Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/201/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615208256
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6615208256.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: X. F., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, štátny občan Slovenskej republiky, zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 3.724,- Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.724,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 3.724,- Eur od 24.05.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o jej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.724,-Eur spolu s 8,05
% ročným úrokom z omeškania počnúc od 22.05.2015 do zaplatenia.

1.1. Uviedla, že zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou medzi ňou a žalovaným dňa 19.03.2014
došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 350,- Eur. Odplata
v zmluve bola dohodnutá na sumu 300,- Eur označená ako „celkové náklady“, ktorú sa zaviazala
zaplatiť v 10 mesačných splátkach počnúc dňom 19.04.2014. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 110
%.Žalobkyňa použila poskytnutý úver na osobné potreby.

1.2. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 10.02.2014 došlo

k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 3.500,- Eur. Odplata
v zmluve bola dohodnutá na sumu 3.364,- Eur označená ako „celkové náklady“, ktorú sa zaviazala
zaplatiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 18.03.2014. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 96
%. Žalobkyňa použila poskytnutý úver na osobné potreby.

1.3. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1, 2
a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.4. Vzhľadom na povahu a obsah uzavretej zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko
žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnejčinnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý
úver/pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§ 39 a 53 ods. 6 OZ).

1.5. Zo znenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že pre
absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve, a to druhu spotrebiteľského úveru,
doby trvania zmluvy, úrokovej sadzby, termínu konečnej splatnosti úveru a ročnej percentuálnej miere
nákladov mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 3.850,- Eur (350,-
Eur zo zmluvy o úvere č. X.XXX,- a 3.500,- Eur zo zmluvy o úvere č. P.). Preto aj v prípade, ak by súd

nepovažoval dohodu o odplate za neplatný právny úkon, nemal žalovaný nárok na úroky a poplatky v
zmluve označené ako odplata.

1.6. Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradila na jeho účet sumu vo výške 6.894,-
Eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (istina 3.500,- Eur, preplatok 3.394,- Eur) a sumu vo výške 680,-
Eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (istina 350,- Eur, preplatok 330,- Eur), tzn. v súhrne o 3.724,-

Eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 3.724,-Eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného.

1.7. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka a má za to,
že ide na strane žalovaného o bezdôvodné obohatenie. Žalovaný do dňa podania žaloby ani napriek

výzve žalobkyne dlžnú sumu nevrátil.

2. K žalobe žalobkyňa pripojila výzvu na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa
21.05.2015, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.02.2014, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19.03.2014 a prehľady splátok a pokút.

3. Žalovaný doručil súdu dňa 01.07.2015 vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Lučenec z dôvodu, že žalobkyni nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a preto
mala byť žaloba podaná na všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, t.j. Okresný súdu
Bratislava I.

3.1. Ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetné zmluvy o úvere uzatvorené medzi žalobkyňou a
žalovaným nemožno považovať za zmluvy spotrebiteľské, a to z dôvodu, že boli poskytnuté na účel
výkonu podnikania a teda sa nejedná o zmluvy medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Pri oboch zmluvách
žalobkyňa vystupovala a uzatvorila zmluvy ako fyzická osoba - podnikateľ, nakoľko v nich uviedla svoje

IČO: 37 325 795. Preto nie je možné aplikovať na predmetné zmluvy o úvere ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v týchto prípadoch nejde. Zmluvy sa podľa žalovaného posudzujú
podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Preto
bol žalovaný toho názoru, že žalobkyňou predložené zmluvy o úvere nie sú zmluvami o spotrebiteľskom
úvere uzatvorenými v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ale

zmluvami o úvere uzatvorenými v zmysle Obchodného zákonníka, o čom sa zmluvné strany dohodli.

3.2. V prípade postavenia žalovaného je podľa neho potrebné akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou
do právneho vzťahu s dlžníkom vstupoval. Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju
súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Žalovaný je taktiež toho názoru, že zo zmlúv o úvere nenastala

ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne
uzavretých zmlúv o úvere, ktoré neboli nikdy právoplatne vyhlásené za neplatné, rovnako tak právny
dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol. A majetkový prospech získal žalovaný z poctivých
zdrojov.

3.3. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký ani v jednej zo
zmlúv vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako
podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalobkyni
príslušný poplatok vyhovoval, keďže voči jeho výške nič nenamietala. Čo sa týka príslušného poplatku,
tento v jednej tretine predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a v dvoch tretinách

náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou.

3.4. Ak by súd v konečnom dôsledku posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, žalovaný poukázal
na dôvodovú správu k zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorá úrok a poplatok za spracovanie zmluvyoznačuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou
podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. To platí aj v prípade, ak by síce nešlo o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ale by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka. Na základe

vyššie uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Vo vyjadrení zo dňa 14.07.2015 žalobkyňa uviedla, že s tvrdením žalovaného o nemožnosti
podriadenia zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014 a č. XXXXXXXXX zo dňa 10.02.2014 pod
právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku a v zákone č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že žalobkyňa má v predmetnom spore postavenie podnikateľa,
nesúhlasí. Zdôraznila, že bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv
je snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné (ak povinný nemá
podnikateľské oprávnenie), účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov
za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených
na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide osobitný podpis žalobkyne, ktorý mal vyjadriť jej súhlas s účelom

použitia finančných prostriedkov uvedeným žalovaným v zmluve, žalovaná uviedla, že ako spotrebiteľ
absolútne nemala ani nemohla mať vedomosť o tom, aké právne následky pre ňu môže mať
podpísanie žalovaným predformulovaného vyhlásenia týkajúceho sa údajného použitia finančných
prostriedkov, ktoré sa navyše nachádza v časti, kde vyžadovaný podpis spotrebiteľa evokuje jeho
súhlas s výškou poskytnutého úveru a výškou jednotlivých splátok. Preto je podľa nej nevyhnutné

účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. Nevyhnutnosť
objektívneho posúdenia účelu použitia finančných prostriedkov potvrdzuje taktiež rozhodovacia prax
súdov Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora (pri konkrétne tých istých formulárových
zmluvách o úvere odporcu) a judikatúra súdov Českej republiky (pri obdobných zmluvách o úvere),
ktoré pri posudzovaní týchto zmlúv posúdili úverový vzťah ako spotrebiteľský a tak nevyhnutne aplikovali

ustanovenia právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa aj v obdobných prípadoch. Žalovaná
výslovne prehlásila, že poskytnutý úver použila výlučne na súkromné účely, pričom takto zamýšľala už
pri podpise zmluvy. Uvedené tvrdenie podľa nej objektívne vyplýva aj z tej skutočnosti, že vo svojom
účtovníctveviažucomsakjejpodnikaniuneevidujepredmetnéúvery.Zároveňpoukázalanaustanovenie
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Nutnosť aplikácie ustanovení týkajúcich sa ochrany
práv spotrebiteľa na každý zmluvný vzťah, ktorý uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom, a to aj v prípade,
ak by malo ísť o zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, vyslovil tiež Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015.

