Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 13, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220204477
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220204477.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľky: L.. G. A., F.. H.Č., D.. XX.XX.XXXX, N. N. S. Č.. XXX, XXX XX N. S., proti manželovi
navrhovateľky : M. A., D.. XX.XX.XXXX, N. N. S. Č.. XXX, XXX XX N. S., o rozvod manželstva a o úprave
práv a povinností k maloletým deťom - M. A., D.. XX.XX.XXXX V. G. A., D.. XX.XX.XXXX, deti zastúpené
kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov G. M. A.Á., D.. XX.X.XXXX V. L.. G. A., F.. H., D.. X.X.XXXX, X. W.
XX.XX.XXXX D. O. Ú. S. D., R. S. G. O. S. R., F.G. XXXX D. Z. XX, A. A.. Č.. XXX r o z v á d z a .

II. Malol. G. A., D.. XX.XX.XXXX sa pre čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým,
že obaja rodičia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok maloletej.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú G. mesačne sumou 80,-€ vždy do 15-ho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku.

IV. Účastní kom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 29.12.2020 domáhala rozvodu manželstva, doplnený dňom
12.03.2021 o úpravu práv a povinností k malol deťom M. D.. XX.XX.XXXX V. G., D.. XX.XX.XXXX,
ktoré deti žiadal zveriť do jej výchovy a starostlivosti a otca detí zaviazať na platenie výživného po
200,-€ mesačne, s odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené, v dôsledku zlej
finančnej situácie do ktorej sa dostala rodina, keď svoj majetok museli uchrániť pred vydražením. Celú
nehnuteľnosť prepísali na plnoletú dcéru, z ktorej účtu sa realizujú všetky platby aj úveru. Zatiaľ s
manželom zdieľajú spoločnú nehnuteľnosť, kde s nimi bývajú aj deti.

2. Manžel navrhovateľky žiadal návrh na rozvod manželstva zamietnuť, v záujme obnovenia
manželského spolužitia, keď si priznal svoje chyby , narušenie dôvery navrhovateľky, konflikty plynúce
zo spoločného hospodárenia, odlišnosti názorov na spolužitie v manželstve, poukazujúc na jeho prínos
v manželstve pri zabezpečení detí v čase neprítomnosti navrhovateľky.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkyne G. A.j, dcéry účastníkov

konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav
veci:4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi zopakovala svoje tvrdenia o spolužití v manželstve. Nevidela
východisko z tejto krízy. S manželom komunikácia viazne. Rozhovory končia hádkami, ktorého sú
svedkami aj deti. Naďalej žijú v jednom dome, ale nevedú manželský život. Pre čas po rozvode navrhla

malol. G. zveriť do jej výchovy a určiť výživné v čo najnižšej miere, vzhľadom na pomery otca dieťaťa.
Splácajú úvery na bývanie 467,-€, spotrebný úver po 205,-€ mesačne a elektrinu 250,-€ mesačne.

5. Manžel navrhovateľky spočiatku žiadal, aby sa dohodli a pokúsili sa obnoviť manželské spolužitie,
v záujme toho žiadal odročiť pojednávanie, majúc za to, že ich pomery s navrhovateľkou, nie sú tak

kritické, že by to malo viesť k rozvodu manželstva. Tvrdil, že ekonomická situácia rodiny sa zlepšila,
potrebuje len prebrať niektoré veci sa navrhovateľkou, na čo pre krátkosť času pred pojednávaním,
nemal priestor. Potvrdil, že s navrhovateľkou už štyri roky nežijú spolu ako manželia.

6. Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné podľa
možnosti a schopnosti povinného a odôvodnených potrieb dieťaťa. V rámci vykonaného šetrenia z

výchovného prostredia vypočuli malol. G., ktorá sa vyjadrila, že v prípade rozvodu rodičov, by radšej
ostala vo výchove plnoletých súrodencov. Konštatovala, že vie o rozvodovom konaní rodičov, ktorí sa
veľa hádajú, vtedy sa uzatvára v izbe. Obaja rodičia vedia variť, matka chodieva domov niekedy neskôr.

