Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/233/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710209451
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1710209451.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Obec

Viničné, so sídlom Hlavná 209/206, Viničné, IČO: 30 5154, zast. Advokátska kancelária Chabadová,
s.r.o., so sídlom na ulici Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 368 667 773, proti žalovanému
Lukostrelecký klub Viničné, so sídlom Športová 627/11, Viničné, zast. URBAN FALATH GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o určenie
neplatnosti nájomnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, ktorá bolo tunajšiemu súdu doručená dňa 18.08.2010 domáhal určenia, že
nájomnázmluvazodňa30.01.2001jeneplatná.Žalobcažalobuodôvodniltým,žežalobcajesamostatný
územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Obec Viničné je právnickou osobou,
ktorá za podmienok ustanoveným zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými
príjmami. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, parcely registra „C“, vedené Katastrálnym úradom
Bratislava, správa katastra Pezinok, na liste vlastníctva č. 1, katastrálne územie Viničné, a to: pozemku,

parcelné číslo 2335/2 o výmere 21 030m2, druh pozemku ostatné plochy. Dňa 01.01.2001 žalobca, ako
výlučný vlastník pozemku, parcelné číslo 2335/2, uzavrel s nájomcom Telovýchovná jednota SLOVAN
VINIČNÉ - futbalový oddiel, nájomnú zmluvu, premetom ktorej je dočasné užívanie pozemku, parcelné
číslo 2335/2 katastrálne územie Viničné. Dňa 30.01.2001 žalobca a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu
s nasledovnými náležitosťami:
- predmetom nájomnej zmluvy je dočasné prenechanie a využívanie pozemkov, parcelné číslo 2335/2,
2376 katastrálne územie Viničné žalovanému,

- účelom nájomnej zmluvy je vybudovanie lukostreleckého komplexu na európskej úrovni a komerčné
využívanie predmetu nájmu pre záujemcov z radu verejnosti,
- dohodnutá doba nájmu 30 rokov,
- dohodnutá výška nájmu 1,- Sk/rok.
1.2. čiže nájomnou zmluvou zo dňa 30.01.2001 bol pozemok parcelné číslo 2335/2, katastrálne
územie Viničné duplicitne prenechaný na dočasné užívanie. Predmet nájmu v nájomnej zmluve zo
dňa 30.1.2001 je žalovaným uzavretý bez možnosti žalobcu ako prenajímateľa a vlastníka predmetnej

nehnuteľnosti. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmet nájmu, pozemok parcela č. 2335/2 je
predmetom nájmu dvoch nájomných zmlúv. Nájomná zmluva svedčiaca prospech Telovýchovnej jednoty
Slovan Viničné - futbalový oddiel časovo predchádza nájomnej zmluve uzavretej s lukostreleckým
klubom Viničné, t.j. predmet plnenia nájomnej zmluvy zo dňa 30.01.2001 v časti týkajúcej sa parcely2335/2 je nemožný, a v tejto časti aj neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 2 O.z., pričom táto
neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou absolútnou. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri
uzavieraní nájomnej zmluvy dňa 30.01.2001 bol porušený všeobecný záväzný právny predpis, a teda

takéto porušenie všeobecne záväznej právnej normy zakladá neplatnosť právneho úkonu podľa §
39 O.Z. Dobré mravy predstavujú, popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z limitov, teda
ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve. Za dobé mravy preto nikdy nebude
možné považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať
konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne

záväzným právnym predpisom. Dobré mravy ako norma správania sa určitej spoločenskej skupiny
obsahujú tzv. subjektívnu stránku t.j. čo je „slušné“ a čo sa „patrí“ ako aj objektívnu stránku, t.j.
aby konkrétna zistená norma dobrých mravov spĺňala aj objektívnu požiadavku vyváženosti, alebo aj
spravodlivého usporiadania vzťahov, teda, aby zodpovedala princípu equity, z ktorého samotný pojem
„ dobré mravy“ vychádza. Požiadavku spravodlivého usporiadania vzťahov v zmluvných vzťahov je
možné konkretizovať najmä v požiadavke vyváženosti a povinnosti konkrétneho účastníka právneho

vzťahu. Podstata rozporu s dobrými mravmi v tomto konkrétnom vzťahu spočíva v nesplnení objektívnej
stránky dobrých mravov, t.j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti pričom táto nerovnováha či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom
alebo práv povinností jednej zmluvnej strany. Podľa čl. I ods. I nájomnej zmluvy zo dňa 30.01.2001
žalobca prenechal žalovanému na dočasné užívanie parcelné číslo 2335/2 a parcelné číslo 2376 v

