Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219201650
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6219201650.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu:
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti
žalovaným: 1/ M. V., nar. XX. XX. XXXX a 2/ D. V., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom D. XXX, XXX XX
W., obaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o

zaplatenie 8 161,92 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.
k. 12Csp/109/2019-114 zo dňa 19. 12. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 8 161,92 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 161,92 € od 19. 04. 2018 až do

zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie úroku za úver vo výške
6,59 % p. a. ročne zo sumy 7 419,62 € od 19. 04. 2018 do zaplatenia okresný súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) domáhal zaplatenia istiny vo výške 8 161,92 € s príslušenstvom,
pričomvžalobeuviedol,ženazákladeZmluvyostavebnomsporeníč.0392108108uzatvorildňa27.09.
2013 so žalovanými 1/ a 2/ Zmluvu o úvere č. 0392108 1 08 (ďalej aj „predmetná zmluva o úvere“ alebo
„predmetnázmluvaospotrebiteľskomúvere“),nazákladektorejposkytolžalovanýmmedziúvervovýške
8 100 €. V zmysle čl. VIII. bod 8.1 predmetnej zmluvy o úvere účtoval žalobca žalovaným 1/ a 2/ poplatok

zaspracovaniemedziúveruvovýške100€,ktorý bolzaúčtovanýžalobcompriprvejvýplatemedziúveru.
Úrokovásadzbaúrokovzaúverbolaúverovouzmluvoudohodnutávsadzbe6,59%p.a.ročne.Žalovaní
sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na konto stavebného
sporenia mesačné vklady vo výške 8,97 €, splácať úroky za poskytnutý medziúver v sadzbe 6,59 % p.
a. ročne mesačnými splátkami vo výške 44,49 € a súčasne platiť poplatok za poistenie úveru vo výške
4,05 €. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. Žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvne dohodnuté

podmienky a dostali sa do omeškania so splácaním splátok úveru. Listom zo dňa 09. 11. 2017 upozornil
žalobca žalovaných, že sú v omeškaní so splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyzval žalovaných
na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia
omeškaných splátok má žalobca právo požadovať zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou
splatnosti.Nakoľkožalovaníomeškanésplátkynedoplatili,vyhlásilžalobcadňa18.04.2018mimoriadnu
splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola na konte sporenia nasporená

suma vo výške 680,30 €, ktorá bola zaúčtovaná s kontom medziúveru, pričom toto zaúčtovanie bolo
započítané na istinu úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavoval dlh žalovanýchsumu 8 516,92 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 7 419,62 €, z nezaplatených vyčíslených úrokov za
úver vo výške 6,59 % p. a. ročne ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 629,05 € (zo
sumy 8 100 € do 18. 04. 2018), z nezaplateného poplatku za fotokópiu úverovej dokumentácie vo výške

12 €, z nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 101,25 € a z nezaplatených ostatných
poplatkov za upomienky vo výške 355,00 €, ktoré si žalobca podanou žalobou neuplatnil, ale uplatnil
si úrok za úver vo výške 6,59 % p. a. ročne z dlžnej sumy po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
s odôvodnením, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zmluva nezaniká. V súlade s čl. IX. bod
9.3 predmetnej zmluvy o úvere, odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru si

žalobca podanou žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z celkovej dlžnej
sumy vyčíslenej ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru až do zaplatenia.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaným 1/ a 2/
doručil do vlastných rúk žalobu spolu s prílohami s tým, že ich vyzval, aby sa k žalobe v lehote 10
dní vyjadrili. Žalovaní sa v stanovenej lehote k podanej žalobe nevyjadrili. Okresný súd vec prejednal

a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19. 12. 2019 v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu
žalovaných, a to s poukazom na ust. § 180 CSP. Žalobca v podaní doručenom okresnému súdu
dňa 02. 12. 2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti. Právny zástupca žalovaných neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal
o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Po vyhlásení rozsudku „bolo súdu prvej inštancie

predložené“ podanie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 18. 12. 2019, v ktorom ospravedlnil svoju
neúčasť a neúčasť žalovaných na pojednávaní. Súčasne uviedol právnu argumentáciu k predmetu
sporu a žiadal, aby súd umožnil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. K
uvedenému podaniu pripojil právny zástupca žalovaných listiny preukazujúce majetkové a sociálne
pomery žalovaných. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku

konštatoval, že predmetné podanie bolo súdu predložené až po vyhlásení rozsudku vo veci samej, preto
na uvedené podanie už nemohol prihliadnuť a vysporiadať sa s ním. Konštatoval, že z predloženej
elektronickej doručenky a z overenia elektronického podpisu vyplýva, že podanie právneho zástupcu
žalovaných bolo odoslané súdu dňa 18. 12. 2019 o 10.21 hod. a doručené bolo do elektronickej schránky
portálu verejnej správy dňa 18. 12. 2019 o 12.54 hod., pričom elektronicky bolo toto podanie zaslané

