu uložená dňa 26.03.2019.

23. Prípisom č. X.XXX.XXX zo dňa 28.11.2019 označeným ako „ Pokus o zmier“ adresovaným obom
žalovaným, mal vtedajší právny zástupca žalobcu vyzvať oboch žalovaných na úhradu sumy v celkovej
výškeX.XXX,XXEURvlehotedo05.12.2019.Podľapodaciehohárkač.EPH182022039uvedenýprípis
bol obom žalovaným zasielaný dňa 29.11.2019 ako poštové zásielky č. RE160131350SK (pôvodne
žalovanému v 1. rade), resp. RE160131346SK ( pôvodne žalovanému v 2. rade; tomu na adresu : I.

U. XXXX/X, XXX XX M.).

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platnom
a účinnom k 11.12.2018 ( ďalej len ako „ zák.č. 381/2001 Z.z.“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch
vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového
vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho
prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej
veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

25. Podľa § 3 ods. 3 zák.č. 381/2001 Z.z., osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového
vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná
takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie

Slovenskej republiky.26. Odkaz 6a) v § 3 ods. 1 citovaného ustanovenia odkazuje na ustanovenie § 90 ods. 1 písm. a) zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z., ktoré však bolo dňa 01.02.2009 spolu s celým
zákonom zrušené zákonom č. 8/2009 Z.z..

27. Podľa § 116 ods. 1 písm. a./ zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru prevod držby
vozidla na inú osobu.

28. Podľa § 2 ods. 2 písm. c./ zák.č. 8/2009 Z.z., na účely tohto zákona sa ďalej rozumie držiteľom
vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto
osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine.

29. Podľa § 116 ods. 2 zák.č. 8/2009 Z.z., vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený na tento
úkon vlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje,

zmenu vlastníckeho práva k vozidlu.

30. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len ako „ Občiansky
zákonník“) , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

31. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

32. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije

dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s
ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

33. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

35. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

36. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

37. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

38. Podľa § 24 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné

plnenie za škodu

a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá nezistená osoba,
b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,

c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto
škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu
uhradiť,
d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej
zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1,

e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri
prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné
poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného
členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b,f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou
nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto
motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví 26a) alebo usmrtenie,

g) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného
členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti,
2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo, 6aa) osobitné
evidenčné číslo 6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo, 6ac)

3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim.

39. Podľa § 24 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku

2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

40. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „ CSP), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

41. Súd po vykonanom dokazovaní v dospel k záveru, že nárok žalobcu je odôvodnený v plnom rozsahu.

42. Postihový nárok poisťovateľa podľa § 813 Občianskeho zákonníka má charakter nároku na náhradu
škody sui generis , ktorý ako taký nie je nárokom z nového právneho dôvodu či novým nárokom
poisťovateľa s osobitnou premlčacou dobou. Ide o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu

škody na poisťovateľa. Tento prechod práva nastáva priamo zo zákona (legálna cesia), ak sú splnené
podmienky tohto prechodu, a to :

1./ spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy;
2./ ide o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody ;

3./ plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Ak plnenie poisťovne kryje celý
rozsah spôsobenej škody, celé právo na náhradu škody prechádza z poisteného na poistiteľa. Ak kryje
len časť rozsahu plnenia, na poistiteľa prechádza len časť práva na náhradu škody.
4. / poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe,
poistné plnenie. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody

na poistiteľa.

43. To platí aj pre nárok žalobcu uplatňovaný podľa §§ 24 ods. 2 písm. b./ a ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. .

44. V prvom rade sa súd musel vyporiadať s otázkou, či je vôbec daný nárok poškodeného na náhradu

škody voči žalovaným, resp. niektorému z nich, pretože bez preukázania jeho existencie by nebol možný
vznik samostatného nároku žalobcu ako nároku na náhradu škody sui generis, ktorý nadobúda vyššie
uvedenou zákonnou cesiou.