7. Z výpovede svedkyne, plnoletej dcéry účastníkov konania G. A. súd zistil, že vzťahy medzi manželmi

sú dlhodobo vážne rozvrátené, pre nedostatočnú, primeranú komunikáciu medzi manželmi, kde vládne
rivalita,nepochopenieadokazovanie,tohoktojelepší,ktourobilviacprerodinu,domácnosť,deti.Onaje
nimi postavená do pozície, aby rozhodla, kto je lepší, pričom si neuvedomujú, že ich má oboch rovnako
rada, ale vidí aj to, že nie sú schopní spolu existovať a ich konflikt sa prenáša aj na súrodencov, ktorí sa
uzatvárajú pred nimi, v čase hádok a nechcú byť toho účastní. Nevidela lepšie východisko zo situácie,

ako rozvod manželstva. Potvrdila, že konflikty medzi rodičmi už vnímala dlhodobo, keď matka dávnejšie
vyhlásila, že sa rozvedie.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti

a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11.Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o

rozvode na ňu prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri
rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa
§ 18 a § 19.

12.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo

narušené. Tento rozpor v manželstve pretrvával , ako zhodne potvrdili účastníci konania, od čias
finančných problémov rodiny, keď nezvládali z príjmu rodiny hradiť úvery na bývanie, keď museli
zachraňovať nehnuteľnosť pred dražbou. Vzťahy sa napriek tomu nezlepšili. Manželia súce bývajú v
jednom dome, ale nie sú si oporou, nevytvárajú pre deti zdravé rodinné prostredie. Deti sú svedkami
hádok medzi rodičmi, ktorí už nie sú schopní bez toho riešiť žiadnu situáciu. Vytratila sa úcta medzi

manželmi. Každý z nich chcel dokázať druhému aký je dobrý a lepší, pričom, hoci účelom manželstva
je vzájomná podpora a pomoc, byť vďačný za všetko čo spoločne dosiahli. Zachovanie tak hlboko
narušeného manželstva, negatívne vplýva aj na život detí pochádzajúcich z manželstva, ktoré sú
svedkami nezhôd medzi rodičmi. Utekajú a zatvárajú sa do svojho sveta a nechcú byť sudcami medzi
rodičmi. Dôkazom toho je aj vyhlásenie malol. G., ktorá vidí kľudnejšie prostredie u súrodencov ako u

rodičov.13. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v nezhodách medzi manželmi, vyplývajúce z rozdielnosti ich
názorov na spolužitie v manželstve, vyplývajúce z rozdielnosti ich pováh, ktoré nezhody manželia včas
neriešili.

14. Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

17. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

18. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V zmysle citovaného ustanovenia súd po
vyhodnotení doterajšieho výchovného prostredia, berúc do úvahy vykonané šetrenie opatrovníkom,
ktoré výchovné prostredie dieťaťa u matky bolo zatiaľ hodnotené pozitívne, rozhodol o zverení dieťaťa

do jej starostlivosti.

19. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

20. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

23. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona
vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak
na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Oprávnenépotrebypritomnezahŕňajúibazákladnénárokydieťaťa,
ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi
odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríkladsúvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní
výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové

pomery, počet vyživovaných osôb.

25. Rodičia maloletého sú obaja zárobkovo činný, navrhovateľka ako súkromná podnikateľka,
zamestnaná vo svojej spoločnosti s minimálnou mzdou, ktorá v roku 2020 vykázala príjem 6.961,21€, z
toho výdavky 1.614,25€, pričom ona finančne zabezpečuje rodinu, i výdavky manžela, ako to potvrdila

dcéra. Manžel navrhovateľky pracuje ako taxikár na prenajatom aute, kde jeho mesačný príjem činí
944,-€, z ktorého príjmu má zrážky od 400,-€ do 500,-€ mesačne v prospech sociálnej poisťovne.
Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Náklady na bývanie hradí navrhovateľka, ako aj náklady na
deti, preto žiadala určiť minimálnu výšku výživného, pričom okrem plnoletej G., ktorá je evidovaná ako
nezamestnaná, plnoletý sa ešte pokračuje v štúdiu. Malol. G. navštevuje 4.ročník základnej školy a
okrem bežných nákladov mimoriadne výdavky na dieťa neboli. Má záľubu v jazdení na koni, ktorého si už

kúpili a majú ju vo dvore . Vychádzajú z možností a schopností otca dieťaťa z príjmu 944,-€, z toho 25%
činí 236,-€. Berúc do úvahy ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca na plnoletého M., pričom aj plnoletá G. je
zatiaľ bez pravidelného príjmu, výška výživného na malol. G. v sume 80,-€, súd považoval za primerané,
pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností, zabezpečením rovnakej životnej úrovne rodičov aj detí.

26. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.