do elektronickej schránky súdu až dňa 19. 12. 2019 o 6.34 hod. Uviedol, že právnemu zástupcovi
žalovaných bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 19. 11. 2019, teda mal dostatok času na
to, aby podanie s prílohami zaslal súdu skôr, s prihliadnutím na to, že je potrebný určitý čas na doručenie
elektronického podania.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, zmluvy o úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 18. 04. 2018, s doručenkami preukazujúcimi doručenie oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným 1/ a 2/, s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 09. 11. 2017, s doručenkami preukazujúcimi doručenie predmetného upozornenia

žalovaným 1/ a 2/, výpisu z účtu medziúveru a výpisu z účtu stavebného sporenia, všeobecnými
podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby a na základe vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav: Žalobca uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ dňa 27. 09. 2013 Zmluvu o úvere č.
0392108 1 08, v zmysle ktorej poskytol žalovaným ako solidárnym dlžníkom mimoriadny medziúver č.
0392108 9 09 vo výške 8 100 €. V zmluve bola dohodnutá výška mesačného vkladu na účet stavebného

sporenia vo výške 8,97 €, výška úrokovej sadzby vkladov 2 % ročne, úroková sadzba úroku z omeškania
z omeškaných vkladov 5 % ročne, počet mesačných vkladov na účet stavebného sporenia: 249, úroková
sadzba medziúveru 6,59 % p. a. ročne, výška mesačnej splátky vrátane úrokov z úveru a poplatku
za prijatie do poistenia 48,54 €, konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru dňa 15. 09. 2043.
Žalovaní úver nesplácali riadne a včas. Prvý krát sa dostali do omeškania so zaplatením splátky za

mesiac 05/2015. Podaním označeným ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ zo dňa
09. 11. 2017 vyzval žalobca žalovaných, aby v lehote do 30. 11. 2017 uhradili omeškané splátky vrátane
splátky za mesiac november 2017 spolu vo výške 398,12 € a zároveň ich upozornil, že ak v poskytnutej
lehote nesplnia vyššie uvedené požiadavky žalobcu, vyhlási žalobca mimoriadnu splatnosť úveru a bude
požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu vo výške 8 321,84 €. Podaním označeným ako „Oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 18. 04. 2018 oznámil žalobca žalovaným 1/ a 2/, že
ku dňu 18. 04. 2018 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý im bol poskytnutý na základe Zmluvy
o úvere č. 0392108 1 08 zo dňa 27. 09. 2013. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní 1/
a 2/ neuspokojili pohľadávku žalobcu ani len čiastočne, preto žalobca podal žalobu s tým, že žalovanásuma 8 161,92 € predstavuje dlh žalovaných 1/ a 2/ ku dňu 18. 04. 2018 (ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru) a pozostáva z istiny úveru vo výške 7 419,62 €, z nezaplatených úrokov za úver vo
výške 6,59 % p. a. ročne, vyčíslených do 18. 04. 2018 vo výške 629,08 €, z nezaplatených poplatkov

za poistenie úveru vo výške 101,25 € a z nezaplateného poplatku za fotokópiu úverovej dokumentácie
vo výške 12 €. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj úrok za úver vo výške 6,59 % p. a. ročne zo
sumy 7 419,62 € od 19. 04. 2018 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
8 161,92 € od 19. 04. 2018 až do zaplatenia.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenia § 497,
§ 503 ods. 1 a 2, § 504, § 506 a § 369 zákona č. 513/1991 Z. z., Obchodného zákonníka (ďalej v
texte len „Obchodný zákonník“), na ust. § 1 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na ustanovenia § 52, § 54 ods. 1, 2, § 53
ods. 9, § 54a, § 101, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len
„Občiansky zákonník“) a na ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy a uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, čo žalovaní 1/ a 2/ ani nepopreli, že
dňa 27. 03. 2013 bola medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ uzavretá Zmluva o úvere č. 0392108 1
08, za podmienok, ktoré z nej vyplynuli. Uvedenú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu o
spotrebiteľskomúvere,pričomkonštatoval,žežalobcavsporepreukázal,žežalovaní1/a2/malisplácať
splátky úveru počas doby trvania zmluvy vždy do 15. dňa v mesiaci. Tieto splátky na konte medziúveru

