Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221850
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117221850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: EKOMONT SLOVAKIA, s.
r. o., IČO: 36 709 824, so sídlom Kamenica 583, 082 71 Lipany, právne zastúpeného JUDr. Marekom
Tkáčom, advokátom, IČO: 42 226 651, so sídlom Námestie sv. Martina 39, 082 71 Lipany, proti
žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, IČO: 37 870 475, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01
Prešov, o zaplatenie 223.101,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 21Cb/229/2017-381 z 15. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal
žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2.2.1Súdprvejinštancievychádzalprirozhodovanízozistenia,žežalovanýakoprijímateľaMinisterstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPaRV SR“) ako poskytovateľ

uzatvorili 28. apríla 2014 v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov Európskeho spoločenstva zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. L. (ďalej
len „zmluva o poskytnutí NFP“), predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností
medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany
poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o
NFP: Názov projektu: „Odstránenie následkov povodní na mostoch v PSK - východ, Miesto realizácie:
Východné Slovensko, Prešovský kraj, okres Humenné, Medzilaborce, Vranov nad Topľou, číslo výzvy:

ROP-5.1-2013/01“. Zmluva o poskytnutí NFP nadobudla účinnosť 10. mája 2014 a Dodatok č. 1 k tejto
zmluve nadobudol účinnosť 1. augusta 2015. V súvislosti so zmluvou o poskytnutí NFP uzatvorili 29.
októbra 2014 žalovaný ako objednávateľ a obchodná spoločnosť E. G. O., M.. N.., F.: XX XXX XXX, N.
N. K. K. XX, XXX XX K. G. ako zhotoviteľ zmluvu o dielo č. Ú. K.:XXX/XXXX/OOD (ďalej len „zmluva o
dielo č. 1“). Obchodná spoločnosť E. G. O., M.. N.., ako zhotoviteľ a žalobca ako podzhotoviteľ uzatvorili
20. mája 2015 zmluvu o dielo č. DS66300-02/2015 (ďalej len „zmluva o dielo č. 2“), čím obchodná
spoločnosť E. G. O., M.. N.. v zmysle bodu 3.6 zmluvy o dielo č. 1 písomne doplnila zazmluvnené

subdodávky na práce a materiály s uvedením podzhotoviteľov. V prospech žalobcu bol zriadený aj
osobitný viazaný účet vo I., M.. N... Následne boli medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou E. G. O.,
M.. N.. uzatvorené dodatky č. 1, 2 a 3 k zmluve o dielo č. 2. Predmetom zmluvy o dielo č. 2 a jej dodatkov
bolo vykonanie stavebných objektov v rámci projektu „Odstránenie následkov povodní na mostoch vPSK - východ“, na ktorý bol zo strany MPaRV SR poskytnutý žalovanému nenávratný finančný príspevok
vo výške 277.182,26 eur s DPH. Predmetné stavebné objekty žalobca riadne a včas vykonal, a preto
vystavil faktúru č. 15001, faktúru č. 15002, faktúru č. 15003, faktúru č. 15004, faktúru č. 15005, faktúru

č. 15006, faktúru č. 15007 a faktúru č. 15008. Tieto faktúry boli obchodnou spoločnosťou E. G. O., M..
N.. odsúhlasené a v zmysle bodu 6.3 a bodu 6.5 zmluvy o dielo č. 2 predložené na vyplatenie obchodnej
spoločnosti I., M.. N.., keďže 24. júna 2015 bol zriadený viazaný účet medzi obchodnou spoločnosťou
E. G. O., M.. N.., I., M.. N.. a žalobcom, z ktorého mali byť uhradené tieto faktúry. Viazaný účet bol
zriadený za účelom ochrany žalobcu a jeho peňažných prostriedkov a bol predmetom dodatku č. 1