4.1. K dvojakému označeniu povinného žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 4CoE/100/2013-133, č.k. 13CoE/165/2013-103 a sp. zn. 15Co/497/2014,
Krajského súdu v Bratislave č.k. 8NcC/25/2014-36 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoE/58/2013.
Žalobkyňa uviedla, že zmluvný vzťah medzi ňou a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom
spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý

konštatoval, že „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť
spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v
neprospech oprávneného. Podľa vyjadrenia žalobkyne ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
si nebrala úver za účelom výkonu povolania, podnikania či zamestnania, ale použila ho na súkromné
účely.

5. Uznesením č.k. 4C/201/2015-38 zo dňa 17.07.2015 súd návrh žalovaného na postúpenie veci
Okresnému súdu Bratislava I. zamietol s odôvodnením, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a
teda miestna príslušnosť sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o miestnej príslušnosti
danej na výber, konkrétne § 87 písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na

konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy. Žalobkyňa ako spotrebiteľ má právo výberu medzi všeobecným súdom odporcu a súdom podľa
ustanovenia § 87 písm. f) O.s.p., ktoré aj využila.

6. Okresný súd Lučenec dňa 20.08.2015 rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 4C/201/2015-56, ktorým uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.724,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 3.724,- Eur od 24.05.2015 do zaplatenia (výrok I.), nahradiť žalobkyni trovy právneho
zastúpenia vo výške 804,16 Eur (výrok II.) a zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo
výške 223,- Eur na účet Okresného súdu Lučenec v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku(výrok III.). Vo svojom rozhodnutí dospel súd k záveru, že čiastky úverov použila žalobkyňa na úhradu
osobných potrieb. Vzhľadom na povahu a obsah uzavretej zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu, nakoľko žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Postavenie žalobkyne pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy súd predpokladal z dôvodu, že z obsahu predložených úverových zmlúv nie je
možné ustáliť, či žalobkyňa túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy

dodávateľ (veriteľ, žalovaný) bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti, v opačnom
prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Bezpečnýmpreukázanímnemôžebyťvšeobecnýúdajoposkytnutíúverunavýkonpodnikania,prípadne
uvedenie identifikačného čísla osoby, ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v
živnostenskom registri. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy

o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a že uzavreté zmluvy
o úvere nemajú spotrebiteľský charakter. Tento záver súdu je v súlade aj s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/2007, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v
neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil“. Obsah zmluvy vopred pripravil žalovaný na predtlačenom

formulári. Žalovaný zodpovedá za nedostatky danej zmluvy. Obsah zmluvy zneisťuje druhého účastníka
zmluvy, pretože je mätúci a nezrozumiteľný. Prvá časť zmluvy o úvere obsahuje údaje ohľadom dlžníka,
právnickej osoby, kde sa uvádza obchodné meno, IČO a číslo živnostenského registra. V tejto časti sa
nehovorí nič o tom, že finančné prostriedky sú poskytované na účely podnikania. Naproti tomu druhá
časť, kde sa dlžník identifikuje rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, obsahuje údaj o tom,

že dlžník použije finančné prostriedky na výkon podnikania. Pokiaľ údaje do zmluvy vpisuje mandatár
veriteľa, vzniká pochybnosť o čestných praktikách poskytovateľa úveru a správnosti vypísaných údajov
vo vzťahu k vôli dlžníka. Po ustálení si názoru na charakter zmlúv o úvere súd skúmal, či zmluvy o úvere
obsahujú všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu ich uzavretia. Dospel k záveru, že zmluvy o úvere neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti,

konkrétne údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru
a tiež ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Absentuje v nich výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ako aj prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať jednotlivým
nesplateným zostatkom, z tohto dôvodu sú úvery bezúročné a bez poplatkov, ako to ustanovuje § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyni vznikla na základe dvoch zmlúv o úvere povinnosť

vrátiť žalovanému len istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov, čo znamená, že z titulu
zmluvy o úvere č. XX.XX.XXXX zo dňa 10.02.2014 má vrátiť žalovanému 3.500,- Eur, ale zaplatila až
6.894,- Eur, čím vznikol preplatok 3.394,- Eur. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014
vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť žalovanému sumu 350,- Eur, zaplatila však až 680,- Eur a tým vznikol
preplatok 330,- Eur. Povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni vznikla podľa § 451

ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka. Na strane žalovaného ide o majetkový prospech, ktorý získal
plnením bez právneho dôvodu. Za dôvodný považoval súd aj návrh na priznanie úrokov z omeškania
odo dňa 24.05.2015 z dôvodu, že lehotu na plnenie určila žalobkyňa vo výzve na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovanému do 23.05.2015.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 17Co/310/2016-120 zo dňa 17.08.2017 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
za predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, dôsledkom čoho je aj

nesprávne právne posúdenie veci. V prejednávanej veci od počiatku bolo zrejmé, že tvrdenia účastníkov
konania (teraz strán sporu) o základe ich právneho vzťahu nie sú zhodné. Žalobkyňa tvrdila v žalobe,
že uzavrela so žalovaným spotrebiteľské zmluvy o úvere bez zákonných náležitostí a žalovaný už
vo vyjadrení k žalobe túto skutočnosť namietal s poukazom na obsah zmlúv o úvere, s ktorými sa
nemohol oboznámiť súd prvej inštancie (ani odvolací súd) z dôvodu, že kópie zmlúv sú nečitateľné. Súd

prvej inštancie si nesprávne vykladá ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto zákonné
ustanovenie neslúži na prijatie výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa o tom, či jeho skutkové tvrdenia
odôvodňujú uplatnený nárok. Účelom ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je umožniť
taký výklad ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré umožňujú dvojitý výklad v prospech spotrebiteľa.V prejednávanej veci nie je sporná zmluvná podmienka, ktorú by musel súd prvej inštancie podľa
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať, sporný je skutkový základ žaloby, či medzi stranami
sporu bola uzavretá zmluva o úvere dvoch podnikateľov podľa ustanovení Obchodného zákonníka

