Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617203763
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1617203763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predseda senátu JUDr. Branislav Král a členovia senátu:
JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: C. N., W.. XX.XX.XXXX, U. N. XXX,
U. N., proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast.
STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 52 451 747, o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky

č. k. 27Csp/292/2017-29 zo dňa 27.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 27Csp/292/2017-29 zo dňa 27.10.2017 v
napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 27Csp/292/2017-29 zo dňa 27.10.2017 prvým výrokom
určil, že Zmluvná podmienka v Zmluve č. U zo dňa 27.04.2016, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,
uvedená v čl. IV., bod 3 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa

čl. III. tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo
výške 2,5% z dlžnej čiastky, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia
celkovej dlžnej čiastky alebo do maximálnej výšky v zmysle § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. V prípade, ak dosiahne výška zmluvnej
pokuty maximálnu výšku sankcií podľa vyššie citovaného právneho predpisu a nedôjde
k uhradeniu celkovej dlžnej čiastky, bude následne dlžníkovi účtovaný zákonný úrok z omeškania až

do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa
dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. V prípade nesplácania úveru bude veriteľ
vymáhať dlžnú čiastku v súdnom konaní a na základe právoplatného exekučného titulu v exekučnom
konaní.“ je neprijateľná zmluvná podmienka. Druhým výrokom určil, že Zmluvná podmienka v Zmluve
č. XXXXXXXXX zo dňa 27.04.2016, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, uvedená v čl. III., bod 3 v
znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. tejto
zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie

vo výške 2,5% z dlžnej čiastky, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej
dlžnej čiastky alebo do maximálnej výšky v zmysle § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. V prípade, ak dosiahne výška zmluvnej
pokuty maximálnu výšku sankcií podľa vyššie citovaného právneho predpisu a nedôjde k uhradeniu
celkovej dlžnej čiastky, bude následne dlžníkovi/spoludlžníkovi účtovaný zákonný úrok z omeškania
až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal

do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. V prípade nesplácania úveru bude veriteľ
vymáhať dlžnú čiastku v súdnom konaní a na základe právoplatného exekučného titulu v exekučnom
konaní.“ je neprijateľná zmluvná podmienka. Tretím výrokom súd prvej inštancie žalobu v časti určenia,že zmluvná podmienka v uvedená v Zmluve č. U zo dňa 27.04.2016, uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným, uvedená v čl. II., a to výška RPMN a žalobu v časti určenia, že zmluvná podmienka v
uvedená v Zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.04.2016, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, uvedená

v čl. I., a to výška RPMN, zamietol. Štvrtým výrokom súd prvej inštancie určil, že spotrebiteľský
úver v zmysle Zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 27.04.2016, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, je
bezúročný a bez poplatkov. Piatym výrokom žalobu v časti určenia, že zmluvná podmienka v uvedená
v Zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.04.2016, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,
ako Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, zo dňa 27.04.2016 je neprijateľná, zamietol.

Šiestym výrokom súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
A siedmym výrokom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške
298,50 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Právne vec posúdil podľa § 37 písm. d) CSP, § 298
ods. 1 a 2 CSP, § 3a ods. 1 OZ, § 52 ods. 1,3 a 4 OZ,§ 52a ods. 1 a 2 OZ, § 53 ods. 1,2,3,5 a 6 OZ,
podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods.1, § 9 ods. 2, § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.,
§ 11 ods.1 zákona č. 129//2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok na náhradu
trov konania nepriznal žiadnej zo strán, nakoľko pomer úspechu a neúspech žalobcu a žalovaného v
konaní je rovnaký. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za tú
časť žaloby, v ktorej bol neúspešný v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. (Položka 1 písm.
b) Sadzobníka ) vo výške 298,50 EUR (3 x 99,50 EUR).