45. Žalobca sa nárokov vo vzťahu k žalovanému ( pôvodne žalovanému v 2. rade) ako vodičovi

domáha podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1. rade ako
prevádzateľovi vozidla podľa § 427 až 431 Občianskeho zákonníka.

46. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou

a zavinenie.

47. I keď v prípade pôvodne žalovaného v 1. rade ako prevádzateľa vozidla vydaný platobný rozkaz
sp.zn. 16Csp/5/2020-46 zo dňa 30.01.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2020, a teda vo vzťahu
k jeho osobe predmetné sporové konanie bolo ukončené už v jeho tzv. rozkaznej fáze, súd považuje

za potrebné aj vo vzťahu jeho osobe objasniť naplnenie predpokladov vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti aj pri jeho osobe, aby bolo zrejmé, prečo súd k plneniu zaviazal aj samotného žalovaného
(t.j. pôvodne žalovaného v 2. rade) .48. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až
431 Občianskeho zákonníka je založená zase na princípe objektívnej zodpovednosti , t.j. zodpovednosti
bez ohľadu na zavinenie. Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré

sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným
umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného
prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby,
ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou,
ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou (najmä

konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427
Občianskeho zákonníka sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi uvedenou udalosťou a vznikom škody /t.j. medzi a) a b)/ .

49. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd skúmal, či na strane žalovaných sú splnené tieto vyššie
uvedené zákonné predpoklady.

50. V konaní bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX B. XX:XX hod. došlo k dopravnej nehode v M. -
Č. M. , kedy žalovaný ( t.j. pôvodne žalovaný v 2. rade) viedol vyššie uvedené vozidlo J. : G., pričom v
neoznačenej križovatke odbočoval bez smerovky, čím nabúral do vozidla zn. B. V. , J. : M., ktoré ho v tom
čase riadne predbiehalo, následkom čoho došlo k ich zrážke, v dôsledku ktorej na poškodenom vozidle

došlo k poškodeniu pravého bočného držáka nárazníka, hrdla nasávania vzduchu, držiaka pravého
blatníka, penového absorbera a prasknutiu pravej hmlovky.

51. Samotný žalovaný (t.j. pôvodne žalovaný v 2. rade) uvedený skutkový dej aj s jeho dôsledkom
vo svojom vyjadrení k žalobe (odpore) ani nepoprel, takže súd konštatuje že u tohto žalovaného bolo

preukázané protiprávne konanie v danom spore.

52. Zároveň bolo v spore preukázané, že vlastníkom a zároveň oprávneným držiteľom uvedeného
žalovaným použitého vozidla J. : G. , továrenskej značky H. XXXD, výrobné číslo karosérie: P., bolo v
čase uvedenej dopravnej nehody pôvodne žalovaný v 1. rade, a teda tento v zmysle občianskoprávnych

predpisov a zároveň podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu dosiaľ platnej na území Slovenskej
republiky bol aj prevádzateľom uvedeného vozidla v zmysle § 427 a násl. Občianskeho zákonníka .

53. V tejto súvislosti súd uvádza, že subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku je v prípadoch upravených § 427 a násl. Občianskeho zákonníka prevádzateľ.

Občiansky zákonník pojem „prevádzateľ“ nevymedzuje. Za prevádzateľa možno považovať osobu
(fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným
prostriedkom a organizovane ho užívať. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného
prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená
dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je najmä vlastník (ale aj taký, ktorý

ešte nezaplatil kúpnu cenu a nie je evidovaný v príslušnom registri ako držiteľ dopravného
prostriedku), oprávnený držiteľ (§ 130 Občianskeho zákonníka ) alebo nájomca, najmä v prípade lízingu s právom kúpy dopravného
prostriedku. / porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Veľký komentár , Bratislava : Eurokódex 2011,
str. 1107-1108/.

54. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“ motorového vozidla, ktorý je na
účely správneho práva vymedzený ako „fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo
právnická osoba, ktorá je takto zapísaná v dokladoch vozidla; v ostatných prípadoch je držiteľom
vozidla osoba, ktorá je vlastníkom vozidla alebo jeho užívateľom.“ Toto vymedzenie má význam len z

evidenčného hľadiska /pozri § 2 písm.c) zákona č. 8/2009 Z.z./.

55. Vlastník, ktorý požičia motorové vozidlo inému, zostáva jeho prevádzateľom a tiež subjektom
zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky. Namiesto prevádzateľa by
zodpovedal ten, kto by dopravný prostriedok použil bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa

(porovnaj Rozsudek NS ČR z 27. 11. 2007, sp. zn. 25 Cdo 2563/2005 a tiež rozhodnutie publikované
v systéme ASPI pod č. R 70/1969).56. Pokiaľ ide o splnenie predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 a násl. Občianskeho
zákonníka, a síce preukázania udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku
u pôvodne žalovaného v 1. rade ako jeho prevádzateľa, táto bola podľa súdu preukázaná.

57. Pojem osobitnej povahy prevádzky Občiansky zákonník nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je
potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky,
ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Prevádzkou sa rozumie
aj príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení

jazdy (napr. otvorenie dverí). Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu na to,
kde sa tak stalo (na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve) a či sa tým vozidlo uviedlo
do pohybu alebo nie.

58. Je teda zrejmé, že aj samotné vedenie vozidla, tak ako tomu bolo v tomto sporovom prípade je
potrebné považovať za jeho prevádzku. Ak teda dňa XX.XX.XXXX došlo jazdou realizovanou vyššie

uvedeným vozidlom zn. H. XXXD, J. : G., ktorého prevádzateľom bol v tom čase pôvodne žalovaný v 1.
rade, k poškodeniu vozidla poškodeného, stalo sa tak osobitnou povahou tejto prevádzky tohto vozidla,
ktoré škodu spôsobilo.

59. Možno teda uzavrieť, že aj v prípade pôvodne žalovaného v 1. rade bolo preukázané naplnenie

prvého predpokladu jeho zodpovednosti za škodu a síce preukázanie existencie udalosti vyvolanej
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

60. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.

61. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom právnom predpise nie je
definovaná. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom
do jeho subjektívnych práv. ( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník. 2. Zväzok (Vecné práva,
Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 593).

62. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi ,
a je teda - ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. ( porovnaj judikát R 55/71, resp. Stanovisko občanskoprávního

kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z 18.1.1970 sp.zn. Cpj 87/70 k některým otázkám náhrady škody podle
obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.) .

63. Výšku škody, ktorú si žalobca uplatňoval v tomto spore, žiaden zo žalovaných nerozporoval.

64. V tomto sporovom konaní bolo preukázané, že pri vyššie uvádzanej poistnej udalosti boli na vozidle
zn. B. V. , J. : M., poškodené vyššie uvádzané časti tohto vozidla (pravý bočný držiak nárazníka, hrdlo
nasávania vzduchu, držiak pravého blatníka, penový absorber a pravá hmlovka) , pričom z faktúry
č. XXXXXXXX F.o dňa XX.XX.XXXX, vystavenej spoločnosťou M.-N..Z.. G., G..M..B.., M. adresovanej
poškodenému vyplynulo, že oprava týchto poškodených častí predmetného vozidla predstavovala

čiastku X.XXX,XX EUR vrátane DPH, kedy z tejto sumy suma bez DPH predstavovala čiastku X.XXX,XX
EUR a samotné DPH čiastku XXX,XX EUR.