k zmluve o dielo č. 1. Žalobcovi však faktúry po predložení I., M.. N.. neboli uhradené, okrem sumy
54.000,- eur. W. G. ako záložný veriteľ 30. septembra 2015 písomne oznámila žalovanému listom z 23.
septembra 2015 vznik záložného práva, prílohou ktorého bol výpis z Notárskeho centrálneho registra
záložných práv (NCRZP 23683/2010). Záložné právo bolo preukázané žalovanému ako poddlžníkovi
spôsobom uvedeným v ustanovení § 151mb ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“). V súlade s § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaný nebol oprávnený

splniť svoj dlh obchodnej spoločnosti E. G. O., M.. N.. (záložcovi (dlžníkovi)) ako dodávateľovi diela bez
súhlasu W. G. ako záložného veriteľa, v dôsledku čoho žalovaný plnil v prospech záložného veriteľa a
nie na účet obchodnej spoločnosti E. G. O., M.. N.., ktorý bol viazaný v prospech žalobcu. Žalobca vyzval
žalovaného listom z 20. januára 2016 označeným ako „Žiadosť o súčinnosť a výzva na zaplatenie“ na
náhradu škody vo výške 223.101,32 eur v lehote do 15. marca 2016, avšak žalovaný žalobcovi túto

škodu nenahradil.
2.2 Súd prvej inštancie nemal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že by žalovaný
bol tým subjektom, od ktorého môže žalobca náhradu škody špecifikovanej v žalobe požadovať, keďže
nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu uplatnenú žalobou
zodpovedá, vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok, ktorý

by sa riadil ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Nebolo preukázané, že by žalovaný bol so žalobcom v nejakom obchodnozáväzkovom vzťahu, z
ktorého by mu vyplývali nejaké povinnosti, porušením ktorých by žalobcovi v priamej bezprostrednej
príčinnej súvislosti vznikla škoda, ktorú si žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému. Súd zamietol návrh
žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov F.. I. A., F.. I. H., F.. Ľ. A., F.. S. Š., Z.. K. H.,

starostov obcí Vyšný Žipov a Košarovce, F.. Z. Z., S., F.. S. K. M. F.. Z. Š., ako aj návrhy žalobcu
na doplnenie dokazovania oboznámením kompletnej dokumentácie vo vzťahu k obstarávaniu opráv
mostov v zlom stave, ktoré boli v kompetencii žalovaného, oboznámením dokumentácie k vybaveniu
nenávratných finančných prostriedkov a oboznámením záložnej zmluvy, keďže na základe svojho
predbežného právneho posúdenia veci dospel k záveru, že vykonaním týchto dôkazov by nedospel k

inému rozhodnutiu o veci, k akému už dospel na základe vykonaných dôkazov.
2.3 Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný neporušil žiadny svoj záväzok, resp.
žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, teda tu absentuje už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to protiprávny úkon, v dôsledku čoho musí absentovať
aj tretí predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (existencia takéhoto

protiprávneho úkonu preukázaná nebola) a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Z toho nepochybne
vyplýva, že ak žalobcovi skutočne vznikla škoda, za túto škodu žalovaný nenesie zodpovednosť,
t. j. nezodpovedá za ňu v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo nebola spôsobená
v príčinnej súvislosti s porušením nejakej zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorá by mu
vyplývala z ustanovení Obchodného zákonníka, prípadne iných právnych predpisov spadajúcich pod

obchodné právo. Rovnako, ak plnením žalovaného v prospech záložného veriteľa vznikla žalobcovi
škoda, žalovaný za ňu nenesie zodpovednosť, keďže tu chýbajú dva z troch nevyhnutných predpokladov
pre vznik zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Ak žalovaný plnil záložnému veriteľovi, tak splnil len svoju
zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 151mb Občianskeho zákonníka, čo v žiadnom