2. Žalobca sa žalobami zo dňa 27.03.2017 domáhal určenia, že podmienky v zmluve č. U zo dňa
27.04.2016 uzatvorenej medzi stranami sporu uvedené v článku IV., bod 3 a v článku II. sú neprijateľné.
Žaloba bola vedená pod sp. zn. 27Csp/292/2017. Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd určil spotrebiteľský
úverzozmluvyč.XXXXXXXXXzodňa27.04.2016uzavretejmedzižalobcomažalovanýmzabezúročný

a bez poplatkov. Žaloba bola vedená pod sp. zn. 27Csp/290/2017. Ďalej sa žalobca domáhal určenia,
že zmluvné podmienky v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.04.2016 uzatvorenej medzi stranami sporu
uvedené v článku III., bod 3 ,článku I. a Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 24.04.2016
sú neprijateľné zmluvné podmienky. Žaloba bola vedená pod sp. zn. 27Csp/291/2017. Uznesením zo
dňa 27.10.2017 súd prvej inštancie vyššie uvedené konania spojil na spoločné konanie, ktoré sa bude

viesť pod spisovou značnou 27Csp/292/2017.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 27.04.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. U v zmysle ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 210 Eur, za úrok vo výške 11,85 % z istiny.

Odplata bola vo výške 23,70% z istiny za rok. RPMN 48,42%. Priemerná RPMN 28,45 %. Úrok bol
vyjadrený aj sumou 24,89 EUR. Celková dlžná čiastka teda predstavovala 234,89 EUR. Žalobca sa
zaviazal úver splatiť v 6-tich mesačných splátkach vo výške 39,19 EUR. V článku IV. bod 3
Zmluvy č. 1 Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. III. tejto zmluvy, je
veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 2,5% z

dlžnej čiastky, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky alebo
do maximálnej výšky v zmysle § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v závislosti od toho,
ktorá z týchto skutočností nastane skôr. V prípade, ak dosiahne výška zmluvnej pokuty maximálnu výšku
sankciípodľavyššiecitovanéhoprávnehopredpisu anedôjdekuhradeniucelkovejdlžnejčiastky,
bude následne dlžníkovi účtovaný zákonný úrok z omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Zmluvnápokutajesplatná vokamihu,keďsadlžníkdostaldoomeškaniasúhradouktorejkoľvek
splátky. V prípade nesplácania úveru bude veriteľ vymáhať dlžnú čiastku v súdnom konaní a na základe
právoplatného exekučného titulu v exekučnom konaní. Dňa 27.04.2016 uzavreli žalobca so žalovaným
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, . v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo
výške 800 EUR, za celkový úrok 36,80% z istiny. Odplata bola vo výške 36,80% z istiny za rok. RPMN

84,95%. Úrok bol tiež vyjadrený v sume 294,40 EUR. Celková dlžná čiastka tak predstavovala sumu
1094,40 EUR, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 91,20 EUR. Priemerná
RPMN bola vo výške 21,61 %. Podľa článku III. bod 3 Zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od
dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 2,5% z dlžnej čiastky, a to za

každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky alebo do maximálnej výšky
v zmysle § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností
nastane skôr. V prípade, ak dosiahne výška zmluvnej pokuty maximálnu výšku sankcií podľa vyššie
citovaného právneho predpisu a nedôjde k uhradeniu celkovej dlžnej čiastky, bude následne dlžníkovi/spoludlžníkovi účtovaný zákonný úrok z omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej
čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek
splátky. V prípade nesplácania úveru bude veriteľ vymáhať dlžnú čiastku v súdnom konaní a na základe

právoplatného exekučného titulu v exekučnom konaní. Dňa 27.04.2016 uzavreli žalobca so žalovaným
Dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, v zmysle ktorej žalobca súhlasil, aby mu zamestnávateľ
vykonával zrážky zo mzdy na pohľadávku v celkovej výške 1094,40 EUR z titulu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žalobe žalobcu je možné vyhovieť len čiastočne. Súd prvej inštancie zaoberal otázkou charakteru takto

podaných určovacích žalôb a dospel k záveru, že vo všetkých troch spojených konaniach ide o žaloby v
zmysle § 137 písm. d) CSP o určenie právnej skutočnosti, podľa osobitného predpisu. Takýto typ žalôb
nemožno podradiť pod § 137 písm. c) CSP, v zmysle ktorého je na takýto typ žaloby potrebné
preukázanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko v tomto prípade nejde o určenie, či tu právo je alebo
nie je. Typickou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP je žaloba o určenie vlastníckeho práva k veci -
žaloba o určenie či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci však ide o určenie právnej skutočnosti,