katastrálnom území Viničné za odplatu vo výške 1,- Sk/ročne (čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy). Žalobca
týmto poukazuje na hrubý nepomer medzi charakterom predmetu nájmu a cenou (odplatou) za jej
dočasné užívanie, t.j. odplata je podstate nižšia, než je odplata, za ktorú by žalobca ako prenajímateľ
inak mohol prenajať nehnuteľnosť v čase a mieste urobenia právneho úkonu.
1.3 Žalobca odvodzuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy, nakoľko

je osobou, ktorá podľa výpisu z listu vlastníctva, katastrálne územie Viničné je výlučným vlastníkom
pozemku, parcely číslo 2335/2, a teda je oprávnená ako aj povinná starať sa o nehnuteľný majetok, a
teda následky neplatného právneho vzťahu na ňu majetkovo dopadajú, je osobou, ktorá sa má podľa
zákona č. 369/1990 Zb. starať o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov, je osoba
ktorá je podľa zákona č. 138/1991 Zb. povinná majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať,

najmä je povinná udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo
zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania
svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, je osoba, ktorá má primárny záujem
na odstránení neistoty týkajúcej sa právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktoré definitívne vyriešenie bráni
žalobcovi aktívne realizovať svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti, vrátane vstupu na nehnuteľnosti.

1.4 Ďalšie užívanie pozemku parcela č. 2335/2 katastrálne územie Viničné žalovaným v rozpore so
zákonom a bez existencie platného právneho titulu je spôsobilé privodiť žalobcovi porušenie jeho
viacerých práv a môže mať za následok aj vznik možných nenapraviteľných dôsledkov porušenia a
porušovania právnych predpisov na úseku hospodárenia s majetkom obcí a preto je na mieste žiadať
určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 30.01.2001 z titulu ochrany žalobcu ako osoby zodpovednej

za nakladanie s majetkom obce a prípadných škôd s tým súvisiacich ako aj odstránenia právnej neistoty
ohľadne existencie/neexistencie právneho vzťahu medzi účastníkmi.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že zmluva medzi LK Viničné a
žalobcom uzavretá dňa 30.01.2001 platnosťou od 01.01.2001 je uzavretá na prenájom pozemkov s

parcelným číslom 2335/3 a 2376/2. Účelom bolo vybudovanie športového lukostreleckého komplexu
na európskej úrovni, s možnosťou organizovania medzinárodných lukostreleckých súťaží, podujatí a
komerčné využívanie predmetu nájmu pre záujemcov z radov verejnosti. (čl. 1 zmluvy LK Viničné
- predmet a účel nájmu) vybudovanie lukostreleckého ihriska na európskej úrovni v zmysle účelu
zmluvy, sa už nájomcovi podarilo na cca 90% k dnešnému dňu. Táto zmluva bola v čase podpisu

jedinou zmluvou na pozemky uvedené v zmluve medzi žalobcom a žalovaným, preto ju žalobca,
zastúpený starostom obce Viničné Štefanom Lenghartom a žalovaným zastúpený Tiborom Melicharom,
podpísali v zmysle uvedenom v zmluve. Navyše originálom zmluvy, ktorým disponuje LK Viničné,
nekorešponduje zo zmluvou, ktorú žalobca predložil súdu, keďže je rozdiel práve medzi spomínanými
parcelami. Žalovaný má za to, že zmluva medzi žalobcom a TJ Slovan Viničné je podvrh. Žalobca

podpísal v jednom mesiaci dve zmluvy, podľa žalobcu, na rovnaký pozemok. V obci s rozlohou a
počtom obyvateľstva, ako je Viničné, by si mal zástupca obce minimálne pamätať, ak podpisuje tak
významné zmluvy na značné a rovnaké územie obce s dvoma organizáciami v jednom mesiaci, a teda
také nedopustiť, 01.01.2001 je štátny sviatok. Vyslovujú pochybnosť, že práve v tento deň prebehlopodpísanie zmluvy medzi TJ Slovan Viničné a žalobcom. Podľa kópie z katastrálnej mapy, okolkovaných
platnými kolkami, opečiatkovanými a podpísanými pracovníkom katastra je zrejmé, že katastrálna mapa,
ako neoddeliteľná súčasť zmluvy medzi žalovaným a žalobcom má zákazkové číslo (poradové) 30/2001