prípade nemožno považovať za protiprávny úkon.
2.4 K oprávnenosti žalovaného plniť záložnému veriteľovi súd konštatoval, že v zmysle platnej
legislatívy sa záložné právo voči žalovanému stalo účinným 30. septembra 2015, doručením písomného
oznámenia o vzniku záložného práva, prílohou ktorého bol výpis z NCRZP. Predložením výpisu z
NCRZP si banka ako záložný veriteľ splnila svoju preukaznú povinnosť voči žalovanému. Občiansky

zákonník nevyžaduje, aby záložný veriteľ k oznámeniu o zriadení záložného práva na pohľadávku
doložil aj záložnú zmluvu. Výkon záložného práva nemožno považovať za prevod práv a záväzkov
na inú osobu. Prevod práv predstavuje jeden z viacerých možných právnych inštitútov zabezpečenia
záväzku veriteľa (zabezpečovací prevod práva), ktorý je upravený v § 553 Občianskeho zákonníka.Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne, avšak v tomto prípade zmluva
o zabezpečovacom prevode práv nebola uzavretá, preto nie je možné odvolávať sa na skutočnosť,
že žalovaný ani žalobca nedal súhlas na prevod práv a záväzkov na inú osobu. Veriteľ si v tomto

prípade zvolil na zabezpečenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi formu zriadenia záložného práva.
Žalovaný neuviedol ani nemohol uviesť žalobcu do omylu, pretože pri plnení svojich záväzkov zo
zmlúv žiadnym spôsobom nezasiahol do práv žalobcu z dôvodu, že nebol so žalobcom v žiadnom
zmluvnom vzťahu. Žalovaný sa ani iným spôsobom nezaviazal, že bude plniť žalobcovi namiesto
toho, aby plnil zhotoviteľovi diela - obchodnej spoločnosti E. G. O., M.. N... Naopak žalovaný bol

povinný plniť a finančné prostriedky uhradiť banke z dôvodu, že banka ako záložný veriteľ preukázala
žalovanému vznik záložného práva a týmto preukázaním sa záložné právo k pohľadávke stalo voči
žalovanému účinným. Nebolo povinnosťou žalovaného overovať vopred zriadenie záložného práva,
resp. zriadenie bankovej záruky obchodnou spoločnosťou E. G. O., M.. N.. v prospech banky, resp.
v prospech inej osoby. Žalovaný po uplatnení záložného práva bankou v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 151mb ods. 3) a v súlade so zmluvou o poskytnutí NFP

(čl. 17 bod 7. písm. b) Prílohy č. 1) plnil banke z dôvodu, že preukázaním vzniku záložného práva k
pohľadávke bankou sa záložné právo stalo účinným voči žalovanému. Finančné prostriedky vyplatené
banke nepatrili žalobcovi, a ak by žalovaný neplnil banke na základe preukázania vzniku záložného
práva k pohľadávke, tak by plnil obchodnej spoločnosti E. G. O., M.. N.., nie žalobcovi. Žalobca si
nedostatočne zabezpečil plnenie svojich pohľadávok voči svojmu zmluvnému partnerovi - obchodnej

spoločnosti E. G. O., M.. N.. a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného. Námietka o povinnosti
prejednať a odsúhlasiť prevod sumy nad 35.000,- eur zastupiteľstvom žalovaného je zo strany žalobcu
založená na nesprávnom právnom posúdení veci. Práva zastupiteľstva žalovaného pri nakladaní s
majetkom samosprávneho kraja upravujú zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Prešovského
samosprávnehokraja,v§17písm.j)ktorýchjeuvedené:„Zastupiteľstvosamosprávnehokrajaschvaľuje

nakladanie s majetkovými právami samosprávneho kraja nad hodnotu 35.000,- eur vrátane uzavretia
dohôd o urovnaní nad hodnotu 35.000,- eur. Predmetné ustanovenie sa týka nakladania s majetkovými
právami, ktoré patria žalovanému, t. j. napríklad zriadenie záložného práva/zádržného práva na majetku
žalovaného, práva zodpovedajúce vecným bremenám zriaďovaných na majetku žalovaného a pod.
a netýka sa úhrady finančných prostriedkov vzniknutých zo zmluvných vzťahov, ktorých použitie je