alebo spotrebiteľská zmluva, ktorú by musel súd posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
(§ 52 ods. 2 OZ). I keď takáto námietka bola už pred prejednaním veci na pojednávaní žalovaným
vznesená, súd prvej inštancie si nevyžiadal od žalobkyne listinné dôkazy v origináli alebo čitateľnej
kópii, nevypočul žalobkyňu prítomnú na pojednávaní k otázke účelu použitia finančných prostriedkov,
k spôsobu uzatvárania zmluvy o úveru, kto ju vyplňoval, či je pravdivé tvrdenie v žalobe, že tak činil

mandatár žalovaného, či žalobkyňa neuzatvárala už v minulosti iné zmluvy so žalovaným rozdielneho
obsahu, čím by mohol preveriť tvrdenia žalobkyne o tom, že nepochopila význam vyhlásení v zmluve
o úvere, že požičané finančné prostriedky budú použité na výkon podnikania, nepreveril tvrdenia
žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že k zmluve o úvere (bez označenia ktorej) bol podpísaný aj dodatok
presne určujúci účel použitia požičaných peňazí. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
pri uzatváraní zmlúv o úvere 19. marca 2014 a 10. februára 2014 mala postavenie spotrebiteľa nie je

podložený žiadnymi dôkazmi.

8.1. Nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že len žalovaného zaťažovala dôkazná
povinnosť preukázať, že žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Bolo povinnosťou účastníkov vyplývajúceho z § 120 ods.

1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodoval iba o tom, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, môže súd prijať len vtedy, ak
riadne a úplne vykonal všetky dôkazy označené účastníkom na preukázanie jeho tvrdenia.

8.2. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil plnením bez právneho

dôvodu, jej povinnosťou bolo tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých by mohol súd
rozhodnúť v jej prospech. Ak skutočne obsah zmlúv v písomnej forme nasvedčuje skôr tomu, že
išlo o zmluvu o úvere medzi dvomi podnikateľskými subjektami, bolo povinnosťou žalobkyne tvrdiť a
preukázať, prečo písomný obsah zmlúv nezodpovedá tomu, čo z nich vyplýva. Jej tvrdenie v žalobe,
že použila poskytnutý úver na osobné potreby, podľa názoru odvolacieho súdu nie je samo o sebe

spôsobilé spochybniť obsah zmluvy. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že zo zmlúv o úvere z
19.03.2014 a 10.02.2014 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa uzatvárala zmluvy o úvere ako fyzická
osoba - podnikateľ. Súd prvej inštancie dôkaz týmito zmluvami prečítaním zmlúv na pojednávaní v
súlade s § 122 ods. 1 v spojení s § 129 ods. 1 O. s. p. nevykonal, preto nie je jeho záver o tom,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, správny. Dokazovanie stranami sporu navrhnutými dôkazmi

(počas konania na súde prvej inštancie za účinnosti O.s.p.), prípadne aj novonavrhnutými, musí vykonať
spôsobom ustanoveným v § 188 a § 204 Civilného sporového poriadku. Na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP).

9. Žalobkyňa spolu s vyjadrením zo dňa 27.09.2017 zaslala súdu rozsudok Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 12C/198/2015 zo dňa 20.10.2015, v ktorom konajúci súd v obdobnom prípade v konaní medzi
totožnými stranami o nároku z obdobnej úverovej zmluvy, o akú ide aj v prejednávanom prípade, určil,
že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Zároveň poukázala aj na

rozsudok Okresného súdu Lučenec vo veci sp. zn. 5C/199/2015, v ktorom súd tiež určil, že vzťah medzi
totožnými účastníkmi založený na základe inej obdobnej úverovej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským.
Uvedené tak potvrdzuje závery žalobkyne, že aj na predmetný zmluvný vzťah je potrebné hľadieť ako
na vzťah spotrebiteľský a na úverovú zmluvu ako na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti
poukázala na to, že jedným z atribútov civilného sporového konania a právneho štátu je zásada právnej

istoty, čo vyjadruje, že strana konania môže očakávať, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou a zároveň poukázala na ustanovenie čl. 2 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5ECdo/192/2014 a sp.
zn. 6MCdo/9/2012.

10. Žalobkyňa následne dňa 15.01.2019 doručila súdu svoje daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2014, z ktorého podľa jej vyjadrenia vyplýva, že si žalovaným poskytnuté finančné
prostriedky nepožičala za účelom podnikania a preto je potrebné jej zmluvné vzťahy so žalovaným
hodnotiť ako vzťahy spotrebiteľské.11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2019 uviedol, že žalobkyňa ako dlžník dňa 01.10.2014
uzatvorila so žalovaným ako veriteľom pod obchodným menomF. C., ako fyzická osoba - podnikateľ,

označená IČO: 37325795, zmluvu o úvere č. O.. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú
podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Z
vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko
ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi.

11.1. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon podnikania, vlastnoručne podpísala, pričom tento prejav vôle je na prednej strany zmluvy o úvere
a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď vedľa podpisu dlžníka. Žalovaný
disponuje vlastnoručne podpísaným prehlásením dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel
podnikania, a teda dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobkyňu a tá relevantnými dôkazmi

nevyvrátila tvrdenia žalovaného, ale len účelovo svojím vyjadrením tvrdí, že poskytnuté peňažné
prostriedky použila na súkromné potreby. Avšak takéto tvrdenia považuje žalovaný za účelové a
nedôvodné, ktoré nenachádzajú žiadnu oporu v zákonoch alebo dôkazných prostriedkoch, pričom
žalovaný predložil dostatočný dôkazný prostriedok a to vlastnoručne podpísané prehlásenie povinného,
žalobkyňa tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a súd sa len na základe kritických vyjadrení

povinného priklonil k jej tvrdeniam.

11.2. Skutočnosť, že zmluva má povahu formulárovej (adhéznej) zmluvy ešte sama o sebe nevytvára
predpoklad, že zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Pod pojmom formulárová zmluva je
potrebné rozumieť zmluvu, ktorú používa dodávateľ, resp. podnikateľ v dvoch a viacerých prípadoch

a zväčša je vopred pripravená. Uvedený postup je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe a má za
účel zjednodušiť kontraktačný proces, a to aj pri uzavieraní zmlúv medzi podnikateľmi navzájom. Z
uvedeného vyplýva, že formulárová zmluva môže byť právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu
(zmluvy o úvere).

