Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200260
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2018200260.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne
MUDr. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpenej Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 39683-2/2018-BA zo 07.08.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave č.k. 48Sa/80/2018-80 z 11.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 48Sa/80/2018-80 z 11.03.2019 zrušil rozhodnutie žalovanej
č. 39683-2/2018-BA zo 7. augusta 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č. 700-0610097718-GC04/18 zo 16. januára 2018 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím pobočka Galanta predpísala žalobkyni za
obdobie február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, august 2007, september 2007,
október 2007, november 2007 a december 2007 poistné na nemocenské poistenie v sume 275,50 €,

poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 319,62 €, poistné
na invalidné poistenie v sume 440,02 € a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 348,31 €, t.j.
v celkovej výške 2 383,45 €. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok prvostupňového
rozhodnutia tak, že vypustila text: „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov ...“ a v ostatnom
prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

2. Krajský súd zrušenie oboch rozhodnutí odôvodnil tým, že námietku žalobkyne, ktorou poukazovala

na skutočnosť, že právo predpísať poistné je v danom prípade premlčané vyhodnotil ako dôvodnú.
Uplynutie premlčacej lehoty spôsobuje, že v prípade žalobkyne už nie je možné zákonom aprobovaným
spôsobom poistné predpísať.

3. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vyzvala
žalobkyňu dňa 10. novembra 2016 na splnenie ohlasovacej povinnosti, pričom v rámci tejto výzvy jej
oznámila, že zistila, že žalobkyňa je naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej

praxe a taktiež, že bolo zistené, že jej príjem za rok 2006 presiahol zákonom stanovenú výšku a
preto registrácia SZČO bola odhlásená nesprávne ku dňu 31.05.2006, pričom treba opraviť dobu
poistenia do dňa 30.06.2008. Z uvedeného dôvodu vyzvala žalobkyňu, aby v lehote do 5 dní odo dňa
doručenia výzvy podala odhlášku ku dňu 30.06.2008 s tým, že ju súčasne upozornila, že ak zákonomustanovenú povinnosť v určenej lehote nesplní, pristúpi k vydaniu rozhodnutia o nezániku poistenia ku
dňu 31.05.2006. Tejto výzve žalobkyňa vyhovela a dňa 16.02.2017 doručila Sociálnej poisťovni, pobočka
Galanta odhlášku, v ktorej uviedla, že poistenie zaniklo dňa 30.06.2008.

4. Krajský súd dospel k názoru, že opravou registračného listu SZČO, ktorú žalobkyňa vykonala dňa
16.02.2017 nebolo potrebné postupom podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodovať
o nezániku poistenia ku dňu 31.05.2006, nakoľko týmto právnym úkonom žalobkyne nebol v danej
veci sporný zánik poistenia. Predmetom správneho súdneho konania nie je rozhodnutie o zániku

poistenia, ale rozhodnutie, ktorým bolo na základe opravy pôvodne predloženého registračného listu FO
predpísané poistné za obdobie február 2007 až december 2007, a preto žalobné body týkajúce sa otázky
zániku poistenia už krajský súd nepovažoval za relevantné. Krajský súd vychádzajúc z registračného
listu FO predloženého Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta dňa 16.02.2017 ustálil, že žalobkyni zaniklo
poistenie dňa 30.06.2008, súčasne však dodal, že vzhľadom na to, že žalobkyňa si dňa 30. mája 2006
splnila svoju zákonnú povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 228 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, oprava zániku poistenia nemala vplyv na plynutie premlčacej lehoty (§ 228 ods. 3 v spojení s
§ 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

5. K námietke premlčania práva na predpísanie poistného krajský súd uviedol, že z prílohy pripojenej
k prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že splatnosť poistného a príspevkov za december 2007 (ktorý

bol posledným mesiacom, ktorého sa rozhodnutie týka) bola určená na deň 8. januára 2008, teda
premlčacia lehota na predpísanie poistného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia uplynula 8. januára
2018. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16. januára 2018 a napadnuté rozhodnutie žalovanej
nadobudlo právoplatnosť dňa 9. augusta 2018. Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej,
že na odvrátenie účinkov premlčania postačuje, aby právo na poistné bolo zo strany žalovanej uplatnené