slúžili na úhradu splatných úrokov za úver a na konte sporenia slúžili na nasporenie sumy potrebnej
pre pridelenie cieľovej sumy a splácanie poplatku za poistenie úveru. Z uvedeného dôvodu boli vždy
z vkladu na konto medziúveru zaplatené splatné úroky za medziúver a prípadná zvyšná časť vkladu
bola preúčtovaná na konto sporenia ako úhrada poplatku za poistenie úveru a vklad na konto sporenia
predpísaný úverovou zmluvou. Od 01. 07. 2014 boli z dôvodu zmeny nastavenia interného bankového

systému žalobcu poplatky za poistenie úveru namiesto konta sporenia účtované na konto medziúveru.
Z uvedeného dôvodu boli od mesiaca 12/2014 z vkladu na konto medziúveru uhradené splatné úroky
za medziúver a poplatky za poistenie úveru a prípadná zvyšná časť vkladu bola preúčtovaná na konto
sporenia ako vklad na konto sporenia predpísaný úverovou zmluvou.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v konaní
preukázal, že žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvne dohodnuté podmienky a dostali sa do omeškania
so splácaním splátok úveru. Žalobca tak v súlade s čl. IX bod 9.3 predmetnej zmluvy o úvere
vyhlásil dňa 18. 04. 2018 mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
bola žalovanými nasporená suma 680,30 €, ktorá bola zúčtovaná s kontom medziúveru, pričom toto

zúčtovanie bolo započítané na istinu úveru. Žalovaní sa prvýkrát dostali do omeškania so zaplatením
splátky úveru za mesiac 05/2015; od tohto obdobia splácali úver nepravidelne. Žalovaní boli ďalej v
omeškaní so splátkami úveru za mesiac 05/2017 - 11/2017. Listom zo dňa 09. 11. 2017 ich žalobca
upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Následne boli žalovaní v omeškaní so splátkami úveru za
mesiac 01/2018 - 04/2018, splátka za mesiac 04/2018 mala byť splatná dňa 15. 04. 2018. Žalobca

úver mimoriadne zosplatnil ku dňu 18. 04. 2018, čiže do splatnosti splátky za mesiac 05/2018. V
nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že s
poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka začala v danom prípade plynúť všeobecná
trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky splatnej 16. 04. 2018. Keďže bola
žaloba podaná na súd dňa 12. 08. 2019, je z uvedeného podľa okresného súdu zrejmé, že trojročná

premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky žalobcu na súd v čase podania žaloby žalobcovi neuplynula.
Vzhľadomnauvedenéskutočnosti,považovalokresnýsúd žalobužalobcuzačiastočnedôvodnúapreto
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 161,92 €, ktorá ku 18. 04. 2018 (t. j. ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) pozostávala z istiny vo výške 7 419,62 €, z nezaplatených do
18. 04. 2018 vyčíslených úrokov za úver vo výške 6,59 % p. a. ročne v sume 629,05 €, z nezaplatených

poplatkov za poistenie úveru vo výške 101,25 € a z nezaplateného poplatku za fotokópiu úverovej
dokumentácie vo výške 12 €. Okresný súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 8 161,92 € vyhovel; v časti o
zaplatenie úroku za úver vo výške 6,59 % p. a. ročne zo sumy 7 419,62 € od 19. 04. 2018 do zaplatenia
žalobu ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie ÚS SR
IV. ÚS 476/2012, uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 5Co/567/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/95/2019)
dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti úveru.
Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je podľasúdu prvej inštancie logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie
finančných prostriedkov, ktoré sú mu poskytnuté veriteľom do doby splatnosti úveru. V opačnom
prípade by na ťarchu dlžníka (ktorý je v tomto prípade spotrebiteľom) dochádzalo k dvojnásobnému

zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru a jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo
značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. V nadväznosti na uvedené okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že v posudzovanom spore došlo dňa 18.
04. 2018 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tým k zmene obsahu záväzku, ktorú vyvolal
veriteľ. Veriteľ svojim právnym úkonom vyvolal stav, v ktorom má právo požadovať okamžite späť

celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, pričom odpadá jeho zmluvné obmedzenie v dispozícii
s peňažnými prostriedkami, ktoré poskytol žalovaným 1/ a 2/, lebo títo už nemajú právo vrátiť mu ich v
režime výhody dohodnutých splátok. Mimoriadnou splatnosťou úveru zanikli všetky zmluvné dojednania
a keďže spotrebiteľ už nemá zmluvne dohodnutý dôvod požičané peňažné prostriedky ďalej užívať, niet
dôvoduaninato,abyveriteľďalejinkasovalzmluvnéúroky,ktorémupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby peňažných prostriedkov dlžníkmi. Ak po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spotrebiteľ mešká

s vrátením peňažných prostriedkov, ide o protiprávny stav, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, nie
odplatnéplnenia,ktorébolizmluvnedohodnutépreprípadoprávnenéhodržaniapeňažnýchprostriedkov
dlžníkmi za podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že právny poriadok dáva veriteľovi nástroje, na základe
ktorých sa môže domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a