schválené zastupiteľstvom v rámci schvaľovania rozpočtu. Žalovaný v zmysle platnej legislatívy nemal
povinnosť žiadať akékoľvek doklady preukazujúce zriadenie záložného práva, postačujúce bolo tak, ako
je vyššie uvedené preukázanie vzniku záložného práva, čo banka preukázala doložením výpisu (NCRZP
23683/2010). Účel použitia nenávratného finančného príspevku bol dodržaný, čo odobril aj riadiaci
orgán, o čom svedčí aj oznámenie riadiaceho orgánu o záveroch administratívnej kontroly žiadosti o

platbu - zúčtovanie predfinancovania z 9. novembra 2015, ktorým bola žiadosť o platbu schválená.
2.5 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 373 Obchodného zákonníka a § 151a, §
151b ods. 1, § 151d ods. 3, 4, § 151l ods. 1, § 151mb, § 415, § 420 Občianskeho zákonníka.
2.6 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal

žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces videl v

tom, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyjadril k účelu zmluvy
o poskytnutí NFP, neaplikoval jej ustanovenia a neprihliadol na porušenie zmluvy o poskytnutí NFP
ako aj ostatných zmluvných vzťahov a dojednaní žalovaným. V súvislosti s namietaným nevykonaním
navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie tvrdil, že táto okolnosť mala za následok nesprávne zistenie
skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Čo sa týka namietaného nesprávneho právneho

posúdenia veci súdom prvej inštancie nestotožňoval sa s tým, že peňažné prostriedky patrili obchodnej
spoločnostiE.G.O.,M..N..aniejemu,atovzhľadomnaexistenciuvjehoprospechosobitnezriadeného
viazaného účtu a na skutočnosť, že vykonal dielo, a preto aj preňho boli v rámci Projektu vyčlenené
peňažné prostriedky z prostriedkov Európskej únie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol,aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 223.101,32 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 223.101,32 eur odo
dňa 16.03.2016 do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žaloba má voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, pričom žalovaný je povinný
zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom
žalovaný je povinný zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 26. mája 2020. Mal za to, že súd prvej inštancie
dostatočne a kvalifikovaným spôsobom odôvodnil, že v tomto konaní nie je zodpovedný za vznik škody,
pretože neboli naplnené základné predpoklady vzniku škody, a to existencia záväzkového vzťahu medzi
ním a žalobcom a jeho protiprávne konanie. Zároveň zdôraznil, že so žalobcom nebol v zmluvnom

vzťahu, nemal žiadny záväzok voči žalobcovi, ktorý by porušil a vo vzťahu k žalobcovi nebol/nie je ani
v omeškaní so žiadnou platbou. Iba tým, že odsúhlasil žalobcu ako subdodávateľa diela pre svojho
zhotoviteľa, t. j. obchodnú spoločnosť E. G. O., M.. N.., nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá
mala žalobcovi vzniknúť z titulu nezaplatenia ceny za dielo jeho zmluvným partnerom. Ďalej pripomenul,
že 8. októbra 2015 banka (tak ako to avizovala listom zo 7. októbra 2015) zaslala na účet obchodnej

spoločnosti E. G. O., M.. N.. 765.429,27 eur, teda obchodná spoločnosť E. G. O., M.. N.. mala možnosť
uhradiťžalobcovicenuzavykonanédielo.Napriektomusadomnieval,žežalobcamalsvojnárokuplatniť
voči obchodnej spoločnosti E. G. O., M.. N... Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním 29. júna 2020. Mal za to, že škodu mu spôsobil
žalovaný, a preto je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Okrem toho tvrdil, že žiadosť o platbu č. 2
z 10. októbra 2015 bola právne irelevantnou žiadosťou, pretože peňažné prostriedky prijaté 1. októbra
2015 na základe schválenej žiadosti o platbu č. 1 z 26. augusta 2015 boli už 5. októbra 2015 žalovaným
neoprávnene poukázané na účet W. G., ktorá sa nepodieľala na žiadnych oprávnených výdavkoch, ktoré

boli nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu. Na základe uvedených skutočností žalobca opakovane
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 223.101,32 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 223.101,32
eur odo dňa 16.03.2016 do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žaloba má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, pričom