11.3. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný tvrdenia žalobkyne o tom, že pred uzavretím zmluvy
nebola dostatočne informovaná o význame jednotlivých ustanovení zmluvy (dožadujúc sa postavenia
spotrebiteľa) za bezpredmetné. Obzvlášť, ak to bola práve žalobkyňa, kto inicioval uzavretie zmluvy v
danej podobe tým, že dobrovoľne uvádzala údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že
žalobkyňa dodatočne došla k záveru, že je pre ňu zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže byť na ujmu

žalovaného, ktorý konal v dobrej viere, že žalobkyňa má úmysel konať v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

11.4. Žalovaný má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy,
keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sama svojím

konaním žalobkyňa (dlžník) vyvolala a iniciovala. Žalovaný sa v žiadnom prípade nestotožňuje a rázne
odmieta tvrdenia, že účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov využívaním formálneho
účelu zmluvy. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobkyňa finančné
prostriedky naozaj použila. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky
poskytnuté. Nenesie, však povinnosť preukazovať, či naozaj klient použije prostriedky na daný účel. Je

nemysliteľné, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ kontrolovala, ak uzatvorila vyše 400.000 zmlúv o úvere,
každého klienta, na čo financie použije. Ten sa sám zaväzuje svojím podpisom, že prostriedky budú
použité na poskytnutý účel. Podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci
mimo rámca svojho podnikania (Rozhodnutie ESD zo dňa 14.03.1991 vo veci 361/89 (Di Pinto).

11.5. Žalovaný tiež zdôraznil skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným
žiadenvšeobecnezáväznýprávnypredpis,podľaktoréhobybolastanovenámaximálnaprípustnávýška
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, a
nie žalovaný. Žalobkyňa teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,

ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva údajov
bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, aleaj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše nesprávne je opierať sa o úrokovú sadzbu stanovenú pre
banky, ktorá je, samozrejme, nižšia. Správne by sa malo prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre
nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac je možné prevýšenie

takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného.

11.6. Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je
spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie
právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je na mieste. Je teda bezpredmetné skúmať,

či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nepomenovaná
zmluva podľa Obchodného zákonníka si vyžaduje dostatočné vymedzenie subjektov, teda zmluvných
strán, ktoré uzatvorili zmluvu, a vymedzenie predmetu zmluvy. Každopádne si nevyžaduje náležitosti,
ktoré uvádza žalobkyňa. Ak si strany zvolia, že zmluvu uzatvoria ako nepomenovanú, náležitosti by sa
mali posudzovať podľa tých, ktoré si vyžaduje najbližšie ním podobná zmluva, v tomto prípade zmluva o
úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, § 497 a nasl. Ani tam nie sú uvedené náležitosti ako

RPMN atď. Z daného dôvodu nie je možné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatku. Nakoľko
žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. V
prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so
žalobkyňou vstupoval.

11.7. Vo vzťahu k účelu poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania žalovaný poukázal na
rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012. Rovnako poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoE/122/2011, sp. zn. 7Co/208/2013 zo dňa 28.08.2013, Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/1553/2014 zo dňa 25.11.2015, rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/22/2011 a sp. zn. 4C/26/2011 a Okresného súdu

Ružomberok vo veci sp. zn. 3C/46/2016.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 28.10.2019 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.10.2019 poukázala
na ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. a uviedla, že konaním, ktorým sa veriteľ snaží
o označenie dlžníka ako podnikateľa v predmetnej úverovej zmluve dochádza zo strany dodávateľa

k obchádzaniu zákona, a to tým, že označením dlžníka ako podnikateľa vylúči aplikáciu právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré z pohľadu dodávateľa upravujú podmienky poskytovania
úverov omnoho nevýhodnejšie, než je tomu v prípade právnej úpravy v zmysle Obchodného zákonníka.
Takéto konanie je v priamom rozpore s § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho
je potrebné aj napriek akýmkoľvek prípadným pochybnostiam o spotrebiteľskom charaktere úverovej

zmluvy hľadieť na danú zmluvu ako na zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

13.Pozrušenírozsudkuodvolacímsúdomsavoveciuskutočnilitrisúdnepojednávania,dňa22.11.2018,
07.11.2019 a 26.08.2020.

14. Žalovaný sa na žiadne zo súdnych pojednávaní nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil
a navrhol, aby súd vo veci rozhodol bez jeho účasti. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalovaného v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

15. Na súdnom pojednávaní dňa 22.11.2018 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k

účelu použitia finančných prostriedkov poukázala na to, že je bežnou praxou žalovaného, ktorý uzatvára
obdobné zmluvy, označovať spotrebiteľa ako podnikateľský subjekt, resp. v prípade, ak spotrebiteľ nemá
podnikateľský zámer, označiť účel použitia finančných prostriedkov na povolanie, resp. na zamestnanie.
Takýmto konaním sa snaží vylúčiť aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a podriadiť
ním uzatvárané zmluvy pod režim Obchodného zákonníka, ktorý je pre neho omnoho priaznivejší.

Uvedené skutočnosti sú známe z početnej rozhodovacej praxe, pričom k uvedenému došlo aj v
prejednávacej veci. Žalobkyňa čerpala finančné prostriedky výlučne na svoju osobnú spotrebu a preto
danú úverovú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Okrem predmetných úverových
zmluvyžalobkyňauzavrelasožalovanýmajďalšieúverovézmluvy,vktorýchžalovanýžalobkyňuoznačil
takisto ako podnikateľský subjekt, pričom o nárokoch z predmetných zmlúv sa viedli na Okresnom súde

Lučenec konania pod sp. zn. 5C/199/2015 a 12C/198/2015, v ktorých bolo preukázané, že žalobkyňa
takmer identické zmluvy reálne uzatvárala ako spotrebiteľka. Nakoľko ide o zmluvy spotrebiteľské, tieto
je potrebné posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorých tieto zmluvy obsahujú hneď niekoľko vád, pretožalovaný nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu úrokov a poplatkov. Aj napriek uvedenému
žalovaný prijal od žalobkyne plnenie aj v rozsahu úrokov a poplatkov, na ktoré nemal nárok, na základe
čoho tak na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu.

16. Na pojednávaní dňa 07.11.2019 súd vyslúchol žalobkyňu F. L., ktorá uviedla, že finančné prostriedky
od žalovaného potrebovala pri opravách domu na kúpu stavebného materiálu. Jedná sa o starší rodinný
dom, ktorý mal slúžiť výlučne na bývanie, nie na vykonávanie činností vyplývajúcich zo živnostenského
oprávnenia žalobkyne. Žalobkyňa síce v tom čase podnikala, ale poskytnuté finančné prostriedky na

podnikanie nepoužila. Dom kúpila asi 10 rokov pred uzavretím spornej zmluvy. Žalobkyňa pracovala aj
v zahraničí, v dome bývala sama. Na otázku, či osoba konajúca ako mandatár žalovaného predložila
žalobkyni viacero formulárov alebo jej vysvetlila obsah týchto predložených predtlačí a bola jej daná
možnosť výberu, či si vezme úver na podnikanie alebo na osobnú spotrebu, žalobkyňa uviedla, že
mandatárka jej nikdy nič v tomto smere nepovedala, len jej predložila doklady, ktoré mala podpísať.
Žalobkyňa zároveň uviedla, že od roku 2002 má problémy s očami. Trpí chronickou únavou očí,

šeroslepotou a rôznymi inými poruchami zraku.