nemusí ďalej trpieť obmedzenia podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúce z neoprávneného
užívania peňažných prostriedkov dlžníkmi. Ak by si veriteľ uplatňoval zmluvné úroky, ako keby k zmene
obsahu záväzku nedošlo, (čomu ale odporuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru), zatiaľ čo
žalovaní 1/ a 2/ ako spotrebitelia nemajú nijaké práva, ktoré by im vyplývali zo zmluvy, išlo by o hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech veriteľa. Zároveň by sa podporoval

stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku, pretože zmluvné úroky mu nahrádzajú
jeho nečinnosť, resp. stav, na vzniku ktorého sa spolupodieľal tým, že úverovú zmluvu uzavrel s osobami
nespôsobilými na vrátenie dohodnutých peňažných prostriedkov riadne a včas. Z uvedených dôvodov
okresný súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úroku za úver vo výške 6,59 % p. a. ročne zo
sumy 7 419,62 € od 19. 04. 2018 do zaplatenia zamietol. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému úroku

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 161,92 € od 19. 04. 2018 do zaplatenia okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovaným 1/ a 2/ úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 161,92 €. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu

bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 16. 03. 2016 bola
0,00 %. Z uvedeného dôvodu okresný súd priznal žalobcovi z dlžnej sumy 8 161,92 € úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne od 19. 04. 2018 (t. j. odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru) až do
zaplatenia. Zároveň okresný súd rozhodol, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého

žalovaného v rozsahu tohto plnenia.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa do tej časti výroku I., „v ktorej súd prvej inštancie
priznal žalobcovi zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 161,92 € od 19. 04.
2018 do zaplatenia a „v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi

priznaný nárok s príslušenstvom v celosti v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku“ žalovaní odvolali
a v odvolaní uviedli, že odvolanie podávajú v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovaným), aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní v odvolaní ďalej
uviedli, že súd prvej inštancie neprihliadol na ich podanie zo dňa 18. 12. 2019, čo odôvodnil v odseku
štyri odôvodnenia svojho rozsudku, s čím sa nemôžu stotožniť, pretože v podaní zo dňa 18. 12.
2019 vyjadrili nesúhlas s uplatneným nárokom žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení úveru, ďalej

nesúhlas s uplatneným nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy, ktorá už v sebe zahŕňa
vyčíslené príslušenstvo pohľadávky a žiadali, aby im súd prvej inštancie priznal možnosť mesačných
splátok žalobcovi priznaného nároku, k čomu v prílohe predmetného podania predložili súdu listiny
preukazujúce ich finančnú situáciu. Toto ich podanie bolo podľa elektronickej doručenky doručovanésúdu už 18. 12. 2019 o 14:06:05 hod., nakoľko do elektronickej schránky ich právneho zástupcu bola
doručená doručenka predmetného podania s tým, že správa bola úspešne doručená dňa 18. 12. 2019 o
12:54 hod.; podaním žalovaných zo dňa 18.12.2019 bolo súčasne zasielané na vedomie aj protistrane.

Pojednávanie v predmetnej veci bolo vytýčené na deň 19. 12. 2019 o 08:30 hod., teda súd prvej inštancie
malpodľanázoružalovanýchdostatokčasunato,abysaoboznámilspredmetnýmpodanímžalovaných.
K uplatnenému nároku na úroky z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne, žalovaní v odvolaní
uviedli, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi zaplatenie úrokov z omeškania z nesprávnej sumy
8161,92 €. Takto uplatnený nárok na úrok z omeškania nebolo podľa žalovaných možné žalobcovi

priznať, pretože žalobca požaduje úroky z omeškania zo sumy 8 161,92 €, v ktorej je zahrnutá aj
vyčíslená suma zmluvných úrokov vo výške 629,05 €, pričom úroky z omeškania je možné požadovať
len v prípade omeškania dlžníka so zaplatením pohľadávky, ktorou sa rozumie peňažné plnenie -
istina, na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu. Žalobca nemôže požadovať
zaplatenie úrokov z omeškania aj zo sumy úrokov, pretože právo požadovať od dlžníka príslušenstvo
z príslušenstva, nemá veriteľ s poukazom na to, že ani Občiansky a ani Obchodný zákonník mu

takúto možnosť nepriznáva. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania aj z
vyčíslených úrokov z úveru, vec nesprávne právne posúdil a keďže súd prvej inštancie nemal dôvod
odmietnuť sa zaoberať obsahom podania žalovaným zo dňa 18. 12. 2019, mal sa podľa žalovaných
vysporiadať aj so žiadosťou žalovaných na priznanie možnosti splátok dlhu, ktorý majú voči žalobcovi,
nakoľko žalovaní v predmetnom podaní pre prípad, že budú zaviazaní na zaplatenie žalovanej sumy

požadovali, aby im bolo umožnené jej splácanie v pravidelných mesačných splátkach. Zdôraznili, že
v prílohe uvedeného podania predložili súdu aj listinné dôkazy na preukázanie ich finančnej situácie.
Súd prvej inštancie tým, že nevykonal dokazovanie aj ohľadom predložených listinných dôkazov, založil
odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