žalovaný je povinný zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, pričom žalovaný je povinný zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 8. júla 2020. Zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniachaopakovanenavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecne
správny potvrdil.

7.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovenia§34CSP,po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§359CSP),prejednalodvolaniepodanéžalobcomapreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancie,akoaj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil

dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných

podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedenýchzásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie

súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Popritom zákonodarca do Obchodného zákonníka zakotvil aj ustanovenie § 538, v súlade s ktorým

zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva
nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
Avšak z tohto ako ani zo žiadneho iného ustanovenia upravujúceho zmluvu o dielo nevyplýva povinnosť
objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela priamo subdodávateľovi.

12. Rešpektujúc uvedené odvolací súd konštatuje, že uzatvorením zmluvy o dielo č. 1 a uzatvorením
zmluvy o dielo č. 2 vznikli dva samostatné záväzkové právne vzťahy, a to záväzkový právny vzťah medzi
žalovaným a obchodnou spoločnosťou E. G. O., M.. N.. a záväzkový právny vzťah medzi obchodnou
spoločnosťou E. G. O., M.. N.. a žalobcom, spoločným menovateľom ktorých bolo zhotovenie toho istého
diela. V súvislosti s tým odvolací súd dodáva, že povinnosť zaplatiť cenu za vykonanie diela vyplývala

zo zmluvy č. 1 žalovanému a zo zmluvy č. 2 obchodnej spoločnosti E. G. O., M.. N...

13. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný si túto svoju povinnosť splnil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že
žalovaný plnil W. G. ako neoprávnenému subjektu a správne mal plniť jemu, odvolací súd sa stotožňuje
s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný bol povinný na základe záložného práva banky

k pohľadávke obchodnej spoločnosti E. G. O., M.. N.., plniť banke. Zároveň odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie podotýka, že ak pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo zmluvy o dielo č. 2 nebola
obchodnou spoločnosťou E. G. O., M.. N.. splnená, mohol resp. mal ju uplatniť žalobou voči tejto
obchodnej spoločnosti ako voči svojmu dlžníkovi.

14. Okrem toho odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
6Cdo 214/2011 z 18. januára 2012, podľa ktorého vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka
konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku
vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatkukonaniatvrdí.Súdžalobe

vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v
konanínedokáže,súdžalobuzamietnesozáveromonedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovaného
bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale
žalobca za žalovaného neoznačil.15. Za týchto okolností považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyjadril k účelu zmluvy o poskytnutí NFP, neaplikoval jej

ustanovenia a neprihliadol na porušenie zmluvy o poskytnutí NFP ako aj ostatných zmluvných vzťahov
a dojednaní žalovaným za irelevantnú.

16. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď
dospel k záveru, že peňažné prostriedky patrili obchodnej spoločnosti E. G. O., M.. N.. a nie jemu,

a to vzhľadom na existenciu v jeho prospech osobitne zriadeného viazaného účtu, k tej odvolací súd
uvádza, že žalovaný mohol poukázať na osobitne zriadený viazaný účet iba cenu diela dohodnutú v
zmluve o dielo č. 2, avšak iba za predpokladu, že by sa na pohľadávku obchodnej spoločnosti E. G. O.,
M.. N.. nevzťahovalo záložné právo W. G., ktoré má prednosť pred nárokom žalobcu na plnenie voči
žalovanému.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci
výrok o trovách konania.

18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).