a uvedený dátum vyhotovenia 04.01.2001. Nájomná zmluva LK Viničné navyše obsahuje aj podrobný
geometrický plán rozloženia prenajímaného pozemku, kde sú presne vyobrazené parcely s číslom
2335/3 a 2376/2, na ktorý sa odvoláva v článku 1 bod 1. nájomnej zmluvy. Zmluvu žalobcu a TJ Slovan
Viničné nemajú k dispozícii, majú však dispozícii neoverenú kópiu akú predložil žalobca súdu z ktorej je
zrejmé, že kópia z katastrálnej mapy je s podstatne vyšším zákazkovým (poradovým) číslom 826/2001,

teda približne z jesene 2001. Dátum vyhotovenia kópie z katastrálnej mapy je nečitateľný. Domnievajú
sa, že kópia katastrálnej mapy vydanej katastrálnym úradom na jeseň 2001, nemôže tvoriť neoddeliteľnú
súčasť nájomnej zmluvy, datovanej k 01.01.2001. Žalovaný vlastní disketu na ktorej je nahratá zmluva.
Okrem toho, že sú texty oboch zmlúv veľmi podobné, rozložením textu na prvý pohľad prekopírovanie
a prepísané na potrebný subjekt s identickými pravopisnými chybami, dôkazom originálu zmluvy a zo
zmluvy LK Viničné je, že v záverečných ustanoveniach má tento článok body. a), b), c), d), e) a v zmluve

TJ Slovan Viničné preklep kvôli vypusteniu jedného z bodov, oproti originálu, a teda len a), b), c), e).
Chýba bod d), ale je spomenutý bod e). Podľa uvedeného faktu c) a d) sa domnievajú, že zmluva
(predložená žalovaným) medzi žalovaným a žalobcom bola vytvorená a podpísaná skôr, ako zmluva
medzi žalobcom a Futbalovým oddielom TJ Slovan Viničné. Teda zmluva medzi TJ Slovan Viničné
a žalobcom bola podpísaná neskôr, úmyselne so spätným dátumom 01.01.2001, čím sa úmyselne

alebo neúmyselne snaží žalobca poškodiť LK Viničné. Vzhľadom k zisteniam obsahu žaloby podalo
LK Viničné podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Obce Viničné vo veci nakladania s majetkom
obce, na Okresnú prokuratúru v Pezinku dňa 23.3.2011. V poslednom čase sa žalobca intenzívne snaží
o sprístupnenie objektu Lukostrelnice a teda prenajatej parcely č. 2335/2 a 2376/2, inému právnemu
subjektu, a to inému lukostreleckému združeniu. A to je možno skutočná príčina aj tejto žaloby- zrušenie

zmluvy LK Viničné, prípadne LK Viničné finančne vyčerpať nákladmi na nutnú obhajobu pred súdom,
aby mohla byť v zapätí uzavretá nová zmluva s iným subjektom, keďže je lukostrelnica už takmer hotová.
Žalobcavyzvalžalovanéhonariešeniesituácie,alelen vsúvislostisexistenciounovéholukostreleckého
združenia, no nikdy pre dôvody duplicitného prenajatia toho istého pozemku, ktoré podľa ich názoru nie
je, keďže podľa originálu zmluvy LK Viničné má prenajaté iné pozemky, ako uvádza v žalobe žalobca.

Na viaceré žiadosti, a to predložiť písomný návrh novej zmluvy, ako jediný návrh obdržali až 30.03.2011,
a to návrh na zrušenie ich zmluvy za účelom vstupu do tzv. Obecného športového klubu. Návrh
doručený 30.03.2011 je viac menej návrhom na pripomienkovanie stanov Obecného športového klubu,
ktorý zatiaľ neexistuje. Žalovaný nikdy nebol upozornený na protiprávne užívanie pozemkov 2335/2.
Žalovaný užíva pozemky 2335/3 a 2376/2, ktoré má uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 30.01.2011