ktorou je existencia neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve alebo vyslovenie bezúročnosti a bez
poplatkovosti úveru. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či určenie takejto právnej skutočnosti vyplýva
z osobitného právneho predpisu. Za takéto ustanovenie osobitného predpisu v tomto konaní ustálil §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré umožňuje spotrebiteľovi
brániť sa žalobou na súde proti porušiteľovi jeho spotrebiteľských práv. Súd prvej inštancie dospel k

záveru, že takýto typ žaloby má svoje opodstatnenie najmä v konaniach týkajúcich sa ochrany práv
spotrebiteľa ako slabšieho subjektu zmluvného vzťahu. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté medzi
žalobcom a žalovaným sú typickými spotrebiteľskými zmluvami § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o štandardné formulárové zmluvy, uzavreté medzi žalovaným - veriteľom ako dodávateľom
a žalobcom - dlžníkom ako spotrebiteľom. Predmetné zmluvy sú zároveň zmluvami o spotrebiteľskom

úvere v zmysle § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy a zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené v § 9 tohto zákona.
Žalobca v žalobe žiadal určiť, že zmluva č. 1 v článku IV. bod 3 a zmluva č. 2 v článku III. bod 3 obsahuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to dojednanie zmluvnej pokuty. Zmluvné podmienky tak v článku IV.
bod 3 Zmluvy č. 1 ako aj v článku III. bod 3 Zmluvy č. 2 obsahujú takmer identické znenie o

povinnosti dlžníka platiť zmluvnú pokutu vo výške 2,5% za každý aj začatý mesiac omeškania s tým, že
maximálna výška zmluvnej pokuty bude výška stanovená § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Výška
zmluvnej pokuty sa určí podľa toho, ktorá z týchto dvoch skutočností nastane skôr. Zo samotného znenia
zmlúv je jednoznačné, že ide o formulárový typ zmlúv, ktoré používa žalovaný ako
veriteľ pre všetkých, resp. väčšinu svojich dlžníkov. Ide o predtlačený text, ktorý nemá možnosť dlžník -

spotrebiteľ ovplyvniť. Buď zmluvu uzavrie ako celok alebo spotrebiteľský úver od žalovaného nedostane.
Takto zakomponovaná zmluvná podmienka upravujúca sankciu v prípade omeškania s platením úveru,
tak nie je so spotrebiteľom individuálne dojednávaná. Sám žalobca v žalobe uviedol, že na ustanovenie
upravujúce zmluvnú pokutu nebol upozornený a nemal možnosť sa s tým ani vopred oboznámiť a ani
obsah zmluvy meniť. Zo strany žalovaného nebolo v konaní preukázaný opak. V zmysle § 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka sa tak tieto zmluvné podmienky nepovažujú za individuálne dojednané. Pokiaľ
ide o obsah týchto zmluvných podmienok súd po ich vzhliadnutí dospel k záveru, že výška zmluvnej
pokuty v nich nie je určená zrozumiteľne a dostatočne určito. Prvá časť zmluvnej podmienky síce hovorí
o výške 2,5% mesačne z dlžnej čiastky, čo by sa javilo ako určité vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty,
druhá časť však odkazuje na maximálnu výšku vyplývajúcu z ust. § 3a nariadenia vlády č.

87/1995 Zb. bez toho, aby to bolo vyjadrené číselne. Spotrebiteľ je potom povinný platiť takú výšku
odmeny, podľa skutočnosti, ktorá z týchto dvoch situácii nastane skôr. Výšku tejto zmluvnej pokuty
vypočítava až priamo dodávateľ - veriteľ - žalovaný, a to v okamihu, keď sa spotrebiteľ - dlžník - žalobca
už dostal do omeškania a dodávateľ si od neho túto zmluvnú pokutu začne uplatňovať. Takto určená
výška zmluvnej pokuty je už pri jej dojednávaní pre spotrebiteľa absolútne neurčitá. Z takéhoto textu

je len ťažko možné, aby spotrebiteľ, aj keby bola zmluvná pokuta dojednávaná individuálne, vedel na
akú výšku zmluvnej pokuty sa zaväzuje. Takéto dojednanie teda zakladá značnú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, pretože zaväzuje spotrebiteľa na
platenie sankcie, ktorá s ním nebola individuálne dojednaná a výška sankcie v znení tohto ustanovenia
je uvedená nezrozumiteľne a neurčito. Preto súd prvej inštancie a zmluvnú podmienku v článku IV.

