Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618202533
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2618202533.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov
senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: EkoEnergia Distribúcia,
s.r.o., Kráľova Lehota 276, IČO: 45 624 623, zastúpenej advokátkou: JUDr. Katarína Gešková, PhD.,
Námestie osloboditeľov 65/6, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: LawService Recovery, k.s., Stráž 223,
Zvolen, IČO: 47 817 003, správkyňa úpadcu: Hobbi s.r.o., Pasienková 2/H, Bratislava, IČO: 35 718 528,

o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Senica
zo 6. novembra 2018 č. k. 3Cb/21/2018-26, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zriadil v prospech žalobkyne záložné právo na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve úpadcu (predtým ako žalovaná), zapísaných na LV č. XXXX pre obec
a k. ú. B., ako parc. č. 24272/14 - ostatná plocha o výmere 5156 m2, parc. č. 24272/15 - orná pôda o
výmere 3857 m2, parc. č. 24272/44 - ostatná plocha o výmere 1649 m2, parc. č. 24272/45 - ostatná
plocha o výmere 351 m2, parc. č. 24272/46 - ostatná plocha o výmere 1843 m2, parc. č. 24272/46 -

ostatná plocha o výmere 1843 m2 a parc. č. 24272/47 - ostatná plocha o výmere 1545 m2, v podiele 1/1,
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne proti úpadcovi uplatnenej v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7Up 631/2018, II. žalovanej (úpadcovi) uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd
samostatným uznesením.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení vyššie
uvedenom odôvodnila dôvodnou obavou, že jej pohľadávka proti žalovanej (teraz už ako úpadca a ďalej
len „úpadca“) bude nevymožiteľná, exekúcia bude vážne ohrozená, nakoľko úpadca má množstvo dlhov,
ktoré nestačí splácať. Uvedená skutočnosť vyplynula z údajov finstat.sk, z ktorých je zrejmé, že úpadca
dlhuje Sociálnej poisťovni sumu 122.028,48 eur, VšZP, a.s. sumu 19.048,42 eur, FS sumu 45.885,27

eur a Union poisťovni, a.s. sumu 5.074,82 eur. Žalobkyňa voči úpadcovi eviduje svoju pohľadávku vo
výške 4.818,10 eur, ktorú si uplatnila v upomínacom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica,
ktorý 20.9.2018 vo veci rozhodol platobným rozkazom.
Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia (predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu;
existencia peňažnej pohľadávky žalobkyne, ktorá má byť záložným právom zabezpečená; existencia

obavy z budúceho zmarenia exekúcie). V danom prípade mal súd preukázané, že úpadca je v zlej
finančnej situácii, má niekoľko dlhov voči štátnym inštitúciám, a preto je obava žalobkyne z ohrozeniavymoženia jej pohľadávky dôvodná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrhu žalobkyne vyhovel
a zriadil (sudcovské) záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve úpadcu.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1

CSP, vecne úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie. Uviedla, že
uznesením Okresného súdu Bratislava I z 24.9.2018 č. k. 37K/72/2018-53 začal súd konkurzné konanie
voči Hobbi s. r. o. a následne bol ustanovený predbežný správca. S poukazom na § 14 ods. 5 písm. b/

ZoKR (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
považuje rozhodnutie za nesprávne a nevykonateľné.

3. Žalobkyňa navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že ust.
§ 14 ods. 5 ZoKR na predmetný prípad nedopadá a nemožno ho aplikovať. Žalobkyňa žiadne
exekučné konanie voči dlžníkovi nezačala a ani nevedie, hoci jej pohľadávka je právoplatne judikovaná

(dlžník odpor nepodal, v konaní sa žiadnym spôsobom nebránil). V tomto konaní ide o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Výkon záložného práva je však odlišný proces ako výkon rozhodnutia,
teda exekučné konanie. Možnosť veriteľa domáhať sa ochrany v súdnom konaní aj vo fáze začatého
konkurzného konania a pred vyhlásením konkurzu má svoje opodstatnenie. Do vyhlásenia konkurzu
nie je veriteľ a ani súd v konaní nijako obmedzovaný. Dodala, že podané odvolanie nemá zákonné

náležitosti.

4. V následných písomných vyjadreniach správkyňa úpadcu podala návrh na pokračovanie v konaní a
poukázala na ust. § 14 ods. 5 písm. b/, § 48 ZoKR. Súd mal vedomosť o tom, že exekučné konanie
nemôže byť ohrozené, nakoľko nemôže byť ani začaté. Uznesenie bolo vydané v rozpore s § 216 ods.

1 CSP, pričom súd prvej inštancie konal aj v rozpore s § 6 ZoKR, keď zvýhodnil žalobkyňu oproti iným
veriteľom. Podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené.

5. Žalobkyňa považuje argumenty správkyne za účelové. Nežiadala vydať zabezpečovacie opatrenie
len na určitý čas, ako sa správkyňa mylne domnieva. Začatie konkurzného konania má svoje účinky,

ale žiadnym z nich nie je zákaz nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Opačný výklad by poprel zmysel
zabezpečovacích opatrení.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods.

2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 CSP, posudzujúc ho podľa obsahu), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

7. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o vyhovení návrhu žalobkyne na názore o
splnení všetkých zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ ZoKR začatie konkurzného konania má tieto účinky: na majetok patriaci
dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,

10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred

začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v
spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie
záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej
pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložnéhopráva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.).

11. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné
predpoklady: a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva,
ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho
zmarenia exekúcie.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa má voči úpadcovi pohľadávku (platobný rozkaz), pričom
pokiaľ ide o existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie je potrebné uviesť nasledovné.

13. Ako už bolo uvedené vyššie, prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by veriteľ
získal postavenie záložného veriteľa a mohol by pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie

judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní. V danej veci je však nepochybné, že uznesením
Okresného súdu Bratislava I z 24.9.2018 (t. j. pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia) č. k. 37K/72/2018-53 začal súd konkurzné konanie voči Hobbi s. r. o.
Účinky začatia konkurzného konania upravuje § 14 ods. 5 ZoKR, pričom v zmysle tohto ustanovenia na
majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať exekučné konanie a už začaté exekučné konania sa prerušujú

(§ 14 ods. 5 písm. b/ ZoKR).

14. Z uvedeného je potom zrejmé, že veriteľ si počas trvania konkurzu nemôže vynútiť splnenie
rozsudku/platobného rozkazu (exekučného titulu) vo vykonávacom konaní (exekučnom konaní), pretože
tomu bráni ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ ZoKR (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 15.5.2013 sp. zn. 1Obo/110/2010).

15. Nakoľko v danej veci je nepochybné, že účinky začatia konkurzného konania nastali ešte
pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (a v zmysle § 329
ods. 2 v spojení s § 344 CSP pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie), absentuje tu teda existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie (ako
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), keďže priamo zo zákona nie je možné začať
exekučné konanie. Preto bolo potrebné konštatovať, že pre nesplnenie danej podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, nebolo možné toto nariadiť a návrh bolo potrebné zamietnuť.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
(keďdospelkzáveru,ženapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieniejevecnesprávneaniesúsplnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie) tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

17. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok voči žalobkyni na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s

ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c)
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.