Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318205
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:6118318205.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. S. H., nar.

XX.X.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Pavel Babiak, advokát so sídlom G. Švéniho
6, Prievidza, proti žalovanému: Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, N., právne zastúpenému:
AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., IČO: 36 868 108, so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, o zaplatenie
10.500,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.500,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 10.500,- eur od 1.3.2018 do zaplatenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

III. Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 10.500,- eur s príslušenstvom s
odôvodnením, že so žalovaným v marci 2016 uzavrel ústnou formou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 10.500,- eur na kúpu motorového vozidla Volkswagen
Golf čiernej farby, ktoré mal žalovaný podľa dohody vrátiť do konca februára 2018. O pôžičku žiadal
žalovaný v telefonickom rozhovore. Peniaze si žalovaný prišiel vyzdvihnúť do domu otca žalobcu, I.

H.. Podľa dohody mal žalovaný za peniaze požičané od žalobcu kúpiť motorové vozidlo, následne ho
predať a po predaji vrátiť žalobcovi požičanú sumu a časť zisku z predaja. Žalovaný svoj dlh nesplnil
ani čiastočne.

2. Žalovaný existenciu zmluvy o pôžičke poprel. Tvrdil, že v minulosti mal so žalobcom obchodnoprávny
vzťah a žalobca sa podľa jeho názoru domnieva, že mu je niečo dlžný z podnikania, a preto si zmluvu o
pôžičke vymyslel. Tvrdil, že žalobca si kúpu motorového vozidla Volkswagen Golf neobjednal, kúpil ho

žalovaný za peniaze, ktoré si požičal od p. Y. na základe písomnej dohody.

3. Po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s písomnými podaniami žalobcu a žalovaného,
listinnými dôkazmi, čestným vyhlásením otca žalobcu, SMS komunikáciou medzi sporovými stranami,
výpoveďou svedkov, uznesením OR PZ v PD ČVS:ORP-187/PD-PD-2019 z 25.3.2019, obsahom
vyšetrovacieho spisu ORP-232/1-VYS-PD-2019, odborným posudkom o kontrole originality vozidla,
znaleckým posudkom č. 15/2020, mal súd zistený tento skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca v minulosti uskutočňoval so žalovaným viacero obchodov, ktoré sa týkali predaja motorových
vozidiel. Žalovaný kupoval v zahraničí motorové vozidlá vybraté žalobcom, ktoré následne prepísal
na žalobcu. Takýmto spôsobom došlo k prepisu cca. 5 - 6 vozidiel, pričom pri týchto prevodoch vždydošlo k vyporiadaniu vzájomných vzťahov sporových strán. Okrem toho sporové strany obchodovali aj
s „letákmi“. Žalovaný potvrdil, že žalobcovi dlhuje nejaké peniaze, avšak nevedel uviesť, v akej výške.
Žalovaný má dlhy voči viacerým veriteľom. Dlh titulom pôžičky poskytnutej mu žalobcom poprel.

5. Z výpovede svedka I. H. (otca žalobcu) vyplýva, že žalobca mu niekedy na jar 2016 domov doniesol
obálku, v ktorej bolo 10.500,- eur. Bola určená pre žalovaného, ktorý si mal pre peniaze prísť k svedkovi.
Žalovanýprišiel,prevzalobálkuspeniazmiaodišiel.VtomčasebolvdomácnostisvedkaprítomnýajIng.
Z. G., PhD., ktorý potvrdil návštevu žalovaného u otca žalobcu, no osobne odovzdanie obálky s peniazmi

žalovanému nevidel. Domnieva sa, že k odovzdaniu peňazí došlo, pretože po príchode žalovaného sa
otec žalobcu vzdialil z kuchyne (v ktorej sa nachádzal svedok Ing. G. a žalobcova matka) a odišiel za
žalovaným.

6. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-232/1-VYS-PD-2019 bolo zistené, že trestné oznámenie
žalovaného vo veci podozrenia z prečinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že v presne nezistenom dni mal žalobca na Okresný súd Prievidza
predložiť listinný dôkaz - čestné prehlásenie o odovzdaní finančnej hotovosti žalovanému, čo sa nemá
zakladať na pravde, bolo odmietnuté.

7. Z uznesenia OR PZ v PD, ČVS:ORP-187/PD-PD-2019 z 25.3.2019 vyplýva, že trestné oznámenie

žalovaného, z ktorého vyplynulo podozrenie zo spáchania prečinu Ohovárania podľa § 373 ods. 1
Trestného zákona, a ktorého skutku sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 26.7.2018 na inzertnom portáli
Bazoš pridal hodnotenie s textom: „Pozor na jej manžela, je to podvodník. Všetky veci predáva on.“
na inzerát podaný manželkou žalovaného, bolo odovzdané ako podozrenie zo spáchania priestupku
Okresnému úradu v Prievidzi.

8. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2020 vypracovaného PhDr. PaedDr. D. N. vyplýva, že podpis
prevádzkovateľa vozidla alebo vodiča vozidla, ktorým sa potvrdzuje oboznámenie sa so skutočnosťami
zistenými pri kontrole na odbornom posudku o kontrole originality vozidla, je s vysokou mierou
pravdepodobnosti vlastnoručným podpisom žalovaného. Odborný posudok o kontrole originality vozidla

bol vydaný 17.3.2016, teda v dobe, počas ktorej sa mal žalovaný podľa svojho tvrdenia zdržiavať v
Českej republike.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.
10. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť
uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je
okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí
vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou

zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky
nevznikne.

11. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke, že túto

pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaný mu peniaze nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú
povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné
poskytnutie. Žalobca preukázal, že žalovanému požičal peňažné prostriedky vo výške 10.500,- eur
výpoveďou svedkov I. a Ing. Z. G., PhD. a SMS komunikáciou so žalovaným.
Svedok I. H. so svojej výpovedi potvrdil, že žalobca mu odovzdal obálku s peniazmi, v ktorej sa

nachádzali 500 eurové bankovky, spolu v sume 10.500,- eur. Tieto mal odovzdať žalovanému, ktorý si
pre ne prišiel do domu svedka a obálku s peniazmi mu odovzdal.
Svedok Ing. Z. G., PhD. svojou výpoveďou potvrdil, že žalovaný navštívil domácnosť svedka I. H., ktorý
žalovanému „niečo“ odovzdal a žalovaný hneď odišiel.
K hodnovernosti výpovede svedkov spochybňovanej žalovaným súd uvádza, že spochybňovanie

objektívnosti výpovedí svedkov iba na základe ich rodinného vzťahu bez toho, aby vierohodnosť
výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy by viedlo k
nemožnosti uniesť dôkazné bremeno žalobcom a viedlo by k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie
nepravdivosti“ svedeckých výpovedí (Nález Ústavného súdu SR z 9.6.2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29.Súd svedkov vypočul na pojednávaní, a teda posudzoval hodnovernosť výpovede aj s prihliadnutím k
spôsobu reprodukcie skutočnosti, ktorej sa výpoveď týkala, k správaniu sa svedkov pri výsluchu, t.j.
či vypovedali s istotou, plynule, či ochotne odpovedali na otázky a či boli presvedčiví. Po posúdení

uvedených kritérií súd vyhodnotil výpovede oboch svedkov ako hodnoverné. Na druhej strane tvrdenie
žalovaného, že v období od 29.2.2016 do 20.3.2016 sa nachádzal na brigáde v Prahe (a teda si
nemohol vyzdvihnúť peniaze u otca žalobcu) zostalo nepreukázané a javí sa ako nepravdivé, pretože
odbornýmposudkomokontroleoriginalityvozidlaVolkswagenGolfvspojenísvypracovanýmznaleckým
posudkom bolo preukázané, že žalovaný sa dňa 17.3.2016 nachádzal v Prievidzi, keďže odborný

posudok vydaný spoločnosťou Z., pracoviskom kontroly originality Prievidza, podľa záverov znaleckého
posudku s vysokou mierou pravdepodobnosti osobne podpísal ako prevádzkovateľ vozidla.
Žalovaný namietal znalecký posudok, považoval ho za neprofesionálne spracovaný, nakoľko
sa nerobilo s originálmi a najskôr (podaním zo 7.5.2020) požiadal o poskytnutie 2 mesačnej
lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku, ktorým mienil preukázať nedôveryhodnosť
vypracovaného znaleckého posudku. Neskôr (podaním zo 7.7.2020) požiadal súd, aby pribral do

konania znalca a poveril ho vypracovaním znaleckého posudku. Pred nariadením ďalšieho znaleckého
dokazovania súd uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy ním navrhnutého dokazovania.
Žalovaný v stanovenej lehote preddavok nezložil, a tak súd s poukazom na ustanovenie § 253 ods. 3
CSP ďalšie znalecké dokazovanie nevykonal. Tu súd konštatuje, že znalecký posudok je len jedným z
dôkazov, ktoré boli počas konania vykonané a súd ho posúdil tak jednotlivo, ako aj v kontexte ostatných

vykonaných dôkazov.
Výpoveď svedkov je v súlade s výpoveďou žalobcu a nie je v rozpore ani s SMS komunikáciu medzi
sporovým stranami. Z predloženej SMS komunikácie vyplýva, že žalovaný si uvedomuje záväzok voči
žalobcovi, žiadnym spôsobom ho nepopiera. V SMS zo dňa 6.2.2018 žalovaný potvrdzuje, že vyplatí
žalobcovi „cash“, alebo mu prepíše auto. Žalovaný tvrdil, že SMS komunikácia sa týka iného záväzku

(nie pôžičky od žalobcu) a že u žalobcovho otca v marci 2016 nemohol prevziať peniaze, pretože sa
v tom čase nachádzal na inom mieste, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Obrana
žalovaného v podobe tvrdenia, že v dnešnej dobe si každý dá pri požičiavaní peňazí podpísať aspoň
nejaký papier, je celkom bezvýznamná.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, posudzujúc unesenie dôkazného bremena žalobcom,

ako aj hodnotiac obranu žalovaného dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a
preukázal, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca
prostredníctvom svojho otca odovzdal žalovanému sumu 10.500,- eur, ktorú mal žalovaný žalobcovi
vrátiť najneskôr do konca februára 2018. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 10.500,- eur.

12. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Žalovaný sa so splnením záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania, a preto mu súd

uložil zaplatiť žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ aj ním uplatnené úroky z omeškania, dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na vrátenie pôžičky.

14. O náhrade trov konania žalobcu a štátu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca
mal plný úspech vo veci. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník (§ 262

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza.

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.