Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/251/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214125
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7213214125.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu RDB s.r.o., so sídlom
Budulovská 29, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Vlastimilom
Klepáčom, advokátom, I. I. J. XX, J., proti žalovanému: X.. N. I., nar. X.X.XXXX, bytom K. X, XXX XX
J., právne zastúpený Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o, Bajzova 2, Košice, v konaní o zaplatenie
25.500 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 29C
132/2014-312 z 28.2.2018

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 25.500,-eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25.500,-eur od 12.4.2011
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v
plnej výške. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 25.500,-eur s prísl. z
dôvodu, že žalovaný vykonával u žalobcu v období od 5.11.2005 do 13.4.2011 funkciu konateľa, v dňoch
2.7.2010, 6.7.2010, 2.8.2010, 12.8.2010, 18.8.2010, 19.8.2010 a 25.8.2010 uskutočnil z účtu žalobcu

prevody na svoj vlastný účet spolu 25.500,-eur, preto vyzval žalovaného na zdokladovanie účelu použitia
uvedených prostriedkov a v prípade, ak neboli použité pre účely zabezpečenia potrieb spoločnosti na
ich vrátenie.

2. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie č.k. 29C 132/2014-272 z 9.11.2016 ktorým žalobe
bolo v celom rozsahu vyhovené. Predmetné rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp.zn. 9Co 128/2017 z 28.9.2017 zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu
nepreskúmateľnosti s tým, že povinnosťou súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobcu, vyporiadať sa
s otázkou z ktorých skutkových okolností vyplýva záver o plnení bez právneho dôvodu s tým, aby súd
sa zaoberal otázkou, či nejde v danom prípade o nárok na náhradu škody vzhľadom na súdom prvej
inštancie konštatovanú prax u žalobcu, podľa ktorej žalovaný so súhlasom žalobcu z účtu spoločnosti
prevádzal na svoj vlastný účet finančné prostriedky z povinnosťou použiť ich na zabezpečenie potrieb
spoločnosti - žalobcu.

3. Z potvrdenia Uni Credit Bank Slovakia a.s. Bratislava z 15.10.2012 ku ktorému bol predložený
výpis z účtu č. XXXXXXXXXX z potvrdenia z 15.10.2012 ku ktorému bol predložený výpis z účtuč.XXXXXXXXXX zo dňa 2.8.2010, 12.8.2010, 18.8.2010, 19.8.2010 a 25.8.2010 zistil, že v prospech
účtu č. XXXXXXXXXX/XXX1 boli uskutočnené prevodné príkazy dňa 2.7.2010 na sumu 2.500 €,
6.7.2010 na sumu 2.000 €, 2.8.2010 na sumu 2.000 €, 12.8.2010 na sumu 2.000 €, 18.8.2010 na sumu

1.000 €, 19.8.2010 na sumu 1.000 € a 25.8.2010 vo výške 15.000 €. Všetky tieto platby boli uskutočnené
na príkaz užívateľa ID: XXXXXXX menom N. I., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX patrí majiteľovi s ID
XXXXXXX-J. UniCredit Bank Slovakia, a.s.. Z potvrdení spoločnosti Kredit audit s.r.o. Bratislava zo dňa
4.6.2013 vyplynulo, že uskutočnili preverenie pohľadávky za účelom vydania tohto potvrdenia v zmysle
Medzinárodného audítorského štandardu ISAE 3000 vydaného Medzinárodnou federáciou účtovníkov a

zistili X.. N. I., K. XXX/X, XXX XX J. pohľadávka č. 1 bankový prevod uskutočnený dňa 2.7.2010 v čiastke
2.500 €, bankový prevod uskutočnený dňa 16.7.2010 v čiastke 2.000 €, bankový prevod uskutočnený
dňa 2.8.2010 v čiastke 2.000 €, bankový prevod uskutočnený dňa 12.8.2010 v čiastke 2.000 €, bankový
prevod uskutočnený dňa 18.8.2010 v čiastke 1.000 €, bankový prevod uskutočnený dňa 19.8.2010 v
čiastke 1.000 € a bankový prevod uskutočnený dňa 25.8.2010 v čiastke 15.000 €, pričom potvrdili, že
tieto pohľadávky majú doložený dôvod vzniku a sú zaúčtované v spoločnosti RDB s.r.o. v súlade s