17. Zároveň prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyňa na pojednávaní doplnila, že v čase
uzavretiazmluvymalaživnostenskéoprávnenienajedinúčinnosť,atoposkytovaniekrátkodobejpomoci
pri opatere detí a starších osôb, čo nie je typická podnikateľská činnosť. Táto podnikateľská činnosť

vyžaduje len fyzickú účasť žalobkyne. Poskytovanie najmä opatrovateľských služieb, ktoré vykonávala
žalobkyňa najmä v Rakúsku, si vyžaduje, aby mali osoby príslušné živnostenské oprávnenie, aby ich
agentúra, ktorá je sprostredkovateľom, nemusela zamestnávať, a zrejme aby nemusela za ne platiť
odvody. Formálne však činnosť vykonávaná žalobkyňou vykazuje znaky pracovnoprávneho vzťahu.
K názoru, že zmluvy uzavreli dva podnikateľské subjekty, žalobkyňa uviedla, že v podnikateľských

vzťahoch nie je bežné a nikdy sa neuvádzajú zo strany podnikateľského subjektu identifikačné údaje
ako rodné číslo a číslo občianskeho preukazu. Tieto dva údaje sú uvedené v zmluve uzavretej medzi
stranami sporu. Preukázateľné je, že žalobkyňa dostala peniaze v hotovosti pri podpise zmluvy, čo
žalovaný nespochybnil a toto sú typové znaky pre zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Ak
žalovaný tvrdí opak, že ide od úver medzi podnikateľmi, je na ňom, aby to preukázal. Nie je pravdou, že

iba žalobca znáša dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno má ten, kto tvrdí určité skutočnosti.

18. Na pojednávaní dňa 26.08.2020 súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne v intenciách
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého názorom je súd prvej inštancie viazaný, a svedkyne - mandatárky
žalovaného I. FK. Žalobkyňa uviedla, že zmluvy, ktoré sú predmetom tohto sporu, uzatvárala v roku

2014. So spoločnosťou Pohotovosť mala uzatvorených šesť alebo sedem zmlúv. Peňažné prostriedky
si brala na opravu domov, na podnikanie neboli použité. Všetky zmluvy, ktoré žalobkyňa uzavrela s
Pohotovosťou, vyhotovovala pani I., všetko vypisovala ona. Žalobkyňa má problém s očami, o čom
predložila potvrdenie očnej lekárky. Od roku 2002 trpí únavou očí. Určité veci podpísala, ale nemusela to
vidieť. Pani I. sa žalobkyne nepýtala, na čo potrebuje peniaze, vypísala zmluvu. V roku 2014 sa nepýtala,

či má žalobkyňa IČO alebo či podniká.

19. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zároveň poukázala na bohatú rozhodovaciu
prax súdov v prípadoch, kedy je v zmluvách uvedené tzv. dvojaké označenie, to znamená označenie
zmluvnej strany rodným číslom aj identifikačným číslom, čo vyvoláva pochybnosť o postavení dlžníka. V

tejto súvislosti poukázala na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, že v pochybnostiach sa
má zmluvné ustanovenie vykladať v prospech spotrebiteľa. Žalobkyňa vystupovala pri uzavretí zmluvy
ako fyzická osoba, kedy sa preukázala údajmi, ktoré nie sú bežne dostupné, a to rodným číslom, ako
aj číslom občianskeho preukazu. Identifikačné číslo je údaj, ktorý si mohol žalovaný sám zadovážiť,
keďže je to údaj bežne verejne dostupný. V prípade žalobkyne sa nejednalo o bežnú podnikateľskú

činnosť, keďže vykonávala opatrovateľskú činnosť, živnostenské oprávnenie mala z dôvodu, že na
to bola nabádaná agentúrou kvôli odvodovej činnosti. Nie je logické, aby žalobkyňa uzatvárala viac
zmlúv na takúto podnikateľskú činnosť. V tomto prípade sa jedná o reálnu zmluvu, ktorá bola uzavretá
podľa Občianskeho zákonníka, kedy boli žalobkyni peniaze poskytnuté v hotovosti, čo svedčí tiež v
prospech spotrebiteľského charakteru zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a pre obchodnoprávne

vzťahy je to neštandardné. Z predloženého daňového priznania rovnako vyplýva, že tento úver nebol
poskytnutý na účel podnikania. Z rozhodovacej činnosti súdov je jasné, že sa zmluvy uzatvárajú aj
s podnikateľmi, v týchto zmluvách je však špecifikované, v akej oblasti osoba podniká a na aký účel
sú jej prostriedky poskytnuté, napr. na účel rekonštrukcie, marketingu, reklamy a podobne. Pokiaľžalovaný poukazuje na prehlásenie žalobkyne, že jej boli prostriedky poskytnuté na účel podnikania,
toto prehlásenie je nápadne vložené pod uvedenie sumy úveru, čo navodzuje dojem súhlasu so sumou
poskytnutou zmluvou a samotná žalobkyňa nemala ani možnosť tento formulár ovplyvniť. Rovnako

žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sa vzťahuje
aj na prípad tejto zmluvy, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/130/2018 zo
dňa 12.12.2019. S ohľadom na dvojaké označenie žalobkyne v zmluve poukázala aj na rozhodnutie
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyI.ÚS/243/07,zktoréhovyplýva,ževprípadedvojakéhooznačenia
by sa mal použiť výklad v neprospech toho, kto takéto údaje do zmluvy vložil. Žalobkyňa si je vedomá,