65. Aj podľa kalkulácie žalobcu označenej ako „ Výpočet výšky škody“ č. XXXXXXXXXX zo dňa
11.12.2018 predstavovali celkové náklady na opravu poškodenia vyššie uvedeného poškodeného

vozidla súvisiace s vyššie uvedenou poistnou udalosťou predmetnú sumu, z ktorej následné poistné
plnenie žalobcu predstavovalo čiastku X.XXX,XX J. vrátane DPH, kedy z tejto sumy však bola
odpočítavaná suma amortizácie vo výške 291,90EUR, takže výsledná výška škody predstavovala sumu
X.XXX,XX EUR, ktorá následne predstavovala poistné plnenie poskytnuté z tejto poistnej udalosti.

66. Zo strany žalovaného vyššie uvedená suma ako aj účtované jednotlivé položky v rámci vyššie
uvedenej faktúry, a napokon ani suma poistného plnenia uvedená v kalkulácii žalobcu označenej ako
„Výpočet výšky škody“ neboli spochybňované a teda namietané, a preto súd v súlade s ust. 151 ods. 1
CSP tieto skutkové tvrdenia ohľadne celkovej výšky spôsobnej škody považoval za nesporné.67. Tým bola preukázaná existencia ďalšieho predpokladu zodpovednosti žalovaného (pôvodne
žalovaného v 2. rade) v súlade s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a v neposlednom rade

aj u pôvodne žalovaného v1 . rade), u toho v súlade s § 427 a násl. Občianskeho zákonníka a síce
vznik škody.

68. Pokiaľ ide o existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním (pôvodne žalovaného v
2.rade), resp. udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (v prípade

pôvodne žalovaného v 1. rade) a vznikom škody u poškodeného, aj tento predpoklad bol v tomto konaní
preukázaný.

69. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, t.
j. ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť teda preukázané,
že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa
podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú.

V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so
vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku (porovnaj R 21/1992).

70. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebyť dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX, ku ktorej

došlo na križovatke v I. M. v dôsledku nesprávneho spôsobu jazdy žalovaného pri odbočovaní vozidla
jazdiaceho na motorovom vozidle prevádzkovanom pôvodne žalovaným v 1. rade na motorovom
vozidle poškodeného by k vzniku škody v dôsledku poškodenia uvedeného vozidla nedošlo. Z takto
vymedzeného vzťahu medzi príčinou (dopravná nehoda spôsobená osobným motorovým vozidlom v
prevádzke v dôsledku porušenia dopravných predpisov) a následkom (poškodenie vozidla a následne

vynaložené náklady na opravu tohto poškodenia) je zrejmá danosť tejto príčinnej súvislosti.

71. Napokon posledným predpokladom zodpovednosti v prípade žalovaného (pôvodne žalovaného v
2. rade) za škodu je preukázanie existencie zavinenia škodcu, t.j. tohto žalovaného. I toto zavinenie
na strane žalovaného je dané, keďže v tomto sporovom konaní bolo preukázané, že vyššie uvedenú

dopravnú nehodu zavinil svojím správaním (porušením dopravných predpisov) on sám.

72. V prípade pôvodne žalovaného v 1. rade sa otázky zavinenia neskúma. Do úvahy by prichádzala
len prípadná liberácia. Avšak liberácia pôvodne žalovaného v 1. rade ako prevádzateľa predmetného
vozidla prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj

pôvod v prevádzke alebo v prípade, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol, zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Napokon dôvodom liberácie môže byť
aj zavinenie poškodeného. Škoda by bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke
len v prípade prírodnej katastrofy alebo inej vonkajšej okolnosti, ktorá nemala pôvod v prevádzke. O
neodvrátiteľnosť škody by išlo a prevádzateľ by sa oslobodil od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď

škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením a išlo by o škodu
neodvrátiteľnú objektívne a nie neodvrátiteľnú subjektívne.

73. Existencia niektorého z uvedených liberačných dôvodov, ale ani zavinenie poškodeného neboli v
konaní namietané.

74. Na základe vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že tu bola preukázaná existencia nároku
poškodenej obchodnej spoločnosti na náhradu škody voči obom žalovaným.