bod 3 zmluvy č. 1 a zmluvnú podmienku v článku III. bod 3 zmluvy č. 2 považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Žalobca ďalej žiadal určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie, ktoré
v zmluve určuje výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), nakoľko výška RPMN uvedená
v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že uvedenie výškyRPMN nemožno považovať za zmluvnú podmienku ako takú, ide o náležitosť, ktorú v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. musí každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Uvedenie RPMN nepodlieha
zmluvnému dojednaniu medzi stranami zmluvného vzťahu. Je to skôr povinnosť, ktorú ukladá zákon

dodávateľovi v súvislosti s kreovaním obsahu samotnej zmluvy. Preto takéto zmluvné dojednanie nie
je možné vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobu žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., a to výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V zmluve sa uvádza len výška splátky 91,20 EUR a rozpis splátky percentuálne, a
síce, že z každej jednotlivej splátky predstavuje istina 78,10% a úrok 26,90%. Takéto uvedenie rozpisu
splátky na istinu, úroky a poplatky však nie je naplnením požiadavky citovaného ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z., nakoľko toto ustanovenie predpokladá, že pri splátke (ktorá je uvedená v
eurách) sa uvedie, aká suma (v eurách) zo splátky predstavuje splácanie istiny, aká splácanie úroku

a aká splácanie servisného poplatku. Ak teda žalovaný ako veriteľ v zmluve neuviedol, aká je výška
splátky istiny a úroku v eurách, ale len percentuálne, súd mal za to, že to nie je možné považovať
za uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinnostídlžníka(beztoho,abysimuseluvedenéprepočítavať,čonakoniecmôžebyťprepriemerného

spotrebiteľa i problémom) tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Skutočnosť akým spôsobom sa
platby spotrebiteľa zarátavajú na úhradu istiny, úrokov a poplatkov je pre spotrebiteľa dôležitá, nakoľko
z tejto skutočnosti vie posúdiť výhodnosť, resp. nevýhodnosť poskytovaných úverov. Keďže predmetná
Zmluva uvedené určenie neobsahuje, súd mal za to, že nie je splnená podmienka § 9 ods. 2 písm. k)

zák. č. 129/2010 Z. z. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z. z., a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je
určená iba spôsobom „365. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia
zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 365 kalendárnych dní“, čo nemožno považovať za
súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010

Z. z. je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto podľa názoru
súdu vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru
možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania
zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Zmluva tiež neobsahuje náležitosť

v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., a to dátum narodenia dlžníka - žalobcu. Zmluva v
záhlaví obsahuje len údaj o rodnom čísle žalobcu. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného,
že keďže Zmluva obsahuje údaj o rodnom čísle žalobcu, ktoré zo zákona pozostáva z dátumu narodenia
dotyčnej osoby, je teda aj splnená vyššie uvedená náležitosť zmluvy. Takéto vysvetlenie nie je správne.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. stanovuje presne, ktoré identifikačné údaje o

dlžníkovi musí zmluva obsahovať. Toto ustanovenie ako zmluvnú náležitosť zvlášť uvádza, že zmluva
musí obsahovať aj rodné číslo dlžníka ale aj dátum narodenia dlžníka. Z uvedeného je zrejmé, že zákon
jednoznačne kladie požiadavku, aby obsahom Zmluvy bolo konkrétnej uvedenie dátumu narodenia
dlžníka a nie jeho odvodenie od druhej obsahovej náležitosti - rodného čísla. Vzhľadom na vyššie
uvedené chýbajúce náležitosti Zmluvy teda súd prvej inštancie jednoznačne dospel k záveru, že úver

zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.04.2016 v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b) zák. č. 129/2010 Z. z. sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa žalobca v konaní
domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov je neprijateľná zmluvná podmienka,
súd prvej inštancie dospel k záveru, že tomuto nároku žalobcu nemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca zvolil nie veľmi vhodnú formuláciu petitu svojej žaloby v tejto časti. Pri znení

petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou súd nemôže skúmať platnosť Dohody ako takej. Z vykonaného dokazovania súd
zistil, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola spísaná ako samostatná zmluva medzi
žalobcom a žalovaným hoci s rovnakým dátumom ako je dátum uzavretia samotnej zmluvy.
Dohoda je spísaná na samostatnom liste papiera a obsahuje aj uvedenie miesta a dátumu jej uzavretia a

obsahuje aj samostatné podpisy žalobcu aj žalovaného. Ide teda o samostatný dvojstranný právny úkon
(hoci akcesorickej povahy uzavretej Zmluve o spotrebiteľskom úvere). V prospech uvedeného svedčí
aj skutočnosť, že k ďalšej Zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel a bola
predmetom jedného zo spojených konaní, Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá nebola. Z uvedenéhoteda možno konštatovať, že Dohodu ako takú nie je možné považovať za zmluvnú podmienku uzavretej
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto ju nie je možné vyhlásiť za neprijateľnú. Iná by bola situácia, ak
by žalobca zvolil spôsob ochrany svojho práva formou žaloby o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach

zo mzdy. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol výroky, ktorými
súd prvej inštancie určil neprijateľné zmluvné podmienky ( výroky I. a II.), určil, že úver je bezúročný
a bez poplatkov (výrok IV.), rozhodol o náhrade trov konania (výrok VI.) a rozhodol

o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok (výrok VII.). Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že žalobca podal určovacie žaloby, pričom účelom
určovacej žaloby je poskytnutie ochrany žalobcu, resp. jeho práva, či právom chráneného záujmu, pred
tým, ako vôbec dôjde k samotnému porušeniu práva, či právom chráneného
záujmu žalobcu, pričom určovacia žaloba je vylúčená v situácii, keď už k porušeniu prišlo. Zásadným
špecifickým znakom určovacích žalôb je ich preventívny charakter, t.j. že majú ochrániť žalobcu ešte

pred samotným porušením práva, či znemožniť ohrozenie žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že určovacia
žaloba je prípustná, ak v čase rozhodnutia právo žalobcu nebolo porušené alebo ak právny vzťah ešte
pretrváva, čím je zdôraznený preventívny charakter, t.j. má sa preventívne zistiť, či tu právo je alebo nie
je, a tým sa zabezpečí, resp. zlepší postavenie žalobcu. Podľa názoru žalovaného je nutné uvedené
dve podmienky súčasne kumulovať pri skúmaní prípustnosti určovacej žaloby, teda existenciu právneho

vzťahu a preventívny charakter. V prípade, ak bolo právo uA. dňa 06.09.2017 a Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. V1201610096 už dňa 07.04.2017, a preto mal žalobca zmeniť žalobný petit
z určenia, či tu právo je alebo nie je, na žalobný petit na plnenie. Žalobca dňa 12.09.2017 informoval
žalovaného o dohradení dlhu a že podané žaloby zobral späť, avšak uvedenú informáciu poskytol len
telefonicky. S poukazom na skutočnosť, že k porušeniu práva možno došlo dobrovoľným

uhradením dlhu, preventívny charakter určovacej žaloby zanikol, keďže obe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere boli doplatené ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalobca tak stratil naliehavý právny
záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nakoľko v danej chvíli takého autoritatívne rozhodnutie, či
výrok neposkytuje zamýšľanú preventívnu ochranu žalobcu, konkrétne ani nezlepší právne postavenie
žalobcu, čiže celé takéto určenie stráca opodstatnenie, čo zapríčiňuje neprípustnosť podanej žaloby,

ktoré je nutné premietnuť do zamietnutia samotnej žaloby. Preventívne poslanie určovacej žaloby
korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ním navrhovanom
určení.Právnyzáujem,ktorýjepodmienkouprípustnostitakejtožaloby,musíbyťnaliehavývtomzmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu

žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa ním žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza.
Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že
v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje

žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto
neistotou ohrozené. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie rozhodoval o záväzkových vzťahoch medzi
sporovými stranami, ktoré v čase rozhodnutia zanikli, pričom účel určovacích žalôb uvedený spôsob
rozhodnutia nepripúšťa. Z uvedeného vyplýva, že určovaciu žalobu nie je prípustné smerovať na minulý,
skončený, zaniknutý, či splnený právny vzťah. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie o existencii

alebo neexistencii práva tak, ako to vyžaduje žalobca, nevyrieši meritórne vec, čiže takto podaná žaloba
sa minula účelu, ktorý požadoval zákonodarca v dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku
o konečnom rozhodnutí veci. Vyššie uvedenou precíznosťou určovacích žalôb bol zámer zákonodarcu
vyhnúť sa vyvolávaniu „ďalších“ sporov medzi tými istými sporovými stranami z tej istej skutočnosti, a
preto v tomto prípade je zreteľne badateľná absencia naliehavého právneho záujmu, keďže v budúcnosti

bude nevyhnutné vyvolať ten „ďalší“ spor, ktorý je nežiaducim prvkom v právnom poriadku a súdnictve.
Poukázal aj na judikatúru vo súdov veciach určovacích žalôb. Žalobca nemal byť úspešný ani v
napadnutých častiach žaloby, t.j. vyjadrených vo výrokoch I., II., IV., VI. a VII., žalovaný sa nemôže
stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že by mal byť zaviazaný na úhradu vyrúbených súdnych
poplatkov v celkovej sume 298,50 EUR. Keďže súd prvej inštancie nezistil absenciu naliehavého

právneho záujmu, zaťažil konanie vadami, ktoré odôvodňujú podanie tohto odvolania. Žiada odvolací
súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. 27Csp/292/2017-29 zo dňa 27.10.2017 tak,
že žalobu v častiach, o ktorých bolo rozhodnuté výrokmi I., II., IV., VI. a VII. zamietne a prizná
žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného napriek výzve nevyjadril.

6. Odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362ods. 1 CSP), oprávnenou
stranou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch daných rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3, v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok vo
veci verejne vyhlásil dňa 25.05.2021, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a dôvody uvedené v odvolaní
neboli spôsobilé zmeniť rozsudok prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch.

8. Odvolací súd po preskúmaní spisu nezistil, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého

rozhodnutia, trpelo vadou, týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd
prihliadnuť (§ 380 ods. 2 CSP).

9. Podstatou odvolacích námietok odvolateľa je namietanie skutočnosti, že určovacia žaloba má
preventívny charakter a korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho

záujmu na navrhovanom určení. Žalovaný je toho názoru, že žalobcom podané určovacie žaloby boli
v čase rozhodnutia neprípustné a mali byť zamietnuté, nakoľko žalovaný dohradil svoj dlh zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX dňa 06.09.2017 a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. U už dňa
07.04.2017. Preto mal žalobca zmeniť žalobný petit z určenia, či tu právo je alebo nie je, na žalobný
petit na plnenie. S poukazom na skutočnosť, že k porušeniu práva možno došlo dobrovoľným

uhradením dlhu je v tejto právnej veci nutné konštatovať, že žalobca stratil naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je, nakoľko v danej chvíli takého autoritatívne rozhodnutie, či
výrok neposkytuje zamýšľanú preventívnu ochranu žalobcu, konkrétne ani nezlepší právne postavenie
žalobcu, čiže celé takéto určenie stráca opodstatnenie, čo zapríčiňuje neprípustnosť podanej žaloby.

10. Odvolací súd uvádza, že určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia)
ich neplatnosti z dôvodu ich neprijateľnosti je osobitný druh žaloby, kde nie je potrebné preukazovať
naliehavý právny záujem. K tomuto právnemu záveru dospel opakovane Najvyšší súd SR vo viacerých
svojich rozhodnutiach (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 127/2017, 6Cdo/27/2018, 1Cdo/235/2017).
Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho

práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1,
ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby
nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že
dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je
založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe

sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je
v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným
je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky).
Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad

v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany
práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v
prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že bolo
určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Preto určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky nie je viazané na trvanie zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V prípade

takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a ani preukazovať naliehavý právny záujem. Vzhľadom na
vyššie uvedené preto právna argumentácia žalovaného, ktorá sa týka len opodstatnenosti určovacej
žaloby podľa § 137 písm. c) CSP (predtým § 80 O.s.p.) sa na vec vôbec nevzťahuje a nie je
dôvodná. V tejto súvislosti je irelevantná aj judikatúra, na ktorú žalovaný v odvolaní poukázal.11. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok a aj o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov založil na posúdení predmetného vzťahu

z uzatvorených zmlúv o úvere medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského, založeného
formulárovými zmluvami o spotrebiteľskom úvere, a dospel k správnemu záveru, že ide o žaloby na
určenieprávnejskutočnostipodľaosobitnéhopredpisu(§137písm.d)CSP). Súdprvejinštanciedospel
k správnemu záveru, že tento úver je potrebné kvalifikovať aj ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmlúv o
spotrebiteľskom úvere, pre absenciu povinných náležitostí podľa § 9 ods. 2 uvedeného zákona.
Ustanovenie § 11 odsek 4 zákona o spotrebiteľských úveroch odkazuje ako osobitný predpis na možnosť
podania takejto žaloby. Preto žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov možno
považovať za podanú na základe osobitného predpisu, ktorým bol v posudzovanej veci zákon o
spotrebiteľských úveroch. Ide teda o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa

proti porušiteľovi ochrany svojho práva na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch. V prípade
takejto žaloby nebolo preto potrebné tvrdiť, a ani preukazovať naliehavý právny záujem. Taktiež nie je
právne významná skutočnosť, či už došlo alebo nedošlo k plneniu k uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy,
alebo či bol úver splatený.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania uvádza, že žalovaný v odvolaní ničím
relevantne nespochybnil vecnú správnosť napadnutých výrokov súdu prvej inštancie ktorými určil
neprijateľné zmluvné podmienky v úverových zmluvách a určil spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov.Odvolateľneuvádzalvodvolaní žiadnetvrdeniaotom,žesa vuzatvorenýchspotrebiteľských
zmluvách nejedná o neprijateľné zmluvné podmienky, alebo, že spotrebiteľský úver nie je bezúročný

a bez poplatkov, nakoľko uzatvorené úverové zmluvy spĺňajú zákonné náležitosti uvedené v § 9
ods. 2 zákona č.129/2010 Z. z . Dôvody podaného odvolania nesmerujú k dôvodom uvedeným v
rozhodnutísúduprvejinštancie, prektoréposúdilneprijateľnosťzmluvnýchpodmienokaurčilpredmetný
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, ktoré výroky napadol žalovaný v podanom odvolaní,
ale smerujú výlučne k prípustnosti podanej žaloby.

13. Odvolací súd uvádza, že odvolací súd nezistil po preskúmaní napadnutých výrokov nesprávnosť
skutkových zistení súdom prvej inštancie, ani nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
a ani vadu prvoinštančného konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Odvolateľ namietal aj výroky súdu prvej inštancie, ktorými rozhodol o nároku na náhradu trov
konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých
výrokov uvádza, že správne súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, keď použil
ustanovenie § 255 ods. 1 a 2 a správne ho aj na prejednávanú vec aplikoval. Rozhodnutie o trovách
vždy vychádza zo zásady úspechu strán v spore. Správne súd prvej inštancie uviedol, že keďže každá

zo strán bola v rovnakom pomere vo veci úspešná aj neúspešná, bola namieste aplikácia § 255 ods. 2
posledná veta CSP a to vyslovenie, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Taktiež
správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu súdneho poplatku v tých častiach konania,
v ktorých bol žalovaný vo veci neúspešný s poukazom na skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ je od
platenia súdneho poplatku oslobodený. Preto na zaplatenie súdneho poplatku podľa výsledkov konania

je zaviazaná protistrane v tom rozsahu, v akom bola voči žalobcovi oslobodenému od platenia súdneho
poplatku v konaní o jednotlivých nárokoch neúspešná.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil ako vecne správny.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.1 a
2, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa obsahu spisu však žalovanému žiadne
trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak,

že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva ( R 72/2018).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).