účtovnými predpismi. Ďalej vychádzal zo zistenia, že za obdobie od marca 2009 do októbra 2009 išli
prevody z účtu žalobcu na účet žalovaného celkovo vo výške 493.200,-eur.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 420 ods. 1,3, § 442 ods. 1,3, § 517 ods. 1,2 OZ vychádzajúc

z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný vykonával u žalobcu v období od 5.11.2005
do 13.4.2011 funkciu konateľa, uskutočnil z účtu žalobcu bankové prevody na svoj vlastný účet dňa
2.7.2010 vo výške 2.500,-eur, dňa 16.7., 2.8. a 12.8. vo výške 3x 2.000,-eur, dňa 18.8. a 19.8.2010
2x po 1.000,-eur a dňa 25.8.2010 15.000,-eur spolu vo výške 25.500,-eur konštatujúc, že medzi
stranami sporu táto skutočnosť nebola spornou a nebola spornou ani skutočnosť, že tieto finančné

výbery úhradou záväzkov spoločnosti nezdokladoval. Poukazujúc na ust. § 1 ods. 1,2, § 2 ods. 2,
§ 6 ods. 1 zák.č. 431/2002 Z.z. konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný so súhlasom
žalobcu z účtu spoločnosti prevádzal finančné prostriedky na svoj vlastný účet, pričom toto potvrdili aj
vypočutí svedkovia X.. K. Š., X.. K. K. O. K. C.. Účelom prevodu týchto finančných prostriedkov bolo
zabezpečenie potrieb spoločnosti, t.j. žalobcu, avšak tieto výbery, resp. prevody na účet žalovaného

bolo potrebné následne dokladovať, to znamená aká suma, na aký účel a kedy bola použitá a
predložiť účtovné doklady ekonómke spoločnosti. Zo strany žalovaného neboli zdokladované prevody
finančných prostriedkov spoločnosti žalobcu na vlastný účet žalovaného vo výške 25.500 €, ktoré
previedol za obdobie júl - august 2010 , pričom v čase prevodu bol konateľom žalobcu. To bolo
následne potvrdené aj auditom firmou Kredit audit s.r.o. Bratislava. Keďže žalovaný tieto peňažné

prevody žiadnym spôsobom nezdokladoval, spôsobil žalobcovi škodu vo výške 25.500 €. Žalovaný,
ktorý bol konateľom spoločnosti mal povinnosť tieto finančné prostriedky zdokladovať a spoločnosti
vyúčtovať, čo však nespravil, preto porušil zákon o účtovníctve a zároveň nielenže nevyúčtoval tieto
finančné prostriedky, ale ani ich nevrátil do pokladne, resp. na účet spoločnosti, t.j. žalobcu. Žalovaný
tak porušil povinnosť riadne hospodáriť s finančnými prostriedkami a hospodárenie zdokladovať. V

dôsledku porušenia tejto povinnosti žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 25.500 €, z čoho
vyplýva príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaného. Zavinenie
u žalovaného je minimálne na úrovni z nedbanlivosti. V dôsledku nesplnenia si povinnosti žalovaným
žalobca zaúčtoval do svojho účtovníctva len prevody finančných prostriedkov z účtu spoločnosti na
účet žalovaného, nie spôsob a účel ich použitia v prospech spoločnosti, preto tvrdenia žalovaného o

použití finančných prostriedkov v prospech spoločnosti vyhodnotil ako účelové, nepreukázané žiadnymi
relevantnými účtovnými dokladmi. Žalovaným vznesenú námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú
konštatujúc, že nedošlo k zmene žaloby, ani k zmene skutkových okolností. Žalobca neuplatnil svoj
nárok tak, ako sa mylne domnieva žalovaný podaním doručeným súdu v novembri 2017, teda jeho
nárok nie je premlčaný. Uzavrel, že žalovaný z titulu svojej funkcie konateľa spoločnosti bol síce