a nie pozemok, parcelné číslo 2335/2, ktoré uvádza žalovaný. Žalobca predložil súdu zmluvu, podľa
ktorej je žalovaný nájomcom parcely 2335/2, čo nesúhlasí zo zmluvou, ktorou disponuje žalovaný.
Za predmet nájmu, podľa zmluvy ktorú predložil žalovaný pozemok 2335/3 a 2376/2 je zodpovedný
prenajímateľ, preto je jeho objekt uzamknutý, no ani ten nie je uzamknutý bez možnosti vstupu žalobcu
(napr. ukážka lukostreľby pre zástupcov obce Viničné a delegátov francúzskej obce 04.10.2008, obecná

akcia pre deti „bodka za prázdninami“). Vždy keď žalobca prejavil záujem vstúpiť alebo usporiadať
obecné podujatie na pozemku prenajatom žalovanému, resp. v areáli lukostrelnice, vstup bol žalobcovi
bez obštrukcií umožnený a priebeh využívania športoviska prenajímateľom nebol žalovaným nikdy
narušený. V súvislosti so vznikom nového lukostreleckého združenia si žalobca vyhradil právo vstupu
do areálu lukostrelnice prostredníctvom štatútu splnomocnenca obce. Vstup splnomocnencov obce,

ktorých nás žalobca vyzval pustiť na lukostrelnicu, bol tiež umožnený po splnení jedinej podmienky a
to podpísania prevzatia zodpovednosti za seba a osoby vpustené na lukostrelnicu splnomocnencom.
Umožnenie vstupu klubu BA Viničné, na základe výzvy žalobcu, bol umožnený s podmienkou zaplatenia
štartovného a vstupného poplatku v zmysle organizačného poriadku pre nečlenov LK Viničné. Bod 2. čl.
1. Zmluvy hovorí o možnosti predmet nájmu komerčne využívať. Ani jedna vyššie uvedených možností

vstupu však nebola žalobcom využitá. Výška nájmu bola stanovená v nájomnej zmluve a podpísaná
oboma stranami dobrovoľne a bez námietok. Žalovaný výšku nájmu na celé obdobie nájmu t.j. 30 rokov,
vopred riadne vyplatil. Je potrebné pripomenúť, že v čase podpísania nájomnej zmluvy mal pozemok,
na ktorom snahu a činnosťou LK Viničné vyrástla lukostrelnica, celkom inú, dá sa povedať dnes veľmi
lukratívnu podobu. Po podpise nájomnej zmluvy, žalovaný investoval do prestavby nemalé finančné

prostriedky a svojpomocne a pomocou svojich sponzorov dobudoval lukostrelnicu do dnešnej podoby.
Teda symbolická výška nájmu mala svoje opodstatnenie. A napokon, podľa zmluvy žalobca s TJ Slovan
Viničné, je cena za nájom identická. Žalovaný je členom Slovenského lukostreleckého zväzu SLZ a
zároveň členom svetovej lukostreleckej federácie FITA. Žalovaný praktizuje na lukostrelnici výlučnešportovú lukostreľbu podľa noriem, pravidiel bezpečnostných opatreniam. Ak by nezodpovedal, nebolo
by možné uskutočniť v roku 2006 Akademické majstrovstvá sveta pod záštitou FITA, SAUŠ (Slovenská
asociácia univerzitného športu) a tiež obce Viničné, ani iné medzinárodné podujatia organizované

každý rok. Žalovaný predmet nájmu doposiaľ nikdy komerčne tretej osobe neprenajal. Právo komerčne
využívať lukostrelnicu žalovanému vyplýva z predmetu nájomnej zmluvy. Podmienkou vstupu je splnenie
komerčných podmienok, a to zaplatenie štartovného/ vstupného poplatku, pre iných ako členov LK
Viničné. Žalobca má pre usporiadanie obecných podujatí prístup na lukostrelnicu bezplatný. Nájomná
zmluva nebola žalobcom napadnutá v žiadnom bode, ktorý by bol dôvodom na zrušenie zmluvy ako

takej. Prípadne je možné riešiť formou dodatku k zmluve. Žalobca - Obec Viničné so žalovaným
Lukostreleckým klubom nepodpísalo duplicitnú nájomnú zmluvu na pozemky, tak ako uvádza žalobca.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/233/2010 -321 zo dňa 20.11.2014 žalobe žalobcu vyhovel.
Uznesením Krajský súd v Bratislave 4Co/41/2015 zo dňa 30.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Súd postupoval v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave, kde zmysle bodu 39 daného
uznesenia opätovne ako prvé posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu.