2.1 V nadväznosti na uvedené žalovaní v odvolaní uviedli, že predloženými listinnými dôkazmi
dostatočným spôsobom preukázali skutočnosť, že im ich finančná situácia neumožňuje zaplatiť
žalovanú sumu naraz. Zdôraznili, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nespochybňovali
a nerozporovali samotný nárok na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky žalobcu, nakoľko sú si
vedomí svojej povinnosti o nevyhnutnosti zaplatenia dlžnej sumy; v priebehu konania však deklarovali,

že zaplatenie celej žalovanej sumy naraz nie je, a to aj s prihliadnutím na výšku žalovaného nároku, v
ich možnostiach, preto navrhli, aby im súd povolil splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 70 €,
prípadne vo výške, ktorú bude súd považovať za adekvátnu a primeranú. Zdôraznili, že majú úprimnú a
reálnu snahu postupne vyrovnať svoj dlh voči žalobcovi, preto začínajú pravidelne poukazovať žalobcovi
mesačne sumu 70 €, ktorá je aktuálne v ich reálnych finančných schopnostiach a možnostiach s tým,

že ak im to ich neskoršia finančná situácia dovolí, budú splácať dlh aj vo vyššej sume. Poukázali na
to, že predkladajú súdu doklad o vykonaní úhrady 70 € v prospech žalobcu zo dňa 15. 01. 2020 za
účelom potvrdenia vierohodnosti vyššie uvádzaných tvrdení. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8 161,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

7 532,87 € od 19. 04. 2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70 €, so
splatnosťou splátky vždy k poslednému dňu v tom - ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhému žalovanému.

3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalobca, a to proti výroku II.
rozsudku súdu prvej inštancie, pričom uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP,pretožerozhodnutiesúduprvejinštancievčastinárokunazmluvnéúrokypovyhlásenímimoriadnej
splatnosti úveru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej súvislosti žalobca v
odvolaní uviedol, že namieta dôvody nepriznania žalobou uplatneného úroku za úver po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru a chce uviesť, že žalobou uplatnený nárok na zmluvný úrok za úver
od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia (nie len do momentu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru) vyplýva priamo z Obchodného zákonníka a nevylučujú ho ani žiadne
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, či ustanovenia iného právneho predpisu prijatého na
ochranu spotrebiteľa.

3.1 Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30. 07. 2019,
kde najvyšší súd v odseku 16. odôvodnenia uznesenia uviedol, resp. konštatoval oprávnenosť nároku
dodávateľa voči spotrebiteľovi na úroky za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.3.2 Zdôraznil, že aplikácia Obchodného zákonníka na právny vzťah založený zmluvou o úvere vyplýva
priamo z uvedeného zákona, z kogentného ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka a § 261 ods.

6 písm. d) Obchodného zákonníka v rozsahu, v akom neodporujú úprave obsiahnutej v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie priznáva veriteľovi právo požadovať nielen vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň aj právo na úroky z úveru za stav nedostatku,
absencie požičanej sumy istiny úveru. Veriteľ totiž podľa názoru žalobcu až do reálneho vrátenia
poskytnutých peňažných prostriedkov nemá skutočnú možnosť disponovať s týmito prostriedkami a

stráca zisk. Úroky za úver sú vlastne plnením zo strany žalovaných ako cena obetovanej finančnej
príležitosti žalobcu nakladať s poskytnutými peňažnými prostriedkami a dosiahnuť zisk. Možnosť
disponovať s peňažnými prostriedkami žalobca nemá až do momentu ich vrátenia, nie len do momentu
splatnosti úveru. Nakoľko požičané peňažné prostriedky sú v dispozícii žalovaných, hoci protiprávne,
žalobca naďalej s nimi nemôže nakladať. Zosplatnenie úveru je výslovným právom veriteľa a ochranou
veriteľa v prípadoch, ak si dlžníci neplnia povinnosti riadne a včas a je zjavné, že sa žalobca nemôže