oprávnený prevádzať finančné prostriedky z účtu spoločnosti t.j. žalobcu na svoj vlastný účet, avšak
na druhej strane takémuto oprávneniu zodpovedala následne povinnosť zdokladovať takto prevedené
a použité finančné prostriedky, následne ich v prospech spoločnosti vyúčtovať, čo neurobil. Na základe
listinných dôkazov predložených žalobcom nachádzajúcich sa v spise a výpovedi svedkov považoval
nárok žalobcu za preukázaný a plne dôvodný. Nevyhovel návrhu na výsluch svedkyne O. V. z dôvodu, že

súdom uloženú povinnosť oznámiť bližšie identifikačné údaje o predmetnej svedkyni t.j. adresu bydliska,
nesplnil. Nevyhovel ani návrhu na dopočutie svedkov majúc za to, že výsluch svedkov bol dostatočný
vo vzťahu k objasneniu skutkových okolností aj k právnemu posúdeniu skutku.5. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995
Zb. vychádzajúc zo záveru, že žalovaný mal na základe výzvy z 1.4.2011 buď zdokladovať použitie
uvedených prostriedkov a v prípade, ak neboli použité na zabezpečenie potrieb spoločnosti ich vrátiť

najneskôr do 11.4.2011.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., priznal žalobcovi náhradu trov konania v
plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
f/, g/ a h/ C.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, boli porušené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Namietal, že žalobca podaním z 15.11.2017 navrhol uplatnený nárok posúdiť ako nárok
na náhradu škody, ktoré podanie podľa jeho názoru súd nesprávne nepovažoval za zmenu žaloby.
Zdôrazňoval, že z tohto podania jednoznačne vyplýva, že žalobca navrhol, aby súd uplatnený nárok
posúdil ako nárok na náhradu škody, teda nastala kumulácia kvalitatívnej zmeny žaloby, kedy namiesto

zaplatenia istej sumy začal sa domáhať voči nemu náhrady škody, čím si uplatnil iné právo a doplnenia
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Súd však bol povinný v zmysle § 142 C.s.p. rozhodnúť
o prípustnosti zmeny žaloby, čo v tomto prípade neurobil. Zdôrazňoval, že náhradu škody nie je
možné nijakým spôsobom subsumovať pod inštitút bezdôvodného obohatenia. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie nemá základné obsahované náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie

rozsudku, pretože uvádza, čoho sa v konaní domáhala, aké skutočnosti tvrdila (správne čoho sa žalobca
v konaní domáhal, aké skutočnosti tvrdil) uvádzal označené dôkazy a tiež ako sa žalovaní (správne
žalovaný) v danej veci vyjadril. Neuviedol však aké skutkové tvrdenia považoval za nesporné, neustálil
ktoré sporné tvrdenia boli rozhodné ako podklad na jeho konečné rozhodnutie. Teda nie je dostatočne
odôvodnené. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp.zn. 3Cdo

249/2008, sp.zn. 3Cdo 290/2009, sp.zn. 3Cdo 138/2010. Rozsudok súdu prvej inštancie nepovažoval
za dostatočne odôvodnený v časti naplnenia predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, ktoré súd
iba stručne vymenoval, poukazujúc na to, aké zákonné predpoklady musia byť splnené pre vznik
zodpovednosti za škodu, poukazujúc na odvolacím súdom, v zrušujúcom uznesení konštatovaní, že
bola preukázaná skutočnosť, že bol oprávnený prevádzať finančné prostriedky z účtu žalobcu na svoj

účet. Namietal, že absentuje naplnenie základného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody a
to protiprávne konanie. Rovnako podľa jeho názoru v konaní nebol vôbec preukázaný vznik škody na
strane žalobcu a z dôvodu absencie týchto dvoch predpokladov nemôže byť daný ani tretí predpoklad
a to príčinná súvislosť. Súd prvej inštancie napriek tomu, aby jednoznačne konštatoval prítomnosť
obligatórnych predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, svojvoľne bez riadneho odôvodnenia

ustálil, že nárok na náhradu škody je daný. Zdôrazňoval, že v konaní nebolo žalobcom preukázané,
aby prevody peňazí, ktoré uskutočňoval oprávnene mali za následok vznik škody na jeho strane.
Prostriedky boli spotrebované na účely spoločnosti a úhradu jej nákladov, v konaní nebolo preukázané,
že by si prostriedky ponechal. Opätovne namietal, že nárok žalobcu na náhradu škody je premlčaný
poukazujúc na výpovede svedkov, ktorí uviedli, že finančná situácia spoločnosti sa začala skúmať v