5. Právna zástupkyňa žalobcu naliehavý právny záujem odôvodnila skutkovým stavom taký aký je,

právnou neistotou v obci, nakoľko nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená sa nerealizuje na účel, na
ktorý bola uzatvorená a v zásade to považovala za naliehavý právny záujem.

6. Právny zástupca žalovanej k vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu uviedol, že ani v pôvodnom
konaní nebol ako keby vôbec riešený naliehavý právny záujem, len veľmi okrajovo, povrchne. Je

naozaj základnou povinnosťou žalobcu, aby naliehavý právny záujem preukázal. Bez preukázania
tejto skutočnosti nie je možné sa meritórne zaoberať právnou vecou. Po prednese právneho zástupcu
žalobcu majú zato, že tieto podmienky nie sú preukázané. V žalobe na určenie, alebo domáhať sa
nejakej existencie práva alebo právnych vzťahov možno len v prípade, že nemal inú možnosť len žalovať
v podstatne domáhať sa nejakého iného plnenia. Čo v danom prípade vôbec nie je splnené. Takto

formulovaný petit od toho čo sa žalobca domáha neslúži praktickým potrebám a ochrany práva, ktoré
teda tvrdia, že by malo byť ohrozené. Slúži len na vznik sporu, ktorý nevyrieši s konečnou platnosťou
konečnú situáciu ktorá traumatizuje v podstate už skoro 8 rokov žalovaného. Vedenie tohto sporu
nevyrieši praktickú spornú situáciu ako celok, a je zneužívaná na diskriminovanie žalovaného ako jeden
zdvochlukostreleckýchklubovvobci.Spoukazomnavedenietohtosporusúimkladenérôzneprekážky

pri výkone.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že majú obci Viničné v podstate dve zmluvy. Prvá verzia bola
predložená bolo tam nesprávne uvedené parcelné číslo, katastrálne územie potom následne bola
dopracovaná aj druhá zmluva. Tento spor vznikol len na základe toho, že vznikli v obci dva lukostrelecké

kluby a vtedy poslanci apelovali na to, aby aj druhý klub, ktorý reprezentuje obec Viničné mal také
isté podmienky, čo sa týka užívania tejto plochy, ktorou bolo zabezpečené pre LK Viničné. Ten zámer
bol naozaj veľkolepý keď sa išlo do toho budovania areálu vtedy existoval len p. Melichar, ktorý bol
predsedom LK Viničné, ktorý mal veľké zásluhy na tom, aby to fungovalo. Nie z ich dôvodu vznikol taký
spor medzi lukostrelcami a vznikli dva kluby. To mu bolo veľmi ľúto. Obec sa na základe toho keď vznikli

dva kluby snažili, aby aj ten druhý klub mohol užívať tréningovú plochu na tréningy. Lebo naozaj sa
rozmohol a má 45 členov registrovaných a členka klubu bola aj na olympijských hrách. Výsledky boli
veľmi dobré a preto sa snažili termíny pre LK Viničné. Chceli využiť to čo je v zmluve napísané. Je
jeden článok, kde je napísané, že termíny pre LK Viničné budú poskytnuté. Dvakrát to žiadali a bolo im
povedané, že ten termín LK Viničné práve potrebuje a preto nie je možné vyhovieť. Na základe toho

sa s poslancami rozprávali, čo spraviť, tak podali túto žalobu, aby dosiahli to, že aby mali obidva kluby
rovnaké podmienky. Nechcú diskriminovať LK Viničné v žiadnom prípade len chcú dosiahnuť to, aby
mohli obidva kluby rovnomerne využívať vlastne túto plochu a takisto chceli dosiahnuť, že LV Viničné,
bude mať rovnaké podmienky a užívať ako druhý klub. Tento spor nevznikol na základe toho, že obec si
niečo vymyslela a chcela riešiť a diskriminovať LK Viničné, ale naozaj len kvôli tomu, aby mali podmienky

rovnomerné, aby mohli užívať. Je mu ľúto, že doteraz sa mimosúdne nedohodli. V poslednej dobe
LK Viničné užíva plochu, keď nahlási, ale musia zaplatiť za toto užívanie. Po tej ľudskej stránke, že
by to malo fungovať tak, že aby sa vedeli dohodnúť na termínoch a obidva kluby by vedeli fungovaťrovnocenne. Nie, že by sa chceli pomstiť alebo diskriminovať LK Viničné, ale chcú dosiahnuť rovnaké
podmienky pre obidva kluby, ktoré by mohli reprezentovať a spolupracovať.