prvýkrát v rámci premlčacej lehoty, teda v danom prípade dňa 23.02.2017, v ktorý deň bolo vydané
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, následne žalovanou zrušené a vrátené na ďalšie konanie.
Na prijatie uvedeného záveru žalovanej nie je zákonný podklad, nakoľko zákon o sociálnom poistení
nespája so začatím administratívneho konania spočívanie premlčacej lehoty, pričom ustanovenie §
147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpokladá aj situácie, pri ktorých dochádza k prerušeniu

premlčacej lehoty, napríklad § 193 ods. 6 alebo § 236 ods. 2 zákona. Žalovaná na podporu svojho
právneho názoru odkazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/45/2016
z 30. mája 2018, ktorý však neriešil obdobnú situáciu. V prípade, ktorý posudzoval najvyšší súd sa
nejednalo o situáciu, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty (tak
ako v posudzovanom prípade) a taktiež nebolo predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vydané v

rámci premlčacej lehoty, zrušené. Z uvedeného dôvodu je citované rozhodnutie najvyššieho súdu na
daný prípad neaplikovateľné. Relevantnou skutočnosťou v prípade žalobkyne je, že už prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty, t.j. po 8. januári 2018, pričom skutočnosť, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vydala predchádzajúce rozhodnutie v rámci premlčacej lehoty, je
vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania bezpredmetná.

6. K dvojkoľajnosti právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúceho sa otázky,
či na odvrátenie premlčania práva postačuje predpísanie penále (poistného) najneskôr v posledný
deň premlčacej lehoty, inak povedané na zachovanie práva predpísať poistné postačuje vydanie
prvostupňového rozhodnutia v posledný deň premlčacej lehoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018) alebo či je potrebná právoplatnosť rozhodnutia, ktorým je poistné

predpísané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018) krajský súd
uviedol, že sa prikláňa k právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v
rozsudkusp.zn.7Sžso/28/2016zodňa25.januára2018,vktoromnajvyššísúdskonštatoval,že:„Penále
musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a teda nestačí, aby v tejto
lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Zákon o sociálnom poistení pracuje

s pojmom predpísanie poistného, nie uplatnenie práva na poistné, preto je potrebné vykonaním práva
v danej veci rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné.“

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka). Kasačnú
sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Sťažovateľka naďalej zastáva názor, že k premlčaniu poistného predpísaného žalobkyni ako SZČO
nedošlo. Sociálna poisťovňa rozhodla o predpísaní poistného za mesiace február 2007 až december
2007 prvýkrát rozhodnutím č. 700-0610415917-GC04/17 dňa 23.02.2017. Dňa 23. februára 2017 si teda
Sociálna poisťovňa po prvýkrát uplatnila právo predpísať poistné. Poistné za február 2007 bolo splatné08.03.2007adesaťročnápremlčacialehotauplynuladňa08.03.2017.Keďževčasevydaniarozhodnutia
vo veci predpísania poistného desaťročná premlčacia lehota ešte neuplynula, námietku premlčania
vznesenúžalobkyňounemohlasťažovateľkauznať.Rozhodujúcimidátumamipreposúdeniepremlčania

práva správneho orgánu predpísať poistné v zmysle § 147 ods.1 zákona o sociálnom poistení je dátum
splatnosti poistného a dátum vydania rozhodnutia, ktorým si Sociálna poisťovňa svoju pohľadávku
uplatnila po prvýkrát. Sťažovateľka navrhla zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že právo predpísať poistné je právom na
vydanie rozhodnutia, ktoré zasiahne do právneho postavenia jeho adresáta. Jednou zo špecifických
a obligatórnych vlastností správnych aktov je právoplatnosť. Rozhodnutie, ktoré nenadobudlo
právoplatnosť nespôsobuje žiaden hmotnoprávny zásah do sféry adresáta a nepredstavuje práva
Sociálnej poisťovne na predpísanie poistného. Zákon neustanovuje, že už len vydaním rozhodnutia o
predpísaní poistného, bez iného (doručenie, právoplatnosť) dochádza k spočinutiu premlčacej lehoty,

resp. k naplneniu práva Sociálnej poisťovne na predpísanie poistného (spočinutie premlčacej lehoty nie
je vôbec upravené). Jediná výnimka predpokladaná v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
ktorá spôsobuje neplynutie premlčacej (prekluzívnej) lehoty na predpísanie poistného je uvedená v
§ 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (nesplnenie povinnosti platiteľa prihlásiť sa). Rozhodnutie
prvostupňového orgánu a rozhodnutie odvolacieho orgánu tvoria jeden celok. Proces predpísania

poisteného je tak ukončený až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného. Z
procesného hľadiska je až v tomto momente ukončený postup Sociálnej poisťovne spočívajúci v
uplatnení práva na predpísanie poistného, t.j. až v tomto momente došlo k riadnemu uplatneniu práva
na predpísanie poisteného.