roku 2011, teda v roku 2017 v čase uskutočnenia podania žalobcom bol nárok na náhradu škody dávno
premlčaný. Zdôrazňoval, že všetky prevody finančných prostriedkov boli realizované so súhlasom
vtedajších konateľov, na základe dohody s nimi boli finančné prostriedky použité na zabezpečenie chodu
prevádzky, nejednalo sa o svojvoľné výbery, ústne bolo dokladované na čo boli prostriedky použité,
zároveň bol vedený aj sumár prevádzky, ktorý robil pán Koniar v tzv. pracovnom zošite, do ktorého

zapisoval použité peniaze, účel použitia a popis práce, čo potvrdil aj svedok X.. K.. Uvedenú skutočnosť
potvrdil aj svedok C.. Namietal, že súd sa vôbec nezaoberal tvrdeniami vyplývajúcimi zo svedeckej
výpovede svedka J. zo dňa 23.5.2016 z ktorej vyplynulo, že 80% peňazí na prevádzku a údržbu išlo od
X.. I., zároveň uviedol, že „... v skutočnosti boli oficiálne peniaze, ale aj neoficiálne. Oficiálne sa vyplácal
drobnýmateriál,alevyplácalisaajľudia“.Týmtotvrdeniamisavšaksúdprvejinštancievôbecnezaoberal

nebral ich do úvahy. Namietal, že výšku škody z dôvodov uvedených nie je možné stotožňovať s
výškou výberov. Účtovníctvo spoločnosti bolo kontrolované všetkými zúčastnenými takže keby naozaj
používalprostriedkyspoločnostiprevlastnúpotrebu,všetcizúčastneníbytovdanommomenteokamžite
zistili a konali by nie 3 roky po uvádzaných výberoch. Upriamoval pozornosť na skutočnosť, že neboljediným spoločníkom a konateľom, ktorý v spoločnosti konal podľa vlastnej úvahy, v spoločnosti boli
stabilne rovnakí konatelia, ostatnými bol neustále kontrolovaný, spoločnosť bola platcom DPH takže
mala pravidelné uzávierky, preto pokiaľ by nakladal s prostriedkami spoločnosti bez pokynu poverenia

a súhlasu ostatných, boli by zakročili a nenechali ho míňať prostriedky spoločnosti 2 roky. Z uvedených
dôvodov tvrdenia žalobcu podľa neho vykazujú zásadný logický nesúlad.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu

ako vecne správny potvrdiť. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, v konaní
bolo preukázané, že žalovaný ako jeho konateľ uskutočnil z účtu prevody na svoj osobný účet tak,
ako to bolo uvádzané aj v žalobe. Tieto finančné prevody robil s vedomím ostatných spoločníkov a
konateľov, ale bez toho, aby tieto riadne vyúčtoval v súlade s platnými právnymi predpismi, čo bolo v
konaní jednoznačne preukázané. Porušením povinnosti riadne hospodáriť s finančnými prostriedkami a
hospodárnezdokladovaťpreukázateľnemuspôsobilškoduvovýške25.500,-eur.Stotožnilsasnázorom

súdu prvej inštancie, že podaním z 15.11.2017 nedošlo k podstatným zmenám skutkových okolností a k
doplneniu rozhodujúcich skutočnosti tak, ako sú uvedené v žalobe, v súlade so zrušujúcim uznesením
odvolacieho súdu iba poukazoval na to, že nárok je potrebné posúdiť ako nárok na náhradu škody.
Právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca, preto zmena právnej kvalifikácie nie
je zmenou žaloby. Právne posúdenie nároku patrí len súdu samému. V tejto súvislosti poukazoval na

rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo 58/99.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 23.5.2018.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Odvolací súd zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku, ani na
jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 C.s.p. zmenil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.4.2019 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 11.4.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 C.sp..

13. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 25.500,-
eur s prísl., z dôvodu, že ide o finančné prostriedky, ktoré so súhlasom spoločnosti žalovaný ako konateľ
spoločnosti previedol z účtu spoločnosti na svoj účet a mal ich použiť na chod spoločnosti, čo však
nezdokladoval.

14. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel poukazujúc na to, že nezdokladovaním
peňažných prevodov žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 25.500,-eur konštatujúc, že žalovaný
porušil povinnosť riadne hospodáriť s finančnými prostriedkami a hospodárenie zdokladovať tak, že
v dôsledku porušenia tejto povinnosti žalobcovi vznikla škoda vo výške 25.500,-eur, z čoho vyplýva

príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaného. Tvrdenie, že zo
strany žalovaného neboli zdokladované prevody finančných prostriedkov vo výške 25.500,-eur mal
potvrdené auditom firmou Credit Audit s.r.o. Bratislava.

15. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ za škodu považoval výšku pohľadávky,
ktorú spoločnosť - žalobca evidovala voči žalovanému.16. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,

c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie

17. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je

objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Pod skutočnou škodou treba rozumieť
zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci
stav).

18. Uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škody musia byť splnené kumulatívne, v prípade

nesplnenia čo i len jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je potrebné
mať za to, že nárok na náhradu škody nie je dôvodný.

19. Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom záväzkového právneho vzťahu.

Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému ( škodca), ju
nahradiť a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu
škody. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na preukázaní tak protiprávneho konania škodcu,
existencie škody, jej výšky ako aj príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a škodou je na poškodenom.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať existenciu škody
a jej výšku. V danom prípade žalobca existenciu škody ako to uviedol aj súd prvej inštancie preukazoval
potvrdeniami spoločnosti Credit Audit s.r.o. zo 4.6.2013 (čl. spisu 14-20). Z obsahu týchto listinných
dôkazov však vyplýva, že ide o potvrdenia vydané pre účely § 12 ods. 2 písm. c/ zák.č. 7/2005 Z.z. o

konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pričom z tohto potvrdenia vyplýva, že žalobca vedie pohľadávky voči žalovanému (spolu vo výške
25.500,-eur), ktoré majú doložený dôvod vzniku a sú zaúčtované v spoločnosti v súlade s účtovnými
predpismi.

21. Z uvedených listinných dôkazov, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, teda vyplýva, že ide
o evidenciu pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Je teda zrejmé, že uvedenými dokladmi žalobca
preukázalibaexistenciupohľadávkyvočižalovanému.Žalobcavšaknepreukázal,žeminimálnevtakejto
výške mu vznikla škoda porušením povinnosti žalovaného ako konateľa. Existencia pohľadávky sama

o sebe totiž neznamená, že žalobcovi vznikla škoda. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať existenciu
škody - ujmu v majetkovej sfére a zároveň aj jej výšku. V danom prípade žalobca však existenciu
škody žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, keďže ním predložené listinné dôkazy nepreukazujú
existenciu škody, ale iba existenciu pohľadávok.

22. Z uvedených dôvodov je potrebné mať za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
pokiaľ za škodu považoval výšku pohľadávky, ktorú spoločnosť - žalobca evidovala voči žalovanému.
Prihliadajúc na to, odvolací súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka preukázania vzniku
škody, preto neboli splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným. Z uvedených

dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol.

23. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na správny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti
žalovaným vznesenej námietky premlčania vzhľadom na to, že uvedenie právnej kvalifikácie či už v

žalobe alebo v inom podaní nie je náležitosťou žaloby, otázka právneho posúdenia je vecou súdu, ktorý
o žalobe rozhoduje. Preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že podanie žalobcu z 15.11.2017,
ktorým žalobca vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu navrhol, aby uplatnený nárok bol posúdený
ako nárok na náhradu škody a neuvádzal iné skutkové okolností ako uvádzal v samotnej žalobe,nemožno hodnotiť toto podanie ako zmenu žaloby a nebolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie o
zmene žaloby rozhodovať.

24. Podľa § 396 ods. 1,2 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 v danom prípade v konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému

žalobcovi v plnom rozsahu. O výške týchto trov v súlade s cit. § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník, pričom účelnosť vynaložených trov posúdi podľa § 251 C.s.p.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).