domôcť svojho plnenia. Sankciou je jedine úrok z omeškania, ktorý vyplýva priamo zo zákona a
núti dlžníkov, aby čím najskôr uhradili dlžnú pohľadávku veriteľa pod hrozbou narastania pohľadávky
vo forme úrokov z omeškania. Účelom ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka je podľa žalobcu poskytnúť veriteľovi právne prostriedky na jeho ochranu pre
prípad omeškania dlžníka s plnením splátok úveru, nie zhoršenie postavenia veriteľa oproti postaveniu,

ktoré mal pred uplatnením práva na zosplatnenie úveru. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný
súd zhoršil postavenie veriteľa tým, že zaviazal dlžníkov zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne, čo predstavuje nižší úrok ako bol zmluvne dojednaný úrok za úver vo výške 6,59 % p. a. ročne.
Splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť dlžníka

vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou,
ktorú by dlžník pred tým nemal. Zmena podmienok potom spočíva v tom, že sa celá pohľadávka
stáva splatnou na žiadosť veriteľa bez ohľadu na dohodnutú lehotu splatnosti úveru. Ustanovenie
§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka spája povinnosť platiť úroky s povinnosťou vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky. A contrario, pokiaľ nedôjde k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov, dlžník

je povinný platiť úroky z úveru, a teda nie len do doby vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V
nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na ust. § 13 ods. 2 a na ust. § 16 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z., na ust. § 503 ods. 3 a na ust. § 506 Obchodného zákonníka. V závere odvolania žalobca
uviedol, že zároveň dáva podnet na opravu prvej výrokovej vety rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko
napriek solidárnemu záväzku dlžníkov a petitu žalobného návrhu, súd prvej inštancie neurčil solidárnu

zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ v I. výrokovej vete rozsudku, pričom správne mali byť žalovaní
zaviazaní ,,spoločne a nerozdielne“, tak ako to navrhol žalobca v petite žaloby. V závere odvolania
žalobca uviedol, že vzhľadom na v odvolaní uvedenú argumentáciu žiada, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaných 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok za úver vo výške 6,59 % p. a. ročne zo sumy 7 419,62 € od 19.

04. 2018 do zaplatenia.

3.3 Vo vyjadrení k odvolania žalobcu právny zástupca žalovaných uviedol, že pokiaľ žalobca napáda
odvolaním výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, tak žalovaní považujú za potrebné uviesť, že
rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním žalobcu napadnutom výroku II. vecne správny. Poukázali

pritom na svoje predchádzajúce vyjadrenia a odvolanie. Poukázali na to, že súd prvej inštancie v
odseku 24. odôvodnenia rozsudku podal zrozumiteľné a jasné argumenty, prečo žalobcovi neprináleží
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nárok na zmluvne dohodnuté úroky. Zo strany súdu prvej
inštancie nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní
poukazuje na ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, tak žalovaní považujú za potrebné uviesť,

že citované ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre
prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Aplikácia citovaného ustanovenia aj na prípady
splácania úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, je preto podľa žalovaných nenáležitá. Pokiaľ
žalobca poukazuje ďalej v odvolaní na ustanovenia § 13 ods. 3 a § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z., ktoré upravujú otázku splácania úrokov pre prípad uplatnenia práva spotrebiteľa na odstúpenie

od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu v lehote 14 kalendárnych dní, resp. pre
prípad splatenia spotrebiteľského úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti, tak aplikácia citovaných
ustanovení aj na prípady splácania úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nie je preto
opäť podľa žalovaných na mieste. V uvedenej súvislosti právny zástupca žalovaných vo vyjadrení kodvolaniužalobcuuviedol,žepoukazujena§503ods.1Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhozáväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho

roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré
sa ho týkajú. Z vyššie citovaného podľa právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že úroky sú splatné
v momente, kedy sa stane splatným záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, resp.
zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov. Neexistuje zákonné ustanovenie (a to ani v Obchodnom
zákonníku), ktoré by dlžníka zaväzovalo hradiť veriteľovi zmluvné úroky aj po splatnosti záväzku vrátiť

zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov. Práve naopak, zo znenia ust. § 503 ods. 1 Obchodného
zákonníka je podľa právneho zástupcu žalovaných zrejmé, že veriteľ je oprávnený na zmluvné úroky len
do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko bol rozsudok napadnutý tak odvolaním
žalobcu ako aj žalovaných, žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu v závere vyjadrenia k
odvolaniu žalobcu navrhli aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že
žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8 161,92

€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 532,87 € od 19. 04. 2018 do zaplatenia,
a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70 €, so splatnosťou vždy k poslednému dňu v tom
- ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému. Vo výroku
II. žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnili nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaných
1/ a 2/ v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie z nižšie uvedených dôvodov v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP
zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu a žalovaných 1/ a 2/.