8. Podľa § Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Súd sa v prvom rade pri podanej určovacej žalobe zaoberal existenciou naliehavého právneho
záujmu, ktorého preukázanie je podmienkou možnosti rozhodnutia o žalobe. Súd v rámci hospodárnosti
konania je povinný sa najskôr vysporiadať s existenciou naliehavého právneho záujmu a až následne
môže pristúpiť ku skutkovému a právnemu posúdeniu nárokov. Súd bez preukázania naliehavého

právneho záujmu musí žalobu zamietnuť, aj keby skutkové tvrdenia sa ukázali ako preukázané a
dôvodné.

11. Zmenou procesných predpisov, najmä ust. o žalobách a ich druhu (§ 79 OSP a 137 CSP) bola
zavedená nová koncepcia ktorá je zakotvená v písmenách c) a d) ust. § 137 CSP, kde sa rozlišuje

určovacia žaloba o určení či tu právo je alebo nie je za predpokladu existencie naliehavého právneho
záujmu a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca v dôvodovej správe
výslovne uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory
a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Teda naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde je možné

žalovať existenciu práva. Absencia naliehavého právneho záujmu nebude daná tam, kde priamo z
určenia rozsudku nenadobúda žiadna zo sporových strán práva a povinnosti, ale by slúžil ako určité
prejudiciálne rozhodnutie, teda žaloba by pre žalobcu nemala žiaden právny význam.

12. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. septembra 2016 sp. zn. 5 Cdo

548/2015 naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 137 písm.
c/Civilnéhosporovéhoporiadku)niejedaný,aksapetitžaloby,jejskutkovétvrdeniaaprávnehodnotenie
neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.

13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011, ktorého právnu

vetu a vyjadrený právny názor vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu možno aplikovať ak na ust. §
137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti
určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len

zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj
R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny

základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná
žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

14. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu je možné určiť po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku len výnimočne a to len vtedy, ak skutočne takéto určenie je spôsobilé vyriešiť definitívne právne
postavenia strán a súčasne nemožno žalovať o určenie práva. Zamietnutie takejto žaloby z dôvodu, žesa žaluje neplatnosť právneho úkonu, by znamenalo odňatie súdnej ochrany. Takýto dôvod zo strany
žalobcu nebol uvedený.

15. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na
určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán konania, alebo
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

16. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem musí na
požadovanom určení byť daný aj v čase rozhodovania.

17. V posudzovanej veci žalobca nepreukázal danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení. Netvrdil žiadne také rozhodné skutočnosti, z ktorých by bolo možné naliehavý právny záujem na
požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu vyvodiť. Argumentácia žalobcu odstránenia právnej
neistoty v obci, nakoľko nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená sa nerealizuje na účel, na ktorý
bola uzatvorená, ako aj z dôvodu, že predmet nájmu chcú, aby užíval aj druhý lukostrelecký klub,
ktorý vznikol v obci, právny záujem na požadovanom určení nezakladá. Taktiež zamýšľaný cieľ určiť

neplatnosť nájomnej zmluvy, len z toho dôvodu, aby aj druhý lukostrelecký klub užíval predmet nájmu, na
preukázanie naliehavého právneho záujmu nepostačuje. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že uplatnená
žaloba na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy v danej veci nie je spôsobilá eliminovať stav ohrozenia
práva, či neistoty právnych vzťahov strán, nakoľko žiadna neistota medzi stranami sporu neexistuje.
Súd žalobu považoval výslovne za špekulatívnu s tým, že k jej podaniu bol žalobca motivovaný snahou

zamedziť predmet nájmu žalovanému, ktorý užíva od roku 2001 a umožniť ho užívať druhému klubu.
Nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe nebola preukázaná, a preto súd
žalobu zamietol, bez toho, aby žalobu preskúmal z vecného hľadiska.

18. Právna zástupkyňa žalobcu, žiadala, aby súd vypočul svedkov na preukázanie naliehavého

právneho záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy, súd považoval vzhľadom na vyššie
prezentovaný naliehavý právny záujem vypočutie svedkov za nehospodárne a neúčelné, s prihliadnutím
aj na dĺžku konania, a preto takýto návrh na dokazovanie zamietol.

19. Podľa§ 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.V zmyslecitovanéhoustanoveniazákonapodľa§255CSP,žalovanýbolvkonaníúspešnývrozsahu

100% .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).