9. Žalobca lehotu 10 rokov na predpísanie poistného považoval za dostatočnú, najmä vzhľadom na
zásadu „bdelým patria práva“ a mal za to, že neexistuje legitímny dôvod na predlžovanie tejto prepadnej
lehoty na úkor právnej istoty platiteľa poistného. Poukázal na odlišný názor vyjadrený v rozsudku
9Sžso/45/2016 a uviedol, že kasačnú sťažnosť by mal prejednať Veľký senát Správneho kolégia
Najvyššieho súdu SR, aby došlo k zjednoteniu rozhodovacej praxe.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je
dôvodná.

11. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo
dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z .z. právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola

splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 231 ods. 1 písm. b/.

13. Podstatnou otázkou, ktorou sa v konaní zaoberal krajský súd a ktorú bolo potrebné posúdiť, bola
otázka, či došlo k premlčaniu práva žalovanej na predpísanie poistného, ak prvé rozhodnutie žalovanej
o predpísaní poistného, ktoré bolo následne v rámci odvolacieho konania zrušené, bolo vydané pred

uplynutím premlčacej lehoty a nové rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) bolo vydané po uplynutí
premlčacej lehoty.

14. V judikatúre najvyššieho súdu existujú rozdielne názory na otázku, či je potrebné, aby v rámci
premlčacej lehoty došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného.

15. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018 senát konštatoval, že „Penále
musísociálnapoisťovňapredpísaťvlehotestanovenejzákonomprávoplatneanestačí,abyvtejtolehote
bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“ Predmetom prieskumu v danom prípade
bolo rozhodnutie, ktorým žalovaná predpísala penále.

V rozsudku sp. zn.: 9Sžso/45/2016 najvyšší súd k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať
penále uviedol: „Na tom základe aj odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania by bola
dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad
by znamenal, že pobočkou Sociálnej poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podaniaodvolania a následného prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných
dôkazov, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán
prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej
lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z.z.). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej
premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu
odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska

možných obštrukcií zo strany povinného, ...). V druhostupňovom správnom konaní správny orgán (tu
žalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania
(§ 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.).“

17. V danom prípade ide o čiastočne odlišnú situáciu vzhľadom na to, že skôr vydané rozhodnutie o
predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty (dňa 23.02.2017) bolo zrušené, a teda

s ním nemožno spájať žiadne účinky. V danej veci nie je sporné, že nové prvostupňové rozhodnutie
bolo vydané dňa 16. januára 2018, teda až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 08.03.2017.
Zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade
so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdelým patrí právo“).

18. Pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že nárok si uplatnila už skôr dňa 23.02.2017 vydaním rozhodnutia,
táto jej argumentácia nie je opodstatnená, pretože uvedené rozhodnutie bolo zrušené. Zákon o
sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu
alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia
premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne

právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone (porovnaj napr. ust. § 16
odst. 1 zákona České národní rady ze dne 20. listopadu 1992 o pojistném na veřejné zdravotní pojištění
č. 592/1992 Sb.). Zákon o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene
uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V súvislosti so
samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája.

19. Opačný názor vyjadrený vo vyššie spomenutom rozhodnutí možno považovať za ojedinelý odklon
v rozhodovacej činnosti. Kasačný súd nepovažuje za potrebné predkladať uvedenú otázku Veľkému
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za účelom zjednotenia vzhľadom na to, že opačný názor
bol vyjadrený v skoršom rozsudku prejednávajúceho senátu a bol následne prekonaný.

20. Kasačný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že právny názor vyjadrený v rozsudku
kasačného súdu je správny, a preto kasačnú sťažnosť žalovanej podľa § 461 SSP zamietol ako
nedôvodnú.

21. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, tak že úspešnej
žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania.

22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je riadny prípustný opravný prostriedok.