75. Súd ďalej hodnotil to, či boli naplnené znaky zákonnej cesie uvedeného nároku z poškodeného na

žalobcu, a teda v konečnom dôsledku či žalobcovi vznikol samotný nároku na náhradu škody sui generis,
voči žalovaným v dôsledku takejto cesie.76. V danom prípade bolo preukázané, že poškodenému bolo vyššie uvedené poistné plnenie v
dôsledku tejto poistnej udalosti vo výške X.XXX,XX J. cestou Z. - G. C. , Z..G.. skutočne vyplatené, a
následne toto plnenie bolo uvedenej poisťovni refundované žalobcom , čo osvedčuje prípis Z. - G. C. ,

a.s. zo dňa 13.03.2019 označený ako „ vyúčtovanie delegovaná PU“ v spojení s bankovým výpisom
žalobcu , z ktorého je zrejmé že k predmetnej úhrade došlo dňa 14.03.2019.

77. Pôvodne žalovaný v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, v čase
nastálej poistnej udalosti ( t.j. v čase predmetnej dopravnej nehody) nemal uzavretú poistnú zmluvu,

predmetom ktorej by bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. .

78. V zmysle dosiaľ platnej judikatúry najvyššieho súdu „ Ak škodca nemal v čase dopravnej nehody
uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poisťovateľ
poskytol poškodenému poistné plnenie z titulu havarijného poistenia, poskytnutím tohto plnenia vstúpil
poisťovateľ v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka do práv poškodeného na náhradu škody voči
škodcovi a vzniklo mu právo na uplatnenie práva na poistné plnenie z garančného fondu spravovaného
Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.“ (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 31.

januára 2013 sp. zn. 2 Cdo 210/2011- uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 4/2014 pod č. 59/2014).

79. Podľa § 24 ods. 2 písm. b./ zák.č. 381/2001 Z.z., žalobca poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti, pričom podľa ods. 7 citovaného ustanovenia paragrafu má žalobca následne

právo proti tomu, kto za takúto škodu nárok na náhradu toho, čo za neho plnil.

80. Žalobca tak vyplácal plnenie za oboch žalovaných, keďže žalovaný ( pôvodne žalovaný v 2. rade)
zodpovedal za predmetnú škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pôvodne žalovaný v 1.
rade podľa § 427 a násl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 24 ods. 2 písm. b./ zák.č. 381/2001 Z.z..

81. V súvislosti s uplatneným solidárnym plnením voči obom žalovaným súd poukazuje na doterajšiu
judikatúru najvyššieho súdu podľa ktorej, „Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedá prevádzateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 O.z.), nie je tým vylúčená zároveň
zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodnej udalosti

poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 O.z.), pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení
§ 421 ods. 2 O.z.“ (porovnaj rozhodnutie publikované v systéme ASPI pod č. R 29/1979).

82. Vzhľadom na uvedené preto súd prihliadajúc na to, že platobný rozkaz tunajšieho súdu
sp.zn. 16Csp/5/2020-46 zo dňa 30.01.2020 vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1. rade nadobudol

právoplatnosť už dňa 04.03.2020, a teda vo vzťahu k jeho osobe predmetné sporové konanie bolo
ukončené už v jeho tzv. rozkaznej fáze, súd v tomto prebiehajúcom sporovom konaní týmto rozsudkom
zaviazal na úhradu žalovanej istiny v plnom rozsahu už len žalovaného ( pôvodne žalovaného v 2. rade).

83. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

84. Podľa § nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

85. Úrok z omeškania z priznanej istiny bol žalobcovi priznaný v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. platného a účinného v čase

omeškania žalovaného ( pôvodne žalovaného v 2. rade).86. Úrok z omeškania bol priznaný od 19.04.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po dátume 18.04.2019,
t.j. dni, ktorý žalobca obom žalovaným určil za posledný deň lehoty na plnenie v prípise č. G.-Z. zo dňa
18.03.2019 označenom ako „ Výzva na náhradu poistného plnenia“.