že aj ju zaťažuje dôkazné bremeno, ale žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali
skutočnosť uvádzajú žalobkyňou a ani na jednom pojednávaní nebol prítomný, kde by mohlo dôjsť ku
konfrontácii. Predložené zmluvy neobsahujú zákonom stanovené náležitosti a v oboch prípadoch sa
pretojednáospotrebiteľskéúvery,ktorébymalipodliehaťpredpisomnaochranuspotrebiteľa.Žalobkyňa
tvrdí, že k ich obchádzaniu dochádza úmyselne. Zmluvy neobsahujú údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, hoci zmluva obsahuje kolónku na tento údaj, zostáva otázkou, prečo tomu tak je. Zrejme je to

preto, že v prípade zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, vychádza ročná
percentuálnamieranákladovna342,43%aročnáúrokovámiera110,17%,vprípadezmluvy,nazáklade
ktorej bol poskytnutý úver vo výške 3.500,- Eur, je ročná percentuálna miera nákladov 300,83 % a ročná
úroková miera 96,10 %. Nie je sa čomu čudovať, že v zmluve tieto údaje neboli uvedené. V zmluve
nebola uvedené teda ročná úroková miera, doba trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti. Ak by

aj tieto úvery neboli bezúročné, pre rozpor s dobrými mravmi by museli byť zmluvy vyhodnotené ako
absolútne neplatné. Ak by súd tieto vzťahy posúdil tak, že podliehajú úprave Obchodného zákonníka,
žalobkyňa tvrdí, že aj tu by bol rozpor s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. S ohľadom
na uvedené podľa názoru žalobkyne nemá žalovaný nárok na žiadne finančné prostriedky presahujúce
rozsah peňažných prostriedkov poskytnutých žalobkyni.

20. Svedkyňa W. I. uviedla, že v minulosti pracovala ako mandatárka spoločnosti Pohotovosť. Žalobkyňu
pani F. si pamätá, bola tzv. opakovaná klientka, to znamená, že mala u nej viac úverov, svedkyňa
nevedela uviesť, koľko, ale mala okolo desať zmlúv. K procesu uzatvárania zmlúv svedkyňa uviedla,
že nový klient musel vydokladovať svoj príjem, kde býva, predložiť občiansky preukaz, SIPO lístok

alebo doklad, že tam skutočne býva. Zmluvu vypisovala priamo svedkyňa W. I. alebo jej zamestnanci v
kancelárii. Potom sa to posielalo do regionálnej agentúry spoločnosti Pohotovosť. Keď schválili žiadosť,
až potom sa vypisovala zmluva, pretože skôr by to bolo zbytočné. Klient preukazoval príjem výmerom,
keď dostal dôchodok na účet, výpisom alebo potvrdením z pošty. Pani F. už nemusela predkladať
občiansky preukaz, príjem alebo keď sa jej zmenil dôchodok. Chodila pracovať aj do Rakúska alebo do

Nemecka, v tom prípade príjem preukazovala potvrdením, ktoré tam dostala.
Na otázku, či sa klientov pýtali, na čo potrebujú peniaze, svedkyňa uviedla, že pani F. sa nemusela pýtať,
ona jej to povedala sama. Uviedla, že sa súdi so susedkou alebo najlepšou kamarátkou v Leviciach,
lebo prišla o nehnuteľnosť a peniaze potrebuje na zastupovanie.
Obsahom zmlúv boli tieto údaje, ako občiansky preukaz, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt.

Svedkyňa uviedla, že vie aj to, kde pani F. býva, bola u nej osobne v Šíde, keď meškala. Na zmluvu
písali, koľko dostane klient úver, úroky.
Na otázku, či sa do zmluvy vypisoval aj typ úveru, napr. spotrebiteľský, bezúčelový, svedkyňa uviedla,
že zmluvy sa večne menili, aby nemali problém. Tým myslela spoločnosť, ktorá zaslala formuláre a ona
ich len vytlačila.

Na otázku, či bolo bežné, aby klient menil zmluvu alebo niektoré jej ustanovenie alebo jej znenie bolo
dané, svedkyňa uviedla, že klient znenie meniť nemohol. Buď súhlasil alebo odstúpil. Žiadny klient
nemusel brať úver.
K dotazu, či bolo bežné, že sa uvádzali údaje o podnikateľskej činnosti klientov, svedkyňa uviedla, že
mali určené, úver sa bral buď „na IČO“, zamestnanie alebo sa uviedlo, že klient je dôchodca, teda z

čoho má príjem. Ak klient podnikal, doložil živnostenský list a daňové priznanie. Na IČO mali inú zmluvu.
Ak mal klient IČO, automaticky museli dať zmluvu na IČO. Ak mal príjem aj zo zamestnania, uviedlo sa
zamestnanie aj príjem z IČO. To bol pokyn z firmy.
Kotázkezisťovaniaidentifikačnéhočíslaklientasvedkyňauviedla,žezregionálnejagentúryPohotovosti
bolo povedané, že má klient IČO. Keď mal IČO, museli dať IČO. Keď klient zamlčal, že má IČO, zistili

to v regionálnej agentúre, všetko to už potom išlo cez IČO. Musela prepísať aj zmluvu, ak ju začala
vypisovať ako bežnú zmluvu, napríklad ako pani F., keď mala aj dôchodok. Klient musel potom doložiť
živnostenský list a daňové priznanie, aj keď mal iný príjem, zo zamestnania alebo dôchodku. IČO musel
mať na Slovensku. Ak klient odmietol doložiť daňové priznanie alebo živnostenský list, museli to celézrušiť, zamietnuť. Výpisy zo živnostenského registra na internete svedkyňa nesledovala. Keď bol klient
„čistý“, pustili ho alebo ho z regionálnej agentúry zrušili a svedkyňa musela žiadať, čo jej povedali. Pokiaľ
ide o výpis zo živnostenského registra, všetko overovala regionálna agentúra, nie mandatár. Výpis zo

živnostenského registra, ak ho klient raz predložil, nemusel viac dokladať. Svedkyňa sa len spýtala
klienta, či ešte podniká. Agentúra to aj tak ešte všetko overovala. Ak už raz predložil živnostenské
oprávnenie, už ho viac nemusel dokladať.

21. Súd po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami žalobcu a žalovanej, pripojenými listinnými

dôkazmi, vykonaní dokazovania výsluchom žalobkyne a svedkyne W. I. zistil tento skutkový stav:

22. Dňa 10.02.2014 medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 3.500,- Eur. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že predmetnú
zmluvu uzavrela ako dlžník žalobkyňa, kde v prvej časti formulára je označená ako živnostníčka pod
obchodným menom XXXXXX/XXX. F. s identifikačným číslom XXXXXXXX a v tretej časti je uvedená

ako fyzická osoba s rodným čísXXXX.XXX,-. V druhej časti formulára zmluvy (v druhom rámčeku) je
uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 3.500,- Eur a dlžník sa zaväzuje
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3.364,- Eur, spolu 6.864,- Eur v 12
mesačných splátkach po 572,- Eur počnúc dňom 18.03.2014. Zároveň svojím podpisom mala žalobkyňa
prehlásiť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V poslednom rámčeku zmluvy je

uvedené, že žalobkyňa ako dlžník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej
v zmluve.