6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej „Obchodný zákonník“), v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy; zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné

prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

8. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

9. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

10. Podľa § 369 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

11. Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtucelkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka zákonník (ďalej „Občiansky zákonník “) v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Po prejedaní odvolania žalobcu z hľadiska vyššie uvedenej odvolacej námietky uplatnenej

žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní
namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti
úroku z úveru vo výške 6, 59 % p. a. ročne zo sumy 7 419,62 € od 19. 04. 2018 do zaplatenia zamietol,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tak je potrebné uviesť, že predmetná zmluva o
úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, podliehajúcou zákonu č.

129/2010 Z. z.. Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv
a povinností zmluvných strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenie otázok za akú dobu je
dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ktoré
sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom,

a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho
vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere (§ 497 a nasledujúce).
Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ,
použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne
aplikovať (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

18. Z ustanovení § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže
byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva
obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.). To znamená,
že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o

úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1, vete prvej Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník
je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho
ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplývazákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného
splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku
platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani

v prospech veriteľa.

19. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo
k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo
by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa

s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje,
zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú
spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

20. Pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom
jeplateniedohodnutýchúrokovaždozaplateniaistiny,jehopostaveniezhorší.Pokiaľbytotižspotrebiteľ,

ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by
v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky
predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že ich výška musí byť
stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté

peniaze veriteľovi zaplatiť.

21. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie
tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného

ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovený úrok (cena peňazí) teda nie je vyjadrená určito,
jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť
dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto
dojednanie je porušením ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22.Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelodvolacísúdkzáveru,ževprípadevyhláseniapredčasnej
splatnosti úveru prináleží veriteľovi úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností zaplatil
dlžník veriteľovi ako cenu peňazí. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v časti
úroku z úveru vo výške 6,59 % p. a. ročne zo sumy 7 419,62 € od 19. 04. 2018 zamietol, bez toho

aby dokazovaním vykonaným v potrebnom rozsahu skúmal či predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje (a v ktorom konkrétnom zmluvnom ustanovení) dojednanie o povinnosti žalovaných
(dlžníkov)platiťžalobcovi(veriteľovi)úrokyzúveruajpovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru,takjeho
rozhodnutie je predčasné a nezodpovedá aktuálnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky premietnutej do uznesenia sp. zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa 16. júna 2020 uverejneného v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021.

23. Z uvedeného dôvodu posúdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním žalobcu
napadnutom výroku II. (ktorým súd prvej inštancie v časti úroku z úveru vo výške 6,59 % p. a. ročne
zo sumy 7 419,62 € od 19. 04. 2018 do zaplatenia žalobu zamietol) za predčasne vydaný a nesprávny,

ktorá skutočnosť zakladá dôvod na to, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ CSP zrušil a aby podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie v uvedenej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Pokiaľ ide o výrok I., proti ktorému podali v určitej v odvolaní vymedzenej časti odvolanie

žalovaní, odvolací súd uvádza, že po prejednaní odvolania žalovaných z hľadiska odvolacích námietok
uplatnených žalovanými v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/ a písm. h/ CSP, dospel
k záveru, že v rámci vyššie uvedených odvolacích námietok vytýkali žalovaní súdu prvej inštancie dve
pochybenia: a) to, že „súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania z nesprávnej sumy 8
161,92 €, do ktorej je zahrnutá aj suma vyčísleného zmluvného úroku vo výške 6, 59 % ročne z

dlžnej sumy do 18. 04. 2018 v sume 629,05 €“ a b) to, že „súd prvej inštancie nezobral do úvahy
podanie ich právneho zástupcu zo dňa 18. 12. 2019, ktoré bolo podľa doručenky vrátenej ich právnemu
zástupcovi doručené súdu prvej inštancie už dňa 18. 12. 2019 o 12:54 hod., pričom v uvedenom podaní
okrem iného žiadali, aby im súd umožnil splácať dlh, ktorý majú voči žalobcovi (veriteľovi) v mesačnýchsplátkach vo výške 70 € alebo v inej primeranej výške, ktorú na základe dokazovania vykonaného
listinnými dôkazmi, ktoré pripojili k predmetnému podaniu určí súd ako primeranú a adekvátnu, čím bol
založený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. e/ CSP.