87. Žalovanému ( t.j. pôvodne žalovanému v 2. rade) sa uvedený prípis považoval za doručený
náhradným spôsobom dňom 21.03.2019, kedy podľa záznamu na poštovej zásielke č. OA00534554SK
sa u tohto žalovaného uskutočnilo opakované doručenie tohto prípisu s jeho následným uložením u tohto
poštového prepravcu na jej vyzdvihnutie si. Súd v tejto súvislosti vychádzal zo súdnej praxe o doručovaní

poštovýchlistíndosféryichadresáta,nakoľkotátoviažetakýtonásledoknamomentichuloženiadojeho
poštovej schránky, resp. vhodenia oznámenia o uložení tejto zásielky na pošte do poštovej schránky s
možnosťou si jej vyzdvihnutia v odbernej lehote. ( porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016
uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010
uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011).

88. V uvedenom čase omeškania žalovaného s jeho peňažným plnením bola úroková sadzba hlavných
refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou za obdobie od 16.3.2016 do dňa
rozhodovania súdu v tomto spore vo výške 0,00 % p.a.. Pri započítaní 5 percentuálnych bodov v zmysle
citovaného nariadenia vlády úroky z omeškania z priznanej istiny predstavovali súdom priznané ročné
úroky z omeškania.

89. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, prednesený jeho právnym zástupcom na pojednávaní konanom dňa
04.05.201 na rozhodnutie v predmetnom spore rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274
CSP, súd pre takýto postup nevzhliadal splnenie podmienok.

90.UžÚstavnýsúdSRvuznesenízodňa04.06.2019sp.zn.I.ÚS233/2019-22,uviedol,žeformalistický
výklad ustanovenia § 274 CSP skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej
žalovaný nebol v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu. V opačnom
prípade vydanie takéhoto rozsudku môže znamenať porušenie práva na spravodlivý proces. Rozhodne
je na mieste pred vydaním rozsudku pre zmeškanie skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného

konania bola strana, v neprospech ktorej sa má vydať, skutočne procesne pasívna. ( k tomu porovnaj
aj npr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach spzn. 2Co/111/2020 zo dňa 7. októbra 2020)

91.Jepravdou,žekontumačnýrozsudokpredstavujevzásadeprocesnúsankciuzapasivitužalovaného
v spore, v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie po nariadení pojednávania sankciu za nedostavenie

sa na už nariadené pojednávanie. Súd však musí nielen rešpektovať právo ale jeho výklad a aplikácia
musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo preto musí byť predovšetkým na strane spravodlivosti
a nie iba zákonov, právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na
zmysel chráneného záujmu. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitý druh súdneho rozhodnutia,
ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom

procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany, v danom prípade žalovaný, a ak
má procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. ( porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo/15/2019 zo dňa 22. apríla 2020).

92. V danom prípade žalovaný nebol v konaní úplne pasívny, naopak, po doručení žaloby sa k žalobe

riadne vyjadril a to podaním odporu voči vo veci vydanému platobnému rozkazu, pričom pokiaľ bol vo
výkone trestu a súd mu riadne doručoval písomnosti, na výzvy súdu aj riadne reagoval. Súd preto
považoval prípadne rozhodnutie v danom spore rozsudkom pre zmeškanie za prílišný formalistický
prístup, ktorý by v konečnom dôsledku znamenal porušenie práva na spravodlivý proces u žalovaného,
nakoľko tomuto by nedal odpoveď na otázku, ako sa súd vyporiadal s jeho námietkami v odpore, keďže

z odôvodnenia tzv. kontumačného rozsudku by sa táto odpoveď nedala vyčítať. Súd preto v tomto spore
nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

93. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

94. Podľa § 255 ods.1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.95. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

96. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

97. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

98. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalovaného zaviazal povinnosťou
zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý si ich uplatnil v plnom rozsahu zodpovedajúcom pomeru
jeho úspechu v tomto spore, ktorý bol 100%.

99. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším

súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6
Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím

o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti.

100. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.