23. Dňa 19.03.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 350,-Eur. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že predmetná

zmluva bola uzatvorená so žalobkyňou ako dlžníkom, kde v prvej časti formuláru zmluvy (v prvom
rámčeku) je žalobkyňa označená ako živnostníčka pod obchodným menom X. F. s identifikačným číslom
XXXXXX/XXX. a v tretej časti (treťom rámčeku) je uvedená ako fyzická osoba s rodným číslXXX,-56.
V druhej časti formulára zmluvy je uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume
350,- Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 300,-

Eur, spolu 650,- Eur v 10 mesačných splátkach po 65,- Eur počnúc dňom 18.04.2014. Zároveň svojím
podpisom mala žalobkyňa prehlásiť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V
poslednom rámčeku zmluvy je uvedené, že žalobkyňa ako dlžník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie
peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve.

24. Listinným dôkazom označeným ako „splátky a pokuty“ žalobkyňa preukázala, že z titulu uzatvorenej
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3.500,- Eur,
žalovanému zaplatila sumu 6.894,- Eur a z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej
bol poskytnutý úver 350,- Eur, žalovanému uhradila sumu 680,- Eur.

25. Z výpisu zo živnostenského registra je preukázané, že v období uzatvárania zmlúv o úvere, ktoré
sú predmetom sporu, žalobkyňa mala živnostenské oprávnenie na predmet podnikania „poskytovanie
krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb“.

26. Zo správy očnej lekárky MUDr. Márie Mikešovej zo dňa 27.09.2013 (t.j. pred uzatvorením zmlúv o

úvere) vyplýva, že „na základe lekárskeho nálezu (žalobkyňa) prosí o pomoc pri vyplňovaní úradných
tlačív“.

27. Z daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 je zrejmé, že úhrnná
suma dôchodku žalobkyne činila 2.327,07 Eur, príjmy zo živnosti 6.092,- Eur, výdavky zo živnosti

3.239,62Eur,preukázateľnezaplatenépoistné802,82Eur,základdane2.852,38Eur.Daňovápovinnosť
(daň na úhradu) predstavovala 261,46 Eur. Záväzky v daňovom priznaní nie sú uvedené.

28. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/199/2015-150 zo dňa 16.06.2017 súd zaviazal
žalovaného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.826,- Eur s

príslušenstvom žalobkyni E.i F. z titulu iných uzatvorených zmlúv so žalobkyňou. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 12.09.2017.29. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/198/2015-109 zo dňa 20.10.2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/998/2015-144 zo dňa 06.09.2016 súd zaviazal
žalovaného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.237,- Eur

s príslušenstvom žalobkyni X. F. z titulu ďalších uzatvorených úverových zmlúv medzi stranami sporu.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2016.

30. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú stanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa

inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

35. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

36. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

37. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

39. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

40. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

41. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv,
t.j. ku dňu 10.02.2014 a 19.03.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

42. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.43. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

44. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

45. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

46. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

47. Podľa § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa

zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení
tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

48. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

49. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

50. Medzi stranami bolo v konaní sporným, či boli zmluvy o úvere medzi stranami uzatvorené ako medzi

dvoma podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka alebo ako spotrebiteľské zmluvy, ktoré by musel
súd posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to s ohľadom na tzv. dvojaké označenie
dlžníka v zmluvách tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno,
priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko), ako aj údajmi charakterizujúcimi
fyzickú osobu - podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania).

51. Zmluva o úvere je formulár pripravený žalovaným, ktorý teda vo svojej podstate zodpovedá aj
za nedostatky danej zmluvy. Zo zmluvy neodôvodnene vyplývajú skutočnosti, ktoré môžu účastníka
pri jej uzatváraní zneisťovať, sú mätúce a nezrozumiteľné, pretože prvá časť danej zmluvy obsahuje
údaje ohľadom dlžníka, podnikateľa, nakoľko sa tu uvádza obchodné meno, IČO, číslo živnostenského

registra. V tejto časti sa nič nehovorí o tom, že finančné prostriedky sú poskytované na účely podnikania.

52. Tretia kolónka však obsahuje miesto pre vpisovanie údajov vo vzťahu k fyzickej osobe, pretože
táto sa identifikuje rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Vzhľadom na vyššie uvedené nie
je zrejmé, z akého dôvodu duplicitne je tu uvedené miesto pre fyzickú osobu, pričom v druhej kolónke

sa vpisuje výška úveru s príslušným poplatkom a celková suma, ktorú treba zaplatiť, aj výška a počet
splátok. Táto kolónka obsahuje údaj, kde dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytované
na výkon podnikania.53. Ak by finančné prostriedky mali byť poskytnuté nepodnikateľovi, neexistuje ani miesto na dohodu
ohľadom poskytovaných finančných prostriedkov a podmienok ich poskytnutia. Dlžník v takomto prípade
nemá inú možnosť, ako prijať formulárovú zmluvu, kde je uvedené, že prostriedky sa poskytujú

pre účely podnikania. Pokiaľ dané údaje vypisuje mandatár, o to viac v danom prípade vzniká
pochybnosť o čestných praktikách poskytovateľa a správnosti vypísaných údajov vo vzťahu k vôli
dlžníka. Nič totiž nebráni ani fyzickej osobe, podnikateľovi, aby uzatvárala podobnú zmluvu ako fyzická
osoba nepodnikateľ. Obdobný právny názor, čo sa týka posúdenia uvedených zmlúv o úvere ako
spotrebiteľských a konkrétne ako zmlúv o pôžičke, posúdil aj Krajský súd Banská Bystrica vo svojich

rozhodnutia sp. zn. 4CoE/100/2013, sp. zn. 13CoE/165/2013 a sp. zn. 15Co/497/2014.

