Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Petra Pavlisová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 12P/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619203819
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Pavlisová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619203819.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci mal. N. V., S..

X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, dieťa matky: Z. M., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XXX, a otca: R. V., S.. XX.XX.XXXX, M.
X.Í. S. A. XXX, v konaní o zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Schvaľuje sa dohoda o zmene úpravy styku otca s mal. N. V., S.. X.X.XXXX, v tomto znení:

Otec je o p r á v n e n ý s mal. N. V., S.. X.X.XXXX, sa stýkať každý druhý víkend, a to v sobotu od
10,00 do 18,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 17,00 hod., a v čase letných prázdnin jeden týždeň v

júli a jeden týždeň v auguste na základe vzájomnej dohody rodičov každý deň od 10,00 hod. do 18,00
hod., s tým, že otec je oprávnený v čase určenom ako začiatok styku maloletého si vyzdvihnúť v mieste
bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku je povinný ho odovzdať matke v mieste jej bydliska
a matka je povinná maloletého deti na styk s otcom riadne pripraviť, v čase určenom ako začiatok styku
je povinná ho otcovi odovzdať v mieste svojho bydliska a v čase určenom ako koniec styku je povinná
si ho od otca prevziať v mieste svojho bydliska.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5P/30/2015-54 zo dňa 27.1.2016 vo
výroku o úprave styku otca s maloletým.

II. Slovenská republika má voči matke Z. M., S.. XX.XX.XXXX, nárok na náhradu trov konania
spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania vo výške 207,84 €, ktoré je matka povinná uhradiť na
účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Slovenská republika má voči otcovi R. V., S.. XX.XX.XXXX, nárok na náhradu trov konania
spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania vo výške 207,84 €, ktoré je otec povinný uhradiť na
účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.6.2019 domáhal zmeny rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/30/2015 zo dňa 27.1.2016 v časti týkajúcej sa úpravy

jeho stretávania s mal. synom N..

2. Súd vo veci na pojednávaní dňa 28.2.2020 schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal.
N.. Súd rešpektoval aj názor mal. dieťaťa vykonaný pred kolíznym opatrovníkom a rodičovskú dohoduv tomto štádiu v zmysle vykonaného dokazovania považoval v záujme mal. dieťaťa, preto ju schválil a
tým zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5P/30/2015 zo dňa 27.1.2016 vo výroku o zmene úpravy
styku otca s maloletým.

3. Vzhľadom na schválenie rodičovskej dohody a vzdanie sa odvolania v tejto časti všetkými prítomnými
účastníkmi konania súd v tejto časti rozsudok bližšie neodôvodňoval.

4. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a potrebu pribrať do konania znalca súčasne súd rozhodol o

tom, že Slovenská republika má voči obom rodičom nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v
trovách znaleckého dokazovania vo výške 207,84 € voči každému z nich, ktoré sú matka a otec povinní
zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

6. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o

úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého
dieťaťasrodičom,akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletého
dieťaťa s rodičom.

7. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

8. Podľa 121 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

9. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd môže uložiť účastníkovi, u
ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu,
ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa ods. 3
citovaného ustanovenia, spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

11. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

12. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

13. O trovách konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

nakoľko nebol podaný návrh o nich rozhodnúť.

14. O trovách konania štátu, ktoré vznikli titulom priznania znalečného, súd rozhodol tak, že náhradu
týchto trov zaviazal uhradiť oboch rodičov rovnomerne vzhľadom k tomu, že znalecké dokazovanie bolonariadené z dôvodu, že nedokázali uzavrieť rodičovskú dohodu a bolo v záujme ich maloletého dieťaťa
posúdiť vzájomné vzťahy znalcom z oblasti psychológie.

15. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP (povinnosť
súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v ust. § 57 počíta s možnosťou vzniku trov konania štátu,
ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z
úradnej povinnosti. Obaja rodičia sú zárobkovo činní a teda nespĺňajú podmienky na oslobodenie od

súdnych poplatkov. V mimosporových konaniach, vzhľadom na ich charakter, nie je možné hovoriť o
úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, preto trovy dokazovania, ktoré platil štát,
sa považujú za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci
a na konaní a tento pomer v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký. Pre
priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v
dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Bezprostredne relevantným nie je ani to, ktorý

účastníkkonanieinicioval,prípadnektorýúčastníknavrholvykonaniekonkrétnehodôkazu.Zuvedeného
vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého
z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania podľa pomeru účastníctva na veci a
konaní. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, majú
obaja rodičia rovnaký pomer účastníctva na veci a na konaní. Znalecké dokazovanie znalcom z odboru

psychológia je v každom prípade v záujme všetkých účastníkov konania a riadneho zistenia skutočného
stavu veci, a preto súd rozhodol o trovách znaleckého dokazovania tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku o schválení rodičovskej dohody odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanieexekúcieexekútorovi.Voveciachmaloletýchdetí,môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenie
výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Proti výrokom o trovách konania j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.