25. Po prejednaní odvolania žalovaných v časti týkajúcej sa žalobcovi súdom prvej inštancie priznaného
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne za omeškanie žalovaných s úhradou úroku z úveru vo výške 6,59
% p. a. ročne, vyčísleného z dlžnej sumy do 18. 04. 2018 v sume 629,05 €, ktorá suma je súčasťou sumy
8 161,92 €, odvolací súd uvádza, že s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť

úroky z úveru (§ 497 Obchodného zákonníka). Úroky z úveru (zmluvné úroky) sú osobitnou peňažnou
náhradou, súvisiacou s poskytnutím peňažných prostriedkov. V súvislosti s omeškaním s úhradou
dlžného zmluvného úroku vyčísleného (kapitalizovaného) do mimoriadnej splatnosti úveru je možné
bez pochyby požadovať platenie úrokov z omeškania, čo vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe (napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 35/2020 zo dňa 24. 09. 2020), preto v tejto časti nepovažuje odvolací
súd odvolanie žalovaných za dôvodné. Za dôvodné však odvolací súd považuje odvolanie žalovaných

v časti, ktorá sa týka podania právneho zástupcu žalovaných zo dňa 18. 12. 2019, na ktoré súd prvej
inštancie neprihliadol s odôvodnením, že mu bolo predložené oneskorene - po vyhlásení rozsudku, s
ktorým záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že
predmetné podanie právneho zástupcu žalovaných bolo súdu prvej inštancie doručené 18. 12. 2019 o
12:54hod.,t.j.predkonanímpojednávaniadňa19.12:2019,pričomboloúlohouadministratívypredložiť

ho konajúcemu sudcovi tak, aby sa mohol s ním oboznámiť ešte pred pojednávaním. Pokiaľ k tomu
nedošlo, uvedená skutočnosť nemôže byť v neprospech ktorejkoľvek strany sporu, teda ani žalovaných.
Z uvedeného je zrejmé, že ak súd prvej inštancie na uvedené podanie žalovaných a k nemu pripojené
listinné dôkazy neprihliadol, dopustil sa pochybenia spadajúceho pod odvolací dôvod v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. b) a ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaných

v tejto časti ako opodstatnené.

26.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o tú časť

I. výrokovej vety odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd prvej inštancie
priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy vo výške 8 161, 92 € a úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 8 161,92 € od 19. 04. 2018 do zaplatenia, tak v tejto časti je rozhodnutie súdu
prvej inštancie jednak vecne správne (priznanie vyčísleného úroku z úveru v sume 629,05 € ako súčasti
sumy 8 161,92 €) a jednak odvolaním nedotknuté (priznanie zvyšnej časti žalovanej istiny a úroku z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 161,92 € od 19. 04. 2018 až do zaplatenia), keďže však
vyššie uvedená nesprávnosť v procesnom postupe súdu prvej inštancie, zakladajúca odvolací dôvod
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, ktorej súčasťou je aj
nevykonanie dokazovania listinnými dôkazmi pripojenými k podaniu právneho zástupcu žalovaných zo
dňa 18. 12. 2019, preukazujúcimi finančnú situáciu žalovaných, môže byť v prípade záveru súdu prvej

inštancie o splnení predpokladov na priznanie možnosti žalovaným splácať dlžnú sumu v mesačných
splátkach, dôvodom na preformulovanie celého výroku I., (do ktorého súd prvej inštancie musí ešte
doplniť vzhľadom na solidárnu povahu záväzku žalovaných voči žalobcovi aj slovné spojenie „spoločne
a nerozdielne“), odvolací súd zrušil odvolaním žalobcu a žalovaných napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu (t. j. v celom I., II. a aj v súvisiacom III. výroku o trovách konania).

27. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude v rámci doplneného dokazovania
skúmať, či Zmluva o úvere č. 0392108 1 08 zo dňa 27. 09. 2013 obsahuje zmluvné dojednanie o
povinnosti žalovaných (dlžníkov) platiť žalobcovi (veriteľovi) úroky z úveru aj po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru a o ktoré zmluvné dojednanie konkrétne ide a na základe skutkového stavu zisteného

doplnením dokazovania v naznačenom smere v časti úroku z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru v súlade s právnym názorom NS SR vyjadreným v uznesení sp. zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa 16.
júna 2020 opätovne rozhodnúť; v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396
ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania. Rovnako bude úlohou súdu prvej inštancie po
vrátení veci na ďalšie konanie vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, pripojenými k podaniu právneho

zástupcu žalovaných zo dňa 18. 12. 2019, preukazujúcimi finančnú situáciu žalovaných a na základe
výsledkov dokazovania vykonaného v uvedenom rozsahu potom rozhodnúť, či sú na strane žalovaných
splnenépredpokladynato,abyimsúdpovolilsplniťpovinnosťuloženúsúdnymrozhodnutímvsplátkach.
Zároveň súd prvej inštancie, tak ako bolo vyššie uvedené, naformuluje výrok I. správne tak, aby bolavo vzťahu k žalovaným zohľadnená skutočnosť, že sú solidárnymi dlžníkmi žalobcu, teda sú povinní
zaplatiť žalobcovi rozhodnutím súdu priznanú sumu istiny a úroku z omeškania spoločne a nerozdielne.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).