54. V záujme odstrániť uvedený rozpor v skutkových tvrdeniach strán sporu súd vykonal rozsiahle
dokazovanie.Žalobkyňavpriebehuceléhokonaniatvrdila,žepredmetnéúverovézmluvyuzatváralaako
fyzické osoba - nepodnikateľ, finančné prostriedky si vzala a aj použila pre osobnú potrebu, konkrétne
na opravu rodinného domov a s tým súvisiacu kúpu stavebného materiálu a zo žiadneho jej úkonu pri

žiadosti o úver nevyplývalo, že by si úver brala na podnikanie. Celú žiadosť o úver ako aj zmluvu o
úvere vypísala obchodná zástupkyňa žalovaného a žalobkyňa žiadosť len podpísala. Súkromný účel
poskytnutia peňažných prostriedkov potvrdila aj svedkyňa W. I., keď uviedla, že samotná žalobkyňa
uviedla, že peniaze potrebuje v súvislosti s nehnuteľnosťou, o ktorú prišla (na zastupovanie), nakoľko
sa súdi so susedkou. Spotrebiteľský charakter zmlúv potvrdzuje výpoveď svedkyne aj v časti, v ktorej

opísala priebeh kontraktačného procesu v spoločnosti žalovaného. Akonáhle bolo zo strany žalovaného
zistené, že klient disponuje živnostenským oprávnením, predkladal sa klientovi na podpis osobitný typ
formulára zmluvy. Žalovaný neskúmal, či bol úver poskytnutý na účel podnikania, ale poskytol mu
formálne úver na účel podnikania, čím jednoznačne dochádzalo k obchádzaniu ustanovení právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, predovšetkým § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Sám

žalovaný pritom proaktívne zisťoval, či klient disponuje živnostenským oprávnením a ak áno, dokonca
sám zmluvy menil tak, aby to vyzeralo, že peňažné prostriedky sa poskytli na účel podnikania. Neobstojí
teda tvrdenie žalovaného uvedené v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2019, že žalobkyňa
dobrovoľne uvádzala údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti.

55. Súd len na okraj poznamenáva, že údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré
charakterizujú dlžníka ako podnikateľa, sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra.
Naopak, údaje charakterizujúce dlžníka ako fyzickú osobu - nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a
je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých dlžníkom, napríklad z občianskeho preukazu.
Zo znenia zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy

využitá len na identifikáciu alebo stotožnenie dotknutej fyzickej osoby, ale tieto údaje boli do obsahu
zmluvy priamo zahrnuté. Aj z toho možno vyvodiť, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako
spotrebiteľ.

56. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, či žalobkyňa uzavrela zmluvy o úvere ako

fyzická osoba - nepodnikateľ a súd predmetný právny vzťah z titulu uzatvorených zmlúv o úvere
posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Zmluvnými stranami spotrebiteľskej zmluvy sú dodávateľ, spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

57. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu strán sporu, obsah zmluvy, vopred
pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári, popísaný mechanizmus uzatvárania zmlúv medzi
stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 OZ. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

58. Keďže súd dospel k záveru, že vzťah založený zmluvami o úvere medzi stranami sporu je vzťahom
spotrebiteľským, posudzoval predmetné zmluvy aj podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv.

59. Preskúmaním obsahu oboch zmlúv o úvere uzavretých účastníkmi konania súd dospel k záveru,
že zmluvy neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zmluvy o úvere v časti podpísanej stranami sporu neobsahujú údaj o termíne konečnej
splatnosti tohto úveru, neobsahujú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ani ročnú percentuálnumieru nákladov. Rovnako tak neobsahujú termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a neobsahujú
ani prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je preto potrebné úvery poskytnuté na základe

predmetných zmlúv považovať za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalobkyni vznikla
povinnosť vrátiť žalovanému istinu poskytnutých úverov bez úrokov a bez poplatkov.

60. Z titulu zmluvy o úvere č. XX.XX.XXXX uzatvorenej dňa 10.02.2014 vznikla žalobkyni povinnosť
vrátiť žalovanému sumu 3.500,- Eur, pričom vrátila sumu 6.894,- Eur (č. l. 5 z opaku), čím jej vznikol

preplatok 3.394,- Eur. Z titulu zmluvy o úvere číslo XX.XX.XXXX zo dňa 19.03.2014 vznikla žalobkyni
povinnosť vrátiť žalovanému sumu 350,- Eur, pričom vrátila 680,- Eur (č. l. 6 z opaku), čím jej vznikol
preplatok 330,- Eur. Celkový preplatok žalobkyne voči žalovanému tak predstavuje sumu 3.724,- Eur.

61. Na základe vyššie uvedených skutočností preplatenie úverov žalobkyňou žalovanému o sumu
3.724,- Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať, nakoľko ide

o majetkový prospech, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu.

62. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že hoci žalovaný zrejme nedopatrením nepredložil súdu
na výzvu v dostatočne čitateľnej podobe zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ale zmluvu č. X., ktorej táto
zmluva predchádzala, súd vyžiadanie uvedenej zmluvy a za tým účelom odročenie pojednávania aj

z hľadiska hospodárnosti konania nepovažoval za nevyhnutné. Všetky úverové zmluvy predložené v
tomto spore, ako aj v ďalších dvoch konaniach vedených na tunajšom súde, sú zmluvy formulárového
typu, ktorých text je totožný a líšia sa len údajmi ručne vpísanými do týchto formulárov, ktoré údaje
sú dostatočne zrejmé. Súd na margo toho uvádza, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že údaje,
ktoré sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v týchto zmluvách skutočne

absentujú. Spor sa týkal charakteru zmlúv v tom zmysle, či ide o zmluvy obchodnoprávnej povahy
alebo spotrebiteľské a teda či uvádzanie týchto náležitostí v zmluve je nevyhnutné, čo bolo preukázané
vykonaným dokazovaním v priebehu konania.

63. Za nevyhnutné nepovažoval súd ani vykonanie dokazovania výsluchom ďalšieho svedka - U. I.,

účtovníčky žalobkyne, ktorou malo byť preukázané, či žalobkyňa použila alebo nepoužila peňažné
prostriedky na účel podnikania. Keďže žalobkyňa na výsluchu svedka netrvala, pričom uvedené
skutočnosti vyplývajú aj z predloženého daňového priznanie, súd výsluch svedka nevykonal.

64. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

65.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

66. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

67. Súd žalobkyni priznal v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj zákonný úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t.j. k 24.05.2015 - dňu nasledujúcemu po uplynutí lehoty

na dobrovoľné splnenie povinnosti) činila 0,05 %. V petite žaloby žalobkyňa žiadala priznať úrok z
omeškaniavovýške8,05%ročne.Keďžezáväzkovývzťahmedzistranamisporuvznikolvroku2014,na
priznanie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 3 tohto nariadenia vlády v znení účinnom ku dňu 31.01.2013 nie je dôvod.
Úroky z omeškania priznal súd žalobkyni odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý bol žalovanému uvedený

vo výzve na dobrovoľné plnenie, teda vrátenie bezdôvodného obohatenia (č.l. 3 spisu), teda počnúc od
24.05.2015. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.69. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane sporu

priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Aj keď súd žalobu v časti príslušenstva,
ktoré nebolo vyčíslené (úrokov z omeškania), zamietol, pre pomerné rozdelenie trov konania je
rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo žalobca
nevyčíslil vo svojej žalobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008).

72. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská
cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).